Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Vanilla Twilight

Cosmopolis


Vanilla TwilightSongfic na pesničku od Owl City - Vanilla Twilight. Bella je po odchode Edwarda. Ide ho do Volterry zachrániť, no už to nestihne. Teraz na neho spomína, no vie, že musí žiť ďalej, že on by to tak chcel a že musí aj kvôli ostatným. Vyzerá, že už sa s tým vyrovnala, no nakoniec opúšťa Forks. Prečo a kam?
A okrem Vanilla Twilight od Owl City si ku tomuto môžete pustiť aj The Saltwater Room. ;)

Pesnička Owl City - Vanilla Twilight

 

Vanilla Twilight

Skrčená som sedela na verande pred domom a štíhlymi rukami som si objímala kolená. Hlavu som mala zaklonenú dozadu a sledovala som večernú oblohu. Rozmýšľala som o tom, čo sa stalo a čo by bolo, ak by som dokázala zmeniť minulosť a odhovorila ho od toho, aby odišiel. Prvé dni po tom, čo mi povedal, že ma už nemiluje, že to bol omyl, som bola ako v tranze. Šok mi ani nedovolil plakať, bledé líca stále ostávali suché, spomienky však nie. Nezoschli a neodpadli tak ako lupene ruže, ktorú som od neho dostala. Križovali moju myseľ a donútili ma byť silnou. Nechcela som byť nešťastná, tak ako ranil on mňa svojím odchodom, tak som ja nechcela raniť otca a priateľov tým, že by som sa od nich odvrátila a utápala sa v minulosti, žiali a bolesti.

Pozerala som na hviezdy, ktoré mi ho pripomínali. Nie len tým, že žiarili tak, ako jeho pokožka na slnku. Mala som pocit, že hoci ma opustil, stále ma nejaká jeho časť sleduje a dáva na mňa odtiaľ zhora pozor. Áno, zhora, pretože už nežije v tom svete, v ktorom ja. Nestihli sme prísť včas do Talianska, aby sme zastavili Volturiovcov. Nestihla som mu povedať, čo som chcela. Som len obyčajný človek, človek, ktorý môže zlyhať a to sa vtedy stalo. Výčitky som mala, no vedela som, že ak sa budem stále obviňovať, k ničomu to nepovedie. No nezabudla som.

 The stars lean down to kiss you,
And I lie awake I miss you,
Pour me a heavy dose of atmosphere.
Cause I'll doze off safe and soundly,
But I'll miss your arms around me
I'll send a postcard to you dear,
Cause I wish you were here.

 

Hviezdy sa skláňajú dole, aby ťa pobozkali,
a ja nespím, chýbaš mi.
Nalejte mi veľké množstvo atmosféry,
pretože potom zaspím bezpečne a prudko.
Ale chýba mi tvoje objatie, pošlem ti pohľadnicu, miláčik.
Pretože si želám, aby si tu bol.

Chýbal mi, v mojom srdci po ňom ostalo prázdne miesto. Nemohla som spať, hoci som to potrebovala. Keď som videla zaľúbenú dvojicu, tak som neodvrátila smutne pohľad. Sledovala som ich lásku a želala im, aby sa im splnilo to, čo si želali, aby boli stále spolu. Dodávalo mi to silu. Tým, že odišiel, láska nezomrela. U mňa možno áno, ale u iných prekvitala a robila ich šťastnými. Ako nestranného pozorovateľa ma to napĺňalo nádejou a vedomím, že život nie je až taká sviňa, ako som si chvíľu myslela.

 

V ten osudový deň prišiel za mnou, ani sa neusmial, ani ma neobjal. Chýba mi jeho objatie, vtedy aj teraz. Chladná, kamenná a nepreniknuteľná maska obsadila miesto inokedy krásnemu úsmevu a ohníčkom v jeho zlatých očiach, odstrčil ma, keď som ho chcela objať a pobozkať. Tušila som, že sa niečo deje, keď ma očami čiernymi ako noc prebodol a zatiahol do lesa. Premýšľal, potom ma ku sebe zvrtol a stisol mi zápästie. Donútil ma pozrieť sa mu do očí a najtvrdším hlasom mi povedal to, čo mi malo podľa neho zabezpečiť pokojný ľudský život. Ako keby mohol len tak zmiznúť. Akoby som mohla niekedy zabudnúť. Želala som si, aby bol pri mne. Želám si to aj teraz.

Pokojnými hnedými očami som vzhliadla ku striebristému mesiacu a pred očami sa mi objavila Edwardova tvár. Akoby bol mesiac zrkadlom a ukazoval mi ho.

„Ranil si ma, Edward, dokonca dvakrát. Ale ja som ti už odpustila. Sľubujem, že si zachovám len tie najkrajšie, najšťastnejšie myšlienky a spomienky. Nemusíš sa o mňa báť. Ja si poradím,“ vyslovila som krátku správu a verila, že sa ku nemu dostane.

 

I'll watch the night turn light blue,
But it's not the same without you,
Because it takes two to whisper quietly,
The silence isn't so bad,
Till I look at my hands and feel sad,
Cause the spaces between my fingers
Are right where yours fit perfectly.

Sledujem noc ako modrie,
ale bez teba to nie je to isté, 
pretože na tiché šepkanie sú potrební dvaja.
Ticho nie je také zlé,
až kým sa nepozriem na svoje ruky a nezosmutniem,
pretože tie miesta medzi mojimi prstami sú tie,
kam by tie tvoje perfektne sedeli.

Celé mesto bolo tiché, celé mesto spalo. Až na mňa. Spomenula som si, ako som na tomto mieste sedela s ním. Objatie horúce ako plameň, no zároveň chladné ako mramor prechádzalo mojou pokožkou. Spomínam si na jeho vôňu, dotyk jeho pokožky, úsmev, strach v očiach, keď sa mi niečo stalo. Pozorovali sme blednúcu oblohu. Ako povedal, bolo to šťastné aj smutné zároveň. Šťastie vyplávalo zo skutočnosti, že začína deň a my sme stále spolu. Ale smútok z toho, že noc je ako začiatkom, tak aj koncom. Nevieme, čo sa stane zajtra, nevieme ani, čo dnes. V zlomku sekundy sa všetko môže zmeniť. Osud si zaumieni, že nám všetko zamotá a sťaží, pohrá sa s nami. Ak mu zostane dostatok času, môže nám vrátiť, čo nám vzal. Lenže čas bolo to, čo som vtedy ja nemala. Chýbalo necelých päť minút a stihla by som to. Poviete si, že päť minút nie je nič. Ak si to stále myslíte, opýtajte sa mňa. Alebo niekoho, kto mal nehodu a sanitka neprišla včas. Človeka, ktorý 11. septembra 2001 nestihol včas vybehnúť z budovy...

Bez Edwarda bolo všetko iné. Predtým hviezdy žiarili pre nás, teraz iba pre mňa. Príroda žila s nami, teraz iba so mnou. Voda v riekach vtedy žblnkotala pre oboch. Láska hriala obe skrehnuté duše.

Samota nebola taká zlá, keď som na ňu nemyslela. Ticho som mala rada. Až kým som sa nepozrela na svoju ruky. Moje prsty perfektne sedeli ku tým jeho. Ako skladačka. Skladačka lásky. Teraz len osamotene ležali na chladnej drevenej podlahe a kopírovali jej tvar.

Bola som smutná, nebola som však nešťastná. Smútok a nešťastie boli pre mňa dve diametrálne odlišné veci. Nešťastná som bola, keď mi povedal, že ma nemiluje. Snažila som sa to zmeniť, nechcela som to akceptovať. Smutná som bola, keď odišiel na druhý svet, to som už nemohla zmeniť a zmierila som sa s tým.

Zodvihol sa jemný vánok a prefúkol mi vlasy. Šeptom mi opakoval to, čo som počúvala od svojej lásky. Na šepkanie sú potrební dvaja, no teraz som tu bola len ja a vietor, musela som si s tým vystačiť.

I'll find repose in new ways,
though I haven't slept in two days.
Cause cold nostalgia chills me to the bone.
But drenched in Vanilla twilight,
I'll sit on the front porch all night.
Waist deep in thought because when I think of you
I don't feel so alone. 
I don't feel so alone.
I don't feel so alone.

Nájdem pokoj v nových spôsoboch
hoci som dva dni nespala,
pretože chladná nostalgia ma mrazí až na kosť,
ale namočená vo vanilkovom súmraku
budem sedieť na verande celú noc.
Hlboko ponorená do myšlienok, pretože keď na teba myslím,
necítim sa tak sama.
Necítim sa tak sama.
Necítim sa tak sama.

Nebola som taká pokojná, ako som navonok vyzerala a ako som sa tvárila. Stále som bola vnútorne rozhádzaná a rozdelená. Snažila som sa však nájsť svoj pokoj novými cestami. Chodníčky sa predo mnou otvárali a zo mnou uzatvárali. Tak ako horizont pred a za loďou. Aj ja som teraz bola ako zblúdilá loď, hľadala som pokojný prístav, pokojné vody.

Nostalgia sa na mňa vyrútila vždy, keď som nemala čo robiť a oddala som sa spomienkam. Bodala ma ako mráz, prenikala až do špiku kostí, nútila ma, aby som sa rozcitlivela. Bojovala som proti nej, nemilosrdne som ju schmatla a snažila sa ju od seba odtrhnúť. Podarilo sa, ak nie hneď, tak aspoň po nejakej tej chvíli.

Vanilkový súmrak – to je krásne spojenie. Hoci, pre mňa môj vanilkový súmrak bude znamenať neunáhlený, nie smutný odchod zo sveta, súmrak života. Nie, nechystám sa zabiť. Myslím prirodzený odchod. Po naplno prežitom šťastnom živote. Možnože ešte niekomu dovolím odomknúť moje srdce a získať si ho. To je teraz ale unáhlená myšlienka. Nemám síce celú večnosť, ale tú mi ani netreba.

Čím viac myslím na Edwarda, tým viac ma to rozcitlivie a roztúži, no necítim sa tak sama. Mám síce otca, ktorý ma miluje a kamarátov, na ktorých sa môžem kedykoľvek spoľahnúť, no to je niečo úplne iné. Mám pocit, akoby sa mi vrátil môj predošlý život, keď na neho myslím, zase je to moje staré ja. No žiť vo svete fantázie alebo v mojom prípade v minulosti a spomienkach je veľmi nebezpečné. Koľko ľudí to už dohnalo k samovražde? Ja tak nechcem skončiť. Čomu by to pomohlo? Ničomu. Nedovolím si na neho myslieť stále. Keď na neho myslím, necítim sa tak sama. Ale môj život neskončil, môj život pokračuje. Trochu v iných koľajach ako predtým, no stále je. Existuje. Nevyhasol ako plameň sviece. A ani nevyhasne zbytočne. Budem sa snažiť, aby tak nevyhasol.  
 

As many times as I blink
I'll think of you... tonight.
I'll think of you tonight.

Toľko krát, koľko žmurknem,
toľko budem na teba myslieť... dnes v noci.
Dnes v noci si na teba spomeniem.

S každým žmurknutím sa mi pred očami vynoril iný obraz. Prvé stretnutie. Naša lúka. Moja uspávanka. Boj proti Jamesovi. Jeho odchod. Vedomie, že je neskoro. Tvár môjho otca, keď sa dozvedel o Edwardovej smrti. Keď čakal na moju reakciu. Keď som mu vysvetlila, že hoci nezabudnem, budem žiť ďalej. Jacoba, ako nevedel, čo povedať, čo urobiť. Hoci Edward bol pre neho takpovediac konkurencia, netešil sa z jeho smrti. Len blázon sa môže tešiť zo smrti človeka, ešte k tomu nevinného. Teda vlastne upíra, ale to je predsa jedno.

Vystrela som sa, lebo môj chrbát sa začal hlásiť o slovo. Vstala som rýchlo a natiahla sa. Hlasno som zívla, lebo predsa len, už skoro svitalo a ja som celé dva dni nespala. Únava akoby si iba teraz uvedomila, že je čas prísť. Zrazu som mala hlavu ťažkú a oči sa mi zatvárali. Potichu som vošla dnu, pri pohľade na otca spiaceho na gauči som sa usmiala a išla som ho prikryť. Dala som mu pusu na líce a pomaly vyšla hore do svojej izby. Fotoalbum s našimi spoločnými fotkami som mala položený na stole. Niekedy som si v ňom len tak listovala, prehadzovala stránku za stránkou. Teraz sa mi však už motali nohy a pomaly som nevedela, čo robím. Len som sa rýchlo prezliekla do nočnej košieľky a vhupla som do postele. Do piatich minút som už spala ako dudok. Moje telo to potrebovalo, moja myseľ tak isto.

When violet eyes get brighter,
And heavy wings grow lighter,
I'll taste the sky and feel alive again.
And I'll forget the world that I knew,
But I swear I won't forget you,
Oh if my voice could reach back through the past,
I'd whisper in your ear,
Oh darling I wish you were here.

Keď sa fialové oči rozjasnia
a ťažké krídla odľahčia,
ochutnám oblohu a budem sa znova cítiť živo.
Zabudnem na svet, ktorý som poznala,
ale prisahám, že na teba nie.
Oh, ak by môj hlas mohol dosiahnuť až do minulosti,
zašepkala by som ti do ucha,
oh, miláčik, želám si, aby si tu bol.

Keď som Edwardovi odpustila a vyslovila to aj nahlas, akoby mi spadol kameň zo srdca. Predtým ťažké krídla, ktoré ma neúprosne ťahali na zem boli zrazu ľahšie a ľahšie. Rozbehla som sa a skočila som. A potom som letela. Krajina podo mnou sa menila úmerne s časom, ako som letela. Najprv husté lesy, potom riedke listnaté nakoniec vystriedané trávnatými pláňami. A oceán. Modrá rovná hladina sa podo mnou rozprestierala a ja som nevidela konca. Vtom sa vedľa mňa objavil on. Letel spolu so mnou, obaja sme boli ticho a vychutnávali si prostredie, s ktorom sme boli a toho, s kým sme boli. Samozrejme, bol to iba sen. To som vedela, no aj tak som sa zo spánku radostne usmiala.

Po čase som sa rozhodla. Budem cestovať. Ochutnám oblohu, budem sa znova cítiť živo. Zabudnem na to, čo som poznala, no na tých, ktorých som poznala, nikdy. A prisahám, že na moju lásku tiež nie, v celej večnosti. Otec bol rád, že som sa tak rozhodla. Povedal, že zmena mi prospeje a tiež vyjadril nádej, že ho ešte niekedy prídem pozrieť. Samozrejme, že som mu to sľúbila.

„Och, ak by môj hlas mohol prekonať minulosť, zašepkala by som ti do ucha aspoň jednu vec. Och, miláčik, tak si želám, aby si tu bol.“ S týmto som sa rozlúčila s domovom a spomienkami a vybrala sa na svoju cestu do neznáma.

_________________________________________________________________________

Páčilo sa? Ak áno, budem rada. Ak nie, tak mi

prosím napíšte prečo, z kritiky sa človek naučí

najviac. :)

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vanilla Twilight:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!