Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Takmer najlepší kamaráti - 6. kapitola

Takmer najlepší kamaráti - 6. kapitola

3. Lichotiť, obdivovať

Prípravy na večierok vrcholia. Dozvieme sa niečo o plánoch Cullenovcov do budúcna. 

Ľudia vo Forks sa prebudili do ďalšieho, dažďom zmoknutého, dňa. Život v mestečku bol už o siedmej ráno plný života, hlavne rybárov, ktorí si na brehoch alebo v lodiach, chystali siete.

Domom na okraji lesa, ktorý patril upírom, sa rozozneli zvuky takmer ihneď, keď sa svetlo vyhuplo nad obzor. V celom dome dokázali spať iba dvaja ľudia. Poloupír sa zavŕtal hlbšie do postele a mysľou sa snažil izolovať všetko okolo. Rokmi overená taktika mu dnes nepomohla vrátiť sa do ríše snov. Po minútach oddychu sa rozhodol vstať. Pošúchal si tvár, až kým z nej nezotrel spánok. Rannú sprchu dnes vynechal. Chcel si ju vynahradiť, keď sa bude chystať na ples.

Cestou zo schodov do kuchyne, bol bádať cit pre dizajn jeho mamy. Na stenách viseli ich rodinné fotky. Keď mal Edward päť rokov a spoločne oslavovali jeho narodeniny. Ako s Jacobom skákali na nafukovacom hrade v ZOO. Fotografia Rosalie a Emmetta z ich prvého svadobného dňa. Vyzerali na nej obaja prekrásne. Rosalie sa vyžívala v organizovaní svadby dookola, ale na tejto fotke bola šťastná ako na žiadnej ich svadbe neskôr. Emmett sa na novomanželku díval s toľkou láskou, až mu z toho pukalo srdce.

V kuchyni za stolom našiel sedieť Carlisla pri novinách. Nenachádzal sa pri ňom žiaden tanier s jedlom, ani káva, ako by sa od obyčajného otca očakávalo. Pohľad mal napätý a plecia mal vystreté ako pravítko. Podľa toho Edward usúdil, že je ponorený vo svete problémov a kriminality. Mohol robiť čokoľvek, ale muž by ho aj tak nepočúval.

Nejakú dobu strávil v kuchyni, kde si pripravil jednoduché raňajky. Chlieb s nátierkou a ovocný čaj si vzal k arkierovému oknu na chodbe, odkiaľ mal perfektný výhľad na zadný dvor s fontánou.  

Onedlho sa k nemu pripojila mama. Esme bola dnes výnimočné krásna. Dve pramene ofiny si vypla na zátylok a zvyšné vlasy, farby spáleného karamelu, nechala rozpustené. Štíhla, menšia postava s ženskými krivkami ešte viac podtrhovala jej krásu, avšak dominantou tejto ženy boli smaragdové oči, ktoré Edward zdedil po nej. „Zobudila ťa Alice s Rosalie, keď odchádzali na nákupy?“ Sestry sa rozhodli, že Bella potrebuje nové šaty a napriek jej úbohému bráneniu sa, ju Alice vytiahla do Port Angels už o siedmej ráno, aby boli v obchodoch prvé.  

„Nie.“

Esme sa ako vždy rozhodla zúročiť chvíľu osamote na intímny rozhovor. „Dlho sme sa nerozprávali. Tešíš sa na party?”

„Je to len obyčajná oslava ako každý rok.” Vedel presne, kam mama týmito nenápadnými otázkami miery. Bol z toho otrávený. Aby sa spovedi vyhol, vrátil sa do kuchyne. Položil žltý hrnček na pult. Kuchyňa bola veľká, moderne zariadená. Tmavá linka a poličky boli v kontraste s bielymi stenami a dlažbou s drevenou textúrou.

Upír, strnulý ako socha, sa dal do pohybu. Noviny ostali ležať otvorené na stole. „Toto nebude iba obyčajná oslava.“

Mama znervóznela. „Neviem, či je práve dnes vhodný čas.“

Carlisle sa postavil. „Nie je dôvod, aby som chodil okolo horúcej kaše. Dokážeš poňať všetky riziká, ktorým sa vystavujeme. Už sme tu veľmi dlho. Nikdy v živote som na jednom mieste nebol tak dlho. Sme tu presne trinásť rokov a nezmenil som sa. Jediné, čo som urobil bolo, že si občas chodím zafarbiť vlasy na sivo, aby ľudia nemali podozrenie, že nestarnem.“

„Čože? A to mi povieš len tak?“ rozhodil rukami Edward. Naozaj chápal. Všetci sa snažili robiť veci preto, aby nemuseli odísť, ale naozaj bol ten správny čas. Nemohli tu zostať ani o rok dlhšie.

Upírka sa pousmiala. Napriek Carlisleovim umelo vytvoreným šedinám bol neskutočne príťažlivý. „Otec musel urobiť určité opatrenia. Odporúčala som mu dobrú kaderníčku.“

Edward použil vražednejší pohľad ako na svoju obeť v lese. „Dobre vieš, že nehovorím o vlasoch, mami.“

„Aj pre mňa je veľmi ťažké odísť. Tvoj otec to tu má tiež zo všetkých miest najradšej.“ Rukou prešla po mahagónovej doske, akoby tým hladkala nie len drevo, ale i celý dom a všetky spomienky v ňom.  

„Môže mať upír viac obľúbené miesto, než to, kde spoznal svoju manželku a začal s ňou život plný radosti v rodinnom kruhu?“ Muž sa sklonil k Esme, aby ju pobozkal. Strážkyňa rodinného krbu sa trochu zapýrila. Pri Edwardovom pôrode ju syn pohrýzol a v Esme kolovali rovnako zmiešané gény človeka a upíra, ako v ňom.  

Tento prejav lásky v Edwardovi vyvolal nechuť. Pretočil očami. Nebol zvedavý ako sa jeho rodičia bozkávajú a nezaujímali ho ani vrúcne pohľady, ktoré si z času na čas posielali, akoby dokázali komunikovať bez slov a daru čítať myšlienky. „Jacob bol menej trápny, keď vo vlčej podobe hral futbal, než vy dvaja, keď sa bozkávate.“

„Dokážeš sa pozerať na bozkávanie vo filmoch a vlastní rodičia ti pripadajú trápni?“ 

Esme zapla rádio, aby sa jej pri príprave jedla lepšie pracovalo. „Miláčik, povedz mi, je úplne v poriadku, že o synovu priazeň súperím s Jacobom?“  

„Už dávno si si mohla všimnúť, že prvú priečku hodnôt jednoznačne obsadili kamaráti, partie a v tom horšom prípade i fajčenie a alkohol.“  

Esme sa vytrhla manželovi z objatia. „Och, ani mi o tom nehovor. Ak zase príde ožratý ako minulý týždeň, na celé leto ho zamknem do izby.“ 

„Nemalo by to efekt. Odišiel by oknom.“  Carlisle svojho syna odhalil. V Edwardovej izbe povolila západka a chlapec vyskočil z okna. „Lastovička opustila svoje miesto.“

Poloupír utekal lesom a užíval si voľnosť. Forks. Mesto zahalené mrakmi, v ktorom strávil väčšinu svojho života, bude musieť opustiť. Bude musieť opustiť panenskú, zelenú prírodu a tento dom. Väčšmi mu však budú chýbať Jacob, ostatní kamaráti a Bella. Ľudské dievča bolo živým dôkazom, že si jeden človek dokáže za pár dní omotať okolo prstu legendami opradené bytosti. Priateľstvo s Jacobom bolo osobitá kapitola. Nikto tomuto putu nedával nádej a predsa poloupír a vlkolak dokázali, že môžu byť kamarátmi bez hádok, bitiek a falše. (Bitky, do ktorých sa niekedy zapojili sa nerátajú.)  

Veverička skákala zo stromu na strom, kvapky z lopúchov padali na krídla vtákov a zo zurčiaceho potôčika pil jeleň. Nechal sa uniesť inštinktmi lovca, ktoré v ňom driemali už pár týždňov a on ich povolal, aby sa opäť stali jeho prirodzenou súčasťou. Vyskočil do vzduchu, aby schmatol vysokú zver. Nechtami sa zaryl do zamatovej srsti, aby mu obeť neušla. Jeleň metal nohami zo všetkých síl, keď sa Edward naklonil k jeho krku a zahryzol sa do mäsa. Sladká chuť krvi mu stekala do hrdla. Sál a pil, dokiaľ životodarná tekutina nevymizla. Mršinu odtiahol medzi kríky. Telo položil opatrne na zem a začal ryť do zeme. Hoci ho prsty boleli, vykopal dieru, aby do nej vložil mŕtvolu. Celé kolená mal od hliny, trávy a biele tričko červené od krvi.

V potoku zmyl špinu z rúk. Predstavoval si, že čistá horská voda nezmýva len nečistoty, ale berie so sebou i hriechy.

slnko preblyskovalo medzi mrakmi. Edward prechádzal pohľadom po rieke, ktorá dunela a rozbíjala sa o kamene, ktoré ešte donedávna tvorili kamennú zástavbu, aby sa voda nevalila tak prudko, keď pod spádom zahliadol niečo obrovské. Vydýchol si, že nezaútočil na svojho kamaráta. V papuli držal vrecúško s oblečením. „Ty si ma vyľakal. Máš šťastie, že ešte stojíš.“

Vlkolak odbehol za stromy, aby sa premenil a prezliekol. Nemal problém sa pred ním obnažiť, ale takto v lese by vyzerali ako párik buzerantov a na chlapcov naozaj nebol ani jeden z nich. „Hlúposť. S polovičným upírom ako ty by som si hravo poradil. Raz by som cvakol zubami a máš po krku.“

Krokmi sa vrátili cez okno do Edwardovej izby.

Jacob sa zvalil na posteľ v Edwardovej izbe. Oblečenú mal obyčajnú bielu, na polovicu rozopnutú, košeľu, ktorá ostro kontrastovala s jeho opálenou pokožkou a šortky urobené pôvodne z dlhých džínsov.  

„Krátka noc?“ zaujímal sa Edward.  

Vlkolak prikývol. „Sam nás trápi čím ďalej tým viac. Akoby cítil nejakú hrozbu. Do pol druhej som ležal na skale, než ma prepustil domov.“  

„Čo tu robíš tak skoro? Stačilo ti prísť hodinu pred odchodom na ples.“ Lenže Edwardove slová už Jacob nepočul. Začal tvrdo chrápať, takmer až do obeda.  

 

Bella stála v kabínke a Alice jej hádzala jedny šaty za druhými. Spleť rúžovej, fialovej, modrej, červenej, bielej, čiernej sa jej v hlave zamotali a po trinástich šatách nedokázala rozoznať takmer žiadnu farbu. Vďaka Alice sa stala dočasne farboslepou. „Už dosť,“ nariekala.

„Už iba posledné.“ Rosalie prehodila bordovo-telové šaty ušité vo vzore veľkých kvetov na rôznofarebnom podklade. Boli prešité v páse a sukňa rozšíreného strihu bola poskladaná na bokoch.

Bella namrzene vyšla spoza paravánov. „Sú príšerné. Alice, väčšina z tých šiat bola kvetovaná. V celom Port Angels sa nenájde ani jedna predajňa s iným vzorom?“

„Je mi to ľúto, ale tento rok je to v móde. Nemáme si z čoho vyberať. Keby sme sa poznali pred týždňom, boli by sme v Seatli ako na koni.“ Preložil si ruky v bok Rosalie. „Ak si nevyberieš, ani jedny, budeme sa musieť vrátiť do Forks.“ Odišla.

Isabella sa skoro zaradovala.

„Neznamená to však, že na party nepôjdeš. V mojom šatníku je dostatočné množstvo šiat.“ Alice premýšľala, čo má urobiť, aby sa tejto možnosti vyhla. Nepredpokladala, že Belle budú jej šaty pasovať.

Rosalie ich však zachránila. „Povedala som predavačke tvoju požiadavku. Nesplnila ju celkom presne, ale za príplatok mi ukázala tieto rezervované šaty.“

Keď si ich Bella obliekla, vedela, že je to ta správna, dokonalá róba. „Tieto sú perfektné,“ vydýchla do odrazu v zrkadle. Dievčatá prisvedčili – úloha bola splnená. Mohli sa vrátiť späť domov.

O hodinu neskôr všetky tóny mesta prerušil zvuk strieborného volva, ktoré sa prehnalo po uliciach ako neriadená víchrica.

Rosalie sa pridržiavala sedadla pred sebou, keď Alice pridala plyn. „Preboha, spomaľ trochu.“ Vedela, že iba jednu z nich by autonehoda zabila, ale ako poznala sestru, tá by jazdila po diaľnici i niekoľko kilometrov bez auta.

Lenže upírka si ako vždy robila, čo chcela. Nedbala ani na Bellynu farbu, ktorá sa menila zo žltej na zelenú. „Al...prosím...“

Alice náhle dupla na brzdu. Bella prudko podskočila dopredu a spolu s ňou i celý obsah žalúdka. Palubná doska a čelné sklo bolo potrebné umyť od zvratkov, ktorých zápach ovanul celé vozidlo.

„Si spokojná?“ Blondína si preložila ruky na hrudi, zatiaľ čo sa ľudská dievčina spamätávala z dávenia.

„Prepáč mi to. Máš šťastie, že to auto je Edwardove a nie moje. Tebe on neublíži.“

Až do Forks sa Bella mlčky tvárila, že si obzerá krajinu. Zelený, nepriehľadný svet, samé stromy a medzi nimi rozsiahle lúky s trávou až po pás neboli nič pre ňu.

Cesta k domu Cullenovcov bola veľmi komplikovaná, ale aj človek bez orientačného zmyslu by k nemu zablúdil len ťažko. Ich rezidencia sa nachádzal v odľahlej oblasti Forksu pod kopcom. Okrem toho, že strmá príjazdová cesta bola schovaná medzi stromami, obydlie bolo obklopené veľkou záhradou.  

Bella vyšla autom po uličke a zastavila až pred čiernou tepanou bránou z kovu. Chvíľu počkala, kým sa vráta otvorili, aby mohla vojsť dnu. Až po pár metroch skutočne uvidela rodný dom nových priateľov. Bola to impozantná stavba, niekoľko pokolení stará, ale vďaka starostlivosti mala k prastarej ruine plnej plesní a vlhkosti naozaj ďaleko. Zadné priečelie bolo od zeme po strechu sklenené, zatiaľ čo čelo domu bolo z dreva a muriva. Kvety a listy španielskeho machu sa viseli zo stromov okolo.  

Napriek tomu, že Belle robili spoločnosť Alice a Rosalie sa obávala ich rodičov. Už podľa aut, ktorými súrodenci jazdili, a že za jej šaty dievčatá zaplatili nebezpečne drahú sumu, si mohla predstaviť ako nechutne zazobaní sú, ale až s pohľadom na dom si uvedomila plné kreditky. Bella si uvedomila, že sa automaticky trochu krčí. Najradšej by sa rozbehla preč. Dievčatá hravo vybehli pár schodov k skleneným dverám. Bella za nimi zaostala, aby sa nenapadne zhlboka nadýchla.  

Alice sa zasmiala zvonivým smiechom. „Okrem rodičov poznáš všetkých členov našej rodiny. Nemáš sa čoho báť.“ 

Bella sa pokúsila usmiať. Namiesto úsmevu skrútila pery do neforemného beztvarého úškľabku. „Áno, ale vy ste boli vychovávané v skromných pomeroch.“ 

Rosalie sa nenápadne naklonila k Alice. „Vždy na to zabudnem. Už dlho sme sa pred nikým toľko nepretvarovali ako pred ňou.“ Kývla hlavou.  

Dom zvnútra sa Belle zdal menej majestátny ako zvonku. Zo svetlej predsiene na prízemí viedli jednoduché drevené schody do kuchyne na prvom poschodí. Hudba hrala z rádia a v kuchyni bolo cítiť slepačí vývar a zemiaky.  

Manželia spolu tancovali uprostred kuchyne. Doktor mal svetlé vlasy a pokožku bielu, skoro až priesvitnú. Hnedé oči mal rovnaké ako zvyšok rodiny, okrem Edwarda a jeho mamy. Mimoriadna náhoda. Akoby si deti v domove presne nalinkovali - Inteligentné, krásne deti s rovnakými hnedými očami a bielou pokožkou.  

„Esme, Carlisle, toto je Bella.“ Alice strčila do Belly, aby sa posunula cez prach kuchyne. Dievčina, akoby sa prilepila na zem.  

„Ahoj, teší ma. Môžeš nás volať krstnými menami.“ Poloupírka k nej nenatiahla ruku, ale rovno ju objala. „Dáte si obed? Máme slepačí vývar a na druhé jedlo je plnené kuracie mäso s opekanou zeleninou a zemiakmi.“  

Upírkam sa rozšírili zreničky a Carlisle tiež nevyzeral dvakrát nadšene. Ľudia a poloupíri nevedeli pochopiť akú gumovú chuť majú pre nich obyčajné cestoviny. „Mami, prepáč, nie sme hladné. Vlastne sme s otcom potrebovali doriešiť tú vec zo včera...“  

„Akú vec?“ nechápal upír. „Ahá, tú vec. Prosím ospravedlň ma Bella. Dcéry nepočkajú.“  

„Chlapci, podáva sa obed!” Esme bola pobavená, že jej upírska rodina tak rýchlo opustila kuchyňu. Neznášali ľudské jedlo. Za tie roky sa naučili znášať jeho vôňu, ale ani pred ľuďmi ich Esme nedokázala presvedčiť, aby sa aspoň tvárili, že jedia. „Bella, máš rada kurací vývar?“

Z terasy do kuchyne vbehli kamaráti. „Hej, Jacob, naozaj to tak bolo.“ Edward vybral z chladničky minerálku a hodil ju kamarátovi. Až potom si všimol návštevu. Potešil sa. „Nezničili ťa moje sestry príliš?“

Bella nevedela, čo má pred pani Cullenovou povedať. Žena sa ladne obracala v miestnosti a do rytmu hudby vyberala taniere, príbor a poháre. Za pár chvíľ bol stôl v jedálenskej časti kuchyne pripravený na obed pre štyroch ľudí. Ľudskému dievčaťu pripadalo zvláštne zúčastniť sa stolovania spolu s nimi. Čo ak mi tu iba prekáža? Ale keby im vadila, Esme by ju nepozvala na obed.  

„Pokojne si sadni,“ Edward navrhol dievčine stoličku. „Nemusíš sa báť, my nehryzieme.“

Jacob sa rozosmial. „Áno, oni nehryzú,“ povedal zvláštnym tónom, ktorý zakrýval nejaký ich súkromný vtip, ktorý Belle unikol.

Musela vyzerať naozaj vystrašene. Postávala skoro na prahu dverí. Poskytovali jej bezpečný únik, keby sa jej podarilo povedať niečo trápne. Keby odišla od stolu, ich mama by to mohla považovať ako urážku, že Belle jedlo nechutí. Celé myšlienkove pochody uprostred hlavy boli zložité.

Ako sa ukázalo Esme je naozaj milá. Niekoľkokrát sa stretla s Bellynim otcom a vždy to bol príjemný rozhovor. Pani Cullenová sa dievčenskej návštevy vypytovala na bývalú školu, či sa jej vo Forks páči a podobne.

„Alice a Rosalie mi hovorili, že pracujete pre detský domov.“ Bella mala už dosť rozprávania o svojom živote na Floride. Rada by sa porozprávala o niečom, čo obe ženy spojovalo.

„Dcéry mi hovorili, že sa zaujímaš o prácu s deťmi. Myslím, že by som ti už cez prázdniny vedela zariadiť nejakú stáž, ak by si chcela.“

Bella nadšene prikyvovala. „To by bolo úžasné, ďakujem.“ Nečakala, že sa jej želanie tak rýchlo splní. Myslela si, že najprv bude musieť vyštudovať pedagogickú fakultu až potom bude skutočne pripravená. Cullenovci jej priniesli iba samé príjemné správy. Našla si u nich kamarátov, dokonca toľkých, čo za svoj život nemala.

Po celú dobu obedu sa Rosalie a Alice neukázali. Keď sa stolovanie chýlilo k záveru, prišli si po ňu.

„Chystáte sa vylepšiť si fasádu?“ Jacob sa napil stolovej vody.

„Žiadnu fasádu. Ideme z Belly urobiť princeznú.“ Rosalie odviedla Bellu preč. 

„Alice, počkaj ešte chvíľu.“ Edward sa postavil do dverí pred Alice, aby nemala kadiaľ prejsť. „Ako chceš Belle vysvetliť Jasperove veci vo vašej izbe?“  

„Je v tom nejaký problém?“ Zdvihla obočie.  

„Pre ľudí je nepochopiteľné už len to, že ste „súrodenci“ a chodíte spolu. Ak Bella uvidí jeho oblečenie v šatníku, bude to trapas,“ uviedol na pravú mieru Jacob.  

„Pokiaľ viem, okrem nás nemá žiadnych iných kamarátov a nie je ani ten typ, čo príde domov a všetko vyrozpráva Charliemu,“ chlácholila Edwarda. 

„Jazzovu vrchnú poličku s oblečením si nevšimne,“ smial sa poloupír. „Väčšinu šatníka zaberajú jej šaty. Nedokážem si predstaviť, že moja malá sestrička bola taká láskavá a dovolila mu použiť tu jednu poličku.“ Alice v rýchlosti svetla schmatla utierku, látka zasvišťala vzduchom rovnako rýchlo ňou chlapca plesla po tvári.  

„Nebuď taká vzťahovačná,“ pokračovali v doberaní si.  

„Prestaň.“ Nízka upírka dupla nohou a odišla za jeho manželkou. Bola nahnevaná, že sa jej Jasper nezastal, namiesto toho sa potmehúdsky smial s bratom.  

„Edward,“ upozornil ho otec, no i jemu mykalo kútikom úst.  

Alice a Rosalie prinútili Bellu sa osprchovať, umyť si vlasy a oholiť sa (na všetkých miestach). „Ale ja už som sprchovala a vlasy mám tiež umyté.“ Tieto protesty voči Alice nemali žiadny efekt. Bolo jej jedno, čo ľudská zverenkyňa hovorí. Potrebovala čas si premyslieť, čo s Bellou urobí. Zavrela oči, pritisla viečka k sebe a keď ich otvorila, videla ich o pár hodín neskôr kráčať zo schodov a chlapcov, ktorí stoja v obývačke s otvorenými ústami.  

„Alice.“ Bella s uterákom stála pred Alice a mávala jej rukou pred očami. „Je ti niečo?“  

„Nie. Teraz už choď do tej sprchy,“ popohnala ju do kúpeľne. „V skrinke pod umývadlom nájdeš žiletku.“ V kúpeľni zo seba Bella zhodila džínsy na podlahu a otočila kohútikom. V potrubí to zaškŕkalo a z hadice vyprskol prúd ľadovej vody. Postavila sa v sprche do kúta. Kým sa jej podarilo nastaviť teplú vodu, takmer sa oparila. Do izby sa vrátila zabalená v uteráku. Mokré vlasy jej siahali skoro do stredu chrbta.

„Sadni si.“ Bella si sadla pred toaletný stolík, ktorý mal veľké oválne zrkadlo, ktoré patrilo ešte Edwardovej starej mame, v ráme z dreva, ktoré bolo ručne zdobené červenými a žltými ružami. „Urobíme z teba princeznú,“ prikázala jej Rosalie a už aj siahala po kefe na vlasy. Belline vlasy boli rovné, gaštanovohnedé a vlali za ňou kamkoľvek šla. Slovo neovládateľné pri nich nadobúdalo celkom nový rozmer. Ich problémom bola nepoddajnosť. Akonáhle bolo vonku vlhko, boli ako vypustené z reťaze. Často sa zachytávali v zipse, vo dverách, padali do očí pri jedle a bolo viac ako pravdepodobné, že boli neskôr lepkavé.

„Pripomínaš mi mamu,“ povedalo dievča, keď jej Rosalie česala vlhké vlasy. Bella jej vysvetlila, že spolu s mamou sedávali pred podobným zrkadlom vo Pheonixe a obdivovali svoju krásu, pričom mamka tú svoju nikdy nevidela, pretože jej výchova dieťaťa bez manžela pridala vrásky. „Pomaly, ale isto, hovorievala mama, sa tvoje vlasy zmenia na ženské a neskôr ich bude čoraz menej.“

O niekoľko nekonečne dlhých hodín sa na seba Bella pozerala do zrkadla a pripadala si kráľovsky. Vlasy mala rozpustené do vĺn. Rosalie jej zobrala jeden prameň z boku tváre a prichytila ho dozadu, takže Belle vyniklo čelo a všetko ostatné. Alice sa postarala o make-up. Oči jej zvýraznila obyčajným denným líčením v hnedých tón och. Vystihla pritom nie len farbu očí, ale aj ich tvar. Na pery naniesla červený rúž, ktorým človek nikdy nič nepokazí.  Nakoniec si obliekla šaty. Vydarený kúsok oblečenie bez rukávov bol ušitý z tenšej tkaniny, ktorú zdobila čipka, síce kvetinového vzoru, ale rovnakej tmavomodrej farby ako zvyšok hladkej textílie. Strih zvýrazňoval pás, sukňa bola rozšírená a siahala nad kolená. Bonusom všetkého boli nenápadne všité vrecká.

„My sme ti hovorili, že budeš vyzerať ako princezná.“ V odraze veľkého zrkadla na skrini sa objavila Alice a Rosalie. Šaty neboli nové, lebo ich vytiahli zo skrine, ale rovnako spanilé ako Bellyne. „Mala si pravdu, Rose, tie šaty ti pristanú, ale pamätaj, čo si mi sľúbila...“

„Veď sľub som splnila. Boli sme dnes nakupovať s Bellou. Nie je to pre teba postačujúce?“

„Poďme,“ vyhla sa Alice odpovedi. „Chlapci nás už čakajú.“ Ako to bolo v jej vízii, schádzali zo schodov a vyzerali úchvatne. Emmettovi a Jasperovi odniesla kravaty rovnakej farby ako boli ich šaty, ale u Edwarda a Jacoba jej nad hlavou visel otáznik. Má dať obom tmavomodrú kravatu alebo iba jednému z nich. Vzhľadom na ich priateľstvo, Bellu a stávku, im nakoniec nedala žiadne kravaty. Kamaráti to s radosťou prijali.

Rosalie sa naklonila k Emmettovi, aby mu dala vrúcny bozk na líce. „Vymaľovali sme si fasádu dobre?“

Edward a Jacob nemali slov. Natiahli ku schodom ruku. Nebola to obyčajná Bella, v džínsoch, ale skutočná princezná.

Dievčine sčerveneli líca rumencom. Bella pomoc neprijala a zišla posledných pár schodov sama. „Môžeme vyraziť. Ale tvojim autom by som radšej nechcela ísť, Edward.“

„Alice, čo mám s autom?“ zavrčal Edward na sestru.


 

Emmettov návod na dievčatá: 

1. Upútať pozornosť √

2. Komunikovať √

3. Lichotiť, obdivovať √

4. Poskytnúť pomoc 

5. Vtipkovať

6. Byť priateľský - roztápať ľady

7. Byť citlivý a chápavý 

8. Byť úprimný

9. Nežiarliť

10. Nehrať sa na niekoho iného 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Takmer najlepší kamaráti - 6. kapitola:

 1
1. Jessy
06.07.2019 [10:52]

Konečne som sa po týždni dostala k zameškanému. Emoticon No, príbeh plynie, akurát mi možno trošku prekáža to, že sa to rozbehlo akosi rýchlo, všetko plynie bez problémov... Alebo tie ešte prídu? Emoticon ďalšia vec... To, že Ed s Jakeom sa správajú ako tínedžeri, je pochopiteľné, majú taký vek. Ale Emmett a ostatní... Ja viem, že Emm je taký jaško aj podľa Steph,ale myslím, že v určitých situáciách by sa predsa len mal zachovať trošku dospelejšie, ak upíri majú odžité toľké roky, myslím, že by občas mali ísť chalanom lepším príkladom. Emoticon Ale páči sa mi postoj Rose voči Belle a to, že ju prijala bez problémov. Už je len otázkou času, kedy si Bella začne všímať na chalanoch a Cullenovcov odlišnosti od ľudí. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!