Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Takmer najlepší kamaráti - 10. kapitola

Takmer najlepší kamaráti - 10. kapitola Po dlhej dobe sa vraciam s pokračovaním poviedky. Na tri mesiace ma opustila múza a nedokázala som sa pohnúť z miesta, ale dúfam, že počnúc dnešným dňom už pri mne zostane. Desiata kapitola pokračuje v rytme pokojného dňa na pláži.

Edward

Bella sa k nám pripojila na brehu mŕtveho ramena oceána. Zostal som v kŕči z ochranárskej reakcie Charlieho. Na moment som sa, napriek svojej nesmrteľnosti, obával o svoj život, než mi došlo, že sa Bellyn otec oveľa viac venuje rybolovu a nestíha zabiť mňa i ryby naraz.

Vôňa grilovaného mäsa sa vznášala okolo nás, ale rybárom sa nepodarilo nič uloviť. Charlie nahnevane zaklial ako pohan a hodil kameň do vody. Niekoľkokrát sa dotkol hladiny a padol na dno. „Bodaj by tie ryby porazilo. Ani jedna nechce skočiť na háčik.“

Z diaľky sa ozýval šum lístia tancujúceho na konároch.

„Oci, ostatní budú jesť mäso. Nebudú sa hnevať, keď im nedonesieš rybu.“ Bellyn výraz sa v celej predstavivosti rovnal anjelovi. Nad hlavou jej zasvietila svätožiara a v pozadí sa ozval chór anjelov. Pohľadom, ktorým ju otec počastoval, jej prikreslil rohy a do rúk vidly.

„Som veľmi trpezlivý. Dávam mnohokrát šancu a odpúšťam. Ale nie som svätý, tiež som len človek a mám svoje hranice a limity. Budem tu aj do Božieho rána, oka nezažmúrim, ale chytím aspoň jednu rybu.“

Billy bol v tomto ohľade zhovievavejší. „Kedysi si dokázal vydržať dlhšie, ale hladný vlk je mrzutý vlk,“ dodal vecne indián a pokrčil ramenami. Zrejme to bol práve hlad, ktorý z Charlieho vyduril pre každého nepoznané vlastnosti.

Bella jednoducho pokrčila plecami. „Priznám sa, že som ho takého ešte nezažila, ale aspoň je vidieť po kom som zdedila povahu.“ Bella na mňa nepôsobila tak, že získala aspoň časť Charlieho povahy. Ona bola rozvážna, ale veselá a sčítaná. Dokázal som sa s ňou rozprávať o čomkoľvek. Mal som dojem, akoby som ju poznal celý život, napriek tomu ma zakaždým dokázala prekvapiť niečím novým.

„Ty vôbec nie si...“ zakašľal som a zmĺkol, lebo Charlie napínal uši. Chytal sa každého smietka, ktoré mohol okomentovať.

„Edward, fajčíš?“

Predstavil som si seba s kubánskou cigaretou a okolo seba kúdolom dymu takým hustým, že som nedovidel na druhý okraj stola. „Nie, nefajčím.“

Policajt sa napil z plechovky. Druhou rukou kŕčovito zvieral udicu. „Mal by si začať.“

„Čo keby ste návnadu namočili do piva? Budeš mať lepší záver, keď im mäso zavonia,“ napadlo Belle.

„Mám ju!“ skričal Charlie onedlho, až sme nadskočili. S úsmevom na perách sa k nám policajt otočil. Na háčiku mu visela veľká ryba, z ktorej sa dalo najesť. Hneď pri mŕtvom ramene oceánu ju pomocou nožu očistil od šupín. Veselo si pritom pískal. „Odteraz budem chodiť na ryby iba s tebou.“ Pri hovorení sa síce díval na úlovok, ale vďačnosť patrila jeho dcére. Na krku mu vyskočil červený fľak.

Charliemu sa rozžiarila tvár. Palcom ukázal za seba. „To je moja dcéra.“ Plavák, tentokrát už s marinovanou nástrahou, sa opäť vnoril pod vodu.

„Uvidíme sa neskôr.“ Mávli sme na chlapov a pokračovali vo svojej prechádzke ďalej. Pustili sme sa po koryte smerom k oceánu.

„Tvoj otec ťa stráži ako oko v hlave,“ podotkol som.

Povzdychla si a zastavila sa, aby sa mohla rozhliadnuť okolo seba a vybrať si ďalšiu cestu, ktorou pôjdeme. „Nemôžeš sa mu diviť. V jeho živote boli celkom tri dôležité ženy. Jeho matka zomrela, manželka od neho odišla a teraz je samozrejmé, že jedinú dcéru nenechá len tak odísť.“

Prikývol som. „Myslíš, že by ťa pustil na nejaký výlet s kamarátmi?“

„Akých kamarátov máš presne na mysli?“

Neviem. Moje zmysli a vnemy boli otupené od surfovania a nemal som ani talent básnikov. Oči videli obzor pred nami, ruky cítili chlad a seba navzájom, nohy stáli na piesku a hlava? O tej som veľa nevedel, ale čosi mi hovorilo, že nejaká myšlienka ju tešila. Nakoniec som odpovedal: „No Alice a Rosalie, Emmetta a Jaspera a...“

„A teba a Jacoba?“

Znova som pohol hlavou na znak súhlasu. „Myslím, že by s tým nemal problém, ak by som bola čo najďalej od chlapcov. Kde by sme išli?“ Vytvorila grimasu, čím chcela poukázať, že s otcovým názorom nesúhlasí.

„Je mi celkom jedno kam pôjdeme. So súrodencami sme už videli mnoho. Takže je to skôr tvoje a Jacobovo rozhodnutie.“ Čo sa dovoleniek týkalo, musel som sa zamyslieť, aby som si dokázal vybaviť všetky mieste, ktoré sme navštívili. Celkom presne som však vedel, že počas väčšiny dovoleniek pršalo alebo bolo zamračeno.

„Rada by som šla niekde blízko vody, ale nemusíme ísť ani za hranice, môžeme si urobiť aj výlet v našom okolí. Nebola som tu dlhé roky. Veci sa zmenili. Na druhú stranu mne by stačilo, keby sme spolu iba stanovali na záhrade.“

„Ak ma cestovanie niečo naučilo tak to, že najlepšie je, ak sa do toho človek rovno pustí. Nehovor o tom, že by si chcela letieť na Borneo. Rezervuj si letenku, vybav si vízum, zabaľ batoh a stane sa to. Svet je obrovský a nádherný.“

Smutne sa na mňa usmiala. „Máš pravdu, ale hovorí sa ti to veľmi ľahko.“ Bella zastala a ruky spojila ako pri modlení. „Prosím neuraz sa, ale keď máš prostriedky je samozrejmé, že je cestovanie v tvojom veku ľahšie. Väčšina z nás žije a zomrie v rovnakom rohu, v akom sa narodí a nikdy z neho nič neuvidí.“

Takto som nad tým nikdy nepremýšľal. „V každom momente máme možnosť povedať: Nie, takto môj príbeh neskončí. Súrne potrebujem noc v prírode pri ohni, s dobrou hudbou, skvelými priateľmi a miliónmi hviezd nad hlavou.“ Vo vzduchu som naznačil držanie gitary a niekoľko akordov.

Pár pramienkov Belle vkĺzlo do tváre. Pohybom ruky ich vrátila na svoje miesto za uši. Rozvírila medzi nami svoju vôňu. Všimla si, že ju pozorujem a uprene sa mi zahľadela do očí. Naklonila hlavu a pozrela sa na mňa, akoby sa so mnou chcela dorozumieť bez slov – skoro tak, akoby vedela, že mám potenciál na čítanie myšlienok. Otvoril som svoju myseľ v snahe zachytiť, čo si myslí. Ale znova sa moja hlava premenila na obrovskú miestnosť.

„Prečo si nahnevaný?“

Zvraštil som obočie. „Prosím?“

Ukázala na moju tvár. „Vyzeráš nahnevane alebo skôr... frustrovane.“ Rýchlo som sa usmial, ale na tvári mi zostal akýsi úškľabok. Prešli sme po pláži a neboli sme ďaleko od ostatných. Charliemu a Billymu sa podarilo medzičasom presunúť k ohnisku, kde očistili ryby a s pomocou Sue ich pripravili na oheň.  

Rozhovor nám prerušil prichádzajúci Jacob.

Bella sa tiež otočila. „Na vlnách si sa poriadne predviedol.“ Za jej chrbtom som mával na kamaráta, nech ide preč. Chcel som si užiť ešte chvíle s Bellou bez ďalších prítomných, ale keďže Jacob moje signály nepochopil alebo im rozumieť nechcel, pridal sa k nám.

Jacob ledabolo pokrčil ramenami. „To nič nebolo.“

„Nechcel si pomôcť svojmu otcovi s chytaním rýb?“

„Kto vie, ten vie.“ Edward, rád by som si Bellu ukradol pre seba.“ Vlkolak sa otočil na dievča. Už nemal oblečený overal, ale tepláky, tričko a rozopnutú mikinu. Mokré vlasy mu vytŕčali spod kapucne. „Na plese si mi sľúbila, že mi pomôžeš.“

„Správne. Ak sa nemýlil, to ja som ju prišiel zachrániť a musím povedať, že nám to spievanie šlo celkom dobre. Bell, má hudbu v krvi.“

„Zase také úžasné to nebolo.“ Otočil sa na Bellu. „Prosím, pomôž mi. Napravím svoju chybu a vymyslím nejaký spôsob ako to odčiniť.“ Nahodil šteňacie očká a biele zuby mu zasvietili.

Zavrel som oči. Nerozumel som, o aký druh pomoci sa jedná. Jacob nehovoril o ničom, s čím by mu mala Bella pomôcť, ale očividne vedela o čo ide. Naschvál hovorili iba v náznakoch, aby som sa to nedozvedel. Všetci máme tri druhy tajomstiev: tie, ktoré poznáme iba my a tie, ktoré vedia všetci okrem mňa. Čítanie myšlienok, prosím, funguj! Funguj! „Ešte si to rozmyslím.“ Bella sa vytratila spomedzi nás. „Oci!“

Možno som trochu vnímal blížiace sa kroky, možno nie, každopádne sa mi ani trochu nechcelo otvárať oči a musieť sa dívať na svet okolo. Myslel som si, že keď budem pozerať do tmy dostatočne dlho, nakoniec sa všetky problémy vyriešia. „Ako by ti mala pomôcť?“ naliehal som.

„Úprimne ťa do toho nič nie je.“ Oboch nás jeho slová zarazili. „Prepáč,“ dodal.

Emmett sa oprel o moje plece. Ponášali sme sa na postavy z rozprávky – Dlhý, široký a bystrozraký. „Ste naozaj nenápadní,“ tľoskol jazykom ironicky. „Aspoň sa tvárte, že vám obom neleží v žalúdku. Dívate sa na ňu ako na chutnú laň.“

Slnko svietilo na zelené pastviny pretkané vydupanými cestičkami, po ktorých chodili turisti, ranné vtáčatá so svojimi psíkmi na prechádzky a fotografi, ktorí chceli zvečniť "svoje" úlovky končiaceho sa dňa alebo naopak vychádzajúceho rána. V diaľke za lesom bolo vidieť ako sa kopce zvažovali do útesov a pahorkatín. My sme našťastie boli schovaní pod oblakmi a slnečné lúče k nám nemali dosah. Presne ako hovorila Alice.

„Dáš si mäso alebo rybu, drahý?“ Mama sa nemusela ani pýtať, aby vedela odpoveď. Bolo jedno aké klamstvo použije. Výsledok bude mať vždy význam „nie“. Pokračovala v obsluhovaní ostatných. Ponúkala šalát, mäso, dresing, nápoj, zeleninu... všetko podľa potreby.

„Nie som veľmi hladný.“ Otec pozrel na mamine mäso ako na smrteľný jed pre upírov.

Charlie si ho sporne premeral. Hľadal skrytý význam za zakaždým otcovým pohybom. Nebolo pochýb, že si vybral správne povolanie. „Carlisle, ty si myslíš, že si tučný? Keď nebudeš jesť budeš vyzerať ako...ako záchodový pavúk. Chceš vyzerať ako záchodový pavúk?“ Zubami odtrhol poriadny kusisko chleba. Obzrel sa smerom k oceánu, ale urobil to iba preto, aby mohol nenápadne šepkať Billymu do ucha. Rozprával to potichu. Mal som problém zaznamenať slová.

Otec si neochotne povzdychol. „No dobre, tak si dám mäso, Esme. Ďakujem.“

Mama bola prekvapená, ale zostala vo svojej úlohe. Na papierový tanierik dostal mäso a k nemu paradajky a vidličku. „Dáš si aj dresing?“

„V tom dresingu sú škodlivé veci. Rastú z toho šialené boky a zväčšuje sa zadok. To by som radšej nerobil.“ Jacob vyceril belostné zuby. Charlie sa obzrel na svoj zadok. Vrásky na čele sa mu pokrčili. Pravdepodobne si lámal hlavu nad tým ako vyzerá zozadu. ud

Vyprskol som jedlo, čo bolo štartom pre ďalšiu salvu hurónskeho smiechu. Pridal sa ku mne Emmett. Otec sa decentne zazubil.

Do pleca mi narazila mrkva. „Ty po mne normálne hádžeš jedlo! Tiež po tebe niečo hodím, ale nebude to mrkva. Napríklad moja päsť by ti na tvári pristala ako uliata.“

Jacob sa postavil. „Zložím ťa jednou ranou!“

„Prestaňte sa pred Bellou predvádzať,“ pokarhala nás Sue.

„Čože?“ opýtali sa jednohlasne Bella so svojim otcom. „Je to moja dcéra, chlapci,“ dodal Charlie s dôrazom na každého slovo a opäť mu šklblo rukou. Chránil svoju dcéru ako oko v hlave pred každým chlapcom.

Esme sa rozhodla upokojiť situáciu. „Keď už hovoríme o Belle, zajtra pôjdem do nemocnice na pediatrické oddelenie. Mala by si záujem ísť so mnou?“

„Ja? Ale veď ja nemám žiadne skúsenosti. Nikdy som pri deťoch v nemocnici nebola. Neviem, čo mám robiť a ako reagovať,“ vychrlila svoje obavy.

„Pokoj, Bella.“ Esme ju pohladila po ramene. „Bude to v poriadku. Nemusíš sa báť. Všetko ti tam vysvetlia.“

„Dobre, ďakujem. Ponuku s radosťou prijímam.“


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Takmer najlepší kamaráti - 10. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!