Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 12. kapitola

05.05.2012 (18:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 87× • zobrazeno 10163×

Bella:

Ležala som v posteli a išla sa prepadnúť hanbou. Ako mám teraz zísť dole a tváriť sa, že je všetko v poriadku? To sa nedá. To nejde. Ja to nezvládnem. On bol tak podmanivý, tak príjemný. Zviedol ma. Presne tak. Alebo nie? Ja už ničomu nerozumiem. Zakňučala som a stiahla si na hlavu prikrývku. Nikdy v živote by mi nenapadlo, že budem riešiť niečo také. Ja som predsa stopercentná a nerobím podobné chyby. Čo by som poradila niektorej mojej priateľke, ak by sa jej to stalo? Nemám žiadne priateľky, to je jedna vec a druhá, že by som ňou opovrhovala, lebo profesionálke sa podobné veci proste stať nemôžu. Nahlas som si vzdychla a keď už bola na hodinkách osem preč, musela som vstať. Edward je v práci a ja sa musím venovať Renesmee.

Vyliezla som z postele a zamierila do kúpeľne. Keďže som nedokázala rozčesať vlasy, stiahla som ich do gumičky. Obliekla som si tmavý rolák a moje obľúbené, o číslo väčšie, nohavice a išla rovno do kuchyne. Renesmee už sedela za stolom a doslova sa napchávala škoricovými lupienkami s ružovým mliekom. Netuším, čo jej do toho mlieka Esme dávala, ale chutilo jej to viac, než čisté.

„Dobré ráno, Esme. Dobré ráno, Nessie,“ šepla som. Esme sa usmiala a kývla na pozdrav.

„Ahoj. Ako bolo na bále?“ opýtala sa nedočkavo Nessie a ako nadskočila, krásne sa jej zavlnili lokne.

„Bol to spoločenský večierok a nie bál,“ povedala som uvoľnene a sadla si.

„Aj ste tancovali? Ja by som hrozne chcela vedieť tancovať. Naučíš ma?“ sypalo zo seba to malé dieťa a ja som len pokrútila hlavou. Zaliala som si misku lupienkov čistým mliekom.

„Nie, netancovali a ja ťa to určite nenaučím. Najprv si musím nájsť učiteľa ja,“ zasmiala som sa.

„Dobrovoľne sa hlásim,“ ozval sa uvoľnený hlas od dverí. Ja som celá stuhla. Renesmee sa nadšene obzrela a počkala, až ju jej otecko pobozká. Edward sa posadil oproti mne k stolu a očividne mal skvelú náladu, ktorá mu dosť rýchlo povädla, len čo sa zahľadel na môj strnulý výraz.

„Ahoj...“ šepol.

„Ahoj,“ šepla som rovnako ticho a hľadela do svojho taniera.

„Kto tam bol najkrajší? Čo mali na sebe ženy a prečo sa netancovalo?“ pýtala sa Nessie otázku za otázkou a popri tom si pchala do úst lyžičku.

„Nessie, nerozprávaj s plnými ústami,“ napomenula som ju a rýchlo jej otrela ústa do obrúska.

„Bella ti už predsa povedala, že sa netancovalo, lebo to bol spoločenský večierok a najkrajšia bola, samozrejme, Isabella,“ povedal akoby nič a ja som sa zachvela. Nessie sa široko usmiala. Bola som v rozpakoch. Keby aspoň pôsobil trocha neisto po tom, čo sa včera stalo. Môže to mať dva dôvody. Buď to nepokladá za nič dôležité a záväzné, alebo je rád, že sa to stalo. Uprene som sa na neho zadívala, akoby som mu mohla hádam prečítať myšlienky. Rovnako ako ja na neho, uprel svoj pohľad on na mňa. Zneistela som a sklopila zrak. Čo by na mne tak videl? Bolo to len hlúpe pobláznenie zmyslov. On to hneď pustil z hlavy a ja sa tým umáram.

„Tak, kedy si dáme hodinu tanca?“ Prebralo ma to zo zamyslenia. Edward na mňa s úsmevom mrkol.

„Edward, mohla by som s vami hovoriť osamote?“ opýtala som sa strnulo. Edward nakrčil čelo.

„Tykáme si, alebo mi niečo ušlo?“ opýtal sa ešte celkom uvoľneným tónom.

„Iste. Ja viem. Prepáč. Mohli by sme sa pozhovárať?“ opýtala som sa znova. Jeho tvár nabrala ten typický kamenný výraz, na aký som u neho bola zvyknutá. Prudko sa postavil. Zase to bol on, ten starý, strohý Edward s nakrčeným čelom.

„Počkám ťa v Carlisleovej pracovni,“ šepol a prešiel popri nás. Postavila som sa zo stoličky.

„Nessie, najedz sa a počkaj tu na mňa,“ povedala som malej princeznej a išla za Edwardom.

Zaťukala som na dvere a tie sa okamžite otvorili. Prekĺzla som dnu a Edward zostal stáť za mojim chrbtom. Žmolila som si lem roláka, akoby som z neho dokázala vytlačiť, čo chcem povedať. Pomaly som sa otočila a skúsila to diplomaticky.

„Chcem sa ospravedlniť za včerajšok,“ povedala som značne v rozpakoch.

„Celkom nerozumiem. Za čo konkrétne?“ opýtal sa môj šéf s nadvihnutým obočím. Neuľahčoval mi to a bolo naivné si myslieť, že povie: Dobre, prijímam a zbohom.

„Som guvernantka a veľmi dobre si uvedomujem, kde je moje miesto. Viem, že by som mala dať okamžite výpoveď, ale musím povedať, že som si tvoju dcéru nesmierne obľúbila a dovolím si povedať, že ma naozaj potrebuje.“ Nervózne som sa pohrávala so svojimi prstami a Edwardovi som čučala na gombík na košeli, lebo som sa mu nedokázala pozrieť do očí. Bol najprv dosť dlho ticho.

„Asi som natvrdlý, ale netuším, prečo by si mala dať výpoveď,“ povedal pomaly. Teraz som sa mu do očí pozrela, lebo som nevedela, či si zo mňa strieľa alebo hovorí vážne.

„Hovorím o tom...“ Ruka mi samovoľne vyletela k tvári a dotkla som sa svojej spodnej pery končekmi prstov. Edward sa zvláštne zachvel a nahol hlavu na bok.

„Chceš dať výpoveď, lebo som ťa pobozkal?“ opýtal sa a ja som najprv vstrebala prekvapivú novinku, že vlastne on pobozkal mňa a potom som rýchlo prikývla. „To je hlúposť. Ja som predsa slobodný. Nemám ženu a ani vzťah a ty, pokiaľ viem, nemáš žiadne záväzky a bol to len bozk. Bella, si krásna žena a včera som to jednoducho musel urobiť. Bola si kúzelná a všetkých si tam ohromila. Musím sa priznať, že aj ja som podľahol. Na tom predsa nie je nič zlé.“

„Nebolo by, pokiaľ by si nebol môj zamestnávateľ a ja guvernantka tvojej dcéry. Myslím, že bozk je dostatočný dôvod na opustenie tohto domu,“ povedala som trucovito, lebo to celé zľahčoval.

„Ale bol to len bozk. V Taliansku sa bozkávajú všetci,“ krútil hlavou a pôsobil celkom pobavene, čo ma trochu nahnevalo.

„Bozk je predsa dosť intímna záležitosť,“ oponovala som. Edward sa rozosmial.

„Bella, čo ťa ešte nikdy nikto nepobozkal?“ Smial sa až do chvíle, než si všimol, že mne to zábavné nepríde. „Ovvv...“ šepol zaskočene. „Bol som prvý?“ opýtal sa takmer nepočuteľne a ja som cítila, ako sa mi hrnie krv do líc. Môže byť ešte niečo trápnejšie?

„Ja som guvernantka. Chodila som na dievčenskú školu a neopúšťala areál. Nebol dôvod. Po škole som okamžite začala pracovať a svoju prácu si robím dobre. Venujem sa deťom na sto percent. Som rada, že to neberieš ako nič vážne. Pôjdem sa venovať Nessie. Je to moja práca,“ šepla som a chcela som byť rýchlo preč. Už som držala kľučku, ten únikový objekt môjho záujmu, keď ma pevne chytil za rameno a otočil ma tvárou k sebe.

„Ja to ale beriem vážne, Bella. Ty si ani neuvedomuješ, aká si krásna,“ šepol a ja som vyvalila oči.

„Prosím. Naozaj tu chcem zostať a keď budeš pokračovať, odídem,“ šepla som a on zmĺkol a pustil ma. Vybehla som z pracovne a dookola si prehrávala, čo povedal a ako sa tváril.

Edward s bratmi odišiel a ja som s Nessie sedela pred televíziou. Princezná pozerala detskú reláciu a ja som mala trochu pokoja. Alice si ku mne prisadla a celý čas sa zvláštne uškŕňala. Už sa to nedalo vydržať.

„Deje sa niečo, Alice?“ opýtala som sa šeptom, aby sme nerušili Nessie zaujatú hovoriacim slimákom.

„Nie. Malo by?“ Mrkla na mňa. „Stalo sa na tom večierku niečo zaujímavé?“ opýtala sa šeptom a ja som prižmúrila oči. Žeby sa jej pochválil, že sa spustil s guvernantkou? Tomu neverím.

„Nič, čo by stálo za reč. Prečo sa pýtaš?“ Alice sa prisunula bližšie.

„Súdila som podľa toho, že zostal Edward doma, mal skvelú náladu, teda, až pokiaľ si sa s ním nešla pozhovárať.“ Uškrnula sa.

„Odkiaľ vieš, že sme sa šli pozhovárať a akú mal Edward náladu?“ Alice sa zachichúňala.

„Mám informátora,“ šepla a ukázala prstom na malého škriatka sediaceho pred televíziou. Povzdychla som si. „Tak, čo sa stalo?“

„Nič!“

„Bože, Bella. Správaš sa ako stará panna.“ Alice pretočila očami. V tej chvíli do obývačky vbehli Jasper a Emmett. Očividne sa vrátili z výletu.

„Čo je panna?“ opýtala sa Nessie v tú najnemožnejšiu chvíľu. Emmett sa zarazil.

„Čo to dieťa vy dve učíte?“ opýtal sa so smiechom. Ja som sa rýchlo presunula k Renesmee.

„Zlatko, to ti vysvetlím neskôr.“ Vzala som ju za ruku.

„Ja to chcem vedieť teraz,“ povedala trucovito. To už bol v obývačke aj Edward a trocha namrzene si premeriaval svoju sestru a potom mňa. Nevinne som sa usmiala. Nessie mi vytrhla svoju ruku a rozbehla sa k svojmu oteckovi. Vyzdvihol ju do náručia.

„Ocko, čo je to panna. Alice povedala Belle, že je stará panna.“ Edward sucho prehltol a pozrel na mňa. Ja som sklopila zrak do podlahy.

„No, to je keď... Hmmm...“ Edward hľadal správne slová. Jasper s Emmettom sa išli udusiť smiechom.

„Ty to nevieš. Však ocko?“ Nessie sa na neho súcitne pozrela.

„Nie. Neviem,“ šepol bezradne.

„Alice?“ Nessie pozrela na svoju tetu.

„Renesmee, všetko komplikuješ. Morská panna, zakliata panna. Je to rozprávková bytosť.“ Alice sa tvárila neskutočne vážne.

„Bella je rozprávková bytosť? Nessie sa na mňa skúmavo pozrela. Pokrútila som nesúhlasne hlavou.

„Ja mám voľné poobedie. Veľa zábavy,“ povedala som nevzrušene a nahla sa k Nessie, aby som ju mohla pobozkať na čielko. Široko sa usmiala a otrčila mi tváričku.

Sadla som si na posteľ. Tak veľmi by som teraz potrebovala nejakú kamarátku, alebo kohokoľvek, komu by som sa mohla zdôveriť s tým hurikánom, čo mám v hlave. Nemám žiadne priateľky, žiadnu rodinu. Povzdychla som si. V podstate by som mohla zavolať Marianne. Nemôžem povedať, že sme priateľky, ale sama chcela, aby som sa jej ozvala.

Vyšla som z izby a zišla po schodoch. Vždy je dom plný ľudí a teraz tu nie je ani noha. Rozmýšľala som, že zavolám z telefónu na prízemí, ale to by nebol veľmi súkromný hovor. Ako na zavolanie sa na dverách objavil Edward. V rukách mal detskú kombinézu a čižmičky. Usmial sa.

„Idem s Nessie von. Viem, že máš voľno, ale nechceš sa pridať?“ opýtal sa a zamával kombinézou.

„Nie, radšej nie,“ šepla som. Bolo to lákavé, ale práve z neho som bola tak zmätená a potrebujem od neho odstup. „Chcela som si zavolať do Ameriky. Bude to problém?“ opýtala som sa. Edward sa na mňa nechápavo pozrel.

„Samozrejme, že si môžeš zavolať aj do Číny, ak budeš chcieť.“ Siahol do vrecka a vybral svoj mobil. Podal mi ho. „Aj tak by som ho nechal doma, aby ma nikto nerušil. Potom ho nechaj hoc aj u Nessie v izbe.“ Akoby sa nechumelilo išiel hore schodmi za svojou dcérou. Len tak mi strčil do ruky svoj telefón a netrápi ho, že mu ho môžem celý prekontrolovať? Ľudia predsa majú v súkromných mobiloch všetko. Majú tam kódy, staré SMS od lások a množstvo fotiek. Vrátila som sa do izby a vytočila číslo na Mariannu. Okamžite to zodvihla.

„Prosím, Marianna Ballonová,“ povedala rázne.

„Isabella Swanová. Ahoj, Marianna.“

„Bella! To je teda niečo. Zľahla po tebe zem. Ako sa máš? Čo nové? Čo to decko a rodina?“ sypala otázku za otázkou.

„Všetko je super. Sme vo Francúzsku, v Alpách. Je tu krásne. Renesmee je úžasné, inteligentné a sladké dievčatko,“ povedala som zasnene.

„Tá malá si ťa obtočila okolo prsta. A čo rodina? Vieš, minule som si prechádzala spis a je tam jedna fotka tej malej aj s ním. No, myslím jej otca. To je kus a je vdovec. Čo ten?“ opýtala sa tým svojím povzneseným štýlom.

„Edward je fajn,“ šepla som.

„Tak Edward? Hmmm. To ste už pri tykaní?“ opýtala sa so smiechom. Povzdychla som si.

„Vlastne pre to ti volám. Vzal ma na jeden večierok a keď sme sa vrátili...“

„Počkať! Ty si už tak ďaleko, že ťa berie na večierky? Ty sa nezdáš,“ zasmiala sa.

„Marianna, môžeš byť vážna? Nemám komu zavolať. Nikoho nemám. Ja som sa chcela zdôveriť a možno požiadať o radu a ty si zo mňa strieľaš.“ Bola som rozmrzená.

„Dobre. Prepáč. Počúvam ťa.“

„No, vzal ma na večierok, lebo nemá žiadnu známosť a jeho sestry nemohli. Kúpili mi šaty a upravili ma, aby som mu neurobila hanbu. To som ale nebola ja. Takto by som sa sama nikdy neobliekla.“ Hľadala som slová, ako to opísať a ako jej vysvetliť, čo som cítila.

„Ale kvôli nemu si si to obliekla, nie?“ opýtala sa.

„Nechcela som mu urobiť hanbu a bolo to skvelé,“ šepla som.

„Bol džentlmen?“ Tie jej otázky ma ubíjali.

„Bol neskutočný. Bol ku mne pozorný, milý a hral mi na klavír. Správal sa ku mne ako k princeznej,“ šepla som.

„A čo bolo ďalej,“ dožadovala sa Marianna.

„Keď sme sa vrátili, pobozkali sme sa,“ šepla som rozpačito.

„Ááááá... Bozkávali ste sa?“ vypískla.

„Nie! Raz sme sa pobozkali,“ povedala som rýchlo.

„S jazykom? Ako? Boli tam aj dotyky? Rozprávaj...“

„Nie! Žiaden jazyk a žiadne dotyky. Jasné? Len bozk. Som z toho mimo. Chcela som dať výpoveď, ale...“

„Bella, pŕŕŕ. Prečo všetko ženieš do extrému? Nič sa nastalo. Len ste sa pobozkali.“ Ona ma vždy dokáže stiahnuť na zem.

„Ja som sa s ním ráno zhovárala a povedala som mu, že sa to už nesmie opakovať,“ šepla som.

„A čo ti na to povedal?“ Marianna znela dosť otrávene.

„Povedal, že dobre,“ pípla som, lebo som čakala, že sa do mňa Marianna obuje.

„Povedal, že dobre? Tak to je zaujímavé. Teraz sa budete tváriť, že sa to nestalo?“ opýtala sa.

„Najskôr áno,“ šepla som.

„Aha. A čo si o tom naozaj myslíš? Páči sa ti ten chlap?“ opýtala sa rázne.

„Žartuješ? Keby si vedela, aký bol zo začiatku nepríjemný. Teraz je už fajn, ale pred tým. Ja sa pre takého nehodím. Je bohatý, vplyvný a pekný. Ja som guvernantka a k tomu škaredá.“ Pravda znie niekedy dosť kruto.

„Prečo sa stále podceňuješ. Si krásna!“

„To povedal aj on,“ pípla som.

„No, aspoň vidno, že má dobrý zrak. Bella, ak si si tou svojou tvrdohlavosťou a upätosťou zabila šancu na vzťah s tým chlapom, tak predám auto, kúpim si letenku do Francúzska a prídem ťa nakopať. Jasné!“

„Ty sa mi vyhrážaš?“ zasmiala som sa.

„Samozrejme, že áno. Aspoň to skús, zlato. Daj si šancu.“ Marianna bola proste skvelá.

„Poznáš ma,“ šepla som.

„Veď práve, že ťa poznám. Mala som pocit, že pre túto rodinu budeš to pravé. Chcem vedieť, že si v poriadku. Môžem ti volať na toto číslo?“

„Nie! To je jeho súkromný mobil,“ povedala som rýchlo.

„Ako si sa dostala k jeho telefónu?“ Hlas jej podskočil.

„Normálne. Dal mi ho, aby som si zavolala. Mám voľné poobedie a on šiel s malou von. Tak mi dal mobil, aby som mala súkromie.“  Teraz, keď to hovorím, vážne to znie divne.

„Ten chlap ti len tak dal do ruky takú zbraň a odišiel si? To je niečo. Dobre, tak sa mi znova ozvi.“

„Jasné, pa,“ šepla som a zložila. Mala som teda o čom uvažovať. Neskôr som sa zbehla do kuchyne najesť. Edward s Nessie tu ešte neboli, a tak som sa vrátila do izby a ani neviem ako, zaspala som.

Keď som otvorila oči, bola tma ako v rohu. Zrak mi padol na hodinky. Bolo vyše jedenásť večer a ja som až podskočila. Zabudla som na telefón. Dočerta.

Edward:

Nessie mi zas zaspala v náručí. Dnes som ju poriadne zmoril. Prebehli sme sa po lese a moja dcéra mala konečne aj čerstvú krv. Do izby som ju priniesol v kóme. Bella už pravidelne dýchala vedľa v izbe. Zložil som sa do postele s mojou dcérkou. Vyzliekol som ju z kombinézy. Ani nehlesla. Obliekol som ju do pyžama a rozhodol sa chvíľku s ňou zostať.

Ležal som cez celú jej ružovú posteľ, a aby sa ku mne vošla, musela mi ležať na hrudi. Sladko spinkala a ja som si užíval prítomnosť mojej jedinej lásky. Táto malinká mi doslova zachránila život. Od prvej sekundy, ako som ju uvidel som vedel, že už nič nebude ako pred tým. Rytmicky som ju jednou rukou hladkal po chrbte a druhú som mal pod hlavou.

Spozornel som, lebo sa Bella prebudila. Chvíľu bolo ticho a potom sa dvere na jej izbe otvorili a počul som, ako prešla kúpeľňou. Rýchlo som zavrel oči a snažil sa udržať svoj dych v pravidelnosti. Keď otvorila dvere, zarazila sa a ja som čakal, že sa otočí a odíde, no neodišla. Prešla izbou k posteli a pohladila Nessie. Položila niečo na nočný stolík a odišla. Prešla do svojej izby. Stiahla svoju prikrývku a prišla s ňou k nám. Prikryla Nessie na mojej hrudi a potom posteľ obišla a prikryla aj mňa. Z prikrývky sa uvoľnila jej vlastná vôňa a mne to až dosť nepríjemne stiahlo hrdlo. Bola to omamná vôňa. Tak sladká a prenikavá, ktorá sa razom zapichla do každučkej bunky v mojom tele. Bella sa opatrne nahla nad posteľ a mne sa samovoľne zadrhol dych. Zneistela, pozrela na mňa, no pokračovala v pohybe. Naklonila sa nad Renesmee na mojej hrudi. Pridržala sa postele, tak aby nespadla a pritisla pery na hlávku môjho dievčatka. Moju dcéru to vôbec nevyrušilo v jej snívaní, no mňa to vyviedlo z miery, lebo sa pri tom otrela o mňa.

Odtiahla sa a ja som si začal blahoželať, že som tu ustál. Celé moje telo sa dostalo do zvláštneho kŕča. Vydýchol som si, no vtedy som zacítil, ako nado mňa natiahla ruku. Cítil som to chvenie a presne som vedel, čo robí. Naše zmysli sú ostré, a aj keď nevidím, doslova cítim každý jej pohyb. Rukou sa zastavila nad mojou tvárou a potom sa jej krehké prsty vplietli do mojich vlasov. Toto som už neustál a mykol som sebou. Bella prudko odstúpila od postele a ja som sa zrazu neskutočne naštval sám na seba. Dočerta, to nedokážem byť v pokoji? Snažil som sa dýchať pravidelne a ona zas pristúpila k posteli. Chytila lem prikrývky a vytiahla mi ju až ku krku. Hebká pokožka jej ruky sa dotkla môjho krku a ja som mal pocit, že mi to miesto priam horí.

Bella pomalým krokom odišla a opatrne za sebou zatvorila dvere. Ja som sa díval ako v snoch na dvere kúpeľne. Bolo to zvláštne. Ležal som bez pohnutia a počúval, čo sa deje o miestnosť ďalej. Počul som kĺzať jej oblečenie k zemi. Počul som kvapky vody, ktoré sa pri sprchovaní odrážali od jej pokožky a trenie jej ruky o pokožku, keď sa umývala. Bolo to na nevydržanie. Podľa toho zvuku som si dokázal predstaviť hebkosť jej kože a zrýchľovalo mi to dych.

Keď sa ozvalo šušťanie prikrývok, sedel som už na posteli a stále hypnotizoval dvere. Keď sa jej dych a  pulz upokojil, nedalo sa odolať. Prešiel som kúpeľňou až do izby našej guvernantky. Stál som nad posteľou tej ľudskej ženy a ako v sne sa díval na jej dlhé vlasy rozložené na vankúši a dlhé riasy, ktoré, podobne ako jej vlasy, boli rozprestreté do vejára. Bol to známy a zároveň iný pocit, ako keď som sa díval na spánok mojej dcéry. Obe mali v tvári nevinnosť, no v tej Bellinej toho bolo ešte o niečo viac. Bola to mladá žena, ktorej telo doslova revalo moje meno a dožadovalo sa dotyku.

Som milo prekvapená, že ste si tak guvernantku obľúbili. Toto bola vážne dlhá kapitola a dúfam, že sa páčila. Veľmi ďakujem za hlasy, ktoré ste mne a mojej poviedke dali. Vážim si to. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 12. kapitola: