Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 11. kapitola

Cullen polštář


Sweetheart - 11. kapitolaKino, Socha slobody a jedno malé objatie...

11. kapitola

„Edward, doložím ti ešte niečo?“ spýtala sa ma Victoria a už odsúvala svoju stoličku, aby sa mohla postaviť. Doslova som odpočítaval minúty, kedy znova uvidím Sweetheart. Od rána som bol kvôli tomu ako na ihlách, čas sa doslova vliekol, ale potom ma Vicky zavolala k nim na obed, tak som teda tu a s najväčšou pravdepodobnosťou sa odtiaľto nejako budem musieť odgúľať, nakoľko sa zo mňa stala guľa, pretože tie Vickine porcie boli asi stavané pre koňa.

„Nie, nie,“ zastavil som ju, „mám dosť. Uf, myslím, že prasknem.“ Zhlboka som vydýchol a napil sa poriadneho dúška jemne sýtenej minerálky.

„Praskneš?“ začudovala sa Sarah, ktorá sedela presne oproti mne a vypúlila na mňa oči. „Ako balón?“

„Nó, niečo také,“ prikývol som a potichu sa zachichotal.

„Ale ja nechcem, aby si praskol. Ešte si mi nekúpil tú novú bábiku, čo si mi sľúbil,“ povedala a do oboch maličkých rúk chytila pohár pomarančového džúsu, z ktorého si odpila.

Zhíkol som. „To je strašné. No ja neviem, či to ešte stihnem. Ale neboj sa, moje posledné želanie bude, aby ti mamina kúpila tú bábiku,“ odvetil som a oprel sa o stoličku. V duchu som doslova krútil hlavou nad tým, že čo si všetko malé deti pamätajú. Ale Sar mala pravdu. Ešte asi pred dvoma mesiacmi som jej sľúbil najnovšiu Barbie, ku ktorej bolo špeciálne ružové auto a oblečenie. Keby mi to nepripomenula, úplne by som na to zabudol.

Fakt som bol prepchatý; dúfam, že mi nepríde zle, lebo to by bol problém, keď sa mám stretnúť so Sweet. Teda aspoň dúfam, že príde a nenechá ma len tak. Tým by ma skutočne vytočila, ale bol som rozhodnutý, že keby to spravila, šiel by som za ňou znovu a doslova ju vytiahol von.

„Ale ja ju chcem od teba, nie od mamy,“ zašomrala Sarah a odcupitala ku mne, aby sa mi mohla vypýtať na kolená. „Ty skutočne chceš, aby som praskol?“ spýtal som sa jej vystrašene, keď na mňa hľadela pohľadom vyhodeného psa. Našťastie zareagovala Vicky, ktorá jej povedala, aby sa šla pekne hrať do izby, ak chce ešte niekedy v živote uvidieť svojho strýka. Na moje prekvapenie to zabralo a ona rýchlo odfrčala preč.

„Ani by si neveril, aké je to s ňou náročné. Keby som nemala Jamesa, asi sa niekde zahrabem,“ povedala Vicky a pobozkala svojho priateľa – áno, k svadbe sa ešte nedostali – na pery a on jej bozk s láskou opätoval.

„Milujem ťa,“ počul som ho zašepkať a radšej som od nich odvrátil zrak. Keď som sa na nich pozeral, pichlo ma pri srdci. Tiež by som chcel, aby ma Sweetheart ľúbila tak, ako ľúbi James moju sestru. Dokonca som si predstavoval, ako by sme sa neskôr vzali a mali spolu deti. Ona by sa venovala normálnej práci, každý večer by varila večeru, s ktorou by som jej rád pomáhal a potom by sme uložili naše ratolesti do postieľok a venovali sa jeden druhému. Keby som mohol, zniesol by som jej modré z neba. Tak veľmi som ju miloval a tak mi na nej záležalo. Bol som v tom až po uši a nijako som tomu nevedel zabrániť. Ona ma určite nebude nikdy tak milovať, no za svoj úspech by som považoval aj to, keby odišla z Angels Scream. O to sa postarám...

 

O hodinu na to som stál na tom mieste, kde aj včera o tomto čase a znova som čakal, kedy sa objaví. Nedala si dlho na čas.

„Ahoj,“ povzdychla si, keď pri mne zastala. Nahol som sa k nej a bez premýšľania ju pobozkal na líce.

„Ahoj.“ A znova to isté, čo včera. Zaplatil som jej a počkal, kým si peniaze odloží. Keby nás niekto videl, pomyslel by si, že si tu ešte predávame drogy alebo čo. Ale mne to vlastne mohlo byť úplne jedno.

„Ako sa máš?“ spýtal som sa jej, snažiac sa udržať pokojný rozhovor. Prechádzali sme sa po Manhattane, nad ktorým znova vládlo zamračené počasie. Ktovie, či niekedy vôbec vyjde slnko. Mal som pocit, že už som aj zabudol, aký je to pocit, keď vám jeho lúče zohrievajú pokožku.   

„Ujde to,“ zamrmlala a začala sledovať ulicu.

„Hľadáš niekoho?“ zaujímal som sa.

„Nie,“ zavrtela hlavou. „Ale radšej mi povedz, kam máme namierené dnes.“

„No,“ začal som váhavo, „dnes to nie je nič výnimočné. Jednoducho zájdeme do kina, čo ty na to?“ Kým som hovoril, nehľadel som na ňu; radšej som sledoval okoloidúcich.

„Kino je fajn, pokiaľ nejdeme na nejakú romantickú hlúposť,“ podotkla a zacítil som jej pohľad na tvári.

„Nemáš rada romantické filmy?“

„Nie.“

„Môžem sa spýtať prečo?“ Spomalil som a tým pádom spomalila aj ona. Nebolo sa treba kam ponáhľať, preto som zvolil radšej pomalšie tempo.

„Ale iste. Je to jednoduché. Romantické filmy dávajú ženám nádej, že niekde na svete existujú muži, akých si vysnili. Takí, ktorí im kúpia všetko na svete, sľúbia im, že pre ne spravia čokoľvek, urobia z nich  tie najšťastnejšie ženy... Pričom je to hlúposť, lebo niečo také je nemožné. A to je dôvod, kvôli ktorému mi tie filmy zdvíhajú krvný tlak.“ Na konci vety sa zvláštne zatvárila, čo som celkom nepochopil. Ale jej slová na mňa zapôsobili a svedčili o jednej veci; ona neverí na lásku. Musel tu byť však dôvod, kvôli ktorému to tak pociťovala. Ale aký?

„Prečo si myslíš, že je to hlúposť?“ spýtal som sa.

„Keby nebola, teraz by som bola niekde inde,“ zašepkala a odvrátila pohľad.

„Čo tým myslíš?“ Skutočne ma to zaujímalo. Čo také sa jej mohlo prihodiť? Prečo je taká, aká je? Ostražitá, nedôverčivá...? V mysli sa mi vynárali samé otázky, na ktoré by som tak rád vedel odpoveď. Možno práve odpovede by mi pomohli k tomu, aby som jej mohol nejako pomôcť.

„Nechaj tak, Edward. Sú veci, ktoré jednoducho nepochopíš. Zabudni, že som ti niečo povedala.“ Nechal som to tak, ale nezabudol som...

Nakoniec si Sweet vybrala film, ktorý bol podľa jej uváženia v pohode. Vo štvorici po opici. No, tak to s romantikou veruže nemalo nič spoločné...

 

„Musíš uznať, že to bolo lepšie, než nejaká trápna sladká hovadina s Ryanom Goslingom a Rachel McAdams,“ poznamenala, keď sme vychádzali z kina.

„Dobre, uznávam, bolo to lepšie.“ Sweetheart sa potešene zasmiala. „Môj výber je vždy skvelý.“ Pousmial som sa a šiel som vyhodiť papierové vedro od popcornu, ktoré som zjedol celé sám. Preboha, ešte priberiem. Možno som si ten popcorn priveľmi privlastňoval, a preto si nevzala. Hm, ktovie... a možno drží diétu. To sa jej však určite nebudem pýtať...

„Toto bol na dnes celý program?“ spýtala sa, keď som sa k nej vrátil. Na jej výraze plnom nádeje som sa zaškeril. „Ani zďaleka...“

Dni strávené v jej spoločnosti ubiehali až príliš rýchlo. Ani som sa nenazdal a prišiel predposledný deň, ktorý s ňou strávim. Snažil som sa nemyslieť na to, ale to sa ľahšie povie, než spraví. Nechcel som si ani predstaviť, aké to bude, keď sa náš vymedzený čas skončí. Tak som si zvykol na jej prítomnosť, že som vedel, že mi bude nesmierne chýbať. Šalel som už len pri predstave, že sa jej už viac nebudem môcť dotknúť, pobozkať ju... Hlboko som si povzdychol a radšej ju objal tesnejšie, aby som ju mal aspoň teraz, kým je ešte čas, na blízku.

„Ako ti je?“ pýtal som sa jej starostlivo, pričom sme momentálne sedeli v jednej z tých výletových lodiek a práve táto nás mala zaniesť k Soche slobody, ktorá bola na pláne na dnešný deň.

„Príjemne,“ odvetila a pousmiala sa. Za ten čas, ktorý som s ňou strávil, som si všimol menšie zmeny, ktoré u nej nastali. Jednou z nich bol práve jej úsmev. Usmievala sa a smiala oveľa viac, než predtým. Ale nebolo to hneď. Dokonca sa so mnou aj začala viacej zhovárať a podarilo sa mi predĺžiť naše spoločné chvíle o tri dni. To bol pre mňa bonus. Keď sme na tretí deň zavítali na muzikál do Broadwayu, zažiarili jej oči a celé predstavenie sledovala s letmým úsmevom na perách. Štvrtý deň sme strávili na Wallstreet , kde sme sa len motkali. Vtedy sa mi v jednej reštaurácií podarilo obliať sa kávou – našťastie studenou – a dobre som zanadával, čo jej prišlo ohromne vtipné a prvýkrát sa zo srdca zasmiala. Ignoroval som aj fľak, čo mi zostal na košeli, jednoducho som bol omámený jej smiechom.

„Čo sa tak pozeráš?“ spýtala sa ma vtedy, no ja som len pokrčil ramenami. „Smej sa častejšie, pristane ti to.“

A piaty deň sme si šli prezrieť Brooklynský most. Most, na ktorom sa natáčalo nespočetne veľa romantických filmov, kde sa páry dávali dokopy, alebo si vyznávali lásku. O niečom takom som  mohol len snívať, no Sweetheart začala byť uvoľnenejšia a to som považoval za malý krok vpred.

„Bol si už pri Soche slobody?“ vyrušil ma z rozjímania jej pokojný hlas a ja som sa na ňu pozrel.

„Nie,“ zakrútil som hlavou. „Takto blízko ešte nie.“ Naklonil som sa k nej a vtisol jej bozk do vlasov. Neviem, čím to bolo, ale mal som pocit, že jej to neprekáža. Alebo bola dobrá herečka a nedávala to najavo. Ale nie, v tomto bolo niečo viac, pretože v prvé dni som cítil, že doslova tŕpla, keď som sa jej čo i len dotkol, no teraz... Neviem. Nie, že by sa ma sama začala dotýkať, ale začínal som si byť istý tým, že jej moje dotyky prestali prekážať.       

O chvíľu sme boli na mieste. Prešli sme k soche a ja som zažmúril, keď som sa na ňu pozrel do výšky. „Hm, nič moc, čo povieš?“ prehodil som, keď som si ju prezeral. Takto zblízka som ju ešte skutočne nikdy nevidel. Bola ale fakt veľmi vysoká. Sweetheart bola ticho, len ju sledovala a vyzerala zamyslene.

„Nejde o to, ako vyzerá, ale o to, čo znázorňuje,“ zahundrala po chvíli. Zamračil som sa; obočie sa mi stiahlo k sebe.

„Čo tým chceš povedať?“

„Tá socha je symbolom slobody. Niečoho, čo dnešní ľudia považujú za úplnú samozrejmosť. Byť slobodný...“ povzdychla si a uprela pohľad na svoje topánky.

„Áno, pretože v dnešnej dobe si môžeš vybrať, čo chceš robiť. Nikto ťa nedonúti k niečomu, čo nechceš.“ Ruku som jej položil na chrbát. Pootočila hlavu ku mne a pousmiala sa.

„Kiežby si mal pravdu, Edward. Život je však oveľa zložitejší,“ povedala. Prečo som mal pocit, že to nehovorí len tak, aby reč nestála? Prečo som mal pocit, že to hovorí úplne vážne?

Objal som ju okolo pliec a pritiahol som si ju k sebe. „Neviem, čo všetko sa ti v živote prihodilo, ale ja ti chcem pomôcť, Sweetheart,“ zašepkal som jej do vlasov. Počul som, ako sa uchechtla, no neodpovedala...

Pri soche sme sa ešte nejakú tú chvíľu zdržali, obehli sme ju zo všetkých strán, až sme nakoniec zakotvili v obchode so suvenírmi, kde som Sweet kúpil aspoň kľúčenku na pamiatku. Samozrejme, že frflala, ale po mojich veľmi presvedčivých metódach pozostávajúcich z ohrnutej pery a psích očičiek, si ju vzala.

„Ďakujem,“ povedala a nahla sa, aby ma objala. Stratil som reč. To bolo po prvýkrát, čo sa ma sama dotkla. Bol to pre mňa taký nezvyk a tak ma to zaskočilo, že som nevedel, čo s rukami. Nakoniec som ju jemne objal a usmial som sa. „Nemáš začo.“

„Ale mám. Skutočne mám. Vieš, je pre mňa nezvyk, keď mi ľudia darujú nejaké veci,“ zašepkala a odtiahla sa odo mňa.

„To len preto, že si stále v spoločnosti ľudí z Angels Scream. Nechcem byť hnusný, ale to miesto skutočne nie je pre teba.“ Zapozeral som sa na ňu, na čo len sklopila pohľad k zemi. Počul som, ako si povzdychla. „Ja to viem,“ povedala, no bol to tak tichý zvuk, až som si nebol istý, či to vôbec povedala...

V ten deň sme ešte šli do jedného z obchodných centier. Nemal som v obľube nákupy, no keď to znamenalo, že môžem byť s ňou, tak som to pretrpel.

„Chceš ich?“ spýtal som sa jej, keď si v jednom butiku so záujmom prezerala jedny červené šaty. Musel som uznať, že boli pekné. Neboli vôbec vyzývavé, presne akurát. Mali tenké ramienka, okolo pásu sa viazala stuha a boli dlhé do polky stehien. Okamžite zavrtela hlavou. „Nie, to nie.“

„Kúpim ti ich,“ vyhŕkol som.

„Tak to už vôbec nie.“ Takmer vykríkla a od šiat v tej chvíli odstúpila.

„Ale no tak, Sweet, aspoň si ich vyskúšaj,“ zasmial som sa a podišiel som k nej.

„Nie, nechcem ich. Nepáčia sa mi.“ To, že klamala by videl aj slepý, pretože iskričky v očiach, keď sa na ne pozrela, nešli prehliadnuť.

„Tak dobre,“ súhlasil som. Nechcel som sa s ňou hádať. Mňa si však donútila kúpiť jedno krátkorukávové tričko s čiernobielymi pásikmi. To, že som si v ňom pripadal ako väzeň bola iná vec, ale nevadí, ak bude chcieť, oblečiem si na seba aj vrece.

Keď sme obehali celý obchod – naschvál som vymýšľal, že chcem ísť aj sem, aj sem – a už nebolo kam viac ísť, vedel som, že dnešný deň sa schýlil ku koncu. A tento raz som viac nemohol ignorovať fakt, že zajtra nás čaká posledný deň. Čo bude potom? Uvidím ju ešte niekedy? Na tieto otázky som nevedel odpoveď.

„Viem, že sa každý deň opakujem, ale dnešok nebol výnimkou a veľmi sa mi páčil,“ spustil som, keď sme prišli na naše obvyklé miesto, kde sa stretávame aj lúčime. A znova, tak, ako som to robil každý deň, som chytil jej dlane do svojich rúk a jemne ich hladil.

„Aj mne sa páčil,“ povedala a usmiala sa. Nahol som sa k nej a vtisol jej bozk na ústa. To bola vec, ktorá sa stala takou rutinou.

„Tak zajtra,“ zašepkal som a odtiahol sa. Prikývla a stisla pery do tenkej linky. Keď sme sa rozlúčili, nešiel som ešte domov. Rozhodol som sa, že ešte pre ňu niečo musím spraviť. Menšie prekvapenie, ktoré sa jej bude určite páčiť...


V budúcej kapitole nás čaká pohľad Belly. Ak ste si všimli zmenu jej správania, nezdá sa vám to. Smajlo

Ďakujem všetkým za komentáre, som rada, že má poviedka svojich čitateľov a teším sa na vaše názory aj teraz. Dúfam, že mi tu niečo zanecháte. Smajlo


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 11. kapitola:

13.07.2012 [20:09]

kikuskaAch, ona ho sama od seba objala! Ja odpadnem. Emoticon Ale zase, ja som to vravela! Emoticon Vedela som, že jej to všetko nemôže byť ľahostajné. Veď Edward sa správa naozaj úžasne. Emoticon No a teraz som poriadne natešená na Bellin pohľad a veľmi, veľmi ďakujem, že bude a že sa mi tak trošku splnil sen. Emoticon Emoticon A to Edwardovo prekvapenie... Hmmm... Nekúpi jej len tak náhodou tie červené šaty? Emoticon Ktovie... V každom prípade som na jeho prekvapko zvedavá. Emoticon Skvelá kapča. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. jully211
13.07.2012 [18:46]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. mona
13.07.2012 [17:26]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. jane
13.07.2012 [17:20]

Emoticon Emoticon Emoticon

3. UV
13.07.2012 [17:07]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. MyLS
13.07.2012 [16:46]

MyLSpěkné...

1. lelus
13.07.2012 [16:09]

Emoticon Emoticon Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!