Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 12. kapitola

hahahhahahhahha nemuzu


Sweetheart - 12. kapitolaDnešná kapitola je, ako som sľúbila, z pohľadu Belly. Nahliadneme trošku do jej myšlienok. :)

12. kapitola

 

Bella:

Ešte pred týždňom to bol pre mňa šibnutý chlap, no dnes si tým tak celkom nemôžem byť istá. Na Edwardovi Cullenovi bolo niečo zvláštne, ale musela som uznať, že som si ho obľúbila. Vlastne, možno aj viac než len to. Každý deň pre mňa podnikal rôzne výlety a klamala by som, keby som povedala, že sa mi nepáčili. Páčili a to až priveľmi. Zo začiatku som však celý tento plán považovala len za hlúposť a súhlasila som s ním hlavne preto, aby mi potom dal Edward pokoj. Ale sčasti za to mohla aj kytica ruží, ktorú mi daroval. Ešte nikdy som od muža nedostala žiadne kvety, ani nejaký darček. Zaskočilo ma to.

Považovala som ho za muža, ktorý sa len silou – mocou chce vyčleniť z davu a dokázať, že je niečím viac, než ostatní. Sprvu som si myslela, že je rovnakí ako všetci. No teraz, keď som s ním strávila tých šesť dní, ktoré som si vyslovene užívala a skutočne som sa na nič nehrala, som zistila, že Edward Cullen je vlastne skvelý muž. Bol ku mne milý, pozorný a zaujímal sa o to, či niečo nepotrebujem. Vedela som, že to myslí úprimne, pretože na tieto veci som mala „nos.“ A každým činom, ktorý urobil, som si tým bola istejšia a istejšia.

Prvý deň, keď sme navštívili múzeum a  Empire State, som však doslova pretrpela. Ale povedala som si, že to vydržím, pretože mi zaplatil nie malú čiastku. Druhý deň, keď sme boli v kine – ktorý som ja zvolila – som ešte tiež vyslovene tŕpla. No keď sme na tretí deň navštívili Broadway a ja som prvýkrát za svoj život videla naživo muzikál, začal sa vo mne tvoriť nový pocit. Niečo ako vďačnosť. V duchu som ďakovala tomu mužovi, že ma sem zobral a bola som rada, že som to mohla zažiť. Cítila som, že sa vo mne niečo zlomilo.

Vtedy som si Edwarda začala všímať viacej. Vety, ktoré vypúšťal z úst, mali váhu a neboli to len hlúposti. Pristihla som sa, že sa s ním skutočne smejem a na chvíľu môžem zabudnúť na svoj spackaný život a žiť prítomnosťou. Nemyslela som si, že by som mohla niekedy v živote naraziť na muža, s ktorým by som sa cítila tak, ako s ním. V mojom živote som sa vlastne stretávala najviac len s Frankom, ale jeho som z duše nenávidela. Každý jeho dotyk mi spôsoboval znechutenie. No Edwardov dotyk... to bolo niečo úplne iné.

Uvedomila som si, že mi jeho dotyky vôbec nevadia. Niekto by si mohol pomyslieť, že mužské dotyky, keď som prostitútka, vôbec nevnímam, no nebola to pravda. Ja som ich nenávidela. Boli slizké, nechutné... No keď sa ma dotkol on, bolo to iné. Silnejšie a mala som pocit, akoby mi miesto, ktorého sa dotkol, doslova horelo. Ale nie takým pomyselným ohňom, aký som cítila, keď som sa premieňala na nesmrteľnú bytosť. Tento oheň bol oveľa príjemnejší. Premýšľala som, či to takto bolo od začiatku, len ja som si to nevšimla skôr, alebo to začalo až teraz. Odpoveď som nevedela. Každým dňom som musela o Edwardovi premýšľať viac a viac. Všetky moje myšlienky patrili len jemu. A vždy, keď som ho z diaľky zbadala, neubránila som sa úsmevu. Vlastne som sa mu aj čudovala, že to so mnou ešte všetko nevzdal. Aká som naňho bola hnusná, som si však uvedomila až neskôr.  Teraz ma to aj mrzelo.

Nespoznávala som sa. Ani zvonku, ani zvnútra. Protivila sa mi moja práca. Dokonca sa raz stalo, že som nechcela vyhovieť jednému klientovi, preto som mu vrátila peniaze a poslala ho kade ľahšie. Mala som šťastie, že Frank bol ešte stále mimo mesta, pretože by som si to poriadne vyžrala. Samozrejme, určite sa to dozvie a ešte mi to vytmaví. Ale ja som sa proste už viac nevedela sústrediť na to, na čo som mala.

Vždy, keď sa ma dotkol nejaký muž, spomenula som si na Edwarda a priala som si, aby sa ma dotýkal on, pretože keď sa ma dotkol niekto iný, mala som pocit, akoby som Edwarda... zradila. Nikdy som sa k nikomu nemusela viazať – okrem Frankensteina -, ale teraz som svojim spôsobom bola k Edwardovi pripútaná, aj keď som si to nechcela priznať.

Povzdychla som si a strčila si ruky do vačkov na nohaviciach. Jednou rukou som nahmatala nejaký predmet, tak som ho vytiahla. Bola to kľúčenka, malá Socha slobody. Pousmiala som sa a jemne, aby som ju nezničila, som ju stisla. Bol to darček od Edwarda. Znova mi niečo daroval. Spomenula som si na naše dnešné objatie. To bolo prvýkrát, čo som ho sama od seba objala. Vedela som, že ho to zaskočilo; popravde aj mňa. Moje chovanie som nechápala.

Kľúčenku som odložila späť do vačku – rozhodnutá navždy si ju ponechať – a kráčala som smerom do Angels Scream. Vošla som dnu a neubránila sa hlbokému povzdychu. Radšej by som bola s Edwardom, než tu. Ihneď, ako som prekročila prah dverí, sa na mňa vrhol nejaký podnapitý muž. Zamračila som sa a tak, aby som mu neublížila, som ho odsotila. Teraz sa s ním určite nebudem zaoberať.

„Sweet,“ začula som hlas Nicole. Otočila som sa za ním a všimla si ju posedávať pri bare. Prešla som k nej. „Čo?“

„Nič, chcela som ťa len pozdraviť. Dlho som ťa nevidela. Cez deň tu už nebývaš a večer si tiež stále zalezená v tvojej izbe.“

„Aha.“ Nevedela som, čo viac by som jej mohla povedať. Nebolo čudo, že som tu cez deň nebola. Ja som mala na dni lepší program, než je posedávanie pri bare... Napríklad posedávanie na lavičke s Edwardom... Pozeranie filmu s Edwardom... Blbnutie s Edwardom...Usmiala som sa.

„Čo sa tak usmievaš?“ zaškerila sa Nicole a jemne ma štuchla do ramena. Neviem, odkiaľ prišla reakcia, ktorú som prejavila, ale zasmiala som sa. Mala som chuť tancovať a z plného hrdla niečo vykričať do celého sveta.

„Počúvaj, nie si ty náhodou zamilovaná?“ vydýchla Nicole užasnuto a priložila si ruku na ústa. A po jej slovách som sa prebrala z môjho pomyselného tranzu. Čo? Zamilovaná? Zbláznila sa? Veď láska neexistuje...

„A na to si kde, moja milá, prišla?“ zarazila som sa a uprene ju sledovala. Pokrčila plecami.

„V mojej hlavičke som na to prišla. A myslím, že sa nemýlim. Pohľad, aký si mala ešte pred malou chvíľou na tvári veľmi dobre poznám. Moja staršia sestra taký mávala, keď vždy zbadala nášho suseda. Priblblý úsmev a neprítomný výraz.“

Zhrozila som sa. Skutočne som tak vypadala? To určite nie. Musí len preháňať. Ale keď si predstavíte tú tvár so zelenými očami, ktoré niekedy zahalia husté bronzové vlasy, že máte chuť dotknúť sa ich a odhrnúť, aby tie krásne oči nezakrývali, neubránite sa úsmevu. Alebo keď si zahryzne alebo olíže pery... Ozaj a ešte ten jeho úsmev a smiech, ktorý sa vám ozýva v hlave ešte dlho potom, čo odznie...

„Ale prosím ťa,“ zašomrala som neprítomne a odobrala sa do izby. Prezliekla som sa do mojich pracovných vecí, ktoré som si však ešte predtým poriadne prezrela. Prišli mi úbohé. Akoby mi niečo odrazu otvorilo oči a ja som sa na veci začala pozerať z inej perspektívy. Ale to predsa nebolo správne. Zajtra strávim s Edwardom posledný deň,  a potom sa všetko bude musieť vrátiť do normálu. Iná možnosť neexistovala. 

Zhlboka som sa nadýchla, obliekla si ten kúsok oblečenia a donútila som nohy, aby ma doniesli do baru, kde bolo mojou prácou uspokojiť mužov.

 

***

 

Pol jednej. Ešte som mala presne pol hodinu čas, kým vyrazím. Oblečená som bola, namaľovaná som bola... Skrátim to. Bola som proste hotová. Odrazu som si nevedela predstaviť, ako „prežijem“ zajtrajšok, keď už sa nebudem mať na čo tešiť. Naše spoločné výlety a chvíle sa skončia. Vlastne sa mali skončiť už pred tromi dňami, ale prijala som, keď mi Edward navrhol, aby sme si to predĺžili, pretože by mi vraj rád ukázal viacej pamiatok.

Lenže už aj tento čas sa pomaly, ale isto chýlil ku koncu a keď som si uvedomila, že ho už viac neuvidím, v hrudi som pocítila zvláštnu, neznámu bolesť.

Keď som uznala, že je už najvyšší čas ísť, vybrala som sa von z dverí, kde ma odchytil Michael.

„Sweetheart, nepáči sa mi, že tráviš toľko času s tým mužom,“ prehovoril a pozrel sa na mňa.

„Mne sa zase nepáči, že sa staráš do vecí, do ktorých ti nič nie je,“ precedila som pomedzi zuby a vykrútila sa z jeho zovretia.

„Chceš, aby sa to dozvedel Frank?“ Zamrzla som v pohybe a rýchlo sa naňho otočila.

„Nepovieš mu to!“

„Keď to skončíš, tak nie. Ale nemáš už veľmi veľa času. Zajtra ráno sa vráti a ja si ešte premyslím, či mu niečo poviem, alebo nie,“ usmial sa a zdvihol obočie.

„Si rovnaký idiot ako on. Vy dvaja si môžete podať ruky,“ povedala som znechutene a rozišla sa od neho preč. Zuby som zaťala a snažila sa upokojiť. Nemôžem dovoliť, aby mi taký tupec pokazil deň. Na obvyklé miesto môjho a Edwardovho stretnutia som šla možno o niečo rýchlejšie, než by stačilo, preto som tam bola skôr. Páni, to sa ešte nestalo. No nič, aspoň poslednýkrát ho budem čakať ja.

„Ahoj, dnes si tu skôr,“ pozdravil ma Ed ihneď, ako prišiel. Presne na čas. Mykla som plecami.

„Ahoj.“ Podišiel ku mne a objal ma. Takto to chodilo každý deň.

„Aký je dnešný plán?“ spýtala som sa, keď sa odo mňa odtiahol. Zasmial sa, na čo som sa ja musela pousmiať. Páčil sa mi jeho smiech.

„Dnes sa pôjdeme len prejsť do parku a potom mám pre teba prekvapenie,“ zaškeril sa.

„Aké prekvapenie?“

„Uvidíš. Teraz na to nemysli. Poď,“ chytil ma za ruku, „ideme.“ Nechala som sa ním viesť, kým mi hovoril o svojej neteri Sarah, ktorú doobeda strážil. Hovoril o nej s takou láskou, že nebolo pochýb, ako veľmi mu na nej záleží. Bola som však rada, že nespomenul to, že sa dnes vidíme poslednýkrát. Asi rovnako ako ja, ani on na to nechcel myslieť.

Prišli sme do Central Parku, kde sme sa len prechádzali. Cítila som sa s ním tak uvoľnene, ako ešte nikdy s nikým.

„Pozri, hojdačky,“ zvolal Edward odrazu. Pozrela som naňho. „A čo s nimi?“

„Pôjdeme sa hojdať. Kto povedal, že to môžu robiť len deti?“ Na odpoveď nečakal, jednoducho ma čapol za ruku a viedol ma k nim. Keby som chcela, ľahko sa mu vykrútim, no v tom bol ten háčik. Ja som nechcela. Už viac nie...

Prišli sme k hojdačkám a ja som sa musela zasmiať. Okolo neboli žiadne deti, len my, jeden úžasný človek a jedna upírka, ktorá sa asi zbláznila.

„Nesmej sa,“ povedal Edward, no nakoniec sa zasmial tiež. „Sadaj, pohojdám ťa.“

„To teda nie,“ odvetila som rozhodne. „Tá hojdačka to neprežije.“

„Ale prosím ťa,“ pohodil rukou, „ver tomu, že väčšina amerických detí má už vo veku päť rokov viac kíl než ty, a keď sa tá hojdačka nerozpadne pod ním, tak ani pod tebou.“

„Ehm,“ začala som neisto, „ja ti neviem.“ Počula som, ako si povzdychol. Pozrel sa na mňa a záhadne sa usmial. Otočila som sa za seba, či tam náhodou nemá niekoho známeho, aj keď som žiadne bijúce srdce v našej blízkosti nepočula. A mala som pravdu, nikto tam nebol. Ale zrazu som cítila, že je presne za mnou. Vedela som, čo chce urobiť, a nechala som, nech to spraví. Zdvihol ma na ruky a ja som mu jednu ruku prehodila okolo krku. Prešiel so mnou k hojdačke a posadil ma na ňu. Mal pravdu. Bola dosť široká, takže som sa v nej ani nezasekla, ani som nepočula, že by začala pod mojou váhou praskať. Len som musela trošku viac zdvihnúť nohy do výšky, aby som sa mohla pohnúť. Edward stál za mnou a začal ma hojdať. Zasmiala som sa.

„Cítim sa ako decko,“ prehodila som po chvíli a naklonila som hlavu dozadu, aby som videla na Edwarda, ktorý mal na tvári úsmev od uška k ušku.

„A ja sa mám potom cítiť ako čo?“

Pokrčila som plecami. „To je na tebe,“ zasmiala som sa. Mala som pocit, že pohľad, ktorý sa mu usadil na tvári, ma prepáli. Bol taký intenzívny.

„Čo je?“ šepla som, keď sa na mňa tak pozeral už hodnú chvíľu.

„Čo by malo byť?“

„Ja neviem, len ten tvoj pohľad...“ nedokončila som. Radšej som zavrtela hlavou a otočila ju preč od neho. Hojdanie zrazu ustalo a ja som počula, ako sa Edwardovi rozbúchalo srdce. Pomalými, neistými pohybmi obišiel hojdačku a kľakol si predo mňa.

„Ja už neviem, ako ti to mám dokázať. Milujem ťa,“ zašepkal a chytil mi ruky do svojich horúcich dlaní. „Myslel som si, že to chápeš.“ Pozrel na mňa a ja som sa začala strácať v jeho očiach. V jeho pohľade nebolo pochýb o tom, že to, čo povedal, je pravda. A ja som si to uvedomila až v tejto chvíli. Spomínam si na detstvo, keď ešte žila mama. Hovorievala, že to, či niekto hovorí pravdu, spoznám podľa jeho očí. Tie vraj klamať nevedia. A ja som až teraz pochopila, ako to myslela. Mala pravdu. Edwardove oči tak žiarili a akoby sa na mňa usmievali. A ja som si uvedomila, ako veľmi mi na ňom záleží a že to, čo k nemu cítim, je niečo silné. Niečo, čo som ešte nikdy v živote necítila a bolo to pre mňa nové. Mohla mať včera Nicole pravdu, keď povedala, že som zamilovaná? Mohla byť to, čo som k Edwardovi cítila, láska? Mohla som ho milovať? Ako upír som prežívala intenzívnejšie pocity, než ľudia. Rýchlejšie som mohla niekoho nenávidieť, ale možno rovnako aj ľúbiť.

Načiahla som ruku a jemne som mu ju priložila na líce. Privrel oči a vydýchol. Potom jemne pootočil hlavu a vtisol mi bozk do dlane. A aj ten jeden nepatrný pohyb jeho pier na mojej pokožke spôsobil, že som mala pocit, akoby sa mi v bruchu rozleteli tisíce motýľov. Ako to, že som si to doteraz nevšimla?!


Vyzerá to tak, že si Bella uvedomila svoje city k Edovi. To jej ale trvalo. Smajlo

Aj keď sa musím priznať, že z tejto kapitoly mám zmiešané pocity, predsa s malou dušičkou dúfam, že ste s ňou boli spokojné. Smajlo


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 12. kapitola:

 1 2   Další »
25.04.2014 [14:39]

LiviaCullenZase dalšia sladučká kapitola ako koláčik od milovanej babičky. Presne takto má vyzerať láska. Neviem síce prečo si ju pridávala s malou dušičkou ale poviem ti že je úžasná asi tak ako ty.

Konečne som sa dozvedela ako je to s tými Bellinými osobnými strážcami. Tak ani o všetkom vedeli ale čušali a nestarali sa do toho?! Tomu akosi nemôžem uveriť, ťažko sa tomu verí že by niekto taký ako je Michael bol ticho a nechal jej voľnú ruku. Áno je pravda, že jej povedal aby ho nechala na pokoji ale až tak neskoro, po toľkých dňoch, toľkých schôdzkach?? to sa mi veruže nezdá ...

17. Ivka77
09.09.2012 [20:59]

Ivka77Romantické ach Emoticon Vzbudzuješ vo mne nečakané pocity. Emoticon Emoticon Emoticon
Krásna kapitolka. Trošku sa bojim, že žili šťastne až kým... nás ešte nečaká.

16. Kim
21.08.2012 [14:49]

KimJá jsem byla spokojená, já jsem byla mooooc spokojená! Emoticon Emoticon Souhlasím s tebou, Belle to vážně trvalo si uvědomit, co k němu cítí, ale konečně je to tu! Emoticon
Bohužel mi něco říká, že se zatím nemám moc radovat, protože se to na sto procent ještě podělá. Má se vrátit Frank a ten Michael určitě mlčet nebude, takže on se všechno dozví a Bella si to vypije... Bella nebo hůř - Edward! Emoticon
Bojím, bojím, přesto jdu hned na další kapitolu.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

23.07.2012 [9:41]

77Alex77Tak to si píše, že som s touto kapitolou spokojná! Emoticon Som viac než spokojná. Sweet sa nám zamilovala ... Emoticon No to je niečo. Len mi ide na nervy ten Frankenstein, či ako sa to píše. Ten debil tam teraz vlastne ani nie je, ale vadí mi ten jeho poskok, čo má strážiť Bellu. Emoticon
Omg, Jessy, bola som pár dní mimo mesto bez prístupu k netu a pomaly som si začala uvedomovať, ako mi táto poviedka chýba. Prepáč, neokomentovala som predošlé kapitoly, no som si istá, že by tie komenty boli na jedno kopyto. Čiže, nech sa Bella spamätá, Edward je sladký... Emoticon
Som strašne rada, že to Sweet berie už trošku ináč. Oni sú krásny párik. Emoticon

22.07.2012 [7:49]

GCullenKonečne som kapitolu z Bellinho pohľadu čítala pokojne, bez toho, aby som sa cítila depresívne. Táto kapitola bola presítená pocitmi a celkom príjemnými. Som rada, že si to Bella uvedomila.
Ale obávam sa, že len teraz začnú problémy.
Bella už nebude môcť robiť svoju prácu, čo jej bude len na škodu. Ak je zamilovaná, ťažko bude "spať" s inými chlapmi bez výčitok svedomia.
A potom Frankenstein, ktorý sa vracia. A Michael, ktorý to možno vykecá a narobí tak problémy nielen Belle ale aj Edovi. Čo ma trápi najviac, pretože Bella by sa akotak ubránila, kdežto slabý Ed...To bude trochu problém.
Dúfam, že to nejako bezbolestne vyriešiš, lebo už teraz sa bojím následkov.
Inak opäť skvelá kapitola. Ja viem, stále sa opakujem, ale inak sa nedá.
A aj keď bola kapča z Bellinho pohľadu, vôbec mi to nevadilo. Teraz som ju zvládla v pohode.

13. Basule
16.07.2012 [21:06]

BasuleNádherná kapitolka. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.07.2012 [20:57]

BellaSwanCullen8úžasné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.07.2012 [16:00]

RobertKristenpises ako profik Emoticon poviedky o Sweetheart milujem velmi dobry napad a tato kapitola bola uzasna Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.07.2012 [14:01]

N1I1K1O1LDokonalé. Emoticon Emoticon Emoticon Já věděla, že je do něj Bella zamilovaná! Jen mi přišlo, že ta kapitola uběhla nějak rychle. Jakoby měla sto slov. Emoticon
Je hrozný, že tohle má být jejich poslední den. Doufám, že nebude. Emoticon Ale děsí mě ten Frank. Pokud se vrátí a dozví se o Edwardovi... Pak mu dojde, proč Bella odmítá některý zákazníky. Ježiš, snad ho nezabije! Emoticon Emoticon Emoticon
Ty houpačky byly skvělý nápad. Úplně jsem si je na nich dokázala představit. A to vyznání na konci, sice jí to už párkrát řekl, ale teď si Bella poprvé uvědomila pravdu jeho slov. Emoticon Emoticon Emoticon Teď jí ještě musí předat ten dárek! Emoticon
Těším se na další kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. jully211
16.07.2012 [10:39]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!