Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 4. kapitola

04.02.2013 (09:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1681×

Natiahla som sa po svojom béžovom plyšovom macíkovi, pritiahla som si ho k sebe a zmáčala ho slzami. Nemám žiadnu kamarátku. Iba tohto macíka. Prečo? Prečo mi to Mishell urobila? Tá otázka ma stále trápila.

Odrazu mi zapípal mobil. Nemala som prehľad o čase. Slzy prestali tiecť. Postavila som sa a podišla k môjmu ruksaku. Vytiahla som z neho mobil. Pozrela som sa na displej, kde hlásilo, že mám jednu novú správu. Otvorila som ju. Bolo od nejakého neznámeho čísla. Prečítala som si ju. V nej bolo napísané: Už tom tam je. Pri tom bol nejaký odkaz na Youtube. Panebože, len to nie. Oni to video vážne dali na Youtube. Ešte sa tam písalo: Ďakujem tvojej super kamoške za tvoje číslo. Alebo sa už nekamarátite? S pozdravom tvoja milá priateľka Jessica. P. S.: Ešte sa to len začína.

Čo myslí tým, že sa to len začína? To neveští nič dobré. Rýchlo som zapla notebook. Na internete som zadala tú stránku na Youtube. Panebože! Oni to tam pridali! Nie!

Boli tam obe videá. To prvé, ako oznámila všetkým, že som sa zamilovala do Edwarda. A to druhé, ako na mňa vyliala kávu.

Na prvom som si všimla Edwarda, ako sa na to len z kúta prizerá. Jasné, veď prečo by sa ma mal zastať. Ale Mishell mohla. A najhoršie bolo, že tie videá mali už tritisíc zhliadnutí. A to boli pridané iba pred dvomi hodinami. Opäť som sa rozplakala.

O niekoľko sekúnd alebo minút som začula štrnganie kľúčov. Mama prišla! Nesmie ma vidieť takú uplakanú! Budem sa tváriť, že spím? Asi je to jediné riešenie. Rýchlo som zaklapla počítač, presunula sa na posteľ a tvárila sa, že spím. Ležala som chrbtom ku dverám. Oči som mala zatvorené, aby som zastavila tok sĺz. No nepomohlo to. Hlavu som si zaborila hlbšie do vankúša. Po chvíli sa dvere otvorili. Počula som to.

„Ahoj, Bella. Mama príde trocha neskôr,“ povedal chlapský hlas. Uf. Je to Phil.

„Dobre,“ povedala som chrapľavým hlasom a odkašľala si, aby bol normálny.

„Je všetko v poriadku?“ spýtal sa. Už je ako mama.

„Áno, len som trocha unavená,“ zamrmlala som. Nato sa dvere zatvorili. Odišiel. Vydýchla som si. S Philom nevedieme dlhé rozhovory. A to som rada.

Zobrala som si svojho macíka a tuho privrela viečka k sebe. Iba som ticho plakala. Stratila som svoju jedinú kamarátku. Bola som zosmiešnená pred celou školou. Mala som popísané auto. Obliate tričko. Stratila som všetko sebavedomie.

Tá veta z smsky – Ešte sa to len začína. – mi začala naháňať strach. Čo tým myslí? Vari mi chce ešte niečo vyviesť? To nie. Len to nie.

Zrazu som bola úplne vyčerpaná. Premohol ma spánok.

Zobudila som sa. Pozrela som sa na budík. Bolo šesť hodín. Čože? Šesť? Postavila som sa a trocha sa zakolísala. Chvíľu som počkala, kým som nabrala rovnováhu. Potichu som otvorila dvere a nakukla som na chodbu. Nikto tu nebol. Čo najtichšie som sa presunula do kúpeľne. Rukami som sa oprela o umývadlo a pozrela sa do zrkadla. Bola som bledšia ako inokedy a oči som mala napuchnuté. Tvár som si opláchla ľadovou vodou a utrela sa do hebkého uteráka. Vyšla som z kúpeľne a zišla na prízemie. Začula som nejaké hlasy z obývačky. Vybrala som sa tam. Mama a Phil ležali na gauči a pozerali v televízii nejaký film. Na stolíku bola položená škatuľa a v nej boli dva plátky pizze. Takže sa najedli.

Všimli si ma.

„Ahoj,“ pozdravila sa mama.

„Ahoj,“ šepla som.

„To je pre teba,“ povedala a podala mi tú škatuľu.

„Aha. Ďakujem,“ poďakovala som sa a zobrala tú škatuľu. S ňou som vošla do kuchyne a zjedla tie plátky. Škatuľu som nechala tam a vrátila som sa do svojej izby. Posadila som sa za písací stôl, zo šuplíka som vytiahla učebnicu dejepisu a začala som sa učiť. Možno zajtra budem písať písomku z matiky, pretože dnes som bola počas tej písomky zavretá v kabínke.

Dnešok mi pripadal ako zlý sen. No nebol to sen. Ale krutá realita.

Neskôr som sa osprchovala, umyla si zuby a prezliekla sa do pyžama. Zišla som po schodoch dole. Mama a Phil ešte stále pozerali televíziu. Popriala som im dobrú noc a vrátila sa do svojej izby. Vyšla som na balkón. Mesiac žiaril až priveľmi. Pravdepodobne je spln. Zadívala som sa naň a v duchu si priala, aby bol všetko iba sen. No to je nesplniteľné prianie. Odrazu som uvidela padajúcu hviezdu. To bolo prvýkrát, čo som to videla. Hovorí sa, že si má človek niečo priať, keď uvidí padajúcu hviezdu. Prvé, čo mai napadlo, bolo, aby sa Edward do mňa zamiloval. To je hlúposť. To sa nikdy nesplní.

Náhle zafúkal studený vietor. Striasla som sa a rýchlo som zavrela balkónové dvere. Ľahla som si na posteľ. Začala som premýšľať, čo bude zajtra. Budú sa mi všetci smiať alebo už na dnešok zabudnú? Prvá možnosť je správna. Na to len tak nezabudnú. A keď sú na internete videá. Och bože, prečo ja? Na svete je sedem miliárd ľudí a právne mne sa to muselo stať. To premýšľanie ma unavilo a už som nedokázala mať otvorené oči. Zaspala som.

Jessica mala v ruke pištoľ a mierila ňou na mňa. Nie hračkársku, ale naozajstnú zbraň. Vyhnala ma cez les, až na útes. Zrazu sa spoza stromov vynorili Edward a Mishell a podišli k Jessice. Tá sa len uškŕňala. Náhle za nimi stáli všetci žiaci zo školy a smiali sa mi. Mishell mi zamávala a Edward rukami vytvoril srdce. Obaja mali v tvári smutný výraz. O chvíľu som počula len výstrel. V hrudi som pocítila neopísateľnú bolesť. Zapotácala som sa a spadla z útesu do mora.

Vypískla som a prudko sa posadila. Bol to iba sen. Bol to iba sen. No nevedela som z hlavy dostať ten sen. Srdce mi búšilo ostošesť. Jessica ma... zabila. Zrazu som sa jej bála. Bella, pochop to, bol to len sen!

Pozrela som sa na budík. O pár minút budú štyri hodiny ráno. Sedela som na posteli a kolená som mala pritiahnuté k hrudi. Nedokázala som už spať, po tej nočnej more. O chvíľu sa otvorili dvere. V nich stala mama. Bolo na nej vidno, že je veľmi unavená.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa a zívla si. Pokrútila som hlavou.

„Nie, iba som mala zlý sen,“ povedala som tichým hlasom.

„Ešte si pospi,“ šepla a zavrela dvere. Keby som mohla.

Sedela som tak do piatej. Postavila som sa a vybrala sa do kuchyne, aj keď som vôbec nemala chuť jesť. Zobrala som si müsli tyčinku. S ňou som sa vrátila do svojej izby a zbalila som si ju do tašky. Mala som ešte veľa času.

Zobrala som si rifle a tričko a s tým som sa zavrela do kúpeľne. Osprchovala som sa, obliekla sa, umyla si zuby a učesala si vlasy. Môj každodenný rituál. Vošla som do svojej izby a zo skrine si zobrala hnedú mikinu s kapucňou. Položila som ju zatiaľ na posteľ. Sadla som si na posteľ a do rúk som chytila svojho macka. V hlave sa mi stále premietal ten sen. Až teraz som si niečo uvedomila. Čo malo znamenať to srdce čo mi ukázal Edward?

To premýšľanie mi zabralo dosť času. Obliekla som si mikinu, zobrala tašku a zišla som dole. Phil a mama práve raňajkovali.

„Ja už idem. Ahojte,“ povedala som im, keď som prechádzala okolo kuchyne.

„Už si jedla?“ spýtala sa mama. Zastavila som sa.

„Áno,“ zaklamala som. Zamávali mi a ja som vyšla z domu. Nastúpila som do svojho auta. Naštartovala som a vybrala sa ku škole. Parkovisko bolo poloplné, ale aj tak som zaparkovala čo najďalej. Nasadila som si na hlavu kapucňu a do ruky som zobrala tašku. Opatrne som vystúpila a zamkla auto. Rýchlim krokom a so sklonenou hlavou som išla do školy. No aj tak si ma všimli. Ich smiech a hlasy, ktoré hovorili sivá myška, ma sprevádzali do triedy. Našťastie na všetkých hodinách sedím v poslednej lavici. Mali sme matematiku. Ako som predpokladala, písala som písomku. Na učiteľovu otázku, prečo som nepísala som odpovedala, že mi bolo zle.

Po matike sme mali biológiu. Och nie. Radšej sa zavriem v kabínke. Na chodbe sa mi opäť smiali. Na včerajšok asi nikdy nezabudnú. Došla som do triedy, kde sme mali biológiu. Bolo tu zopár žiakov v predných laviciach. Keď som prechádzala okolo prvej lavice, zrazu som padala k zemi. Reflexívne som pred seba vystrela ruky. Moja tvár a ocitla pár milimetrov od linolea.

„Hups, prepáč,“ ozvalo sa nejaké dievča a zasmiala sa. Pomaly som sa postavila a rýchlo som prešla k lavici a sadla si. Sedela som pri okne. Až teraz som si všimla, že sa smejú všetci žiaci, ktorí sú tu. Po chvíli mi ušla jedna slza. Sakra, ja sa tu zasa rozplačem. Nie. Musím byť silná. Na to pri mne zavŕzgala stolička. Kútikom oka som s tam pozrela. Edward sedel niekoľko centimetrov odo mňa. So stoličkou som sa posunula, čo najďalej. Opäť mi ušla ďalšia slza. Utrela som si ich chrbtom dlane.

„Hádam sa nám zasa rozplače,“ povedal niekto a hlasno sa zasmial. No o pár sekúnd prišiel do triedy učiteľ a smiech žiakov utíchol. Po hodine som išla na dievčenské záchody, kde som strávila prestávku.

Zdalo sa mi, akoby škola trvala celú večnosť. Keď som si išla kúpiť do jedálne vodu, Jessica na mňa „omylom“ vyliala džús. Takže som si mikinu musela skryť do ruksaku. Išla som po parkovisku k môjmu autu. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Na mojom aute boli porozbíjané vajíčka. V aute som nejaký čas plakala, až potom som sa vybrala domov.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 4. kapitola: