Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 3. kapitola

29.01.2013 (17:45) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1801×

Ráno som sa zobudila ešte pred zvonením budíka. Nič sa mi nesnívalo, ale zato som mala nejaký zvláštny pocit. Zaspato som sa dotrepala do kúpeľne. Dala som si sprchu, ktorá ma trocha prebrala. Obliekla som si tmavomodré úzke rifle a k tomu bledo oranžové tričko s krátkym rukávom. Učesala som si vlasy a zišla som do kuchyne. Vybrala som cereálie, mlieko, misku a lyžicu. Do misky som naliala mlieko a nasypala cereálie. Odložila som suroviny a s miskou a lyžicou si sadla za stôl. Začala som jesť. Spoza steny sa zrazu vynorili mama a Phil.

„Dobré ráno,“ pozdravili sa. Mama sa usmiala. Phil si išiel pripraviť raňajky.

„Dobré,“ povedala som bez nálady.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa starostlivo a stiahla obočie.

„Nie, nič. Len...nemám bohvieakú náladu.“

„Aha,“ šepla. Tiež si išla urobiť raňajky. Keď ja som dojedla, oni iba začali jesť. Umyla som po sebe riad a vybrala sa do kúpeľne. Umyla som si zuby. Pozrela som sa do zrkadla. Pokúšala som sa usmiať, ale bolo na mne vidno, že ten úsmev je falošný. Tak nič. Dneska budem mať pochmúrnu náladu. Vrátila som sa do svojej izby a pobalila si veci do školy do môjho ruksaku. Mala som ešte trocha času. Preopakovala som si ešte matematiku, pretože dnes píšeme písomku.

Už bol čas ísť. Obula som si botasky, zobrala som svoj ruksak a zišla po schodoch dole.

„Ja už idem. Ahojte!“ zakričala som na nich. Ešte boli v kuchyni. Odtiaľ sa ozvalo dvojhlasné Ahoj. Vyšla som z domu. Pri dome parkovali dve autá. Jedno moje a jedno ich spoločné. Môj bol Mini cooper. Sivý. Ale strecha bola čierna. Kúpila som si ho v autobazáre. Mama mi našťastie požičala, lebo som mala málo peňazí. Nastúpila som doň a na sedadlo spolujazdca som hodila ruksak. Naštartovala som a vybrala sa do školy. Na ceste bolo nezvyčajne veľa áut, až sa niekde tvorili kolóny.

Keď som došla na parkovisko, bolo skoro celé plné, ale nebolo tu živej duše. Dnes mal na tejto škole takmer každý auto. Rýchlo som vystúpila, zamkla auto a utekala do školy. Ani na chodbách v škole nikto nebol. Rýchlo som utekala do triedy. Ešte tu nebol učiteľ. Sadla som si do poslednej lavice, kde sedím sama. Zdalo sa mi, že sa na mňa všetci pozerajú. Niekto sa smial, iný si niečo šepkali. Vari sa niečo udialo? O sekundu na to vstúpil do triedy učiteľ. Mali sme občiansku výchovu. Takmer celú hodinu som myslela len na Edwarda, takže som učiteľa nevnímala.

Zrazu zazvonilo. Z triedy som vyšla medzi poslednými. Vybrala som sa k svojej skrinke. No pred ňou sa mi do cesty postavila Jessica, ktorá mala ako vždy oblečené vyzývavé oblečenie. A po jej bokoch stáli jej otrokyne Angela a Mishell. Mishell? Čože? Bola úplne inak oblečená, ako inokedy. Mala čiernu minisukňu, takmer priehľadnú bielu blúzku a topánky na vysokom podpätku. A bola namaľovaná. Ona sa maľovala len na oslavy.

„Mishell?“ zašepkala som. Ona nechcela so mnou nadviazať ani len očný kontakt.

„Táto malá úbohá hlupaňa si myslí, že má u Edwarda šancu. Ó, naša sivá myška sa zamilovala do Edwarda,“ povedala hlasno, že ju počula určite celá škola, a povýšenecky sa zasmiala. Mishell jej to povedala? Ako len mohla? Veď sme boli najlepšie kamarátky. Ako mi to mohla urobiť?

Až teraz som si všimla, že sa mi smeje snáď celá škola. Všetci sa pozerali na mňa.

„A k tomu si ho pridala medzi priateľov na Facebooku, aby ho mohla sledovať,“ dodala Jessica. Všetci sa smiali.

„Tá je fakt úbohá,“ povedal niekto.

„Natáča to niekto?“ ozval sa nejaký chlapčenský hlas.

„Ja! Neboj, dám to na Youtube,“ odpovedal mu dajaký chlap.

„Sivá myška!“ zakričal niekto iný.

„Hádam sa nám tu nerozplače,“ ozval sa ďalší. Nevydržala som ten nápor a utekala som na dievčenské záchody. Cestou sa mi už z očí tiekli slzy ako vodopády. Našťastie tam nikto nebol. Zavrela som sa do jednej z troch kabínok. Sklopila som záchodovú dosku a sadla si naň. Kolená som si pritiahla k hrudi. Iba som plakala a vzlykala. Ako mi to mohla Mishell urobiť?

Neviem, ako dlho som tam bola. Pamätám si, že medzitým tu boli nejaké dievčatá. Vedeli, že som tu, a napriek tomu jedna povedala, že si to zaslúžim.

Asi je už čas vyjsť. Ale ja to nedokážem! Nedokážem odtiaľto odísť. No musím. Nemôžem tu presedieť celý deň, ba celý život. Nejako to musím vydržať.

Moje premýšľanie zastavilo škvŕkanie v žalúdku. Až teraz som si uvedomila, že som hladná. Vyšla som z kabínky. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Mala som uplakané oči. Ešte z nich stekali slzy. Utrela som si oči chrbtom dlane. Opatrne som otvorila dvere a nakukla na chodbu. Bolo tu zopár žiakov. Nemala som ani len bundu s kapucňou, aby som si zakryla tvár. Najradšej by som bola neviditeľná. Vyšla som na chodbu.

„Hej! To je hentá!“ zakričal niekto a zasmial sa. Sklopila som hlavu a rýchlym krokom som šla do jedálne. Teraz by som za jedlo aj vraždila. No len čo som vošla do jedálne, na sekundu tu bolo ticho, ale hneď sa všetci začali smiať a niečo si šepkať. Niektorí začali ukazovať na mňa a pritom kričali Sivá myška. Rýchlo som prešla k pultu a kúpila si len jablko a fľašu vody. Keď som sa so sklopenou hlavou vracala k dverám od jedálne, ucítila som na mojom tričku niečo teplé. Skôr horúce. Káva. Na chvíľu bolo v jedálni opäť ticho.

„Hups. Prepáč,“ povedal známy hlas a bolo v tom počuť iróniu. Zodvihla som hlavu. Predo mnou stála Jessica, ktorá sa škodoradostne uškŕňala. „Vari sa nám znova rozplačeš?“ opýtala sa a zasmiala sa. Po nej sa začala smiať celá jedáleň.

„To si musím odfotiť!“ zakričal niekto.

„Ja to mám aj natočené!“ zvolalo víťazne jedno dievča. Nedokázala som udržať slzy. Rýchlo som popri nej prešla von a za sebou som počula hlasy, ktoré kričali Uplakanec. Ja to tu už nevydržím!

Mali sme mať ešte jednu hodinu. Telesnú. Tak toto nezvládnem. Určite do mňa budú chcieť naschvál hodiť loptu. To nie. Rýchlo som utekala zo školy na parkovisko. Došla som k môjmu autu. Nemohla som tomu uveriť. Na kapote môjho auta bolo červenou farbou napísané Loser.

Najprv ma tá krava Jessica vysmeje pred celou školou, potom na mňa „omylom“ vyleje kávu a teraz toto? To jej nestačilo, že ma zahanbila pred celou školou. Oprela som sa o auto a pomaly klesala k zemi. Nevadilo mi, že sedím na špinavom kamenistom asfalte. Ale prečo mi to robí?

Začal som vzlykať a opäť sa mi z očí pustili dva vodopády sĺz.

Po nejakej dobe som sa postavila. Usúdila som, že je na čase ísť domov. Chcem odtiaľto preč! A čo najskôr!

Pretrela som si rukami oči. Následne som sa prstom dotkla toho nápisu na mojom aute. Prešla som po kúsku písmena R. Išlo to dole. Asi je to len fixka. No nebudem sa s tým tu babrať. Umyjem si auto doma. Nastúpila som do auta a ruksak položila na sedadlo spolujazdca. Naštartovala som a vybrala sa autom domov. Cestou si niekto ten nápis všimol a zasmial sa. No viacerí. Aj si to jeden odfotil, lebo sa vtedy hral na mobile.

Pred domom nebolo žiadne auto. Našťastie nikto nie je doma. Zaparkovala som, vystúpila a zamkla auto. Sakra! Nechala som tam tašku. To je jedno, aj tak pôjdem umyť auto.

Vošla som do domu a rýchlo utekala do svojej izby. Vyzliekla som si špinavé tričko. Tam bude fľak. Obliekla som si čisté domáce tričko s krátkym rukávom. Vošla som do kúpeľne. Zobrala som vedro, do ktorého som napúšťala vodu, a handru. S tým som sa vybrala k autu.

Vedro som si položila na zem. Namočila som handru a začala ňou umývať kapotu môjho autíčka. O desať minút bola kapota čistá. To na slnku vyschne. Vybrala som si ešte svoj ruksak. Vrátila som sa do domu, vedro a handru som odložila do kúpeľne a vrátila sa do svojej izby. Vyzula som si botasky a schúlila sa do klbka na posteli. V mysli sa mi prehralo všetko, čo sa dnes stalo. Oči mi hneď zaplavili slzy, až mi napokon tiekli po tvári.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 3. kapitola: