Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Denník dievčaťa naopak - 5. kapitola

19.12.2012 (07:15) • JaneVolturyCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1396×

5. septembra

Dobre, no. Nedá sa tomu povedať rande. Je to skôr stretnutie v knižnici. Ale čo si nahováram, chalan ako Edward ma nikdy nebude ma rád. On je fešák a ja mám rakovinu. Nebudeme si klamať.

„Ahoj, kráska.“ Och, no, bože. Kto je zasa toto?

Čierne vlasy o desať centimetrov vyšší ako ja, čierne nohavice, tričko, topánky. Na retiazke dáky divný prívesok, slúchadlá hompáľajúce sa, čiže práve vytiahnuté z uší, a na čierno nalakované nechty. A oči. Také krásne modré oči.

Edward má také zlatistohnedé, ale tento ich má ako studničky.

„Tak čo. Počul som, že si tu nová. Čo ty na to? Išla by si niekam? Tu v meste poznám jeden podnik. Je to neďaleko.  Tak išla by si.“ Žmurkol na mňa a ja som sa skoro roztopila.

„Jasné. Prečo nie. Budem rada. A môžem vziať so sebou aj kamarátov? Moniku a ešte niekoho,“ pousmiala som sa. Určite som bola červená ako paradajka. No, a kto je ten kamarát? Edward. Nechcela som vyslovovať jeho meno. Myslím, že sa mi Monika snaží niekoho dohodiť.

„Inak, som Jetro.“ Vystrel ku mne ruku.

Aha, tak to všetko vysvetľuje. Ja, keď ju stretnem, tak to pekne schytá.

„Bella.“ Vystrela som k nemu ruku.

„Tak zajtra.“ Usmial sa a odkráčal.

Srdce mi bilo ako o závod a ja som stála opretá o stenu, kde sa práve opieral on. Vzdychla som si a išla som do triedy. No nebol by deň, keď som nedostala ranu pod pás.

Pri Edwardovi sedela nejaká blondína, a tak som sa tvárila nevšímavo a išla som do poslednej lavice s vedomím, že je prázdna.

„Ty ma sleduješ?“ Ježiši, ako som sa zľakla.

„Nie, len moja lavica je obsadená a...“ zakoktala som sa stratená v jeho jazierkach.

„A myslela si si, že tu je voľno. Sklamaná?“ vyčaril svoj úsmev.

„Popravde? Nie.“ Zložila som si veci a sadla som si na stoličku.

Zazvonilo a učiteľ začal hovoriť. Ničomu som nerozumela, a tak som sa otočila na Jetra.

„Prečo sedíš sám, keď po tebe polovica báb v tejto miestnosti letí?“ zašepkala som, aby nás nikto nepočul.

„Popravde? Nemám záujem. Netrápia ma tie nafintené pipky, ktoré majú na sebe kilo omietky. No ty. Teba sa môžem dotknúť bez toho aby si začala jačať, že ti rozmažem makeup, si iná. Si výnimočná.“ Pohladil ma po líci.

„Aha.“ Viac som zo seba nedostala.

Hodina plynula a my sme sa s Jetrom dobre zabávali a učiteľ si nás ani nevšimol. A ako som si všimla, tak aj Monika s Jasperom mali čo robiť. Celú hodinu hrkútali ako dva holúbky.

„Počkaj ma po škole pri jedálni,“ zašepkal mi do ucha, ja som sa usmiala a zazvonilo. On odišiel a ku mne pristúpila Monika.

„Ale, ale. Nevravela si - Edward?“ Zakrútila hlavou.

„Ak si si nevšimla, Edward je momentálne dosť zaneprázdnený.“ Ako som to povedala pozrela som na neho. On sa s ňou bozkával. On sa bozkával s tou blondínou? Nie! Nie!

„Prepáč, musím ísť.“ Cítila som, ako sa mi každú chvíľku po tvári rozlejú slzy.

Vbehla som na záchody a zamierila som si to rovno do kabínky. Zamkla som ju, zosypala som sa na zem a revala.

„Bella! Bella!“ Monika klopala na každú kabínku a kričala moje meno.

„Nechaj ma,“ zafňukala som.

„Poslal ma Edward,“ zašepkala Monika.

„Tak nech si nechá tú svoju  blondínu,“ zajačala som. Otvorila som dvere a postavila som sa k umývadlu. Opláchla som si tvár vodou.

„Bella,“ prosila ma ticho Monika.

„A odkáž mu, že do žiadej knižnice sa nejde,“ povedala som rázne.

„Mrzí ho to,“ povedala, už keď som takmer vyšla von.

Zatvorila som dvere a podišla k nej.

„A čo ho mrzí? Že som ho videla?“ Už som zasa revala a takto mám ísť na autobus.

„Už musím. Odkáž mu, že si to nechám prejsť hlavou. Čau.“ Zamávala som jej so slzami v očiach.

Monika tiež plakala.

„Monika. Neplač. To nie je kôli tebe. Takže sa vzchop. A ži. Toto je môj problém nie tvoj.“ Usmiala som sa a odkráčala som k jedálni.

Autor: JaneVolturyCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Denník dievčaťa naopak - 5. kapitola: