Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka II - 6. kapitola

AliceGreene


Asistentka II - 6. kapitolaMôže sa stať, že v prílišnej snahe vyhnúť sa osudu, ho naplníme...

Cítila som ako sa vietor hrá s mojimi vlasmi. Povievali mi okolo tváre ako siréne. S očami upretými do diaľky som ale vôbec nevnímala stromy, ani týčiace sa bralá. Bránila mi v tom jedná tvár muža, ktorý ma svojim smutným pohľadom uhranul. V očiach mal vpísanú otázku a vo mne to planulo potrebou dozvedieť sa viac.

Edwardovu tvar som mala vypálenú na sietnici. Jeho medené vlasy, ktoré boli od dažďa polepené a rozcuchané všetkými smermi vyvolávali vo mne túžbu zaboriť do nich prsty a vychutnať si dotyk ich textúry na mojich dlaniach.

Najviac ma však uchvátili jeho oči. Pohľad zelených hlbín, ktoré boli zakalené starosťami a ja som tak veľmi chcela, aby sa rozplynuli. Môcť ho ubezpečiť, že všetko bude v poriadku.

Snažila som sa spracovať to, čo sa stalo pred pár dňami. Emmett dokonale rešpektoval, že potrebujem byť sama. Ja som mu na oplátku sľúbila, že budem „na dosluh“, keby sa niečo dialo.

Vôbec som nerozumela tomu, čo to malo znamenať. Celá moja podstata, všetky premenné s ktorými som počítala, sa zrazu zmenili. Pravidiel som síce veľa ešte nepoznala, ale už teraz som vedela, že toto bolo niečo zvláštne. Prišlo to tak náhle a zmizlo ešte rýchlejšie. Chcela som si to prehrať znovu, ale bol to len slabý odlesk skutočných pocitov, ktoré som v danom momente cítila – to ako sa so mnou zatriasla zem. Akoby gravitácia nepôsobila viac smerom k zemi.

Trvalo iba pár dní, kým Alice prišla ako veľký víchor. Dalo sa čakať, že bude poriadne naštvaná. Čo ma však prekvapilo, bola úplne naprázdno. Kde nechala ten svoj úlovok z veľkolepých nákupov? Nemala som ale najmenšiu chuť opustiť svoju pozíciu a postaviť sa jej hromobitiu čelom. Mala som dokonalý výhľad na chatu. V očiach mala vpísanú vyhrážku, keď som ju zazrela zo svojho vzdialeného miesta. Neprišla ku mne, len si znechutene odfrkla a išla si to vybaviť rovno s Emmettom.

Aká naivná a hlúpa som bola, keď som len uvažovala o tom, že by to mohlo zostať tajomstvo... Alice je bosorka aj bez veštiacej gule a lietajúcej metly.

„Nechám ju s tebou pár dní a keď sa vrátim, chýba tak málo a...“ Alice bola úplne bez seba. 

Nechcela som jej hlasu venovať pozornosť. Ublížený výraz vpísaný v Edwardovej tváre sa mi v mysli neustále vracal. Zamračil obočie a vytvorilo sa mu tam malé V, ktoré by som najradšej palcom jemne vyhladila.

Moja podstata však hrala proti mne. Nech som akokoľvek chcela Alice vytesniť z hlavy, výkonný procesor, čo mám v hlave namiesto mozgu mi to nedovolil. Smola, v prípade upírieho vnímania som nebola schopná ignorovať zmes hnevu a podráždenia v jej hlase.

Sedela som na skalnatom výbežku, pravdepodobne dve míľe od Emmettovho zrubu. Hlasy ku mne doliehali ako v šepote, no napriek tomu som rozumela dokonale. Nebola to úplná samota, akú by som teraz potrebovala. No na viac som sa neodvážila.

„Dúfam, že si si plne vedomá, že Bella nás veľmi dobre počuje,“ upozornil to rozzúrené tornádo Emmett.

„Vôbec mi to nemusíš pripomínať. Počujem, ako sa uvoľnil zväzok machu pri jej nohách. Ale poviem ti, čo mám na srdci, lebo to nie je nič, čo by som nepovedala aj jej.“ Dokázala som cítiť tichú výčitku, ktorá zostala visieť vo vzduchu.

„Ako vidím, tvoje mŕtve srdce toho veľa znesie,“ uchechtol sa, za čo si ale vyslúžil Alicin spražený pohľad.

„Emmett, prosím buď vážny,“ sykla.

„Dobre,“ naoko si odkašlal a založil si ruky na prsiach. „Čo mi presne vyčítaš?“ Emmettov hlas bol mierne zmätený, ale myslím, že sám si od začiatku uvedomoval, že moje otázky smerovali do zakázanej zóny.

„Ako si jej len mohol rozprávať o láske? Teraz jej to bude behať stále hlavou. A k rozhodnutiu je bližšie, ako kedykoľvek predtým.“ Dokázala som rozoznať ako ustrnula v pohybe. Obrátila som sa smerom k domu a videla cez sklenené priečelie. Obaja stáli oproti sebe ako dve sochy. „Teraz budem musieť vymyslieť niečo, aby sme tvoje škody zmiernili.“

„Je dospelá, nemôžeš za ňu rozhodovať,“ prekvapil ma Emmettov hlas. Snažil sa ma zastať.

Prekvapilo ma to. Toto som od neho nečakala po týždni, čo sme sa poznali. Ak sa tie naše nezmysli o spoznávaní limít upírych schopností tak dajú nazvať.

 „Dospelá? Je jej iba niečo vyše troch rokov. To je v našom svete smiešne málo. Je ako novorodeňa, ktoré ešte kolíše z nohy na nohu a snaží sa udržať stabilitu,“ povedala citlivo Alice.

Zaťala som zuby a znechutene som odvrátila pohľad na zamračenú oblohu. Bude snežiť. Dokázala som cítiť, ako vzduch hustne a oťažieva.

Vedela som, že má pravdu. V nejakom ohľade. Nie som schopná sa postaviť svetu, do ktorého som sa prebrala. Mala som chuť odtiaľ odísť. Zhupnúť sa na nohe a preskočiť na skalu. Utiecť a ukázať, že sa viem o seba postarať. Že sa dokážem ovládať. Ale komu dokázať? Jej? Sebe? Napriek silnej túžbe zmiznúť odtiaľto som sedela ako prišpendlená. Môjho nepokojného vnútra sa začala chytať slabá vibrácia. Zatvorila som oči. Bolo to presne ako vtedy. Chcela som sa tomu poddať. Nechať, aby ma tá vlna odniesla, ale Emmettov hlas ma vytrhol z môjho vesmíru a chvenie bolo v okamihu preč. Ako keď praskne mydlová bublina.

„Alice, nemôžeš za ňu rozhodovať. Aspoň nie v tejto oblasti. Dobre vieš, že iba láska dáva skutočný zmysel našej existencií,“ Emmettov hlas prešiel do šepotu, ale to nezabránilo tomu, aby som to počula. Skôr sa snažil o zjemnenie slov, akoby napomínal dieťa.

Hlavou mi nekontrolovateľne preletela myšlienka.

Naozaj mali oni dvaja milenecký vzťah? Správajú sa k sebe skôr ako starší brat k mladšej sestre. Teda aspoň teraz... Nedokázala som si to celkom predstaviť. A popravde o live porno zo záznamu som nemala záujem.

„Ale ona je ešte mladá, môže to skončiť zle...“ šepla skľúčene Alice naspäť. Celá som sa prikrčila. Vedeli, že ich počujem. Napriek tomu to ich to nezastavilo. „Len pokus a ju to môže úplne zničiť.“

„Viem, že ti na nej záleží. Ale to nedokážeš dopredu povedať ani ty. Nie je lepšie to skúsiť ako premrhať šancu?“ Ten chlap je neskutočný. Nikdy by som naňho nepovedala, že je taký hĺbavý. Ten samotársky život mu musí poskytovať riadne veľa príležitostí na premýšľanie.

Po tele sa mi rozlieval pocit, že má pravdu. Nechcela som svoju šancu premrhať. Aj keď som si dobre nevedela predstaviť všetky dôsledky.

„Nie Emmett, toto nie je ako vyskúšať bungee jumping, pri ktorom by v najhoršom prípade spravila nový Grand Canyon," hlas jej zmĺkol v nevyslovenej hrozbe. „Toto neznamená, že by sa otriasla, ak by...“ 

„Ale načo by bol večný život, ak by ho nemohla prežiť po boku muža, ktorého...“ Emmett nestihol dokončiť ani vetu, lebo Alice sa naježila ako mačka.

„Ani to nehovor! Dopekla, Emmett. Ona ho milovala kedysi. Keď bola človek. To neznamená, žeby v ňom mohla nájsť svojho druha.“ Zrazu sa prestala ovládať a rukou si vošla do svojho strapatého hniezda. Čo ju žere v skutočnosti? To tak neznášala Edwarda?

„Tak potom, prečo sa toho tak čertovsky bojíš?“ povedal Emmett a ja som nevládala ani žmurknúť. Premenila som sa na kameň vo všetkých dôsledkov.

„Ja... ja... nechcem aby trpela,“ hlas sa jej zatriasol.

„Alice, toto je úplne zbytočné,“ povedal Emmett chlácholivo. „Ani ty sa nemusíš takto trápiť.“

Obaja ustúpili do úzadia a ja som stratila prehľad. Nastalo zrazu ťaživé ticho a ja som sa chcela vedieť, čo sa deje tam dole.

Začala Alice zvažovať možnosť, žeby sa mýlila? Dá mi šancu? Šancu na to, aby som... Čo vlastne? Prišla za Edwardom a zaklopala na dvere jeho kancelárie? Už len tá predstava, mi zovrela krk v ohnivej obruči. Ako dlho som vlastne nebola na love? Včera sme s Emmettom ulovili nejakého medveďa, ale po zvieracej krvi vysmädnem oveľa rýchlejšie. Hlúposť. Smäd ma nikdy neprestane dusiť. Je to len viac v pozadí. Na pár krátkych hodín to nie je ústredná myšlienka v mojej hlave.

Moje myšlienky zrazu preťal Alicin hlas. Bol však zvláštny. Chladný a s odstupom.

„Myslím, že sme tu zotrvali už dosť dlho. S Bellou odídeme hneď ako zlezie z toho svojho bidla. Ďakujeme ti za tvoju pohostinnosť,“ povedala nečakane.

Šokovane som zalapala po dychu, a Emmett nebol na tom o nič lepšie. „Čože? To preto, že s tebou nesúhlasím? Opäť utekáš?“

„Toto nikdy nemala byť dlhá návšteva,“ povedala Alice vyhýbavo.

Ani som si to neuvedomila, ale už som bola na zemi, rozbehnutá smerom k chatke. Dvere som rozrazila v nasledujúcej sekunde, až bolestivo zapraskali pánty.

„Ja nikam nejdem,“ šepla som rozhodne a oči mi blčali vzdorom. A naozaj ma začal ovládať pocit, že sa správam ako adolescent... hmm, ale stále lepšie ako dieťa.

„Bella, musíme odísť. Emmett má svoj vlastný život a mi ho narúšame,“ zakrútila presvedčivo hlavou a tvárila sa, akoby som ten ich rozhovor nepočula.

„To nie je pravda,“ povedali sme s Emmettom naraz. Vymenili sme si prekvapený pohľad. Obaja sme sa vyladili na spoločnú vlnu. Je zvláštne, ale aj napriek tak krátkej dobe som k tomuto obrovskému upírovi cítila zvláštnu sympatiu. Niečo, čo mi dávalo pocit bezpečia a dôvery. Tak ako pri Alice...

„A keď sme už pri tom, takto sa sestry nesprávajú,“ zneužila som svoje eso, „myslela som, že je to o vzájomnej úcte a porozumení, že spolu preberieme všetko a nebudeme rozhodovať namiesto toho druhého.“

Alice šokovane zažmurkala a cez tvár sa jej prehrala bolestná maska. „Ja som nechcela...“

Skôr ako stihla čokoľvek povedať, skočil jej do toho Emmett.

„Tak to neviem akú máš ty predstavu o súrodencoch, ale čo ja viem, tak sú otravný a ničia ti život svojimi doternými nápadmi,“ zaškeril sa na mňa a veľavýznamne ukázal na Alice, ktorá sa spamätala s prvotného šoku a poriadne sa naňho za to zamračila.

„Bola som sirota,“ šepla som slabo ako výhovorku. Tá spomienka mnou nejako neprešla. Bola mi úplne cudzia.

„Tak to vysvetľuje tie tvoje utopistické predstavy o rodine. Keď si upír, mala by si si ju starostlivejšie vyberať. Je to na celú večnosť,“ povedal Emmett celkom vážne, ale vzápätí sa poriadne uškrnul, „S Alice to už máš zabité, ale radšej si si mala vybrať mňa.“

Prekvapene som naňho pozrela a nezbedné iskričky v jeho očiach mi vraveli, že to myslí úplne vážne.

„Sklapni Emmett,“ zasyčala Alice.

Zrazu ma prešla trpezlivosť. U mladého upíra nič výnimočné, ale toto napriek tomu bolo niečo diametrálne odlišné od straty kontroly nad sebou akú som pociťovala mnohokrát predtým.

„Nie, už mám toho dosť,“ zavrčala som. „Evidentne je toho ešte veľa, čo sa mám toho o vlastnej rase naučiť, ale pre začiatok by bolo dobré povedať, že chcem zostať s Emmettom. Ak nás nevyhadzuje...“

Pozrela som sa naňho s otázkou v očiach a mala zvláštny pocit istoty, že sa naňho v odpovedi môžem spoľahnúť..

„To rozhodne nie. Zostaňte na stálo. Bude väčšia sranda, život vlka samotára stoji za guľové.“ Uväznil ma v medveďom objatí a ja som prekvapene zamrzla na mieste. Čo bolo ale zvláštne, vôbec ma neovládol inštinkt mu povytrháť končatiny od torza. Absolútne. Jeho hladká pokožka poslala upokojujúci impulz do môjho naštvaného výrazu. Musela som mu úsmev vrátiť.

Obaja sme sa pozreli na Alice, ktorá primrznute stála na mieste. Po chvíľke však zažmurkala a len rezignovane pokrčila plecia. „Dobre, ale aj tak by sme sa mali niekam presťahovať – nájsť niečo väčšie. Máš príšerný šatník.“

Obaja sme sa zazubili a vedeli, že máme vyhrané.

„A kam pôjdeme?“ spýtala som sa so záujmom.

„K sesterniciam do Deneali. Žijú tam tiež vegetariáni,“ usmiala sa na nás Alice. Radosť bola nákazlivá. Vrátila sa mi ale jedna zabudnutá spomienka.

„Sesternice? Aj tá, ktorú si mi spomínala? Esme?“ Alicinou tvárou prebehol tieň, ale skôr ako som ho stihla identifikovať, bol preč. Len záporne zavrtela s hlavou.

„Nie, to...“ namietla.

„Sesternica Esme? Kto do čerta...“ Emmett sa odtiahol a spýtavo sa pozrel na Alice, tá ho ale pohľadom umlčala.

„Tak ako som hovorila, Bella, nie sme v kontakte.“ Rukou rázne mykla a ukázala, že táto debata je ukončená.

S Emmettom sme na seba pozreli akoby sme chceli násť odpoveď a vymeniť si dostupné informácie. Ale vzdal to prvý. Pokrčil plecia a ja som ticho prikývla. Nemá zmysel riešiť démonov, ktorý prenasledujú Alice. Bude im musieť raz čeliť sama. A ja jej ako sestra pomôžem a budem stáť pri nej.

 

 ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

 

Vedela som, že Alice sa ma snaží viac vtiahnuť do nového života, neživota, aby som prišla na iné myšlienky a našla rozptýlenie. Nakoniec sa rozhodnutie, pribrať Emmetta do partie, ukázalo ako dobrý nápad. Zrazu bolo naozaj veselo a ja som prestávala myslieť na svoje supervražedné schopnosti, ktoré som dostala do vienka pri zrodení. Ale na ako dlho to bude fungovať? Niekoľko rokov? A čo potom?


Barbie domček osídlený Barbie klanom mi naháňal zimomriavky. Samozrejme obrazne. Dokonalosť zariadenia a uhladené spôsoby mi vyvolávali chuť pudovo zavrčať. Zdvorilostná komunikácia a debaty s peroxidovými blondínkami, ktoré sa nikdy nemuseli obávať, kedy im vyrastú tmavé korienky a budú musieť okrášlovaciu procedúru podstúpiť znovu. Boli to tri sestri. Tanya, Irina a Kate.

Najviac som však neznášala Tanyu. Nebolo to nič osobné ani racionálne. Tá ženská ma štvala svojou dokonalosťou a sebaovládaním. Mala v sebe zvláštnu iskru, ktorá zapínala spínač v mojom hrdle, ktoré sa púšťalo samovoľne do vrčania. Pripomínala mi ženy, ktoré si Edward kedysi vyberal...

Tá spomienka bola hmlistá a nejasná. No napriek tomu dokázala mnou poriadne zatriasť a spôsobiť, že som túto úplne neznámu upírku nemohla vystáť.

S troma sestrami bývali ešte Eleazar a Carmen. Teraz však dočasne žili na nejakom ostrove, aby si užili jeden druhého... Neviem, či by som pohľad na dokonalý pár vedela zniesť, takže som bola rada, že jediné čo ma teraz trápilo, bola žiarlivosť voči Tanyi ako zosobneniu všetkých žien. Cítila som, že toto neskončí len tak, a nemusela som veľmi dlho čakať.

Sedeli sme pri zapnutom televízore, CNN správy práve hovorili o vývoji na finančnom trhu a vysielali živý prenos z návštevy amerického prezidenta v Kanade. Nevnímala som to, ale sledovala som, ako Emmett a Irina hrajú šach. Alice najskôr iba znudene listovala módne časopisy, a nakoľko s ňou nikto nechcel hrať ani si nechať poradiť, radšej sa s Kate nakoniec vybrali na lov. 

Jedine Tanya sedela a sledovala správy, akoby na niečo čakala. A vtedy sa to stalo. Už len prvá slabika, a ja som sa narovnala a vyskočila z pohovky. Emmett sa začudovane pozrel mojím smerom, ale ja som mu nedokázala venovať pozornosť.

 

Po zlyhaní bezpečnostných opatrení v rozvodoch plynového potrubia prechádajúcimi oblasťou severozápadu Kanady, nastal únik plynu a následné explózie na rozsiahlom území. Zasiahnutá oblasť musela byť evakuovaná. Stále hrozia možnosti výbuchu, no napriek tomu dobrovoľníci stále pátrajú po zranených a obetiach.

Edward Cullen sprevádza prezidenta na jeho návšteve v Kanade, aby spolu pomohli nájsť riešenie, ktoré teraz v oblasti Yukonu rýchlo potrebujú. Kanadský prezident si vyžiadal odbornú pomoc Edwarda Cullena, ktorý je v oblasti prevratných technológií uznávaným expertom. Edward Cullen trval na osobnej obhliadke miesta, na ktorom došlo ku kolízií. V bezpečnostných skafandroch zo svojou jednotkou odobral vzorky, aby ich v špeciálnom laboratóriu podrobnejšie preskúmali...

 

Išlo to naživo a ja som tak videla Edwarda, ako diskutuje s dvomi mužmi, s úplne sústredeným výrazom na tvári. Kedy moje srdce nebolo mŕtve, teraz by sa rozbehlo šialenou rýchlosťou. Pozerala som na jeho oči, ktoré sa na kameru vôbec neobrátili. Videla som ho len z profilu, no napriek tomu som cítila zvlášne chvenie po celom tele.

Prsty na rukách sa mi samovoľne natiahli jeho smerom. Tak veľmi som chcela...

„To je perfektný chlap, dokonca aj na človeka,“ šepla zamatovo Tanya a ja som na ňu obrátila prekvapený pohľad. Sedela v kresle a skúmavo si ho prezerala. Ani štipku sa mi jej pohľad nepáčil.

Výhražne som zavrčala, ale ona si ma nevšímala.

„Má perfektnú postavu a ten zadok. Bože. Čo ja by som vedela s tým chlapom robiť. Aj keď je človek. Dala by som si povedať,“ prehodila rozkošnícky a to som ja už po nej vyštartovala.

Skôr ale ako som tej čúze rozbiť tvár na puzzle, okolo trupu sa mi obmotali Emmettove silné ruky. Zlostne som zavrčala.

„Hej, čo ťa žerie. Si kompletná?“ vyštekla po mne, ale to už obe s Irinou stáli v bojovej pozícií.

„No tak, upokojte sa. Nič sa nestalo,“ povedal pokojným hlasom Emmett, ale napriek tomu ma nepúšťal. „Nepobijete sa kvôli rečiam a zvukomalebným prejavom.“

Skamenela som v jeho pevnom zovretí, ale hnev mnou lomcoval oveľa viac, ako keď som chcela brániť svoju korisť. Toto bolo viac ako len živočíšny pud. Cítila som, ako mi oči zčernali a peru som mala stále ohrnutú v zlovestnom vrčaní.

Irina sa už narovnala, no stále mi stála čelom. Položila ruku Tanyi na lopatku a pomaly prikývla. „Dobre, ale niekto tu asi potrebuje trochu čerstvého vzduchu.“

„Samozrejme. Ideme sa prejsť,“ povedal Emmett a už ma ťahal von k dverám, „tú partiu dohráme neskôr.“

Vyšli sme von a pustil ma. Nemohla som sa zastaviť, lebo by som sa vrátila a tej krave vrátila všetko aj s úrokmi. Rozbehla som sa rýchlo neurčitým smerom a počula som, ako ma Emmett nasleduje. Keď sme už boli dosť ďaleko, tak som sa otočila.

„Prosím, nechaj ma teraz samú. Potrebujem premýšľať,“ nechcela som, aby mi dohováral. Na to som teraz naozaj nemala náladu.

„Ale Bella...“ skúsil namietnuť, ale ja som ho gestom ruky umlčala.

„Nie, naozaj potrebujem byť sama. Toto je neznesiteľné. Stále to cítim vedľa seba. Svoju minulosť. A ja viem, že nechcem aby to bola minulosť. Neodišla som zo svojho ľudského života s čistým štítom... a...“ stratila som slová. Dokelu, o čo mi vlastne išlo? Bola som dokonale zmätená.

„Bella, dobre ma teraz počúvaj. Nech sa rozhodneš akokoľvek, v jednom má Alice pravdu. Si na dobrej ceste, keď sa snažíš odolávať ľudskej krvi. A ak si v spoločnosti vegetariánov, tak to pôjde len lepšie. Ale niečo úplne iné je, ak si konfrontovaná so skutočným pokušením v spoločností ľudí. Počuješ ich búšiace srdcia a krv hnanú obehom. To nie je o tom, čo chceš alebo nechceš. Tu ide o silu odhodlania. Skutočného odhodlania,“ odmlčal sa a ja som v dôsledku jeho slov pocítila pálenie v krku o niečo intenzívnejšie. Toto bol aspekt, ktorý som nechcela vidieť.

„Ale to by znamenalo...“ začala som slabo, no nedokázala som v sebe nájsť dosť síl na to, aby som to dokončila.

„Znamenalo by to, že by si musela loviť zvieratá poriadne dlho, postupne sa vystavovať ľudskej vôni a neskôr aj prítomnosti. Sú to roky a roky trénovania. Tvrdého boju samého so sebou. A so všetkým, čo je pre teba prirodzené,“ šepol. Ale nie to som chcela. V mojej hlave bola oveľa bolesnejšia hrozba, ako odopieranie.

„Ale kým by som sa to všetko naučila... Edward...“ hlas sa mi zlomil. Opäť. Odvrátila som pohľad. Začali poletovať vločky a zem pokrýval sneh. Na plece mi dopadla Emmettova ruka.

„Bella, toto...“ chcel ma upokojiť, no teraz som potrebovala byť sama.

„Prosím, musím si o všetkom popremýšľať. Čo bude ďalej. Nemôže to nadomnou vysieť celú existenciu. Teraz, čo by som mala urobiť a potom, čo som neurobila,“ šepla som zlomene.

Prikývol a ja som sa rozbehla preč.

 

♦ ♦ ♦ ♦ ♦

 

Opäť sama. Ale tento krát naozaj. Bolo to pár dní. Stratila som pojem o čase. Bežala som príliš dlho, pričom som sa snažila držať polárnej žiary. Mimo dosah ľudskej civilizácie. No zrazu som si uvedomila, že som na kraji oblasti zastihnutej únikom plynu. Vedela som to podľa pachu šíriaceho sa vzduchom a podľa záberov zo CNN, na ktorých bol Edward. Bolo to tu vyľudnené, celá oblasť bola evakuovaná a všade boli len trosky. Kedy som zašla takto ďaleko?

Všetky inštinkty mi vraveli, žeby som sa mala otočiť a odísť, no zvedavosť ma držala na mieste. Na mieste sa držal slabý ľudský pach. Koncentrácia nebola veľmi silná. Skôr bolo cítiť plyn, ktorý sa stále držal vo vzduchu a pach zhoreniska.

Predstava, že Edward bol tu, ešte pred niekoľkými dňami sa na tejto istej pôde sa pohyboval a pristál vrtulníkom na neďalekej planine. Mala som nutkanie klaknúť na zem a nechať jednotlivé zrnká prechádzať pomedzi prsty. Stála som tam nehybne veľmi dlho. Len očami vnímala to miesto a predstavovala si, ako vystupoval z helikoptéry. V mojom rozjímaní ma však vyrušil zvuk auta, prichádzajúceho z opačnej strany ruín. Viac ale ako zvuk motora moje uši zaregistrovali vzdialené búšiace srdcia. V ústach sa mi nazhromaždil jed. Oči sa mi zatemnili.

To musia byť tí dobrovoľníci.

O Bože daj mi silu.

Posledná spásonostná myšlienka bola, aby som prestala dýchať. Okamžite. Nebolo ich však zatiaľ cítiť. Museli byť v uzavretom priestore a blížili sa. Boli traja. Privrela som oči a snažila sa sústrediť. Emmett mi povedal, že smäd nikdy neprestane. Ak niekedy ale budem chcieť medzi ľudí bez toho, aby som vyvraždila celú populáciu mesta, budem sa to musieť naučiť ovládať.

Chcela som sa otočiť. Chcela som vypadnúť, no moje telo si robilo čo chcelo. Spravila som krok k troskám. Bližšie k miestu, kde smerovalo vozidlo.

Kurva, otoč sa Bella!

A vtom som ich zazrela. Terénny Land Rover zaparkoval na opačnej strane, asi tak míľu od miesta kde som stála. Vystúpili z auta, dve ženy. Muž, ktorý šoféroval, mi bol otočený chrbtom, no napriek tomu som vedela kto to je, jeho medenné vlasy boli rozcuchané na všetky strany. Dočeta, čo tu robí?

Oči sa mi rozšírili. Videla som ho zozadu a do mňa udrela silná vlna spomienok. Akoby ma niekto vytiahol na hladinu.

„Edward,“ šepla som ledva počuteľne.

Vykročila som smerom k nemu. Vlasy mal dlhšie ako som si pamätala. V zábere CNN som venovala pohľad iba jeho očiam. Jeho stratenému pohľadu.

Vyzeralo to, že trochu pochudol, vypracovaná postava sa vytratila. Aj keď cez to oblečenie sa to ťažko rozoznávalo. Zovrelo však celé moje vnútro. Čo sa to stalo? Ako je toto možné? Je chorý?

Zastavila som. Zrazu som bola do zeme úplne vrastená. Po pár minutách sa ženy rozpŕchli každá iným smerom a on stále stal chrbtom ku mne a montoval nejaké zariadenie na zemi. Stála by som tam aj veky, keby som zrazu nepočula šelesť, ktorý mohol patriť jedine upírovi pri behu. Toto môže byť iba Alice, ktorá ma videla, ako sa blížim k tomuto miestu. Mala som len krátky okamih na rozhodnutie. Chcela som ho len vidieť z blízka, pozdraviť... Teraz som už zreteľne rozoznala Alice s Emmettom v tesnom závese. Jej ľahké kroky rýchlo prekonavali vzdialenosť, chcela som sa však s Edwardom stretnúť medzi štyrmi očami. Túto šancu mi nevezme. Prešla som rýchlo k nemu, a zastavila som sa až, keď nás delilo desať metrov. Nič si nevšimol.

„Edward?“ zavolala som naňho jemným hlasom. Urobila som však smrteľnú chybu. Nadýchla som sa.

Nie!

Vôňa krvi udrela do môjho teľa ako baranidlo. Nedokázala som si spomenúť na nič. Na meno, na dôvod, na to čo hľadám. Iba kto som - a som upír, ktorý nepil ľudskú krv od toho zážitku v Moskve. Moje myšlienky zahalila červená hmla. Vycerila som zuby.

Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že moja obeť sa ešte stále nestihla ani otočiť za zvukom mena, keď ja som nepostrehnuteľným pohybom pre ľudské oko prekonala vzdialenosť, zavrátila jeho hlavu a prekusla krčnú tepnu jedným ťahom.

Telo mi zaplavila vlna extázy a ja som tlmene zavrčala. Nirvána sa šírila každou mojou kamennou bunkou a ja som hltavo pila. Rukou som mu vyvrátila hlavu a pridržala si ho pri svojích ústach.

Po chvíli kratšej ako zopár úderov ľudského srdca bolo po všetkom. Podlomili sa mu kolená a ja som ho zachytila pevnejšie. Vychutnala som si aj tú poslednú kvapku a olízala si pery. Tak dlho som si ľudskú krv odopierala, že som každý jej lahodný odtieň v ústach opäť vychutnala.

„Bella?“ ozval sa Alicin sklamaný hlas za mnou.

Vycerila som zuby a hrdelne zavrčala.

Brániac si svoje teriórium. Svoju korisť.

„Ššš, všetko bude dobré,“ povedala zmierlivo a ruky zdvihla v ustupujúcom geste, Emmett za ňou na mňa pozeral s čiernymi očami „rozhodla si sa tak náhle, nevidela som ťa skôr, mrzí ma to.“

Stále som vrčala, ale niečo v jej hlase ma prebralo z oparu opojenia. Emmett stál za ňou v bezradnej pozícií. Môj mozog začal rýchlo spracovávať informácie.

 

Oči sa mi rozšírili od hrôzy. Nie! Nie!

Z hrdla mi unikol výkrik bez slov. Rev, ktorý s vrčaním nemal vôbec nič spoločné. Zhmotnená bolesť sa pretavila v mojom tele a krv, ktorú som práve doňho prijala, mi bola žalobcom. Pálila ma v mojich útrobách ako ohnivé jazyky.

„NIE!“ zrevala som a divoko som zaklonila hlavu.

Stratila som sa. Silno som si jeho telo pritiahla k sebe až mu kosti zapraskali a začala sa pohupovať na pätách. Vlasy mu padli do čela a zakryli jeho tvár. Zavrela som oči, a jemne som mu spánky začala obsypávať malými bozkami. Zdvyhla som chladnú mŕtvu ruku k perám a pobozkala som každý hánok. Kolísala som sa zo strany na stranu a chcela umrieť.

„Prepáč, prepáč,“ šepkala som stále dookola. „Som tu, už som tu.“

„Upadla do šoku,“ začula som Emmettov hlas ako v ozvene.

„Nechaj ju,“ zastavila ho Alice, „musí sama.“

Nerozumela som jej a ani som jej nechcela rozumieť. Celý môj svet sa otriasol v základoch. Edwardov život bol jediný plamienok, ktorý udával smer mojej temnote, hoci som si to doteraz neuvedomovala. Nebol láskou mojej existencie, lebo som ho nestihla spoznať. Napriek tomu všetko s ním dávalo zmysel. Tá možnosť, že to robím preňho.

Bolestne som zavyla od zúfalstva zarytého v mojom vnútri. Bolestne som otvorila oči, ktoré mi divoko plali a vyvrátila ich do neba. 

Nie, to nie. Chcem vrátiť čas. Nechať sa pohltiť v temnote. Zavrela som oči a sklonila hlavu. Nemohla som. Nedokázala som sa mu pozrieť do tváre a čeliť bolestnej pravde. Nedokázala som sa pozrieť, ako odišiel život z jeho vnútra. Postaviť sa faktu, že som ho zabila, že ten démon vo mne ho zabil.

Dlho som tak nehybne sedela, bez pohybu zvierajúc jeho telo.

Srdcia dvoch žien, ktoré s ním prišli som vôbec nevnímala. Boli vzdialené a v tejto chvíli som ich ignorovala. Kvôli svojej podstate som spôsobila smrť jedinému človeku, na ktorom mi záležalo.

Zhlboka som sa nadýchla. Oči chceli plakať, ale slzy už viac neboli v mojom vnútri. Príliš malý trest. Zaslúžila som si horieť v pekle!

Chcela som ho ešte posledný krát pobozkať. Skutočne. Na pery. Naklonila som sa a odhrnula mu vlasy zo zakrvaveného čela. Skamenela som uprostred pohybu. Oči sa mi šokovane otvorili a na dlhú chvíľu som stratila kontakt s vesmírom.

„To nie je Edward!“ šepla som bezducho.

Celé moje vnútro akoby spravilo vnútorné salto. Pustila som telo muža, ktorý sa na Edwarda tak veľmi podobal, že zozadu pôsobil ako on. Možno za to mohla aj moja silná vnútorná túžba ho vidieť. Bez slova som vstala a upierala pohľad do mŕtvych očí muža, ktorého som práve zabila. Vstrebávala som všetko čo sa práve stalo.

 

Zrazu sa mi v hlave vynorila stará ľudská spomienka...

„Bella, potrebujem, aby si mi niečo sľúbila.“

„Čokoľvek,“ vyhŕkla som bez rozmýšľania.

„Potrebujem ťa, prosím, už odo mňa neutekaj,“ šepol potichu Edward.

 

Kolieska sa do seba zacvakli a ja som vedela, čo musím urobiť. To čo som už mala urobiť hneď. Jediný spôsob ako nájsť seba v tejto krvilačnej beštií, tak jedine pri ňom. S jeho pomocou.

„Bella, to je nemožné,“ šepla zrazu Alice. Musela vidieť moje rozhodnutie.

„Chcem ho vidieť,“ povedala som odhodlane.

„Nemá to zmysel. Chceš aby zomrel ako tento nevinný študent medicíny?“ povedala obviňujúco a ja som si zrazu uvedomila, že má pravdu. Nič to však nemenilo.

„Na všetko je možné pozrieť sa z viacerých strán,“ šepla som slabo. „Už nikdy, nikdy v živote nechcem prežiť bolesť ako som prežila práve teraz. Nedokážem mu ublížiť.“

Upierala na mňa skúmavý pohľad a vôbec sa nehýbala. Odhodlane som jej čelila. Musela vedieť, že ani upír nedokáže pohnúť kontinentom. Všetko začalo dávať zmysel, začalo to naberať presne miesta, aj keď som ešte nevedela povedať, ako to bude vyzerať, Pangea sa rozdelila.

„Súrodenci si pomáhajú,“ šepol vedľa nej Emmett, ale ona stále upierala pohľad na mňa.

„Je to nemožné Bella, on bude dávno v dôchodkovom veku, kým ty budeš schopná odolávať ľudskej krvi,“ skúsila to ešte poslednýkrát. No jej odpor slabol.

„Nie, Alice. Nemožné v mojom slovníku nadprirodzenej bytosti jednoducho neexistuje.“ A ja som vedela, že je to pravda.


Ďakujem za trpezlivosť. Máme tu po dlhšiej dobe ďalší diel. Dúfam, že sa vám páčil. Viem, že je to komplikovanejšie, napriek tomu dúfam, že v ňom nájdete a pochopíte to, čo som tým chcela povedať. :) 


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka II - 6. kapitola:

 1
27.06.2014 [18:35]

anissskaTakový šoky! To mi už prosím nedělej.. říkala jsem si, že přece není možné, aby zabila Edwarda, ale jistě jsem to nevěděla! Oh! Ty mě jednou zabiješ :D

A prosííím, ať se naučí víc ovládat, aby mohla za ním co nejdříve!
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.04.2013 [15:46]

KikketkaNo ty vole!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Tys mě ale vyděsila s tím, že ho skutečně zakousla! Jak si mi to mohla udělat??? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A já pořád čekala a čekala, že mu jakože srdce začne znovu tlouct, a že ho úplně nedorazila a on to byl jen cizí student medicíny. Emoticon Jako popravdě, slehl mi kámen ze srdce, je to sprostý, ale je to tak. Ještě že Edí žije. Vím, že bys mi to neudělala! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
P.s. A Emmetta začínám mít raději, jen Alici. Pomalu ji začínám nesnášet, i když vím, že má asi pravdu, protože Bella se opravdu nedokáže ovládat. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Kapitolka byla úžasná. A konečně se o něco pokusí! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15.04.2013 [15:43]

kikuskaJa som vedela, že by si nezabila Edwarda.
Teraz už len, aby to Belle konečne vyšlo s tým sebaovládaním. Po prvom nádychu stratila sebakontrolu... Zrejme má Alice úplnú pravdu...
Ale mne aj tak stále vŕta v hlave ten Bellin dar, na ten som momentálne zvedavá najväčšmi.

13.04.2013 [12:58]

domcamerciVěděla jsem, že to neni Edward, protože jako Horatio Caine jsem vydedukovala z tvýho všetečnýho :D dotazu, že Bella v týhle kapitole už asi nikoho dalšího nezabije a nesplete si ho s někym... Emoticon
Každopádně, kapitola to byla skvostná. Umíš mistrovsky psát upíří pocity, což jen tak někdo neumí, aniž by odbočil do neznámejch končin, kde TS upíři nemaj pole působnosti. Emoticon To jsem si fakt vychutnávala a zase jsem jen přikyvovala a - ano, ano. Emoticon Emoticon
Alice mě neskutečně sere... Akorát to zdržuje. Stejně Bella dostane, co chce, jako vždycky. Ať už jejim uměním kompromisu, anebo násilim. Emoticon Prostě mi přijde, že Alice akorát bojuje s větrenejma mlýnama a přemejšlim, jestli je tak blbá, že to vůbec zkouší, anebo se opíjí rohlíkem, že zvládne nevyhnutelný... Hmmmm.
Doufám, že příště přijde to, co má přijít. Emoticon Moje vytoužená scénka... Emoticon Perfektní. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24. Petronela webmaster
13.04.2013 [10:14]

PetronelaTakže - v první řadě bych se chtěla omluvit, že to trvalo tak dlouho a nejspíš tak komentuju mezi posledními. Bylo toho teď vcelku hodně (a ještě bude), ale tahle kapitola mi vcelku slušně zpříjemnila dnešní ráno.
Avšak půjdu na to pěkně od začátku. Čekala jsem, jak se to bude od poslední kapitoly dál odvíjet a opět jsi nezklamala. Nic není uspěchané a to se mi líbí. Bella je takový správný upír... Je to popsáno tak realicticky, až je to úplně bezchybné. Jako by se mi celý příběh odehrával přímo před očima. To, jak se Bella zamýšlela nad Edwardem, když ho zahlédla po své mentální návštěvě NYC. Hádka Alice a Emmetta - bomba. Je mi jasné, že se Alice snaží Bellu chránit, ale proboha za jakou cenu? Nechce aby trpěla, ale ona se tím pádem čím dál víc zaobírá myšlenkami "co-kdyby". Ta její touha je přímo bolesná a o to víc dokonalá.
No a potom to pokračování. Odstěhování naší trojky do Kanady byl skvělý nápad - gratuluju ti k němu. Emoticon Následně ty televizní zprávy a Tanyina slova. Ačkoliv Bella ve svém současném životě Edwarda ještě skutečně neviděla a svou lásku k němu zná jenom jako matnou lidskou vzpomínku, pěkně na ni vystartovala a já se vlastně ani vůbec nedivím. Tanya by si zaslužila jednu přes hubu - puzzle z jejího obličeje by zrovna být nemuselo, ale aspoň krátkodobá prasklinka se na něm mohla objevit. Takhle Bellu provokovat. Musela si všimnou její reakce a ještě ji takhle popischovat. Je to prostě potvora, opět se mi tady moc nelíbí, ale tak předpokládám dobře, že už se tam opět nějakou dobu neobjeví? Popravdě bylo jenom hodně málo povídek, kde Tanya nebyla taková potvora jako vždy - jednou z nich byla i moje povídka, kde potvora byla Kate Emoticon, ale to teď vcelku slušně odbíhám od komentáře k této kapitole.
Takže pokračuju - Bellin útěk od sester... tak nějak mi bylo předem jasné, že se objeví na místě, kde by se mohl Edward vyskytovat. Avšak ve chvíli, kdy ho podle svých slov uviděla a následně na něj zavolala se mi zastavilo srdce - no a zůstávalo zastavené i ve chvíli, kdy se mu zakousla do krku a sála a sála... a sála.
Přísahám, že v tu chvíli jsem měla problémy i s dýcháním. Plíce mě nechtěly poslouchat a měla jsem chuť křičet "Nééé!"... Jenže pak se moje srdce znovu rozběhlo, nejdřív pomalu a váhavě, ale potom přidalo na síle, plíce začaly opět plnit svou funkci a to všechno jenom díky tomu, že TO NEBYL EDWARD!!!! Víš jak se mi v tu chvíli ulevilo? Události v posledních několika odstavcích mi málem způsobily infarkt, ale potom jsi to naštěstí napravila - ješště že tak jinak by jsi mě měla na starosti.
Teď jenom doufám, že se Alice postaví za Bellu a pomůže ji s jejím obládáním a setkáním s Edwardem - na to jsem totiž hrozně zvědavá. Takže v tuhle chvíli mi nezbývá jenom doufat, že se ti další kapitola podaří dopsat co nejdřív protož jsem pořádně zvědavá, jak to dál zamotáš Emoticon a samozřejmě i skvěle popíšeš a překvapivě rozmotáš. U tebe se totiž nic nedá očekávat dopředu - což je perfektní, mám totiž tahle tvoje překvapení ráda - jenom mi tedy nesmí způsobovat srdeční kolaps.
Tak a to bude asi všechno. Bylo to perfekní a už se moc těším na pokračování Emoticon

11.04.2013 [12:35]

BadLovelyLucyÚžasné! Jak já se těšila na další dílek a sjem ráda, že ho tu konečně mám. Emoticon Napsala jsi to jako vždy dokonale. Jsem ráda, že se Emmett Belly zastal. Emoticon Zato Alice je tvrdohlavá potvora. Emoticon Ne, mám ji ráda i tak, ale tohle mi trochu hnulo žlučí. Bellino přesvědčení o Tanyi chápu! Emoticon Vůbec ji nemám ráda!!! A byla jsem ráda,když se po ní pokusila vystartovat. To s těma zpráva bylo příjemné překvapení. Aspoň se tam Edward objevil. Sice na chvilku ale přece Emoticon . A ten konec? No fuj! Holka, já se lekla. Fakt jsem si myslela, že ho vysákla. Doufala jsem, že by aspoň trochu nechala aby se mohli s tou krvelačností potýkat spolu. Ale možná je lepší, že to nebyl on. Emoticon Tak moc jsem zvědavá co s nima zamýšlíš. Nešlo by třeba, že by Bellu někam přivázali a drželi a Edwarda za ní přivedli co? Emoticon Emoticon Neříkej mi, že fakt budou čekat až z Edwarda bude dědeček. Emoticon Prosím to ne. Emoticon Krásný díl a já se těším na další Emoticon

10.04.2013 [11:10]

Danka2830Paráda !!! úžasná a dlhá kapitola Emoticon Emoticon Emoticon ,. ktorá ma veľmi potešila Emoticon ... No ale teda mala som hrôzu, že zabila Edwarda Emoticon Emoticon Emoticon .. chvalabohu sa tak nestalo a teraz dúfam, že sa už konečne stretnú, lebo práve toho sa neviem dočkať... V tejto kapitole sa toho udialo požehnane, čo som veľmi rada a možno sme sa preklenuli k tomu, že teraz už Bella dokáže odolať a nezabiť Edwarda... Veľmi sa teším na pokračovanie a dúfam, že bude trošku skôr Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21. nikola
09.04.2013 [23:37]

ja viem, že Alice sa Belle snaží pomôť, ale normálne mi lezie na nervy. Nemám ju tu veľmi rada, aspoň zatiaľ Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

09.04.2013 [19:08]

N1I1K1O1LGrr, tohle se dělá? Vážně jsem si myslela, že ho zabila! A nadávala jsem u čtení jak špaček... Emoticon Emoticon Ale teď, když vím, že ho NEzabila, tak se můžu s úlevou nadechnout a zkonstatovat, že to nabírá dobrý směr. Emoticon Emoticon Emoticon Takže bude Edward a Bella? Brzo? Emoticon Emoticon Jen doufám, že Edward nedopadne jako ten student medicíny, který měl smůlu, že Belle připomínal Edwarda. Ale na druhou stranu - alespoň na vlastní kůži pocítila bolest, když si myslela, že ho navždy ztratila. Emoticon Emoticon
Já vím, že na ní Alice chce jen dávat pozor, ale měla by Bellu respektovat. Pokud teda neviděla nějakou tragickou budoucnost, které chce předejít. Emoticon
Uvidíme, nechám se překvapit. Každopádně super kapitola. Dneska ve škole jsem si pročítala první sérii a úplně jsem si užívala ty scény s Bellou a Edwardem... Už mi chybí. Emoticon Emoticon

09.04.2013 [18:37]

BellaMarieSwanCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18. pajusha
09.04.2013 [12:34]

Tohle mi nedělej! Málem jsem chtěla zahodit notebook :-D jinak krásná kapitola :)

17. danje
09.04.2013 [11:01]

Panebože! To čekání na další kapitoly je opravdu trest.
SUPER!
.ei.]smile19.gif" alt="Emoticon" /> Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16. Mel
08.04.2013 [22:47]

Bože moj, to bolo nádherné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Niečo neskutočné. Keď si opisovala, ako Bella zabila domnělého Edwrda a ještě k tomu ta pesnička... Ja som naozaj verila, že ho zabila Emoticon no, eště aj keĎ píšu ten komentár, oiteram slzy Emoticon
Rýchlo pokračovanie, lebo to teraz nabírá spád Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15. BabčaS
08.04.2013 [20:28]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.04.2013 [20:19]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. Niki
08.04.2013 [17:23]

úžasné.. fakt sem se lekla... těším se na další Emoticon Emoticon

12. JanaZ
08.04.2013 [17:10]

JanaZv jednu chvíli jsem se opravdu bála, že zabila Edwarda
jinak skvělá kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11. Seb
08.04.2013 [17:01]

Bože, jsem tak ráda,že to nebyl Edward. Úžasná kapitola a moc se mi líbí to odhodlání Belly, po té děsivé zkušenosti. V této povídce také moc fandím Emmetovi, ale chápu i Alice a její obavy.Jo a hezký výběr hudby. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.04.2013 [16:39]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
naozaj fantastická kapitola... Emoticon
síce som bola dosť vydesená ale potom ta úľava stála za to... Emoticon
už sa veľmi teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

08.04.2013 [16:15]

BellaSetTeda... Emoticon To si ze mě děláš srandu? Emoticon Já tady "hm, tak tu už ta povídka asi nebaví a chce ji nějak ukončit, tak udělá SE". Emoticon A najednou "to není Edward". No teda, Mári, teď jsi mi asi přivodila infarkt. Emoticon Emoticon
Oh, bože. Emoticon Emoticon Bella se musí ohromně rychle naučit ovládat svou žízeň. Emoticon Už chci, aby ho navštívila doopravdy. Emoticon
PAárdní kapitola. Vyplatilo se čekat. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. DAlice
08.04.2013 [15:12]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.04.2013 [15:08]

mima19974Krásne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Romi
08.04.2013 [14:17]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.04.2013 [13:24]

AfroditaAliceCullenJá věděla že to nebude on!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Páni já jsem tak ráda a ani nevím za co asi za to že to bylo tak úúúúžasnééé!! ÁÁÁ pááni to snad není možný. Vážně úžasný a už aby byla u Edwarda samozřejmě. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.04.2013 [12:59]

mmonikMary, krásný!!!! Moc se mi tahle kapitola líbila!! Hlavně to, že už snad bella pochopila, že to rpostě musí risknout. Buď všechno nebo nic... Emoticon
Já doufám, že t bude všechno Emoticon
Moc se těším na dlaší kapču, která doufám tu bude daleko dřív Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Jana
08.04.2013 [12:21]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Jane
08.04.2013 [12:20]

Nádhera! Mám tuhel povídku strašně ráda

1. Roel
08.04.2013 [11:52]

Ty si mě nehorázně vyděsila!!! To mi nedělej! Ale jinak super kapitola! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!