Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 41. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 41. kapitola Povídka se umístila v anketě o Nej povídku měsíce května, proto ji dáváme na titulní stranu. Gratulujeme!
Lámanie skaly, ktoré sa rozľahlo miestnosťou, stlmilo všetko ostatné.
Všetci sa upokojili. Všetci stuhli. Dokonca aj Caius pustil Demetriho ramená a neveriacky sledoval, ako Felix bez čakania odtrhol Arove paže od tela a v sekunde jeho telo zapálil.
Rozosmiala som sa.

 

Demetri ich ignoroval. Preletel priestorom ako uragán a schmatol Caiusa pod krk. Reflexne ma pustil a jeho ruky vystrelili na obranu.

Aro sa konečne spamätal.

Už však bolo neskoro na to ich od seba odtŕhať.

Caius sa na Demetriho škodoradostne usmieval, keď jeho útok odrazil a Demetri sa zapotácal do zadu.

„Mŕtvola sa prišla mstiť?" zavrčal provokatívne a postavil sa do obrannej pozície.

Demetri na neho zavrčal ešte hlasnejšie, ohrnul vrchnú peru a spravil útočný výpad. Neúspešne.

Caius ho bez jediného zaváhania odrazil a ustúpil pri tom krok vzad.

„Chceš skutočne vedieť, ako to bolo?" začal opäť provokovať a sledoval ho pritom ostražitým pohľadom. Nikto nedokázal nič spraviť. Nikto sa nijak nedokázal zapojiť do ich boja.

„Celé tie dva roky, kedy si bol mŕtvy, som k nej každý večer chodil a..." Zatmelo sa mi pred očami. Z jeho slov mi prišlo doslova zle. Len tým vyprovokoval Demetriho do úplnej nepríčetnosti.

„Ty parchant!!!" 

Ostalo mi len dúfať, že dal na moje slová a nezabije ho. Bude to podnet k tomu, aby Aro oplatil smrť rovnakou mincou.

Všetko to zbehlo hrozne rýchlo. Demetri sa rozzúrene rozbehol k nemu a vrazil mu päsťou do tváre. Odhodilo ho niekoľko metrov dozadu a vrazil do Arovho trónu. Ten sa roztrieštil na niekoľko častí - v ich troskách sa Caius rýchlo zozbieral z podlahy a začal s Demetrim bojovať.

„Zastav ho, Felix!" zvrieskol Aro, akoby mu až teraz doplo, čo sa deje.

Felix sa na neho opovržlivo pozrel.

„Ani ma nehne," zasyčal, keď Demetri chytil Caiusa pod krkom a opäť ním hodil do ďalšieho trónu.

Jane!" V menej vypätej situácii by som sa začala rehotať.

„Ty si ešte dovoľuješ ma ohľadom tohoto vôbec žiadať?" šepla som nenávistne a pozrela mu spriama do očí. Možno som ho kvôli Chelsea nedokázala zabiť, ale už som odmietala byť jeho poslušná handrová bábika.

„Čo je to s vami?" Odrazu sa tváril nervózne. Felix na neho mlčky hľadel, v jeho očiach však planula nenávisť.

Rátam, že som nevyzerala o nič priateľskejšie.

„Je mi z teba zle," sykol Felix a postavil sa tak, aby som stála pri jeho boku.

„Upokojte sa, prosím," začal Aro odrazu hysterčiť. Nevedela som, čo presne na Felixovom výraze ho tak vydesilo, no ako som ho poznala, nebolo to nič priateľské. Krátko sa obzrel na mňa a ostal hľadieť do mojej tváre so spýtavým pohľadom. Pochopila som.

Na perách sa mi usadil sadistický úsmev a kývla som na súhlas.

„No tak, priatelia... Nechceme predsa, aby sa nám tu niekto zranil?"

Po tejto vete sa všetko zomlelo neuveriteľne rýchlo.

Felix sa presunul za Arov chrbát a so snahou chytiť ho pod krk mu skrútil dlane dozadu. Aro sa mu snažil vytrhnúť, ale čo zmohol proti Felixovi? V tej istej chvíli som sa dostala priamo pred neho a bez akéhokoľvek váhania mu chytila spánky. Aro sa mykal a prskal, ale nedokázal sa nám vytrhnúť.

„Si odporný, kariéristický tvor, Aro," zasyčala som smerom k nemu.

Bolo to to posledné, čo kedy počul.

S trhnutím som sa mu zaškubla do kože a prudko škubla smerom k sebe.

Lámanie skaly, ktoré sa rozľahlo miestnosťou, stlmilo všetko ostatné.

Všetci sa upokojili. Všetci stuhli. Dokonca aj Caius pustil Demetriho ramená a neveriacky sledoval, ako Felix bez čakania odtrhol Arové paže od tela a v sekunde jeho telo zapálil.

Rozosmiala som sa.

Ak boli predtým ostatní šokovaní, až teraz sa na mňa pozerali ako na totálneho blázna. Smiala som sa, a bolo mi jedno, za koho ma ostatní považovali. Akoby sa plameňmi, ktoré sálali z Arovho tela, vlievala do mojich žíl nová krv, nové svetlo, nový život.

Ostatní mi dali priestor. Vedeli, že teraz sa mi uľavilo. Bolo to, akoby celá ta tiaha, ktorá ma tlačila do temnoty, odrazu zmizla. Bolo to vlastne celkom primitívne, ak som vzala do úvahy, že Caius bol stále v miestnosti.

Bolo to aj naivné.

Demetri sa usmieval. On si nevšimol, ako sa Caius prikrčil a chystal sa na výskok.

Nikto si to nevšimol.

On sa na mňa zlomyseľne usmial. Potom sa prikrčil snáď ešte viac a skočil.

Keď dopadol Demetrimu na chrbát a zovrel mu dlane okolo krku, Felix sa v sekunde dostal až k nim a strhol ho jediným ťahom k zemi, v dostatočnej vzdialenosti od Demetriho hrdla. Caius sa sprudka zúrivo mykal a trhal, ale v Felixových rukách mu to bolo nanič.

„Chceš ho popraviť, Jane?" zasypel spopod zubov Demetri naštvane a zavrčal na neho, keď zbadal, ako ma sleduje s upretým pohľadom. Nepozerala som mu do očí. Stále, keď som sa mu do nich hľadela, videla som svoje vlastné poníženie, strach, bolesť a bezbrannosť. Tie dlhé noci, kedy som sa nemohla ničomu brániť. Bolo mi z toho špatne už len vo chvíli, kedy som nad tým premýšľala.

„Demetri, mám s Cullenovcami... dohodu," pretiahol Felix škodoradostne a zovrel mu ruky okolo pliec ešte pevnejšie, až sa Caius naštvane cukol a miestnosťou sa ozvalo popraskanie.

„Zober toho idiota, idem po nich." Caius s hlukom dopadol na kolená, keď ho zovrel Demetri okolo krku a pevne stisol.

„To si... Môžeš byť istý." Ani som si netrúfala typnúť, aký je naštvaný. Felix len prikývol a zmizol za dverami.

Nikto z nás nehovoril. Caius bez slova hľadel do mojej tváre, akoby sa usiloval o to, aby som jeho pohľad opätovala. Jeho uprený pohľad bol neznesiteľný. Očami som vyhľadala Demetriho tvár a snažila sa nemyknúť pohľadom preč. Hoci ho to určite muselo stáť veľa úsilia, povzbudzujúco sa na mňa usmial. Možno sa ma tým snažil upokojiť. V istom zmysle sa mu to darilo. Stále som však cítila, ako Caius sledoval moje telo.

„Prestaň s tým," zavrčal na neho potichu Demetri, keď si všimol, ako som znervóznela, a zovrel jeho krk ešte pevnejšie.

Caius sa pomaly usmial.

„Závidíš mi, že má problém ma nevnímať?" zapriadol potichu a ani nepípol, keď ho Demetri zovrel tak pevne, až sa mu hrdlo rozpukalo.

„Ak s tým neprestaneš, prisahám, že ťa zabijem!" Hlas mu znovu vyskočil o niekoľko desiatok decibelov vyššie.

„Vyzeráš nervózne, Jane," ozval sa teraz provokatívne priamo ku mne. Odmietala som sa na neho pozrieť. Demetri vrčiac zaťal prsty do jeho ramena a s ohromným treskom zlomil jeho kľúčnu kosť napoly.

„Ty skazený bastard..." Všimla som si, ako sa mu od nervov trasú napäté ruky. Aj vo mne začínal hnev pomaly naberať na obrátkach.

Teraz bola jeho tvár stiahnutá do zľahka bolestivej grimasy, keďže Demetri mu držal dlaň stále zaborenú medzi kosťami a zabraňoval tak, aby sa začala zlomenina hojiť. Mykol sebou v snahe vyprostiť sa mu, no bolo to zbytočné. Musela som sa nad tým pousmiať.

„Sme späť," oznámil nám Felixov hlas už vo dverách.

Úkosom som mykla pohľadom smerom k nemu a zbadala, ako za ním vošlo niekoľko Cullenovcov. Hneď za ním išiel Carlisle, ďalej Edward, Samantha, Alice, Emmett a Rosalie . Prekvapilo ma, že Esmé, Jasper s Jacobom a Antonym tu neboli, ale neriešila som to.

„Demetri, pusti ho," prikázal Felix Demetrimu a ukázal smerom na Caiusa. Demetri na neho hľadel, ako na magora.

„Nemyslíš to vážne, že?" Jeho naštvaný pohľad nahradil nepríčetný, prsty zaryl do jeho pleca tak hlboko, až sa Caiovi časť ruky odtrhla.

„Myslím. Cullenovci mi dali návrh na trest." Caius na neho prekvapene zazeral. Nikto z nás si zrejme nedokázal domyslieť, čo si oni pod formou trestu predstavovali.

Demetri sa na neho zamračil, no napokon ho pomaly pustil a pozorne ho sledoval, akoby mu tým preukázal hlbokú poctu.

„Ani sa k nej nepriblížiš," sykol smerom k nemu, keď pozrel smerom ku mne. Odvrátila som od neho pohľad. Cez to som zaregistrovala, ako sledoval moju tvár a pretieral si pritom plece, v ktorom mu ostali po Demetriho zovretí hlboké ryhy.

„Trest?" spýtal sa Demetri podozieravo. Prikývli.

„Aký?" Tentoraz som sa to spýtala ja. Celé to bolo divné. Potom, čo som vyslovila tú vetu, sa Caius pohol o niekoľko centimetrov smerom ku mne, akoby si nemohol pomôcť. Demetri na neho agresívne zavrčal. Caius sa zastavil v strede pohybu a stuhol.

„Niečo v zmysle... Prevýchovy," zapriadol Felix škodoradostne a usmial sa, keď na neho Caius takmer zhrozene pozrel.

„To nemyslíte vážne," zavrčal naštvane a so znechuteným výrazom pozrel na skupinu vegetariánov.

„Jane?" Felix sa teraz obrátil priamo na mňa - čakal, ako sa k tomu postavím ja. Uvedomoval si, že ja by som najradšej bola, keby neprežil - zároveň si ale uvedomujem, že väčším trestom pre neho je nútené vegetariánstvo.

 

Počkal, kým som prikývla, a potom kývol smerom Cullenovcom. Emmett s Edwardom okamžite vystrelili z miesta a pokúsili sa ho chytiť. On sa im však okamžite vyšmykol a v momente stál na druhej strane miestnosti - len pár metrov odo mňa. Demetri s Felixom na neho naraz zavrčali a spravili niekoľko krokov dopredu, akoby sa po ňom sami chceli vrhnúť.

„Skús sa jej čo len dotknúť, a nechám ťa trpieť v takých bolestiach, ako našeho najväčšieho nepriateľa," zavrčal Demetri a ostražito ho sledoval. Caius sa na neho uškrnul kútikom pier. Zrejme si neuvedomoval vážnosť situácie, v akej sa ocitol.

„Gratulujem, Demetri," prehlásil evidentne nezaujato a priblížil sa o krok bližšie ku mne, akoby jeho hrozbu úplne ignoroval. Stál priamo predo mnou a hociktorou cestou by som sa pokúsila ujsť, stihol by ma chytiť. 

„Nechaj ma na pokoji, ty magor!" zvrieskla som na neho a ustúpila o krok dozadu.

„Caius!" Edward na neho hľadel, akoby jemu samotnému preskočilo, „neopováž sa to spraviť!" Bolo to snáď prvý raz, čo som ho videla tak naliehavo konať.

Všetci boli naklonení smerom k nám.

Všetci Cullenovci boli v okamihu pripravení zakročiť, presne ako Felix a Demetri.

Emocionálne i fyzické napätie bolo takmer hmatateľné.

Nikto sa nepohol, nikto sa ani nenadýchol.

Odrazu sa dvere rozleteli s obrovským treskom. Sálou preletela šialenou rýchlosťou čierna postava a zrazila Caiusa zozadu k zemi.

Keď sa rozleteli dlaždice a zo zeme sa dvihla obrovská vlna prachu, v osobe držiacej ho pod krkom som v šoku spoznala Aleca.

Všetci na neho hľadeli v nemom šoku. Caius, ja a Felix v najväčšom, nakoľko sme všetci vedeli, v akom stavu bol posledné dva roky. Z apatie a agónie ho neprebudilo nič. Ani smäd.

Ten mu pravdepodobne absolútne neprekážal. Caiusa držal stále rovnako pevne a silne. Ruky sa mu od nervov klepali, ale nepoľavil. Caiusovi sa na krku začali objavovať malé praskliny, no bol natoľko šokovaný, že sa ani nepokúsil brániť.

Ešte viac ma prekvapilo, keď odrazu prehovoril.

„Odpracte ho od nej, ak sa naozaj snažíte pomôcť," zavrčal len, postavil sa a čakal, kým ho Emmett s Edwardom nedržali pevne vo svojom zovretí.

Šokovane som za nimi hľadela až do chvíle, kedy nezmizli za dverami.

V miestnosti nastalo podivné ticho.

Prerušilo ho až ďalšie otvorenie dverí. Felix znehybnel. Jeho oči boli upriamené na osobu, ktorá sa medzi nimi zjavila.

Bez akéhokoľvek ďalšieho slova prekonal tých niekoľko metrov a v ďalej sekunde už dusil Heidi vo svojom drtivom objatí. Jeho zovretie mu oplatila, jej ruky sa obmotali okolo jeho krku a šťastne sa usmiala, keď ju nadvihol do vzduchu a zatočil sa s ňou ako s malým dieťaťom. Všetci sa relatívne konečne upokojili.

Pocítila som, ako sa okolo môjho pásu obmotali Demetriho paže. Za normálnych okolností som nebola zvyknutá na prejavy lásky na verejnosti - o to viac ma potešilo, keď si ma k sebe privinul a zhlboka vdýchol vôňu mojich vlasov, keď si oprel bradu o moje rameno.

Môj anjel," šepol mi do ucha tak ticho, že to okrem mňa nikto iný nemohol počuť. Privrela som oči a konečne - po tých všetkých mesiacoch trápenia - sa spokojne usmiala. Nikdy som celkom nepochopila, prečo ma miluje. Mohol mať niekoho, kto bol oveľa krajší a vyspelejší, niekoho s krajšími prsiami, oblejšími bokmi, niekoho, kto ho dokáže urobiť šťastným po každej stránke.

„Si divný, Demetri," odpovedala som rovnako potichu a zovrela dlaňami jeho predlaktia. Narážala som tým práve na to, že ma miluje, no on si to zrejme vysvetlil ako reakciu na jeho poznámku smerom k mojej osobe. Zasmial sa.

„Môžeme byť divní spoločne," zapriadol nevinne a pritisol si ma ešte silnejšie.

„Tak poďme," nadhodila som nezúčastneným tónom a nechala ho, nech mi pritisne jeho pery na rameno.

„Alec, si v pohode?" spýtala sa odrazu Alice, ktorá nás spolu s ostatnými po celý čas sledoval s takým zvláštnym úsmevom. Nechápala som ich. Prečo sa o nás toľko starali?

Obzrela som sa smerom k nemu a zbadala som, ako sa celý trasie. Keď vyslovila jeho meno, trhol k nej čiernym pohľadom a ako sa potom pozrel smerom ku mne, zbadala som, aké hlboké, čiernofialové kruhy pod očami zdobili jeho tvár. Pery mal vyblednuté a pohľad prázdny. V duchu ma napadlo, či som aj ja vyzerala takto, keď som vyšla z cely, keď ma Caius vyhladoval. Mne stačilo dvanásť mesiacov. Nedokázala som si ani domyslieť, aká obrovská agónia pohlcovala jeho telo. Rozklepal sa snáď ešte viac.

„Alec?" šepla som vydeseným tónom, podišla k nemu a upokojujúco ho chytila za ramená, keď sa zapotácal, akoby bol opitý.

„Jane," šepol slabým hlasom a natiahol ku mne paže, akoby sa držal záchranného lana. Snažila som sa ho objať, no keď som okolo neho obmotala paže, znehybnel, akoby som mu odtrhla hlavu. Chcela som sa na neho pozrieť a uistiť sa, že je v poriadku.

Keď som sa od neho odklonila, zvalil sa mi do náručia ako mŕtvy a jeho neprítomný pohľad bol odrazu zase vzdialený.

Prebehol mnou prúd strachu.


Kvôli písomkám som teraz dlho nič nepridala, ale to sa zmení.

Chcem vám poďakovať za vašu podporu, ktorú ako sprostá neodplácam. Chcem, aby ste vedeli, že si nominácie veľmi vážim a kvôli vám sa budem snažiť písať najlepšie a najrýchlejšie, ako viem.

Vaša VJL


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 41. kapitola:

 1
10.07.2014 [17:18]

NatalieVolturiBude už daľšia kapitolka ? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. :D
24.06.2014 [13:42]

A co Marcus? Ten byl přece taky u toho, nebo ne? Emoticon Emoticon Emoticon

6. ffvv
23.06.2014 [19:07]

Ahoj kedy das dalsiu

19.06.2014 [17:30]

marketasaky Emoticon Emoticon

18.06.2014 [14:05]

BellaDemetriKonečne zdochol Emoticon A to v ďalšej začne sranda, muhehe Emoticon Emoticon

17.06.2014 [16:40]

NatalieVolturiTy si zabila Ara Emoticon Emoticon No do **** ! Ako s tejto kapitoly som nejaká fakt vykolajená Emoticon Emoticon Ty kks Emoticon Emoticon Emoticon Nemám slov ... teda možno až to WOW Emoticon Emoticon Emoticon Kde je Bella ? ... aj tú oživíš, že ? Emoticon Emoticon, bože strašne sa teším na daľšiu Emoticon

2. AliceBella2
16.06.2014 [21:20]

dokonalé ako vždy, dúfam teda že ďalšia bude skôr :) nádherne píšeš :)

1. Renesmee.C.Cullen
16.06.2014 [13:23]

To skôr my by sme sa mali poďakovať Tebe ,že píšeš takú úžasnú povietku :) Ďikíčko :) Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!