Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 40. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 40. kapitolaNáš súboj prebiehal podivne potichu. Iba dych zrýchlený námahou a hnevom. Na krik mi neostala žiadna energia. Všetko som dala do toho, aby som sa mu vykrútila.
Samozrejme, bolo to zbytočné mrhanie silou. Od začiatku mi bolo jasné, že nemám šancu.
Dlho som sa ale brániť bez daru nedokázala. Až potom, čo sa mu podarilo ma úplne znehybniť, mi pozrel do očí.
„Ty malá potvora," zavrčal mi do tváre, „myslíš si, že ak som ťa už raz za použitie daru zavrel, nespravím to znovu?"
„Nie!!! To nespravíš!!!" vyhŕkla som vydesene a začala sa v jeho zovretí mykať ešte viac. Obliala ma panika.

 

 

(Jane)

Odrazu sa jeho tvár rozžiarila vnútorným svetlom a na perách sa mu usadil nádherný úsmev.

„Ty žiješ..."

Namiesto odpovede sa priblížil na niekoľko milimetrov odo mňa a medzeru medzi nami zmazal jediným, ľahkým bozkom.

Narovnala som a a zľahka sa nadvihla na špičky, aby som tak mohla byť bližšie pri ňom. On bol totiž môj liek. 

Bolo to, akoby nikdy neodišiel. Obmotala som mu ruky okolo krku a keď prerušil bozk, objala som ho, akoby som ho už nikdy nechcela pustiť. Ani nechcela. Môj nos rozdráždila jeho vôňa a zvláštnym spôsobom ma upokojila. Nikto ďalší a nič iné v ten moment neexistovalo.

Milujem ťa," šepol mi do vlasov a pritiahol si ma bližšie. Nedokázala som sa od neho odtrhnúť. Nemohla som. Nechcela som.

Zhlboka sa nadýchol, keď odrazu prekvapene zavrčal a cuklo ním. Niečo sa stalo?

Pozrela som mu do očí, no on nesledoval moju tvár. Pozorne sledoval moje hrdlo a dýchal intenzívne, akoby si chcel overiť, čo zachytil.

Vzápätí mi došlo na čo sa pozerá. Z uhryznutia od Caiusa sa mi síce jazva takmer zahojila, no stále tam bola a bolo vidieť, že je nedávna.

„Jane, cítiť z teba Caiusa." Pri jeho mene mnou takmer nevedomky trhlo. „Vlasy. Hrdlo. Telo,..." Namiesto odpovede som sklonila hlavu k zemi a cíp plášťa si stiahla tak, aby som jazvu zakryla.

„Prosím ťa, nerieš to." Prstami mi podložil bradu a donútil ma pozrieť mu do očí. Netvárila som sa previnilo. Bolelo ma, čo sa okamžite muselo stať.

„On ti ubližoval, že?" Nedokázala som ani len prikývnuť. Nemohol to ísť riešiť. Caius bol stále jeden z troch vládcov, a keby ho teraz zabil, neznamenalo by to nič dobré.

„Demetri, ja o teba nemôžem znovu prísť," snažila som sa o pokojný tón, „sľúb mi, že nič nespravíš. Ja ťa prosím."

Jeho už tak tmavé oči začali naberať čierny odtieň.

„Ten hajzel to spravil znovu, že?!" Jeho hlas začal naberať na intenzite, „Ubližil ti?! Znásilnil ťa?!"

Už ma nedržal. Ten úplne neľudský tón sa rozliehal izbou a moje hrdlo chtiac-nechtiac začalo produkovať nové vzlyky. Odrazu, hoci celkom nelogicky, som si pripadala, akoby som sa niečím previnila aj ja. Akoby som sa mala báť, že ku mne príde a ublíži mi za to, čo mi Caius robil počas jeho neprítomnosti. Jeho temné, nebezpečné a bojovné ja sa opäť predralo na povrch a ten Demetri, ktorého som milovala, bol teraz preč. Neupokojil ma ani fakt, že takýto bol kvôli Caiusovi.

„Zničím ho, roztrhám ho, zabijem ho!" precedil rozzúrene medzi zuby a mne došlo, kam tými slovami mieri. Nie! To sa nesmie stať! Vrhol sa k dverám, avšak skôr, než stihol stlačiť kľučku, som stála za ním a chytila ho za rameno.

„Nie! Prosím, nie!" zaprosila som zúfalo.

„Pusť ma!" zavrčal a opäť som sa cítila, akoby bol naštvaný aj na mňa.

„To nesmieš! Nie! Nenechávaj ma tu!" nariekala som.

Jeho rozzúrený pohľad sa stretol s tým mojim, nešťastným a zdrveným. Kde ostal môj Demetri? Namiesto neho tu bol úplne iný upír, v ktorého nebezpečných očiach hrala túžba po pomste. Na jednu stranu ma kdesi vo vnútri tešilo, že kvôli mne je ochotný aj zabiť, ale teraz som potrebovala toho Demetriho, ktorý ma objíme a uteší.

„Prosím," hlesla som znovu takmer nepočujúc.

„Vieš, čo po mne žiadaš?!" vybehol po mne. „To monštrum ťa zneúctilo, a ty ma prosíš, aby som ho nechal na pokoji?! Mal by som sa okamžite zobrať, ísť za ním, roztrhať ho na kusy a spáliť!"

Pomaly som zavrela oči. Začínalo sa mi to vymykať z rúk.

Musela som prepnúť na iný spôsob.

„Sobec," šepla som, „potrebujem ťa. Potrebujem tu tvoju blízkosť, tvoje objatie, ale tebe ide iba o pomstu." Hoci som sa premáhala, ale prinútila som sa ho pustiť. 

Odrazu ma zchytil za ramená, až som sa cukla, otvorila oči a stretla sa s jeho neveriacim a dopáleným pohľadom.

„Ako môžeš niečo takéto vôbev vysloviť? Ako toto dokážeš vypustiť z úst?!" zakričal opäť, až som sa prikrčila.

„Ako inak si to mám vysvetliť? Žiadam ťa, aby si tu ostal so mnou a utešil ma, ale tebe ide iba o to zabiť ho." S tými slovami som sa mu vytrhla.

„Tak utekaj. Bež sa Caiusovi poriadne pomstiť!" zakričala som na neho a sama chcela odísť preč. Chcelo sa mi plakať,  tak veľmi sa mi chcelo! Sotva som sa však pohla ďalej, opäť ma chytil a trhnutím otočil späť k sebe. Jeho zbytočný dych bol z tej zúrivosti zrýchlený, avšak konečne vyzeral, že sa relativne upokojil.

„Urob pre mňa jednu vec," sykol potichu, „to všetko, čo si práve povedala, už nikdy v živote nezopakuj." Na to ma bez ďalších slov chytil okolo pásu a pritiahol ke sebe. Oddýchla som si. Skutočne mi odpadol kameň zo srdca. Oprela som si hlavu o jeho rameno a pevne ho objala. Potrebovala som ho, to bezpečie, ktoré som cítila, keď ma držal. Bolo na ňom ale vidieť, že je ešte stále nahnevaný a nesúhlasí s tým, že tu má len tak nečinne stáť a neísť Caiusovi zlomiť väzy, bola som však rada, že sa priklonil k možnosti, ktorá mu bola bližšie. Zavrela som oči a opäť sa nadýchla jeho vône.

Automaticky som ho zdrapila za lakeť, keď ma rukou chcel pohladiť po vlasoch a okamžite si zato v duchu vynadala. V mojom vnútri sa zafixoval strach z Caiusa a kedykoľvek sa ma niekto iný dôverne dotkol, v pamäti mi vybehla jeho tvár, keď ma bez ohľadu na moje pocity hrubo ohmatával, vyzliekal a mlátil.

V jeho tvári sa objavil hnev, ale aj strach, ľútosť a bolesť. Jeho výraz sa na pár milisekúnd zmenil na naštvaný a vyzeral tak, že si to predsa len rozmyslí a pôjde ho roztrhať, nakoniec sa však upokojil, keď zbadal moju zdrvenú tvár, lesklé oči a rozklepané pery.

„Prepáč," šepla som potichu a pustila jeho zápästie.

„Ty sa mi ospravedlňuješ za to, že on ťa znásilnil?!" zavrčal prudko, až som sebou mykla.

Pripadala som si zničene a kedykoľvek zvýšil tón hlasu, moje telo na to okamžite reagovalo strachom, hoci som si stále pripomínala, že on je predsa Demetri a on mi neublíži.

„Ospravedlňujem sa ti," šepol pre zmenu on, teraz už jemnejším tónom.

Započula som, ako ktosi zaklopal. V prvý moment mnou prebehol prúd paniky. Čo ak nás Caius alebo Aro počuli?

Oni by ale neklopali.

„Demetri, musíš ísť na lov," začal Felix opatrne, ale keď zbadal, že sa nič nedeje, zazdalo sa mi, akoby sa mu uľavilo, „potrebuješ ísť loviť." Pri pohľade do tých dvoch temných dier sa tomu ťažko dalo odporovať.

Ucítila som jeho pery na svojom čele a pohladila ho po vlasoch. Možno pre niekoho pomstychtivý, necitlivý a temný, ale len pri mne dobrý, pozorný, láskyplný a hlavne môj Demetri.

„Budem tu čo najrýchlejšie," šepol rýchlo a nehlučne zmizol s Felixom za dverami.

Bolo mi zvláštne. Nevedela som určiť, ako sa cítim, keby sa izbou nerozšírila Demetriho vôňa, prisahala by som, že sa mi to len zdalo.

Ako vo sne som prešla do svojej izby a sadla si na posteľ. Teraz som už cítila, ako veľmi bola presýtená Caiusom. Ale s tým bude koniec. Dúfam.

Sotva som však dosadla, ktosi zaklopal. Sama pre seba som sa usmiala. Zase niečo chcú?

Pri pohybe k dverám som sa usmievala, no keď som sa pozrela smerom na hodiny, s hrôzou mi došlo, že toto je čas, kedy zvykne Caius prísť.

Skôr, než som si to uvedomila, už bolo neskoro.

S hrôzou som ostala s rukou na kľučke a chcela mu dvere zabuchnúť pred nosom, jediným pohybom ich však zachytil a ihneď nato za sebou zavrel.

Chcela som skríknuť a moje hrdlo sa už pripravovalo na výkrik, okamžite ma však hrubo zdrapil okolo pásu a ústs mi zakryl svojou rukou. Začala som sebou mlátiť ako šialená, v jeho silnom zovretí mi to však prišlo málo platné. Tlmene som jačala do jeho ruky a kopala okolo seba nohami, dokonca sa mi podarilo ho niekoľko krát udrieť, no cez to ma už ale zvalil na posteľ a začal zo mňa strhávať plášť.

„Ani tentokrát sa tomu nevyhneš," zavrčal naštvane a sám si začal vyzliekať košeľu. S dunivým zavrčaním som ho uhryzla do dlane a snažila sa o to, aby som sa spod neho dostala.

„Výnimočne dnes," zafunela som sťažka „sa tomu vyhnem."

Bez akéhokoľvek ďalšieho pohybu sa na mňa okamžite zosunul a začal sa mykať bolesťou ako indická kobra.

Sťažka som sa vyslobodila spod jeho tela a stále rýchlo predýchavala, keď sa skrúcal od bolesti a sykal pri tom, akoby som ho prebodla.

Zhlboka som dýchala a snažila sa upokojiť svoje rozklepané dlane. Moje telo ale vedelo, že som sama ostala dlho bez krvi a tak nevydržím dlho používať svoju moc. 

Cez to ale ten pohľad stál aspoň trošku za to, ale sily mi došli až príliš skoro. 

Náš súboj potom prebiehal podivne potichu. Iba dych zrýchlený námahou a hnevom. Na krik mi neostala sila. Všetkú som dala do toho, aby som sa mu vykrútila.

Samozrejme, bolo to zbytočné. Od začiatku mi bolo jasné, že nemám šancu.

Dlho som sa ale brániť bez daru nedokázala. Až potom, čo sa mu podarilo ma úplne znehybniť, mi pozrel do očí.

„Ty malá potvora," zavrčal mi do tváre potichu, „myslíš si, že ak som ťa už raz za použitie daru zavrel, nespravím to znovu?"

Obliala ma panika. 

Nemôže! 

„Nie! To nespravíš!!! Nie!!!" vyhŕkla som vydesene a začala sa v jeho zovretí mykať ešte viac. 

Namyslene sa usmial a priblížil sa tvárou k tej mojej. Znehybnela som. Meravo som sledovala, ako si oprel čelo o moje. Cítila som jeho dych na svojich perách a to, ako uprene mi pozerá do očí. Uhla som pohľadom do strany a zavrela ich, keď potichu zavrčal a voľnou rukou mi trhol vlasmi tak, aby som sa k nemu znovu otočila. Nedokázala som sa pohnúť. Celé moje telo držal znehybnené a musela by som sa naozaj snažiť, aby som sa čo i len trhla.

Prosím, Demetri... 

„Takže si podľa teba niečo lepšie, ak sa brániš?" Bolestivo a šokovane som vydýchla, keď mi nechtami na ruke obmotanej okolo pásu začal zarývať hlboko do kože. Cítila som, ako sa pretrhol plášť jediným pohybom jeho zovretia a za niekoľko sekúnd mi rozryl povrch kože. Snažila som sa zlhboka dýchať a nekričať, ale keď prenikol až do mäsa, cez zavrené pery sa mi predralo chrapčivé zaúpenie, napla som sa, pretočila oči a viečka sa mi samovoľne primkli k sebe.

„Myslela si si, že sa mi nejako ubrániš?" spýtal sa ironicky a hneď nato ma bez ďalších slov tvrdo pobozkal.

Z hrdla sa mi vydral vzlyk. Tlak na moje pery sa znásobil, rovnako ako bolesť na chrbte. Od znechutenia som sa otriasla. Keď som sa ho znovu pokúsila uhryznúť, naštvane prižmúril oči, odtrhol sa odo mňa, pustil moje vlasy a vlepil mi slabú facku. 

„Už si to mohla mať za sebou," zasyčal naštvane, potom ma dlaňou chytil pod krk a nohou, ktorú mal predtým obmotanú okolo mojich bokov, aby som sa mu nevytrhla, mi teraz silne tlačil na brucho, „ale ty nie." Vstal a do brucho ma zasiahol úder taký silný, že ma odhodilo niekoľko metrov smerom do steny. 

„Takže teraz ideme za Arom a užívať si budem zase ja, keď budeš žobrať o to, aby som ťa nechal napiť sa." 

Zúfalo som začala krútiť hlavou, keď behom sekundy prešiel až ku mne a vytiahol ma za paže na nohy. Jeho zovretie zosilnelo a keď som sa nechcela pohnúť z miesta, udrel ma do chrbta.

Behom sekundy ma vystrčil na chodbu a neprirodzeným tempom posúval až po koniec chodby.

„Caius, prosím," zachripela som takmer plačlivo, „už nič nespravím. Prosím!" Namiesto normálnej reakcie sa začal smiať.

Týmto tempom ma dostrkal až ku trónnej sále. Začala som sa mu mykať ešte viac.

Ak Aro prečíta moje myšlienky, Caius sa postará o to, aby som Demetriho už nikdy v živote nevidela.

Aro bol nezvyčajne vážny. Potichu diskutoval s Marcusom a nijak ho nevzrušilo, keď nás zbadal. Namiesto toho si otrávene povzdychol a postavil sa.

„Tak čo chceš tentokrát?" vzdychol si otrávene a natiahol k nemu dlaň. 

Caius ma chytil jednou rukou za pás, aby som sa mu nevykrútila, a podal mu svoju.

„Ak to dobre chápem, pýtaš si povolenie?" Jeho ruky mi opäť zovreli hrdlo, keď prikývol.

„My ju potrebujeme," prehovoril Marcus pomaly a jeho brat mu prikývol.

„Jej dar je nenahraditeľný, Caius." Aro bol naštvaný. Nevedela som, kto, alebo čo ho nahnevalo, ale v istom zmysle som za to bola vďačná. „To, že si s ňou užíváš je tvoj problém, nie môj!" Potom sa otočil ku mne a chcel, aby som mu podala ruku.

Sklonila som hlavu k zemi a odmietla som sa na neho pozrieť.

„Chceš nám niečo povedať?" Do jeho tónu sa vkradlo podozrenie. Vedel, že nech sa dialo čokoľvek, vždy som nechala, aby moje myšlienky čítal. On už niečo tušil.

V podstate to už bolo jedno.

„Pusť ju!" zahrmel odrazu od dverí Demetriho hlas, podfarbený totálnym rozzúrením. Caius sa smerom k jeho hlasu spomalene otočil, a Aro zamrzol s rukou vo vzduchu. Vypliešťal na Demetriho svoje mliečne červené dúhovky a nedokázal ani len prehovoriť.

Všetci stuhli.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 40. kapitola:

 1
18.05.2014 [19:49]

NatalieVolturiProsím Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Bude už daľšia ?

14.05.2014 [15:18]

NatalieVolturiVJL úplne musím súhlasiť s Nikol !!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13.05.2014 [12:39]

NicoleVVVPromiň, že jsem teď nekolik kapitol nekomentovala, ale nejspíš to bude tím, že nemám slov. Všechny kapitoly od tebe jsou standartně super, jen bych opakovala to , co už jistě víš. Jako autorka jsi geniální, a to, jak dokážeš vykreslit a hlavně popsat lidské emoce je naprosto dokonalé. Dokážeš mě vždycky úplně vtáhnout do děje.
Tato povídka patří k těm nejlepším, co jsem četla. Doufám, že máš v záloze ještě pár pěkných kapitol... Emoticon Emoticon

7. angela
04.05.2014 [18:06]

skvela poviedka rychlo dalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Satu admin
04.05.2014 [1:29]

SatuNatalieVolturi, VictoriaJamesLaurent, názov som opravila, ak to nevadí, a odkaz fungoval, funguje a fungovať bude. Emoticon

04.05.2014 [1:07]

NatalieVolturiInač máš v názve kapitoly chybu máš miesto dopadnúť - dopadut a potom maš aj link zle a nejde pokračovať s 39. kapitoly na 40. :)

03.05.2014 [22:23]

NatalieVolturiVieš čo nepochopím ?
Ako tak malo ľudí ocení tvoje poviedky a podla mna stoja za to aby sme ti tu nechali aspoň jeden komentár!
Ale, asi ma väčšina ľudí pravdu, že táto stránka upadá. Ja som tu ako doma a neviem čo by som robila keby že si už nemožem prečítať dalšiu kapitolu o Volturiovcoch alebo daľšiu kapitolu o Tretej manželke. Ale, proste ked sa na toto tu pozrem tak táto stránka svoju slávu už zažila a neviem či ju znova bude mať Emoticon ... jžs som sa tu rozkecala o stránke a medzitým som ti ešte nenapísala čo si myslím o kapitole Emoticon
No, takže ...
Ale nie robím si srandu... Emoticon Emoticon Emoticon Samozrejme daľšia dokonalá kapitolka od teba ♥ ... Omg ... prečo tu omgujem ? Emoticon Emoticon už mi asi šibe ale len preto, že sa teším na daľšiu kapitolu tejto poviedky aj na kapitoly daľších tvojich poviedok Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Lilith
03.05.2014 [22:10]

Fuck ! Dem je žívý !!!!!áááááá .... bože ešte Bella Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Som zvedavá čo sa bude diaať !!! Emoticon Emoticon

02.05.2014 [13:04]

BellaDemetriTy si to teda usekla Emoticon Jééj, Demík Emoticon Emoticon Emoticon Teším sa na ďalšiu kapitolu, ktorú som už čítala Emoticon Emoticon

1. LOL
01.05.2014 [21:18]

Úžasné,nádherné a moc napínavé ...prosíííííííííííím co nejdříve další kapču please!!! Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!