Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 24. kapitola

28.12.2011 (19:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 64× • zobrazeno 6626×

Bella:

Edward stál a díval sa na mňa, akoby ma nikdy nevidel nahú. Začervenala som sa. Hlavne som si pripadala hrozne škaredá. Bola som vychudnutá a brucho mi smiešne trčalo. Mala som zvláštne naliate prsia. Vyzerala som ako mátoha. Hanbila som sa. Napriek všetkému svojho manžela milujem. Ten pocit sa nedá len tak vymazať, ale zrazu som sa pre neho necítila dosť dobrá. Čo asi vidí, keď sa na mňa pozrie? Doslova na mňa čučal. Pre neho je moje dieťatko votrelec. Aj keď je jeho, aj tak ho chce z môjho tela dostať preč, akoby bolo niečím chybným, čo treba odstrániť. Musím mu pripadať škaredá a odpudivá a to ma trocha mrzelo. Mrzelo ma to veľmi. Rýchlo som sa zakryla. Stiahla som na seba Rosaliin župan. Nahnevane som sa otočila.

„Choď preč!“ štekla som. Edward konečne sklopil zrak a pohol sa. Prešiel trocha bližšie, no moja osobná stráž už zasiahla.

„Daj jej pokoj,“ povedala moja ochranka.

„Bella, Carlisle by ťa chcel znova vyšetriť. Potrebuje ešte vzorku krvi a ešte by sa chcel znova pokúsiť o odber vzorky aspoň z blízkosti plodu. Je to dôležité,“ povedal Edward. Vzbudilo to môj záujem, no aj obavy. Pozrela som sa na neho a snažila sa v jeho tvári čítať. Čo asi plánuje?

„Vážne si myslíš, že vám dovolím, aby ste...“

„Rose bude pri tom. Bella, prosím. Chceme sa o tom, čo v tebe rastie, dozvedieť čo najviac,“ zachrapčal Edward a mňa tým vytočil.

„Je to dieťa! Moje dieťa!“ prskla som. Potom som pozrela na Rose. Chvíľu som uvažovala a nakoniec som prikývla. Aj ja sama som chcela vedieť viac. Chcela som aspoň skúsiť nájsť možnosť, ako by mne a môjmu malinkému mohlo byť dobre. To, že chudnem nie je dobré ani pre to malinké.

Šli sme rovno do pracovne. S odberom som nemala problém, aj keď Rose zadržala dych, keď mi pokožkou prešla ihla. Potom malo prísť znova to bolestné napichnutie brucha. Celá som sa chvela. Dosť ma prekvapilo, že Carlisle má v pracovni monitor a ešte viac, že tu mal dovlečený aj ultrazvuk. Predpokladám, že ho urgentne kúpil.

„Bella, pôjdem len potiaľ, než to nezačne klásť odpor. Nebude to tak bolieť, sľubujem,“ povedal Carlisle. Behom krátkej chvíle sa v pracovni zjavila biela posteľ. Vyvaľovala som oči, odkiaľ to tu majú. Pozrela som na Rose, ktorá sa pousmiala. Vedela, čo ma zaujíma.

„Máme tu kompletné vybavenie. To si nevedela, že Edward je paranoidný? Keď si sem prišla bývať, zohnali kompletné nemocničné vybavenie.“ Rosalie sa zasmiala a chytila ma za ruku. Carlisle mi pripojil elektródy na snímanie srdca s odvôvodnením, že je to len pre istotu. Vydezinfikoval mi brucho a vzal zo sterilného vrecka moju starú, známu hrubú ihlu. Zhlboka som začala dýchať, keď sa ku mne blížil. Chcela som to mať rýchlo za sebou. Zaťala som zuby a aj prsty do dlaní. Ihla prešla kožou a miesto začalo dosť krvácať. Edward rýchlo podal Carlislovi tampón a on ho pritlačil k ihle. Rosaliin stisk ruky zosilnel. Edward sa na ňu pozrel. Schmatol za rameno a sotil do nej.

„Vypadni!“ zasyčal a ona sa v sekunde stratila. Trocha ma to vyľakalo. Moja krv bola pre Rose príliš. Cítila som, že moje telo už kladie ihle odpor. Nemohla som ovplyvniť to, ako sa mi začali potiť dlane a zrýchľoval sa mi dych. Pozrela som sa na Edwarda, ktorý uprene sledoval ihlu v mojom bruchu.

„Edward,“ pípla som.

„Vydrž, hneď to bude,“ šepol.

„Je mi dosť zle,“ povedala som chvejúc sa. Edward sa mi pozrel do tváre. Cítila som, ako mi na čelo vystúpili kropaje. Brucho mi zabrnelo a ja som vedela, čo bude nasledovať.

„Vytiahni tú prekliatu ihlu,“ zasyčal Edward na Carlisla.

„Už len troška,“ povedal Carlisle a prudká bolesť ohla celé moje telo do oblúka. Počula som vlastné hlasivky hlasno vykríknuť.  Celé telo mi šklbalo v zvláštnom kŕči. Všetko ma bolelo a nemohla som sa nadýchnuť.

Carlisle:

Bella dostala silné kŕče. Ihlu som rýchlo vytiahol a chcel som ju pritlačiť k podložke. Pripadalo mi to, ako nejaká alergická reakcia, ale nepoužil som nič, na čo by mohla takto zareagovať. Nemohla sa nadýchnuť. Monitor neukazoval žiadnu poruchu rytmu srdca, čiže muselo ísť o panický záchvat.

„Drž ju, nech si neublíži,“ povedal som Edwardovi, ktorý Bellu okamžite pevne prirazil k posteli. Vbehla dnu aj Rose a chytila Belle nohy. Natiahol som do striekačky histamín a aj anestetikum a rýchlo jej to vpichol. Pretočili sa jej oči a klesla na podložku. Bruško sa jej stále vlnilo. Edward naň pritlačil ucho a pozrel na mňa.

„Srdiečko mu tiež bije dosť rýchlo,“ šepol a mal pravdu. Bella reagovala na svoje dieťa a dieťa na ňu. Tým, že bolo dieťa stále aktívne, bolo jasné, že na neho lieky nepôsobia. Ďalší dôkaz toho, že je naozaj silné.

„Čo to bolo?“ vypískla Rose trocha histericky. Zakrútil som hlavou.

„Myslím, že alergia a potom sa obaja zľakli.“ Pohladil som svoju nevestu po brušku a ošetril jej miesto vpichu. Zas sme sa ďalej neposunuli. Bella začala dýchať pravidelne a pokojnejšie. Rose sa na mňa nahnevane pozrela.

„Tak a dosť! Čo ste jej to dali? Chceli ste jej ublížiť,“ prskla. Edward sa zachvel, zdrapol Rose a pritlačil ju k stene. Musím sa priznať, že Edwarda som takého agresívneho nezažil, ani keď bol novorodený. Reagoval podráždene a bez rozmyslu. Správal sa jednoducho ako upír. Vyprovokovalo ho úplne všetko. Bol kôpka nervov, a to nie je dobré. Upír musí byť v pohode, aby sa dokonale ovládal.

„Edward, pusť ju a ty, Rose, vezmi Bellu do izby a dozri na ňu.“ Edward s patričnou nechuťou pustil svoju sestru a ona vzala Bellu do náručia.

„Edward, musíš sa dať dokopy. Uvedomuješ si, čo robíš?“ Môj syn sklonil hlavu.

„Nechcem, aby zomrela. Sám si hovoril, že to nemá šancu prežiť,“ šepol.

„Pozná riziká a rozhodla sa. Nemusíš s tým súhlasiť, ale mal by si stáť pri nej.“ Čakal som, čo povie. Pozrel sa mi uprene do očí.

„Skúsim to ešte raz a ak nebude súhlasiť, dám jej pokoj. Je to fér, že?“ opýtal sa Edward a ja som prikývol.

Bellu som ešte niekoľkokrát skontroloval. Bola vydesená a presvedčená, že sme jej chceli niečo urobiť. Nechcela ma nechať na ňu ani siahnuť, a tak som ju musel nekonečne dlho presviedčať, že by sme jej nijako neublížili. Nakoniec mi za asistencie Rose, dovolila rýchlu prehliadku. Bola samá modrina, čo bola naša práca, keď sme ju pritláčali k podložke. Na tvári sa jej tiahla dlhá modrastá šmuha a ja som si nevedel vybaviť, kedy k nej prišla, ale to nebolo podstatné. Všetko vyzeralo celkom dobre. Aj dieťa bolo pokojné. Trocha som si vydýchol až do chvíle, než sa môj syn opäť rozhodol zatlačiť na pílu. Stretali sme sa vo dverách. Schmatol som ho za lem bundy a vytiahol ho pred dvere.

„Teraz nie je vhodný čas,“ šepol som.

„A kedy bude? Keď začne rodiť?“ prskol.

„Edward, teraz vážne nie. Má pocit, že sme jej chceli ublížiť a keď na ňu znova vyrukuješ s tým, aby to dala preč, nebude ti veriť,“ povedal som naliehavo. Začali sme sa pred tými dverami dosť hádať. Neuvedomoval som si, že sme stále hlasnejší, až pokiaľ Rose s výrazom pomstiteľa neotvorila dvere a vyšla k nám.

„Prestaňte! Počuť vás až dnu. Dajte jej už pokoj, lebo sa z toho zblázni!“ vyprskla Rose a ja som sa hrozne zahanbil. Edward nahnevane udrel po stolíku na chodbe a z neho sa kus odlomil. Chcel som ho napomenúť, ale nemalo by to zmysel.

„Idem na lov! Čo iné mám robiť! Aspoň sa vyvetrám,“ prskol Edward a vyskočil priamo z okna na chodbe.

„Nebol na love včera?“ opýtala sa ma Rose trocha prekvapene.

„Nech len ide a trochu sa upokojí. Je to ťažké aj pre neho. Musíš mu dať viac priestoru a skús Bellu trocha presvedčiť, aby mu viac verila. On by jej predsa neublížil. Obaja sa potrebujú.“ Snažil som sa na Rose pôsobiť, no ona si pohŕdavo odfrkla. Nahnevane som zodvihol obočie. Nezvyknem v tejto domácnosti niečo zakazovať alebo prikazovať, a tak trocha skrotla.

Šiel som k svojej manželke.

„Potrebujem ísť do mesta. Pre Bellu treba zabezpečiť krv a lieky. Musíme sa pripraviť na pôrod,“ šepol som. Okamžite zareagovala Alice. Pribehla a roztržito začala mlieť o tom, že sa musíme pripraviť nie len na pôrod, ale aj na dieťa. Dobre, že Edward odišiel, inak by zúril.

Ja a Esme sme šli do nemocnice. Získať krv, samozrejme bez toho, aby som musel niekoho zabiť, nebolo ľahké. Alice a Jasper vlastne vyrazili naraz s nami. Alice sa rozhodla ísť kúpiť niečo pre dieťa. Bolo to unáhlené, ale Alice si nenechá nič vyhovoriť.

V meste sme sa zdržali niekoľko hodín. Museli sme sa vrátiť, vyložiť veci a ja som musel ísť späť do práce. Mal som službu. Prišli sme pred dom. Alice tu ešte, samozrejme, nebola. Keď sme vošli do domu, trocha ma prekvapilo to ticho. Stuhol som, keď som nezačul Bellino srdce a ani Rose s Emmettom. Pozrel som na Esme.

„Ak by sa niečo stalo, volali by. Určite šli len niekam na krátko. Možno chcela Bella niečo od Charlieho,“ šepla moja žena a to ma upokojilo. Nehanebne využila tú chvíľku, keď sme mali dom sami pre seba a ukradla si moje pery. V posledných dňoch sa toho stalo toľko, že sme sa jeden druhému vôbec nevenovali, a tak som sa rád poddal. Samozrejme to netrvalo dlho, lebo som z terasy začul bujarý Emmettov smiech. Vpadli dnu spolu s Rose a hlasno sa smiali. Rosalie mala vlasy na všetky smery a Emmett úplne roztrhanú košeľu. Neboli sme to len my s Esme, čo sme si chceli užiť trocha intímnosti. Zrazu som však zneistel.

„Rose, kde je Bella?“ vyprskol som. Rose zalapala po dychu a šialenou rýchlosťou vybehla do izby. Zostala stáť na dverách a civela pred seba. Boli sme jej v pätách.

„Keď sme šli preč, tvrdo spala,“ šepla Rose ešte stále prekvapene. Okamžite mi došlo, že ušla.

„Ako dlho ste boli preč,“ skríkol som, ale to som už bežal po schodoch.

„Najviac štyridsať minút,“ zaplakala Rosalie. Prudko som sa otočil.

„Zavolaj Edwardovi a Alice. Ja idem hľadať s Esme po okolí.“ Emm hneď priskočil, že ide s nami. Rokou na hrudi som ho zastavil.

„Nie, ty tu zostaň. Keď sa vráti Edward, daj pozor, nech Rose nezabije!“ štekol som a bežal k autu.

23. kapitola - 25. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 24. kapitola: