Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si moja 20-ka - 1. kapitola

01.02.2012 (20:30) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 29× • zobrazeno 2643×

1. kapitola

Zobudila som sa a mrkla po Joshovi vedľa seba. Fajn, spí ako zabitý.

Pomaličky, aby sa nezobudil, som vyštartovala z postele a letela do kúpeľne.

Skrivila som tvár. V zrkadle na mňa pozerali dve čokoládovo hnedé kukadlá a neuveriteľné strapaté hniezdo na hlave.

Schmatla som z poličky pri umývadle kefu, prečesala si vlasy a ešte naniesla špirálu na oči.

„Fajn, to by malo stačiť,“ zamrmlala som, konečne ako-tak spokojná s odrazom v zrkadle.

Utekala som k posteli a pri tom jemne našľapovala na parkety, aby nezavŕzgali.

Ľahla som si späť k Joshovi, prikryla sa perinou a zavrela oči, aby to vyzeralo, že som sa iba teraz zobudila.

Josh sa začal pomaličky prebúdzať. Pootvorila som jedno očko.

„Neuveriteľné, vyzeráš neskutočne aj po ráne,“ šepkal zachrípnuto, žmúriac na mňa ospalými očami.

„Skutočne?“ Prekvapene som nadvihla obočie a pri tom sa spokojne usmievala.

Josh sa išiel osprchovať a ja som šla do kuchyne pripraviť raňajky.

Spravila som vynikajúco voňajúcu omeletu s Joshovou obľúbenou slaninkou.

Keď som prestierala na stôl, Josh sa vyrútil zo spálne aj s prilbou na motorku a utekal k dverám.

„Pa, láska,“ zvolal a už otváral dvere.

„Pripravila som omeletu s tvojou slaninou,“ usmiala som sa rozkošne, od ucha k uchu. Vedela som, že to naňho zaberie a mala som pravdu.

Joshovi sa v tom momente rozžiarili oči, okamžite si odložil prilbu z hlavy a utekal k stolu ako malý chlapec. Veľmi dobre viem, čo naňho zaberie. Potešene som ho sledovala a konečne sa odhodlala vyjsť s pravdou von.

„Počuj, Josh,“ začala som opatrne. „nechcel by si ísť so mnou na svadbu mojej kamarátky?“ opýtala som sa a pokrčila jemne obočie.

Josh sa zastavil s vidličkou na pol ceste k ústam.

„Myslíš, že je to dobrý nápad?“ opýtal sa a začal pomaly prežúvať slaninu.

Hm, takže môj plán nevyšiel.

O pár minút na to stál Josh pred dverami spolu so svojou prilbou, uterákom a zelenou zubnou kefkou.

„Maj sa, Josh,“ usmiala som sa.

„Bells, keby si si chcela niekedy vrznúť, stačí zavolať,“ stihol mi ešte povedať, než som mu zatvorila dvere pred nosom.

Pretočila som oči. Sex s Joshom bol... fajn, no nie taký fajn, aby som mu kvôli tomu musela volať. Veľa si namýšľa chlapec.

Rýchlosťou blesku som si vyčistila zuby, zbalila si veci do kabelky a obliekla si sukňu so šedým kostýmom, pripravená vyraziť do práce.

Pred domom som si zobrala taxík a nadiktovala mu adresu. V taxíku som sa trošku premaľovala v spätnom zrkadielku a taxikár sa pri tom na mne dobre zabával.

Linku som si spravila trošku šikmejšie než obyčajne, ale tak stáva sa.

V meste bola zápcha a do veľkej presklenej budovy na dvadsiate tretie poschodie som prišla o osem minút neskôr.

Po ceste som pozdravila recepčnú a skoro sa pri tom zabila na podpätkoch.

K svojmu stolu som prišla mierne zadýchaná.

„Meškáš,“ povedala mi Melisa z vedľajšieho stola.

„Viem,“ odvetila som a zvalila sa na svoju stoličku za stolom. „Čo robí?“ opýtala som sa a obzrela sa po šéfovi.

„Stepuje,“ smial sa Paul a sadol si na môj stôl.

Šéf sedel za svojim obrovským stolom, ruky založené pod bradou a pod stolom stepoval nohami. Žena pred ním, zdá sa mi, že to bola Susan z predajne, sa ošívala. Zrejme ju trochu znervózňovalo, keď sa Majklovi pred ňou pod stolom stále pohybovali nohy v zvláštnych tanečných kreáciách.

Tiež som sa zasmiala a chcela si vyzliecť kabát.

„Bella? Ani sa nevyzliekaj, poď ku mne,“ zakričal na mňa Majkl zo svojej kancelárie a Susan so sklonenou hlavou odišla preč.

Zmätene som pozrela po Melise a Paulovi, no oni iba mykli plecami a vrátili sa k svojej práci.

Upravila som si teda svoj červený kabát a odišla do šéfovej kancelárie.

„Chcel si ma vidieť?“ opýtala som sa, keď som vošla.

„Áno, sadni si, prosím ťa.“ Rukou ukázal na stoličku pred ním a sám si sadol za stôl.

Chvíľu bolo ticho, ktoré narušoval iba Majkl a jeho stepujúce nohy pod stolom. Nosné dierky sa mu pohybovali v nepravidelných intervaloch a pri tých pohybujúcich sa nohách trošku nadskakoval.

Začal ma znervózňovať. Čelo mi oblial pot a ruky sa mi trošku triasli. Keby som Majkla nepoznala, stavila by som sa, že to robí naschvál.

„Takže, Bella,“ povedal po chvíli a ja už som vedela čo mi chce povedať. „Marketingu znížili rozpočet, takže musím niekoho prepustiť.“ Pozeral na mňa svojimi šedými očami a pri tom stále pohyboval nohami. Skoro som ani nevnímala čo mi hovorí. „Bella?“ Nadvihol obočie.

„Hm?“ Oči som, chtiac-nechtiac, odtrhla od jeho stepujúcich nôh a zahľadela sa mu do tváre. „Prepáč,“ šepla som.

„Máš padáka,“ povedal mi bez obalu.

Prekvapene som vydýchla. „Čože?“

„Veľmi ma to mrzí,“ smutne sa usmial a nosné dierky sa mu roztiahli.

„Koho si ešte vyhodil?“ chcela som vedieť. Skúmavo si ma premeral, čakala som, že povie Susan, ktorá tu bola predo mnou.

„Iba teba.“

O pár minút som si zbalila všetky veci zo stola a so škatuľou odišla z firmy.

„Bell, mrzí ma to. Zavoláme si,“ povedala mi po ceste Melisa a Paul prikývol.

Nič som na to nepovedala, vedela som, že mi nezavolajú.

Radšej som sa postavila k výťahu a čakala, kým príde. Našťastie tam nikto nebol, takže keď sa dvere zatvorili, škatuľu som hodila na zem a začala poskakovať ako šialenec, nikto to nemohol vidieť.

Vlastne, marketing som až tak zase nemusela. Koho zaujímajú nejaké marketingové kecy, aby prinútili ľudí kúpiť si hento a tamto.

Vrieskala som ako pominutá a pochopiteľne som si ani nestihla všimnúť kedy výťah zastavil na prízemí a otvorili sa dvere.

Predo mnou stál starý chlapík v obleku a s kufríkom v ruke. Aj keď mal na očiach malé okuliare, určite bol svedkom môjho chvíľkového divadielka.

„Prepáčte,“ šepla som a rýchlo odišla z výťahu aj so škatuľou. Radšej som sa za sebou ani neotočila.

Pred firmou som sa poobzerala okolo seba. Taxík som si zobrať nechcela. Práve ma vyhodili, takže som nezamestnaná, musím šetriť.

Kúsok odo mňa bolo metro. Vošla som do podzemia, kúpila si lístok a nastúpila do metra, kde som sa pohodlne usadila so škatuľou na kolenách.

Netušila som, čo budem robiť. Prácu si zas tak rýchlo nezoženiem a marketing už robiť nechcem.

V škatuli som mala voľne pohodený časopis Eva. Začala som ho odzadu listovať.

Návod na schudnutie? Nie. Rovné vlasy bez žehličky? To určite. Centrá pre opilcov? Uf. Aké je vaše číslo?

Začítala som sa do článku. Písalo sa tam, že by mala každá žena spať v priemere s desiatimi mužmi.

„Čože? To si snáď robia prdel?!“ prekvapene som zhíkla. Postaršia žena sa na mňa pohoršene pozrela. „Prepáčte, ale tu sa píše, že by každá žena mala v prieme spať s desiatimi mužmi,“ vysvetlila som jej.

„Máte pravdu, to je veľa,“ prikývla, pozerajúc mi cez rameno na dlhý článok.

„To myslíte vážne?“ Zavrtela som hlavou. „To je málo. Iba desať chlapov?“ Zhrozene som sa na to pozerala.

„Keď myslíte,“ odfrkla si žena vedľa mňa.

Škaredo som na ňu zazrela. No ona si ma už nevšímala. Hodila som časopis naspäť do škatule a vytiahla malý farebný zápisník.

Muži, s ktorými som niekedy spala - napísala som a podčiarkla to.

  •  2. kapitola

Ľudkovia, ja viem, že by som sa mala radšej venovať Profesorovi literatúry, ale napadol mi zbrusu nový námet a chcela by som vedieť, čo si o tom myslíte. Je to kratšie, takže ak si to skúsite prečítať a budete chcieť pokračovanie, nechajte mi, prosím, nejaký komentík. :)

Za náhodné kopírovanie sa vopred ospravedlňujem, povedzme si to otvorene, nemôžem vedieť o všetkých článkoch, knihách a filmoch na svete, alebo na tejto stránke. :D :D :D Satu

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si moja 20-ka - 1. kapitola :