Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 2. kapitola

27.07.2011 (10:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 92× • zobrazeno 11469×

Bella:

Zbalená som bola naozaj rýchlo. Charliemu som povedala, že budem pracovať ako obsluha v bare a ponúkli mi aj bývanie. Mala som aj pocit, že je môj otec rád, že odídem. Za posledný rok si veľa vytrpel. Mala som to ťažké a on so mnou tiež. Už som viac nechcela, aby sa o mňa musel starať on alebo ktokoľvek iný. Už nikdy v živote nedopustím, aby som bola na niekom závislá. Mama dostala tú istú verziu, čo otec.

S malým kufrom a veľkými očakávaniami som odišla z domu a nechala vo Forks všetko, čo ma ťažilo. Zostali tam bývalí priatelia a aj Edward. Prisahala som si, že si na neho už nespomeniem. Upíri sú rozprávka a treba vkročiť do reality života, v ktorej nie sú bytosti ako on.

Nad barom bolo niekoľko malých izieb. V najväčšej bývala Leona a s ňou Tina. Tina tu pracovala asi rok a predtým pracovala v inom bare. Oproti bývala Marta, ktorá tu pracovala štyri mesiace. Predtým striptérku nerobila. Chodila do školy, ale nechala ju po dvoch mesiacoch. Vraj by si ani ako právnička nezarobila toľko ako tu. Na konci chodby bývala Erika. Erika mala malého syna. Jediná mala od Dedyho privilégium mať voľnú nedeľu. Bol to jediný deň, keď jej bývalý manžel dovolil syna vídať. Ešte tu pracovala Lena, ale tá bývala mimo. Ja s Tanyou sme dostali izbu spolu. Na chodbe bola veľká kuchyňa. Tiež sme mali spoločnú kúpeľňu. Záchody tu boli našťastie tri. Nič luxusné, ale stačilo. Len čo sme sa zložili, pribehla Erika a Marta.

„My budeme robiť spolu,“ povedala Erika a široko sa usmiala.

„Nerozumiem...“ šepla som a tak začalo dlhé vysvetľovanie, ako to v bare funguje.

„Striedame sa po dni. Jeden deň majú hlavné čísla Leona, Tina a Lena. My sme komparz a záskok. Na druhý deň máme hlavné čísla my. To znamená, že sme na hlavnom pódiu a zarobíme. Nikdy však pod stovku denne nepôjdeš, to ti garantujem. My budeme štyri, lebo ste nové a čísla budete mať kratšie. Leona hovorila, že ste šikovné,“ povedala Erika náhlivo. Marta sa usmiala.

„Videla som ťa tancovať ten balet. To bola sila. Dedy sa z toho nevedel spamätať do večera,“ šepla Marta a sadla si na posteľ ku mne.

„Dosť kecov, dámy. Ide sa trénovať,“ povedala od dverí trocha povýšenecky Leona.

„Trénovať?“ opýtala sa Tanya nechápavo.

„Iste, madam. O mesiac máte mať obe samostatné čísla, tak musíte makať. Zatiaľ ste toho veľa neukázali. Nie ste žiadne tanečnice. Neviem, prečo Dedy konečne nezamestná profíčku, ale baby, ktoré treba učiť základy.“ Jej hlas bol rozhorčený. Len čo odišla, navliekla som si tepláky a tričko. Tanya vkĺzla do priliehavého trikotu a vysokých lodičiek. Pozrela sa na mňa a vybuchla v záchvat smiechu.

„Bella, ideš trénovať striptíz, nie vybíjanú.“ Smiala sa ako bláznivá.

„Nič iné nemám,“ šepla som bezradne a natiahla svoje aj tak dosť roztiahnuté triko. Tanya siahla do tašky a vybrala priliehavé tielko a kraťasy. Podala mi aj baletné, mäkké cvičky.

„Rada pomôžem,“ povedala s úsmevom. Kým sa mi najprv zdala otravná, teraz som vedela, že budeme skvelé priateľky.

Zbehli sme do sály, kde sa už Leona a Lena rozcvičovali, aby si nás vzali do parády. Leona sa chcela predviesť a tak sa hneď ako nás zbadala vyhupla na tyč a urobila na nej doslova premet, strmhlav sa pustila k zemi a tesne nad ňou sa zvrtla a dopadla do dokonalého rozštepu. Zalapali sme s Tanyou po dychu. Lena sa zaškerila.

„Potlesk pre majsterku sveta fitnes roku 2006,“ zvolala Lena a my sme ako na povel zatlieskali. Leona namosúrene na Lenu zavrčala. Prešla k nám.

„Aké máte skúsenosti?“ opýtala sa. S Tanyou sme na seba vyplašene pozreli.

„Čiže žiadne. To bude teda kopa práce,“ skonštatovala a pozrela sa na svoju ryšavú kolegyňu.

„Takže začneme terminológiou a základmi,“ povedala Lena a začal sa tvrdý tréning. Vlastne nie tréning, ale drezúra. Učila som sa kroky, termíny a neustále sme trénovali. Najprv na boso, potom nižšie topánky a napokon ihličky. Za prvý týždeň som zhodila tri kilá. Vstávala som o siedmej a trénovala do druhej. Potom nás nechali tri hodinky pospať a keď sa otvoril bar, nosili sme nápoje. Na príkaz Leony sme obsluhovali v trinásťcentimetrových ihličkách, aby sme si zvykli.

Prehupli sme sa do ďalšieho týždňa a pondelok a utorok bol voľný, no my sme aj tak trénovali. Akurát v noci sme sa vyspali. Za tých pár dní som pochopila, aká je to drina tancovať. Naozaj to bol luxusný podnik. Páni, ktorí sem chodili, boli manažéri, lekári, biznismeni. Chodili sem aj ženy a tie boli podľa Marty najštedrejšie. Len za drink tu dal zákazník šesťnásobok toho, čo inde. Na bráne stál Bob, vyhadzovač, a jemu by neprekĺzol nikto nepovolaný. Tak som mala aspoň akú-takú nádej, že sa to nikto zo známych nedozvie.

To, čo predvádzali dievčatá na pódiách, bolo umenie. Leona sa na tyči zvíjala ako kobra. Bola naozaj majsterka sveta vo fitnes. Potom mala nehodu a musela prestať aktívne trénovať. Bola z nás najstaršia. Tu bola Leona hlavná hviezda a najlepšie zarábajúca. Sama tvrdila, že to bude robiť ešte rok a potom dá zbohom striptízu, kúpi si domček na pláži niekde, kde je slnečno a nájde si muža.

Lena robila striptíz odjakživa. Chvíľu robila aj prostitútku, ale len chvíľu. Keď rozprávala, čo zažila, tuhla mi krv v žilách. Ona jediná sa vyzliekla aj donaha. Väčšinou si dievčatá zhodili len vrch a ostatok bol na dobrovoľnosti. Dedy z toho nechcel mať pajzel, ako hovoril. Chodil sa niekedy pozerať na tréning. Keďže bol balet to jediné, čo som ako tak zvládala, aj čísla, ktoré som cvičila, boli z časti baletné. Jedno vymyslela Leona s Martou. Inšpirované mojim konkurzom ma nechali tancovať na hudbu z labutieho jazera. Tá postupne prešla do rokovejšej podoby. Kroky neboli náročné, no keďže som bola ohybná, zaradili mi tam viac akrobacie. Niekoľko rozštepov a mostíkov. Jeden premet vzad. Ten som na vysokých topánkach cvičila týždeň, no nakoniec sa z vysokých topánok stali baletné črievice. Na topánkach by som to zatiaľ nezvládla. Tanyino číslo zas bolo úplne klišé, no neskutočne sexi. Bola čierna mačka. Tanya sa našla v tanci pri tyči. To jej šlo najlepšie. Po dvoch týždňoch zvládala aj náročnejšie figúry.

Dva týždne boli za mnou a aj ďalšie dve kilá dole. Všetko mi bolo zrazu voľné. Lepšiu postavu som však v živote nemala. Dedy nám objednal krajčíra na kostýmy. Nezadržateľne sa blížil deň, keď sme mali vystúpiť. Dady robil reklamu už týždeň dopredu. Prominentným hosťom pripomínal, že v piatok večer vystúpia nové dievčatá a nech privedú známych, lebo dievčatá potrebujú zarobiť na školy. Lekárom tvrdil, že chceme byť lekárkami, právnikom, že právničkami, biznismenom, že študujeme obchod a tak ďalej. Vždy sme len s úsmevom prikyvovali, že je to pravda.

V piatok sme si s Tanyou už šiestykrát prešli svoje čísla pred otvorením. Ja som mala vystúpiť s Labutím jazerom a ona s Mačkou. Boli sme nervózne. Okolo desiatej sa Dedy postavil na pódium a ohlásil svoje dve nové princezné baru Korálová Kráľovná.

„Ako prvá vám zatancuje Hriešna Tanya. Naša hriešnica na vás urobí mňau a pozor, lebo škriabe. Potom nám Krásna Labuť zatancuje trocha klasiky. Z Labutieho jazera jedna labuť ušla až ku mne, aby vám zatancovala.“ Ľudia búrlivo zatlieskali. Len, čo Dedy zliezol z pódia, ozvalo sa dlhé zamravčanie a potom mačacie sipenie. Rozohrala sa hudba a ja som fascinovane sledovala Tanyu. Bola dokonalá. Mala som chuť ujsť, lebo mi bolo jasné, že toto nezvládnem. Vôbec sa v tomto čísle neodhaľovala. Vždy ukázala len troška a potom sa stiahla. Ešte sme na to, aby sme zhodili vrch, ani jedna z nás nemali. Bol to provokujúci a bezchybný tanec. Chlapi začali na pódium hádzať peniaze. Po takom skvelom čísle som sa bála vyliezť na pódium.

Ozvala sa predohra k môjmu vystúpeniu. Nervózne som pozrela na Leonu. Ona ma povzbudivo potľapkala po pleci.

„Neboj sa. Tancuješ ako ozajstná baletka,“ šepla a sotila ma smerom k pódiu.

Postavila som sa na stred a svetlo sa pomaly rozsvecovalo. Pri tomto čísle som mala baletné črievičky. Postavila som sa na prsty a párkrát na mieste prešľapla. V hľadisku bolo hrobové ticho. Urobila som ešte pár baletných krokov po pódiu a ladnú lastovičku. Vtedy sa hudba prudko zmenila a ja som si strhla snehobielu sukničku a zostala len v skromných bielych nohavičkách so širšími bokmi a bielom baletnom tielku. Najprv Plié a potom Pass de chat. Vyskočila som do vzduchu a dopadla na špičku, potom na pätu. Malo to grády. Keď som nechcela urobiť chybu, prestala som vnímať všetkých naokolo aby som nič nepokazila. Stále som si opakovala: Tvár sa sexy. Pohodila som vlasmi, vyskočila do vzduchu a dopadla do dokonalého rozštepu. Zvodne som zažmurkala, oprela sa na lakte a nohy laškovne spojila. Cez mostík som sa dostala do stoja a skočila dokonalé salto vzad. Ozval sa potlesk. Zavrtela som bokmi a prehla sa až k zemi. Potom som sa otočila, chytila bok krátkych nohavičiek a silno zatiahla. Zostali mi v rukách. Hodila som ich do publika. Na sebe som mala len to tielko, sieťované biele pančušky a nitkové tangá. Ešte aj v sprche mám toho na sebe viac. Skočila som ešte jedno salto. Na konci som sa trocha zaknísala, ale zvládla som to. Hudba dohrala a ja som sa uklonila.

Tanya mala búrlivý potlesk, ale to, čo nasledovalo po mojom vystúpení, som nevedela pochopiť. Odvšadiaľ začali lietať bankovky a všetci kričali a tlieskali. Rýchlo som sa znova uklonila a zmizla v zákulisí. Leona ma chytila za plece.

„Musíš sa tam vrátiť. Vezmi pár bankoviek a strč si ich do výstrihu. Potom sa ukloň ako balerína a odíď,“ povedala náhle a popchla ma späť. Počúvla som skúsenejšiu.

Po chvíli sme už sedeli s Tanyou vzadu, smiali sa a počítali peniaze. Prišiel Dedy a pozrel na nás.

„Tak, ak chcete, tak máte stálu prácu, dámy,“ povedal s uvoľneným úsmevom. S Tanyou sme na seba pozreli a rozosmiali sa.

„Jasné, že chceme,“ povedali sme naraz. Dedy sa začal smiať a sadol si medzi nás.

„Koľko ste zarobili?“ opýtal sa zrazu dosť nekompromisne.

„Ja mám okolo tristo,“ šepla Tanya.

„Ja štyristo,“ šepla som a začala vypočítavať Dedyho podiel. On sa usmial. Siahol do náprsného vrecka a vybral peňaženku. Každej nám strčil do ruky dve stovky.

„To je na uvítanie u mňa. Zajtra vás Bob vezme do mesta na nákupy. Užite si to,“ šepol a odišiel. S Tanyou sme sa za ním chvíľu dívali ako obarené.

„Počkaj, toto nebude zadarmo,“ šepla Tanya.

„Aj mne sa zdá,“ povedala som pridusene.

„A vieš čo? Teraz to neriešim. Zajtra pôjdem rozbiť tie prachy!“ vykríkla a vyhodila bankovky do vzduchu. Smiali sme sa ako bláznivé a snežili na nás peniaze.

1. kapitola - 3. kapitola

V ďalšej kapitolke sa už stretneme s Edwardom. Ak chcete vedieť, ako zareaguje, tak si počkajtena ďalšiu časť a ak sa Vám kapitola páčila, zanechajte aspoň smailíka. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 2. kapitola: