Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 17. kapitola

19.09.2011 (21:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 72× • zobrazeno 8640×

Carlisle:

Teraz bolo dôležité postarať sa o Tanyu. Museli sme ju dostať z Anglicka skôr, než sa ukončí premena. Eleazar a Cermen sa už skôr rozhodli vrátiť do Ameriky na Aljašku. Jasper sa do toho plne vložil. Zabezpečil sanitku a potrebné dokumenty. S Tanyou ešte v ten deň odleteli. Tanya bola ťažká pacienta v bezvedomí, Eleazar bol lekár a Carmen zdravotná sestra. Irina a Kate boli podľa dokladov Tanyine sestry. Poučil som Eleazara o základoch, aby naozaj pôsobil ako doktor a Cermen som naučil ovládať prístroje. Musí to byť vierohodné, keďže odleteli medzištátnou linkou. Jasper ešte zariadil, aby ich doma čakala sanitka miestnej nemocnice.

Ešte v ten deň šli v televízii mimoriadne správy. Polícia rozbila gang priekupníkov a obchodníkov s bielym mäsom. Bola zlikvidovaná medzinárodná sieť a zatknutých osemnásť mužov. Z nevestincov bolo do lekárskej starostlivosti odovzdaných tridsaťdva dievčat a jedna žena, žiaľ, neprežila. Reportérka však upozornila, že hlave organizovanej zločineckej skupiny sa podarilo ujsť. Keď to videl Edward, zúrivo udrel do steny, až z druhej strany vypadla tehla. Bol v koncoch a to, že sa Denailskí rozhodli odísť mu, na pokoji nepridalo. Mal som strach, že môj syn stráca nádej. Bellu nám doslova vyfúkli pred nosom. Všetci sme sa s telefónmi v ruke snažili zistiť viac o mužovi, ktorý údajne Bellu kúpil.

Bella:

Tanya nevyzerala dobre. Od rána sa celá chvela. Včera jej nedali dávku. Irena jej omývala tvár pri malom umývadle, keď vošla Judita. Usmiala sa a mávla na mňa. Tak som sa bála o Tanyu, že som nemala čas myslieť na to, že nastal deň, keď si po mňa má prísť ten chlap. Až keď som zbadala Juditu, dohnalo ma to ako zlý sen. Sucho som prehltla.

„Ja nejdem,“ povedala som zanovito. Judita sa nahrbila.

„Nerob divadlo, lebo po teba pošlem niekoho z chlapcov. Tak poď,“ prskla. Náhlivo a so slzami v očiach som objala Irenu a potom Tanyu.

„Príde si po mňa. Vydržte. Nenechám vás tu,“ pošepla som. Ja som nádej nestratila. Vedela som, že ma hľadá. Irena ma pobozkala na líce.

„Drž sa.“ Z očí jej tiekli slzy. Vždy pevná a nezdolná Irena plakala ako dieťa a ja som sa rozplakala tiež. Viem, akými hrôzami si obe prešli, a teraz to čakalo mňa. Obracal sa mi žalúdok.

Judita ma schmatla pod rameno a vliekla po chodbe k sprchám. Čakal tam na mňa uterák, mydlo, šampón a jednorazová žiletka. Počkala, kým sa vyzlečiem a potom moje šaty aj topánky odniesla. Postavila som sa pod vlažnú sprchu. Voda mi stekala po tvári, a tak aspoň na chvíľu nebolo vidieť záplavu sĺz, ktorá sa mi valila z ubolených očí. Mala som strach. Nádej som nestratila. Vedela som, že ma Edward nájde, ale čo ak to nestihne včas?

„Poriadne sa vydrhni!“ skríkla na mňa Judita a položila na ošúchaný radiátor kôpku bielizne. Začala som sa drhnúť. Umyla som si vlasy a potom som si na jej príkaz oholila každučký chĺpok. Bolo mi z toho všetkého zle. Pred pár týždňami ma niečo také ani nenapadlo. Bola som tanečnica a teraz... Osušila som sa a obliekla si tenučké biele nohavičky a krátku saténovú košieľku. Judita na mňa prehodila deku a odviedla ma do kancelárie. V tejto miestnosti som nikdy nebola. Posadila ma na pohovku. Vzala do ruky hrebeň a začala ma nešetrne ťahať za vlasy. Mala som pocit, že mi všetky vytrhá. Chcela som to urobiť sama, ale nedokázala som ani zodvihnúť ruky.

Po chvíli sa vo dverách objavila aj Inga. Tiež bola jedna z tých, ktoré sa tu mohli voľne pohybovať. V rukách držala kozmetickú taštičku.

„Namaľuj ju veľmi jemne. Nech vyzerá čo najmladšie. Urob len líčka a na ústa lesk. Trocha špirály, inak nič.“ Judita jej dávala inštrukcie. Keď boli hotové, postavili sa k sebe a prezerali si ma. Judita mi naznačila, aby som sa postavila a otočila okolo svojej osi. Tackavo som vstala a urobila, čo chceli.

„Chce to ešte pančušky a dones jej nejaký župan, nech tu nezmrzne, kým po ňu prídu,“ povedala Judita Inge a ona hneď vybehla.

„Muž, čo si ťa kúpil, je veľmi bohatý a veľmi dobrý zákazník. Ak nie si úplne hlúpa, tak...“ odmlčala sa. Potom vybehla pred dvere a rozhliadla sa. Pribehla späť ku mne a nahla sa k môjmu uchu.

„Nerob scény a počúvaj, čo ti povie. Rob všetko tak, ako bude chcieť a možno budeš mať šťastie. Keď budeš vzdorovať, skončíš v bodreli. Nechcem ti zle. Jasné?“ Pohladila ma po vlasoch. Náhle som si uvedomila, že medzi nami tu nie je žiaden rozdiel. Všetky sme na jednej lodi. Ešte aj Judita, ktorú som doposiaľ považovala za kreatúru. Bez slova som prikývla.

Pravdou bolo, že som si nevedela ani len predstaviť, čo ma čaká. Čo odo mňa budú chcieť? Vždy som si myslela, že je to o sexe. Muž sa s tou ženou vyspí a je to, ale keď som videla, aké dobité a ubolené sa vracali Tanya s Irenou, bolo mi do plaču. Tým zvieratám nejde o sex, ale o moc a vedomie, že môžu ženu ovládať, ponižovať, mlátiť ju. Chcú jej spôsobiť bolesť. Pri týchto myšlienkach som sa celá triasla.

Čakala som v kancelárii zamknutá ešte dve hodiny. Našťastie tu bolo umývadlo, a tak som sa mohla aspoň napiť. Po nekonečne dlhej dobe som z chodby začula hlasy.

„Bude sa mu páčiť. Je krásna a vie úžasne tancovať. Nezabudnite mu to povedať,“ hovoril mne známy hlas.

Dvere sa odomkli. Ten chlap, myslím, že ho Judita oslovovala Peter, pustil do dverí toho cudzieho muža ako prvého. Pripadalo mi to smiešne, že sa na takomto mieste riadia slušnosťou. Bol to paradox. Premeral si ma pohľadom. Pristúpil ku mne a chytil ma za župan. Strhla som sa.

„Neboj sa, princezná. Chcem si ťa len obzrieť,“ povedal šeptom a stiahol mi župan. Obišiel ma dookola a nechutne si pritom párkrát olízal peru. Začala som sa nekontrolovateľne triasť. Župan mi vrátil. Otočil sa k Petrovi.

„Som spokojný.“ Pokýval hlavou a široko sa usmial. Položil na stôl kufrík, z ktorého vybral putá a dve šatky. Vyvalila som oči. Rýchlym pohybom mi na zápästia nasadil tie kovové obruče a silno ich stiahol. Začala som sa naozaj báť. Chytil šatku. Okamžite som pochopila, že jedna je na ústa a druhá na oči.

„Ja nebudem kričať,“ šepla som a on sa pobavene zaškeril.

„Naozaj?“ Zodvihol obočie a šatku strčil do vrecka. Vyviedol ma z kancelárie. Na chodbe práve Judita vrieskala na Irenu. Irena sa pozrela mojím smerom a bez rozmýšľania sa ku mne rozbehla. Peter sa jej postavil do cesty a silno ju udrel do brucha. Zviezla sa na zem.

„Irena...“ zaplakala som. Muž ma zovrel okolo ramena.

„Nezdržuj, maličká. Povozíme sa na lodi. Máš rada lode?“ Prešiel mi prstom po líci. Mlčala som.

„Tak, máš rada lode?“ opýtal sa, keď ma usádzal na zadné sedadlo luxusného auta s čiernymi sklami. Uplakane som prikývla.

„To som rád. Povozíme sa tak dve hodinky a potom budeme na mieste. Bude sa ti tam páčiť. Žiadna diera, zlatko.“ Rozprával uvoľnene, ale s dosť slizkým podtónom. Neviem, ale určite to nie je ten muž, čo ma kúpil. Pravdepodobne ma má len odviesť. Bol síce, akoby povedala Tanya, v luxusných handrách, ale to vystupovanie nebolo najlepšie. Muž, ktorý má toľko peňazí, že si kúpi dievča, takto najskôr nevyzerá. Keď som bola dieťaťom, bála som sa jednej rozprávky. Bol v nej taký zlý muž, ktorý trápil deti a zvieratká. Mal veľké brucho, zelenkavú pokožku, plešinu, fúzy a ostré drobné zuby. Tak som si predstavovala toho muža a znova som sa cítila ako malé dievčatko, ktoré sa tislo k mame a prosilo ju, nech ten muž už zmizne. Teraz som sa nemala ku komu natisnúť a ten chlap bol reálny, nie nakreslený. Verila som, že ma Edward nájde, no v tom drahom aute, na zadnom sedadle sa vo mne niečo zlomilo. Pocítila som beznádej. Nesmieš sa vzdať, kričala jedna moja časť, no tá väčšia sedela ticho v kúte.

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 17. kapitola: