Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený živel - 11. kapitola

16.09.2014 (21:30) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1766×

Onedlho sme boli už pri jeho aute. Edward z kufra vytiahol deku, do ktorej ma nejako rýchlo zabalil a uložil ma na zadné sedadlo, kde si ku mne prisadol. Nechápavo som sa na neho pozrela.

„Nechcem, aby si prechladla,“ vysvetlil sa a usmial sa, až sa mi rozbúchalo srdce. V momente mi nebola zima, stačil len jeden jeho úsmev, ten ma dokázal zvnútra zahriať. Ako-tak som sa vymotala z deky a schúlila sa v jeho náručí do klbka. Pri ňom mi bolo úžasne, moja myseľ sa nedokázala zapodievať nejakými starosťami, ale len ním. Kiežby som s ním mohla byť dvadsaťštyri hodín denne. Lenže on má určite nejaké povinnosti a mňa už o pár hodín čaká práca v bare.

Držal si ma v náručí, zatiaľ čo jednou rukou ma hladil po chrbte. Jeho chladný dych som cítila na svojej šiji. Cítila som sa nesmierne šťastná, bolo príjemné vedieť, že vás niekto miluje, že opätuje vaše city a nie je to len jednostranné.

V hlave mi stále zneli jeho slová, ktoré vyslovil dnes na lúke. Milujem ťa.

„Zopakuj to, prosím,“ šepla som a zodvihla hlavu z jeho hrude, aby som mu videla do tváre.

Stiahol obočie. „Čo?“

„Tie dve slová, ktoré si mi povedal na lúke.“ Pousmiala som sa tej spomienke. Edwardove vrásky na čele náhle zmizli a na jeho tvári sa usadil ten úsmev, ktorý som tak zbožňovala.

„Milujem ťa.“ Díval sa na mňa zlatými očami – divné, prednedávnom ich mal úplne čierne – a ja som si bola na sto percent istá, že mi neklame a že mi skutočne opätuje moje city. Jeho tvár sa týčila nado mnou. Vlasy mal úplne mokré, až z nich padali kvapky vody presne na moju tvár. Okrem vlasov mal aj oblečenie úplne premočené a ja som na tom nebola o nič lepšie.

„Aj ja teba.“ Edward sa ku mne sklonil a perami sa jemne obtrel o tie moje. Pocítila som prúd elektriny, ktorý prebehol celým mojím telom. Tvár mi ovial jeho svieži dych. Zachvela som sa. Chcela som ho. Znova.

Túto krásnu chvíľu narušil môj žalúdok. Hlasno mi v ňom zaškvŕkalo, načo Edwardovi mykalo kútikmi úst smerom nahor. Cítila som ako sa mi do líc nahŕňa krv. To je teda trapas...

„Zobral by som ťa niekam na obed,“ začal a pohľadom prebehol po mne, „ale nie som si istý, či by nás z reštaurácie takýchto zmoknutých nevyhnali.“

Zasmiala som sa. Veľmi rada by som sa s ním išla najesť, ale v tom smere mal pravdu. V podstate ani neviem, ako vyzerám. Moje vlasy sú naisto zamotané a rozčesať ich mi zaberie hodnú chvíľu. Edward ma však vzápätí chcel zo seba stiahnuť, ale ja som ho chytila za košeľu a nemienila ho pustiť, veď mi pri ňom bolo tak príjemne, jeho prítomnosť bola pre mňa nevyhnutná. Ako ľudia nevydržia bez jedla a vody, tak ja nevydržím bez Edwarda. Samozrejme, aj bez príjmu potravy a tekutín neprežijem.

Pohladil ma po líci. „Odveziem ťa domov, nechcem, aby si mi tu umrela hladom.“ Ja som na to len pokrútila hlavou.

„Ešte nie.“ Hlavu som si položila na jeho hruď a nadýchla sa tej jeho omamnej vône. Absolútne sa mi od neho nechcelo ísť domov.

Začula som len jeho tlmený smiech. Následne ma jednou rukou objal a tisol k sebe, zatiaľ čo druhou ma opäť hladil po vlasoch. Cítila som sa ako malé dieťa v objatí svojho ochrancu...

Keď sa však môj žalúdok ozval po druhý raz, Edward ma odviezol domov, aj napriek tomu, že som namietala.

Cestou domov som sedela na zadnom sedle zababušená v deke – dielo Edwarda. Vonku zúrila búrka, každú chvíľu sa ozývali hromy a lejak neustával, ba sa stupňoval. Sledovala som ako kvapôčky vody stekajú dolu po okne. Napadlo ma experimentovať.

Zodvihla som ruku k oknu a zamerala som sa na jednu kvapku vody stekajúcu po skle. Priala som si, aby sa zastavila. Mierila som na ňu vnútornou stranou dlane a cítila, ako mi celou dlaňou prechádza jemné brnenie. V tom momente sa kvapka zastavila. Šokom sa mi až otvorili ústa. Fakt sa mi to podarilo?

Len čo som prestala na tú kvapku myslieť iba sekundu, pokračovala vo svojej ceste dolu po okne. Odvrátila som hlavu a zadívala sa na svoje ruky, ktorými vraj dokážem ovládať vodu. Stále mi to pripadalo ako nejaký hlúpy sen. Kto by vám v tejto dobe uveril, že máte magické schopnosti a dokážete ovládať jeden zo živlov? Nikto. Jedine ja som mojim sestrám... Počkať, odkedy ich skutočne považujem za svoje sestry?

Odvtedy, keď mi Edward poradil, aby som počúvala svoje srdce. A ono tomu verilo. Verilo, že sú moja skutočná rodina.

Pozrela som sa do spätného zrkadla, v ktorom som zahliadla Edwarda, ako ma pomocou neho sleduje. Dúfam, že ma nepozoroval, keď som skúšala svoje schopnosti. Pre neho by to muselo vyzerať dosť divne a možno sa zo mňa mohol i tlmene smiať. No v jeho očiach som stále videla lásku a túžbu, preto ma to prestalo trápiť.

Ponorila som sa ešte hlbšie do sedadla, hlavu si oprela o okno a ďalej sledovala dianie vonku...

O pol hodiny sme už stáli pred bytom. Edward vyskočil z auta a onedlho otváral pri mne dvere. Vzal si moju deku, ktorú použil namiesto dáždnika, keďže dážď za tú dobu neustal. Tiež som rýchlo vystúpila z auta a spolu pod dekou sme sa premiestnili ku dverám.

Zadívala som sa mu do očí, moje srdce začalo rýchlejšie biť a nohy som razom mala ako z gumy. Hlavne dýchaj, pomaly a pokojne.

„Dnešok bol jedným z mojich najkrajších dní,“ šepol. Zachvela som sa už len pri krátkej spomienke na to, čo sa odohralo na lúke. Sklopila som pohľad k zemi a cítila, ako sa mi do líc nahŕňa krv.

Vtom sa ku mne sklonil a pritisol svoje pery na tie moje. Telo mi okamžite pohltila vlna túžby. Moje ruky samovoľne zašli do jeho mokrých vlasov, natisla som sa na neho ako najviac to šlo. Zas a znova som ho chcela.

Sama som nechápala, čo to robím, lenže moje telo už neovládal mozog, ale hormóny. Bola som až po uši zamilovaná teenagerka, ktorá prahla po svojom... priateľovi? Neboli sme oficiálne vo vzťahu, len sme si vyznali lásku, takže sme zatiaľ len kamaráti.

Edward sa odtrhol od mojich pier, no naďalej bol v mojej tesnej blízkosti. Všade okolo mňa som cítila jeho omamnú vôňu, ktorá sa mi už dávno dostala do podvedomia. Zatiaľ sa moje ruky presunuli z jeho vlasov na ramená, až sa dostali na tú perfektne vypracovanú hruď. Koľko času musel stráviť v posilňovni?

Pravou rukou ma pohladil po líci. Pohľad som upriamila do jeho nádherných očí prekypujúcich láskou a nehou.

„Večer za tebou prídem do baru, dobre?“ Len som prikývla.

Následne mi vtisol bozk do vlasov a vrátil sa do auta, zatiaľ čo ja som sa za ním dívala a lovila kľúče vo vrecku nohavíc. Bola som rada, keď som ich našla. Rýchlo som odomkla a vošla dnu. Za tú chvíľku, čo som tam stála, som celkom dosť zmokla a to sa mi v aute už začali sušiť vlasy. Tak si budem musieť požičať fén od Jessicy. Teda, ak nejaký vlastne má.

Vybehla som rýchlo po schodoch na naše poschodie, odomkla dvere od bytu a hneď som ich aj zabuchla, len čo som zapadla dnu. Bolo tu príjemne teplo.

„Bella?“ ozvalo sa odniekiaľ. Vydala som sa za hlasom a našla Jessicu aj s natáčkami na hlave vo svojej izbe. Žeby zmena účesu? Doteraz som ju videla len s rovnými vlasmi, ktoré jej svedčali. „Čo sa ti, preboha, stalo?“ V momente stála na nohách.

Pozrela som sa na svoje premočené oblečenie a nevinne sa na ňu usmiala. „Je to dlhý príbeh.“

„Dlhý príbeh, ktorý mi budeš musieť okamžite vyrozprávať. Aspoň sa dozviem, kde si bola, nenechala si ani odkaz!“ Prižmúrila oči, na čo som reagovala opäť len úsmevom. Nemala som dôvod neusmievať sa. Dnešok je najúžasnejší deň v mojom živote.

„No,“ začala som a vybrala som sa do kuchyne. Jess ma nasledovala. Za ten čas, čo som sa prehrabovala v chladničke, sa ona usadila na barovú stoličku a doslova ma skenovala pohľadom.

„No?“ Bola nesmierne zvedavá. Z chladničky som vybrala vajíčka a maslo s tým, že si pripravím omeletu. Ešte potrebujem soľ a nejaké korenie. To som poľahky našla na kuchynskej linke.

„No, proste dnes som bola vonku s Edwardom.“ Pustila som sa do pripravovania svojho obeda. Pohľad mi padol na hodiny, ktoré ukazovali pár minút po tretej. To je až toľko hodín?

„Dnes? V tomto počasí? Čo vás to napadlo? Myslela som si, že je viacej inteligentný a nevezme ťa do takéhoto počasia,“ odfrkla si. Pretočila som nad tým očami.

„Spočiatku bolo pekne, tak sme sa vybrali na prechádzku do lesa. Ale potom začalo strašne liať, tak sme utekali, ale dostali sme sa na lúku, kde sme včera boli na pikniku...“ Pri spomienke na piknik som sa usmiala. Jeden deň krajší ako druhý. Neľutujem, že som prišla práve sem a začala nový život.

Začala som prehľadávať skrinky, až som napokon našla panvicu a aj lopatku na otáčanie omelety.

„To je všetko?“ opýtala sa, keď som dlhšie nič nevravela.

Pokrútila som hlavou a pokračovala: „Na tej lúke sa to stalo...“ Jess mi nemohla vidieť do tváre, ktorú zakrývali moje vlasy. To už som stála pri sporáku a dokončovala svoje delikátne jedlo.

„Čo sa stalo?“ Chcela to asi presne počuť. Aby si náhodou nedala niečo zle dokopy.

„Ty vieš čo.“

„Vy ste mali sex?“ vypadlo z nej. Nedalo mi to a pozrela som sa na ňu. Dívala sa na mňa totálne šokovaným výrazom. Takto vykoľajenú som ju ešte nevidela. No popravde, kto by odo mňa niečo také vôbec čakal? Že budem mať pohlavný styk s mladíkom, ktorého nepoznám ani týždeň? Neviem, či za mojou zmenou bolo nové mesto, alebo nové osoby, ktoré mi len nedávno vstúpili do života.

Letmo som prikývla a sústredila sa na varenie.

„Tak to ma podrž!“ zapišťala, až som ľakom nadskočila. „Ty, čo si sem prišla ako nevinná šedá myška, si sa vyspala s Edwardom – chalanom z baru?“ Spražila som ju pohľadom za to, ako ma nazvala. Jess si len povzdychla, zoskočila zo stoličky a už stála u mňa. „Vieš, že som to tak nemyslela. Ale to mi proste nejde k tebe...K tomu sa to stalo v lese!“

„Na lúke,“ opravila som ju a vypla sporák. Následne som z hornej skrinky vytiahla jeden tanier, na ktorý som vyklopila z panvice omeletu. Chcela som si ísť sadnúť, lenže v ceste mi stála Jess.

„To je jedno,“ pretočila oči a pustila ma, aby som mohla prejsť. Keď som už sedela a pustila sa do jedenia, posadila sa na stoličku vedľa mňa. „Neprezradíš nejaké detaily?“ Dívala sa na mňa so zdvihnutým obočím a čakala, či jej niečo poviem.

Vážne som nevedela, čo jej mám hovoriť. Bolo tak trocha zvláštne sa rozprávať práve o tejto téme. Teda, aspoň pre mňa. Radšej som mlčala.

„Tak sa budem pýtať konkrétne. Aké to bolo? Bol k tebe nežný? Alebo bol skôr divoký? Čo jeho telo?“ kládla jednu otázku za druhou.

„Jess, pŕŕ,“ prerušila som ju. Dala som si pauzu od jedenia a otočila sa k nej čelom. „Veľa otázok a k tomu... Nie som zvyknutá preberať túto tému.“ Ona sa na mňa prv len dívala, no potom sa usmiala a ja som sa, popravde, začínala báť, čo sa za tým úsmevom skrýva.

„Tak začnem ja, aby si sa trochu osmelila. Na svoj prvý sex si veľmi nepamätám, ale viem, že to bolo s jedným chalanom zo školy. Musím uznať, že nebol na zahodenie. Nebola to láska, len také chvíľkové poblúznenie. Raz jedno dievča usporiadalo párty, na ktorej sme sa stretli. Dala som sa s ním do reči, pili sme alkohol a stalo sa to. Len som bola opitá, preto si to nepamätám zreteľne.“ Pozerala sa niekam poza mňa, v hlave si asi prehrávala tú noc, ktorá sa stala bohvie kedy.

„Koľko máš vlastne rokov?“ napadlo ma. Zároveň som sa snažila odbočiť od témy. Jess sa vrátila do reality a zrak upriamila opäť na mňa.

„Devätnásť, ale nie nadlho!“ zaradovala sa, na jej tvári sa usadil široký úsmev. „Už v septembri budem mať o rok viac!“

Nechápala som ju. „Si z toho až veľmi nadšená.“ Prečo chce byť staršia?

„To som, mám viac dôvodov. Ale späť k téme. Takže hovor! Aké to bolo?“ Jej oči modré ako oceán sa dívali do tých mojich a takto nejako sa ma snažila prehovoriť, aby som jej to vyklopila. A popravde, darilo sa jej to.

„Ehm, no... Bolo to dokonalé. Stačí?“

Jessica pretočila očami, ale viac to nerozoberala. Ešte mi popriala dobrú chuť a potom sa niekam vytratila. Vrátila som sa ku svojmu jedlu a tanier bol onedlho prázdny. Rýchlo som ho umyla aj s príborom. Potrebujem si ešte nejako vysušiť vlasy. A to čo najrýchlejšie.

Vybrala som sa za Jess do jej izby, avšak tam som ju nenašla. Objavila som ju v kúpeľni, ako si upravuje natáčky na hlave.

„Kam sa chystáš?“ opýtala som sa jej. Usmiala sa na mňa v zrkadle a ja som si až vtedy všimla ako vyzerám. No, ak mám byť úprimná, vlasy vyzerali katastrofálne. Celé boli domotané a mokré. Bude mi hodnú chvíľu trvať, kým ich dám do poriadku.

„Na jednu párty v meste. Nechceš ísť tiež?“ navrhla, na čo som pokrútila hlavou.

„Veď ma predsa čaká práca v bare.“ Snažila som sa vyzerať, že ma to mrzí, i keď som popravde bola rada, že nemusím na tú párty ísť. Také veci ma proste neberú.

„Nevadí. Tak niekedy inokedy.“ A už opäť žiarila ako slniečko. Jej nálada sa rýchlo menila, v jednej minúte môže plakať a v ďalšej sa zas usmieva. To na nej asi nikdy nepochopím. Asi je až príliš veľký optimista.

Už-už chcela prejsť okolo mňa, ale zastavila som ju. „Nemáš náhodou fén?“ Jess sa zamyslela a potom prikývla. Myslela som si, že mi ho donesie alebo odniekiaľ vytiahne, no namiesto toho ešte prehovorila.

„Mám, ale účes ti spravím ja!“ To bola jej podmienka. „Neboj, za jednu polhodinu si umyješ vlasy a za tú druhú ťa pripravím.“ Bola to lákavá ponuka, ktorú som nedokázala odmietnuť.

Za necelú polhodinku som už bola zabalená v osuške a Jess mi jemne rozčesávala vlasy, čo jej netrvalo veľmi dlho. Následne už mi ich sušila fénom a stvárala s nimi kadečo. Hlavne som bola zvedavá na výsledok. Nijako som ju nepodceňovala, práveže naopak.

„Voalá!“ S tým ma otočila na stoličke k zrkadlu, kde spočinul môj pohľad a ja som ostala v nemom úžase. Väčšinu vlasov som mala prehodené na jednej strane a vďaka fénu nadobudli dojem väčšieho objemu. Zároveň sa jemne vlnili. „Tak, čo na to hovoríš?“ spýtala sa Jess, keď som dlhšiu dobu mlčala.

„Je to... úžasné,“ vydýchla som. Pozrela som sa na ňu cez zrkadlo. Na jej tvári sa pohrával víťazný úsmev. „Teraz si fakt nie som istá, či by z teba bola lepšia speváčka alebo kaderníčka,“ zamyslela som sa nahlas. Následne sme sa obe začali smiať.

Až o pár minút sme sa dokázali ako-tak upokojiť.  S ňou je proste zábava.

Jess sa niekam vyparila a ja som ešte chvíľku obdivovala svoje krásne upravené mahagónové vlasy v zrkadle. Potom som sa rozhodla ju hľadať. Nenašla som ju ani v obývačke, ani v kuchyni a dokonca ani v jej izbe. Ako posledná a jediná možnosť ostávala moja izba, kde som ju aj našla.

„Čo je to?“ opýtala som sa upierajúc pohľad na čierne čipkované tielko a tmavo-modré úzke rifle položené na mojej posteli.

„Tvoj dnešný outfit. Žiadne námietky!“ Varovne zdvihla ukazovák. Presne to som plánovala urobiť, lenže hádať sa s ňou bolo priam nemožné, vždy totiž vyhrá ona. „Chlapi od teba neodtrhnú zrak a verím, že ti nechajú aj prepitné. A ak príde aj Edward, bude po tebe doslova slintať.“ Jej ústa sa roztiahli do úsmevu.

Predstava Edwarda, ako slintá, mi prišla vtipná. Neubránila som sa úškrnu.

„Tak sa obleč a potom ťa ešte namaľujem,“ povedala, mrkla na mňa a zavrela dvere. Ostala som sama. Z komody som vytiahla čiernu čipkovanú podprsenku, ktorú som nedávno kúpila s Jess. Nemala som inú možnosť, keďže tú, čo som dnes mala, bola ešte mokrá.

Oblečená som vyšla von z izby do Jessicinej, kde sa práve maľovala.

„Jess?“ ozvala som sa opatrne, sedela totiž chrbtom ku mne a nechcela som ju vyľakať. Ešte by si kvôli mne vypichla oko.

V sekunde sa na mňa otočila i s úsmevom na tvári a mne tým vyrazila dych. Bola dokonalo nalíčená v takom rockovom štýle. Neustále ma niečím prekvapuje. Čo to bude nabudúce?

„Wow.“ Na viac som sa nezmohla.

Zasmiala sa. „Ja a wow? To skôr ty! Vyzeráš senzačne. Kiežby som mohla vidieť, ako by sa Edward zatváril, keby ťa takto uvidel. Neváhal by a vrhol by sa na teba.“ Sprvu som sa na ňu pochybovačne zahľadela, ale následne sme sa obe začali smiať. Neviem prečo, ale tá posledná veta mi prišla strašne vtipná. Presnejšie to vrhol by sa na teba.

„Dobre,“ prerušila náš smiech po minúte. „Tak ťa teraz rýchlo namaľujem, aby si stihla do práce.“ Vtedy mi už na smiech nebolo. Ani vo sne by som nechcela meškať, lebo by som dostala padáka a novú prácu by som si zohnala ťažko.

Počas toho, ako ma maľovala, prehovorila: „Budeš sa musieť naučiť líčiť sama, pretože ja tu vždy nebudem.“ Rýchlo som sa od nej odtiahla a strach v očiach som nestihla zamaskovať. Hádam len nemyslí na...

„Ako to myslíš, že tu nebudeš vždy?“ Hlas mi vyskočil o oktávu vyššie. Ona nad tým len pretočila očami.

„Že niekedy budem v práci od poobedia do noci a nebudem ťa môcť namaľovať. Jedine ak niekoľko hodín dopredu, ale ak by si si to rozmazala, nebrala by som za to zodpovednosť.“ Ahá, takže tak. S úľavou som si vydýchla a moja aktuálna maskéra sa vrátila k robote.

S tým červeným rúžom som nesúhlasila, ale príliš neskoro. Dozvedela som sa o ňom, až keď som sa uvidela v zrkadle. Oči namaľované špirálou sa mi páčili. K tomu ešte tmavšie očné tiene. Ale ten rúž nie. Bol veľmi výrazný a vyzývavý. To si jednoducho musím zmazať z pier.

„Na to ani nemysli! Nenič moje majstrovské dielo!“ upozornila ma. Dívala sa na mňa s hrozbou v očiach.

„Nie som tak náhodou svojprávna?“ podotkla som. Nič nepovedala, nepohla ani brvou. „Dobre, keď ti to teda urobí radosť, nič s tým nespravím.“ Zase vyhrala! Grrr...

Len čo som to dopovedala, už sa opäť okolo nej vznášala pozitívna nálada, ktorá nejakým zázrakom prechádzala na mňa a hnev v momente vyprchal. Čo už narobím? Jej nálada je horšia, ako nálada tehotnej ženy, ktorá mení svoju náladu každú minútu. Avšak Jess ju strieda každú sekundu.

Vrátila som sa späť do svojej izby a začala hľadať mobil a kľúče. Medzitým sa moje myšlienky uberali smerom k Edwardovi. Bola som nesmierne šťastná, že dnes príde do baru. A to kvôli mne!

„Mimochodom, hádaj čo sa dnes ešte stalo,“ zavolala som na Jessicu a zároveň sa usmiala pri spomienke na dnešok.

„Čo také? Stretli ste v lese srnku?“ znela jej odozva, na čo som len pretočila očami.

„Edward mi vyznal city.“ Následne sa zjavila vo dverách s udiveným výrazom. Vo vlasoch už nemala natáčky, čiže ich mala jemne kučeravé. Musím uznať, že jej to svedčalo. I s vlnitými, i s rovnými. Ona bola celá pekná, preto ma divilo, prečo nemá frajera. Buď má strach zo záväzkov, alebo je na rovnaké pohlavie. Eh, tú druhú možnosť okamžite vylučujem. Takže asi nechce mať vzťahy, ale radšej chalana na jednu noc.

„To fakt? A čo povedal?“ Obočie jej vyletelo nahor a horlivo čakala na moju odpoveď.

„Povedal, že...“ Chvíľka napätia. „Že ma miluje!“ zapišťala som radostne. Jessica sa usmiala.

„To aj dáva zmysel, inak by si s ním asi nemala sex, čo? Alebo ti to povedal až po tom? Žeby si pred tým, čo sa udialo, nebol istý?“ Prižmúrila som oči. Čo tým chce naznačiť? „Len žartujem,“ zasmiala sa. „Prajem ti to. Vám obom.“

„Ďakujem,“ šepla som. Ešte raz sa na mňa usmiala a chystala sa zase zmiznúť do svojej izby, ale zastavila sa. Videla som na nej, že ju niečo napadlo. Za ten čas, čo ju poznám, ju ako-tak viem odhadnúť.

„Ináč, nechcela by si napísať román? Mladík sa zamiluje do dievčaťa z baru a tá jeho city opätuje. Lenže sa do toho primieša jeho kamarátka, ktorá ho miluje a zvedie ho, aby im pokazila vzťah. To sa jej však nepodarí, pretože ich láska je veľmi silná. Tak sa rozhodne, že to dievča zabije a...“ Nenechala som ju dokončiť.

„Nie, vďaka,“ prerušila som ju, pretože som vážne nechcela počuť pokračovanie. Ona sa len s povzdychom vrátila do svojej izby.

Á! Konečne som našla mobil. Čo robil v komode? Avšak pri pohľade na mobil som nemala čas premýšľať. Nesmiem zmeškať do práce!

Dúfam, že si ešte spomínate na túto poviedku. Vážne ma veľmi mrzí, že písanie tejto kapitoly mi trvalo vyše 2 mesiace. Popravde som plánovala, že sa v tejto kapitole udeje toho ešte viac, ale to by ste si museli čakať ešte dlhšie. Tak som sa rozhodla, že zvyšok dám do ďalšej kapitoly.

Budem vďačná za každý komentár. :)

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený živel - 11. kapitola: