Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stará láska nehrdzavie - 13. kapitola

Stará láska nehrdzavie - 13. kapitola

Bella uverí Edwardovým slovám a ani na moment o nich nepochybuje. Jacob sa ju snaží presvedčiť, že jej Edward klame, ale Bella mu neverí.

Počas jednej návštevy v La Push sa niečo vo vzťahu medzi Bellou a Jakeom zmení. Prečo? To si už musíte prečítať. ♥

13. kapitola

Bella

Stála som vonku na trávniku oproti Edwardovi a tvrdohlavo odmietala snahu vlastného tela oprieť sa oňho. Mimovoľne som si šúchala miesto, kde ma predtým pohladil Jake, ale potom som si ruky prekrížila na hrudi. Ticho, ktoré nás obostieralo, narúšalo iba občasné zahúkanie sovy či vzdialený dupot láb. Boli to tie Jacobove? Nechcela som ho posielať preč, ale inak som nemohla. Čo keby sa prestal ovládať natoľko, že by sa premenil rovno pred našim domom? Moja osoba nestála za taký risk. Jake ma síce miluje a ja jeho tiež, no nie tak, ako by si prial on. Je mojim dobrým, čo dobrým, najlepším priateľom, je mi viac ako brat, moja spriaznená duša. Dala by som zaňho aj život. Aj preto som nemohla dopustiť, aby sa šarvátka medzi ním a Edwardom prehĺbila.

Okrem toho som považovala za šťastie, že Charlie už bol v ríši snov. A môj spánok, o ktorom som si myslela, že trval len chvíľu, musel byť dlhší. Keď ma totiž zobudili zvuky z vonku, bola už tma. Najprv som však bola tak dezorientovaná, že v prvom momente, som ani nevedela ako sa volám. A ako červík v jablku, mi vŕtala v hlave myšlienka, kto by mohla byť oná Tanya. Nikdy predtým ju Edward nespomínal.

Tak som teda stála pred ním, v tom najškaredšom župane a najlepších papučiach aké som napochytro našla a videla na ňom, že nevie kde začať. Zamyslene si hrýzol peru, čo bol skôr reflex, než úmysel. Už- už otváral ústa, ale potom ich zase zavrel. Ja som zase bez rozmyslu siahla na miesto, kde sa ma predtým dotkla Jacoba dlaň. Líca sa mi rozpálili ešte skôr, než som si tento môj pohyb uvedomila.

Keď som sa však zhlboka nadýchla, omámila ma dobre známa sladkastá vôňa a z hlavy sa mi vyparilo úplne všetko, čo som chcela povedať. Edward na mňa konečne pozrel a zdvihol kútik úst, čo mu vyčarilo na tvári jeho typický krivý úsmev. Srdce sa mi roztĺklo ako splašené, on sa usmial ešte viac a pritiahol ma k sebe.

Isabella Swannová, si obyčajná bábovka!

„Vieš, Bella, netušil som, že príde, inak by som ťa na ňu určite pripravil. Myslím Tanyu, samozrejme. Je našou rodinnou priateľkou už pár desaťročí. Prišla celkom nečakane, ani jej sestry v Denali netušili, že sa k nám chystá," vysvetľoval. Pri tom ma objímal a vrch mojej hlavy pokrýval nežnými bozkami. Bola som v takom delíriu, že by som súhlasila aj s výletom na Mars, medzi skupinku tých najhorších upírov. Potom som sa mierne oklepala a niečo ma napadlo.

„Tie sestry z Denali?" vyhŕkla som nadšene. „Tak čo keby si nás zoznámil?"

Spomenula som si, ako sa o nich pár krát zmienil, len mi nepovedal mená. Vtedy som nepovažovala takú vec za podstatnú. Tiež patrili medzi upírov - vegetariánov a s Cullenovcami udržiavali priateľské styky.

„Už je neskoro, vydala sa na cestu späť. Nejaká partička prerastených vlkolakov ju, mierne povedané, zahnala," vysvetľoval, ale keď som nič nehovorila, pokračoval ďalej: „Je už niekde na polceste medzi Forks a Denali, ale..." Zmĺkol, odtiahol si ma od seba a v očiach som mu videla, zatancovať hviezdičky. „Keďže si načrtla niečo o zoznamovaní s rodinou... Skrátka, nechcela by si prísť na návštevu a spoznať všetkých Cullenovcov?"

Uf, čože? Všetkých... No pánabeka! A celý návrh predniesol, až mi skoro vyznel, ako žiadosť o ruku. Či chcem? Pravdaže, všetkými dvadsiatimi!

„Tak, čo ty na to?" zopakoval nervózne.

„Samozrejme, že súhlasím!" prikývla som nadšene. „Si si však na sto percent istý, že rovnako nadšený budú aj ostatní? Vídavame sa síce v škole, ale nijak dobre sa nepoznáme."

„Za Alice môžem bez problémov povedať áno. Už dlho dobiedza, že ťa chce viac spoznať," stíšil hlas a pokračoval, „chýba jej partnerka na nákupy."

Ja a nákupy? Skoro mi zabehlo. Keď som však mrkla hore, došlo mi, že si ma doberá.

„Neboj sa, nedám ťa!" uistil ma. „Za Esmé a Carlislea s pokojným svedomím vyhlasujem, že budú len radi, ak budú mať v dome osôbku s tvojim apetítom. Esmé totiž zbožňuje varenie. Len sa nenájde nikto, čo by jej výtvory hodnotil inak, než vizuálne."

„Emmett si na teba už dlho brúsi zuby, neboj, nie doslova. Niekedy mám dojem, že jeho jedinou životnou náplňou je privádzanie druhých do pomykova. Počítaj s tým, že si bude s teba uťahovať pri každej možnej príležitosti," pokračoval naoko vážne, no pritom sa smial.

„Jasper a Rosalie budú ťažší oriešok, ale nemusíš sa ich báť. Jasper k nám patrí najkratšiu dobu, tak aj jeho sebaovládanie ešte potrebuje nejaký ten tréning." Po tele mi prebehli zimomriavky a akosi nevedomky som sa chytila za krk. Zbadal to a hneď ma chlácholil.

„Ručím aj za neho, nikdy by si k tebe nič nedovolil."

„A Rosalie? Aké temné tajomstvo skrýva ona?" spýtala som sa nedočkavo.

„Rose... ona svoju premenu znáša najhoršie, nikdy sa celkom nezmierila s večným životom," vysvetľoval postoj svojej sestry.

Bol by ešte pokračoval, ale v útrobách domu, kde sa práve nachádzal Charlie, sa rozsvietilo. Odskočila som od Edwarda, akoby som sa bola popálila.

„Ďakujem ti za všetko. Za vysvetlenia a tak." Ohliadla som sa za seba. Nastražila som uši a začula kroky, ktoré zaručene viedli z horného poschodia dolu. „Zavolaj mi, alebo ja ti zavolám, alebo..."

Moje zmätené slová umlčal hlboký vášnivý bozk a pritisnutie tela na telo. V hlave som miesto mozgu okamžite mala vymetený dvor.

„Ráno ťa vyzdvihnem!" oznámil mi a zrazu bol fuč.

Musela som sa oprieť o strom, aby sa mi nepodlomili nohy. Z kmeňa toho stromu na mňa zízala priehlbina a ja som si nevedela rýchlo spomenúť, odkedy tam je. Potom na verande zasvietilo svetlo a zbadala som obrysy postavy môjho otca. Ešte než spustil čo tu robím v túto dobu, vyhŕkla som prvú vec, čo mi prišla na rozum.

„Počula som buchot zo zadného dvora. Myslela som si, že tam zase stvára neplechu tá zatúlaná mačka." Klamala som, až sa mi od úst prášilo. Nikdy predtým mi to tak dobre nešlo. Otec len pokrútil hlavou.

„Nabudúce ma radšej zobuď, Bells. Nikdy nevieš, aký vagabundi by sa mohli skrývať za najbližším rohom," povedal ospalo a počkal kým vojdem spolu s ním do domu.

Veru, oci, nikdy nevieš! Pomyslela som si a začala opatrne stúpať do schodov. Hore som spadla do perín, ani som nevedela ako a behom chvíľky spala ako nemluvniatko.

 

Jacob

„Sam, veď ti hovorím, na Embryho Calla treba dávať väčší pozor!“ sťažoval sa v sobotu poobede Paul svojmu kamarátovi a alfovi v jednom. „Ústa má deravšie ako rybárske siete v celom La Push. Raz-dva prezradí tajomstvo komu nemá. Neubehla ani hodina, čo som ho ledva zastavil.“

Sam napokon vstal, ale popritom nezabudol znechutene prevrátiť očami, nad Paulovou naliehavosťou. „Zbytočné obavy Lahote, mám Embryho aj ostatných pod palcom lepšie, než ty všetky ženské v rezervácii.“

Paul si posmešne odfrkol a frustrovane pohodil hlavou. Stál som k nemu otočený chrbtom a nemohol som sa zdržať, aby som sa nerozosmial na plné kolo. Svedkom podobnej výmeny názorov, medzi Paulom a Samom, som nebol  po prvý krát. Paula neodradzoval ani fakt, že Sam je vlastne jeho nadriadený. Drzosť bola totiž Paulove druhé meno.

„O moje ženské nemaj strach!“ odporúčal mu Paul a hlas sa mu začal nepatrne triasť.

Zbadal som zmenu v jeho hlase ako prvý. „Hlavne pokoj Paul, áno? Neviem čo by povedal starý Clearwater, keby si mu rozbil posledný zo slušných člnov?“ Tíšil som ho. Často sme ho museli upokojovať, aby nevybuchol, napríklad uprostred supermarketu. Zhoršilo sa to dňom, kedy do našej trojčlennej svorky pribudol štvrtý člen, Embry.

Príznaky vykazoval už niekoľko týždňov, takže sme ho strážili dňom aj nocou. Jeho prvá premena prišla uprostred týždňa a pre mňa absolútne nevhod. Práve som končil celonočnú hliadku a chystal som sa za Bellou, aby som ju mohol odviezť do školy. Večer mi volala a sťažovala sa, že nákladiačik nejako stávkuje. Návrh na odvoz vyletel zo mňa ešte skôr, ako som si ho stihol rozmyslieť. Úplne som v opojení zabudol na tú pijavicu. Lenže ona nadšene súhlasila.

Išiel som sa schovať za strom, kde som mal ukryté veci, keď sa mi v hlave ozval nejaký čudný hlas. Ako som mal v hlave len Bellu, nedošlo mi hneď, o čo sa jedná. V momente keď som pochopil, že sa jedná o nový prírastok, stisol som zuby a potichu zavrčal. Potom som začal jednať. Pripomenul som si smutný deň, keď sa to stalo mne a tak som chtiac-nechtiac, zabudol na znechutenie, ktoré ma ovládlo. Vydal som sa smerom, odkiaľ sa ozývala Embryho zmätená myseľ, aby som mu pomohol v začiatku.

Vrátil som sa naspäť do prítomnosti, kde sa ostatní práve rozhodli, že vyzdvihneme Embryho a pôjdeme si zaskákať na útesy. Počasie bolo na koniec júna síce príliš chladné, ale naša telesná teplota taký nedostatok vyvážila. Aj uprostred treskúcich mrazov sme mohli chodiť polonahí a nevadilo nám to.

Pridal som do kroku, aby som ich dohnal. Na vrchol sme dobehli za chvíľu. A ja som opäť zaspomínal, ako sme tu ležali spolu Paulom vo vlčej podobe, po mojej prvej premene. Niečo ma štuchlo do pleca a keď som sa otočil, zbadal som práve Paula. Bol som mu vďačný za tichú podporu.

Prvý skočil Sam. Mne sa do skákania veľmi nechcelo, ale nakoniec som premohol nechuť a postavil sa na okraj brala. Zhlboka som do pľúc nasal štipľavý studený vzduch s prímesou soli a odrazil sa. Skok bol nesmierne oslobodzujúci a na pár sekúnd mi dovolil na všetko zabudnúť. Vystretými rukami som rozrazil rozbúrenú vodnú hladinu a nasledovne sa do vody ponoril celý. Z brehu už na mňa zúrivo mávali ostatní.

„Jake, švihni si!“ volali na mňa jednohlasne. Obloha nevyzerala práve prívetivo, zdalo sa, že sa na nás ženie búrka. Chceli sme predtým stihnúť ešte aspoň jeden skok.

V diaľke zaburácal hrom a kým som si z vlasov vytriasal vodu z druhého zoskoku, zbadal som neďaleko stojacu drobnú postavu. Bella! Srdce sa mi zastavilo a potom urobilo pravý opak. Rozbúchalo sa tak rýchlo, že mi skoro vyletelo z hrude. Embry mi tresol po chrbte a veselo zapískal. Škaredo som sa na neho pozrel a výhražne zavrčal.

„Tak poď, ty bažant!“ smial sa Paul a začal ho strkať preč. Všetci sa vzdialili, aj keď podaktorým to robilo značné problémy.

Ešte ani neboli z dohľadu a už som skokom prekonal vzdialenosť, aby som sa priblížil k Belle. Stále stála na tom istom mieste, takmer bez pohybu a valila na mňa oči veľké ako studne. Chcel som ju hneď objať, celý šťastný, že ju vidím, ale včas som sa zastavil. Mne premočené oblečenie, nalepené na tele nevadilo, no ona mohla ľahko prechladnúť.

„Ahoj, Bells!“ pozdravil som ju nadšene. „Kde sa tu berieš? Vôbec som nevedel, že prídeš, inak by som sa náležite obliekol,“ povedal som naschvál obradne a mierne sa uklonil.

„Pane, myslím, že mi vaša výstroj bohato postačí,“ odvetila a vzápätí sa mierne začervenala. Dvakrát zažmurkala a ja som ju chytil za ruku. Samého ma prekvapila moja odvaha a ešte viac skutočnosť, že sa Bella hneď nevytrhla.

„Slečna, smiem vás pozvať na šálku čaju?“ pokračoval som v komédii. Obaja sme sa na tom bavili. „A medzitým mi môžete povedať, čo vás privádza do týchto končín.“

Následkom studeného vetra  Bellu striaslo, tak som ju opatrne objal okolo pliec. Ona nedbala na to, že som premočený skrz naskrz a privinula sa ku mne. Nemohol som byť šťastnejší.

Vybrali sme sa k nám domov, kde som zo seba ihneď zhodil mokré šortky a po rýchlej sprche na seba obliekol niečo normálne. Bella medzitým stála pri šporáku a dávala pozor na čajník, z ktorého už stúpala para.

„Kde je Billy?“ vyzvedala. „Mám mu odovzdať od Charlieho odkaz.“

„Otec je u Clearwaterovcov. Naspäť ho privezie starý Harry,“ odpovedal som jej a z linky som vybral dva hrnčeky. „Ako sa darí tej starej rachotine?“ opýtal som sa nevinne na stav jej štvorkolesového miláčika. Vedel som, že naňho nedá dopustiť, ale práve preto mi to nedalo, aby som si nerypol.

Založila si ruky vbok a prižmúrila oči. „Tak bacha! Nikto nebude urážať môjho miláčika!“

Zdalo sa mi to, alebo skutočne dupla nohou? Niečo mi ďoblo do hrude, konkrétne, jej zovretá päsť. Vedela, že mi taký štuchanec nemôže ublížiť a mňa to skôr pošteklilo. A potešilo. Tešil ma každý jeden jej dotyk. Na okamih sme zamrzli. Rukou som automaticky uchopil tú jej a bruškom palca jej prechádzal po zápästí. Ona zaborila voľnú ruku do mojich vlasov. V mojom vnútri sa prebúdzala silná túžba, silnejšia než kedykoľvek predtým.

A práve v tej chvíli keď k bozku chýbal už len krok, zapískal čajník. Prekliate haraburdie! zanadával som v duchu. Bella odo mňa odstúpila a pohľad uprela tvrdohlavo pred seba.  Naliala horúcu vodu do hrnčekov a ponorila do nej dva vrecká. Odkašľal som si, akoby sa nič nestalo a oprel sa vedľa nej o kuchynskú linku.

„Chevy už jazdí ako hodiny, síce trošku hrdzavé, ale jazdí,“ povedala hrdo a tým prerušila napäté ticho, čo sa medzi nami rozhostilo.

Vzali sme rozvoniavajúce hrnčeky do rúk a posadili sa v obývačke na gauč. Vonku začala besnieť búrka. Dážď vytrvalo kropil zem a blesky pretínali oblohu v nepravidelných intervaloch. Chvíľu sme sedeli mlčky. Bella si jednu nohu vyložila na čalúnenie a prstami objala teplú keramiku. Aby som prelomil zvláštne ticho, začal som jej rozprávať čo je nové vo svorke, o Embrym, škole.

„Jake, ako všetko zvládaš? Ale pravdu!“ pýtala sa ma a v hlase jej zaznela úprimná obava.

„Bells, nevidíš, že prekypujem zdravím a dobrou náladou?“ podpichol som ju a napol svaly, aby som jej dokázal, že svoje slová myslím vážne.

„Tsss, neviem, neviem,“ zapochybovala, keď pohľadom začala hodnotiť moje napnuté bicepsy.

„Hádam budem mať teraz viac času, keď za týždeň končí škola. Aj keď, poznáš to, svorka musí byť stále v strehu, keby náhodou zase prišla... proste musíme byť v pozore.“ Najprv som chcel začať tému o tej pijavici, ktorú sme nedávno naháňali, ale rozmyslel som si to. Nechcel som narušiť pohodu medzi nami. „Ale my sa uvidíme, nie?“

„Ak ma prídeš niekedy pozrieť k Newtonovcom do obchodu,“ odpovedala.

„Takže si tú brigádu predsa len dostala? Super, gratulujem ti!“ potešil som sa. Tak trošku sebecky ma napadlo, že keď bude často v obchode, nebude ho môcť toľko času tráviť s tou ryšavou pijavicou. Ale ani s tebou ty mudrlant! Vynadal som si a takmer som prevrátil očami.

„Áno, Jessica ju odvolala, bude s rodičmi cez leto preč, takže dali šancu mne,“ vysvetľovala mi. Potom sa ku mne nahla a váhavo mi pošepkala, „Chceš vedieť tajomstvo?“

„Samozrejme, že váhaš!“ Napol som uši ako struna na gitare a čakal.

„Potrebujem ťa ako bodyguarda, na ochranu pred Mikeom Newtonom!“ prezradila mi a hneď sklopila hlavu, aby som nevidel jej kútiky úst, ktorými jej len tak šklbalo.

Na Mikea som si veľmi dobre pamätal. Nielen od ich výletu do La Push, ale aj z okamihov, keď som Bellu vyzdvihoval pred školou. Nemusel som byť žiadnym čitateľom myšlienok, aby mi nedocvaklo, na čo si robí zálusk.

„Moja taxa je ale dosť vysoká, neviem, či sa ma budeš môcť dovoliť?“ povedal som naoko povýšene.

Bella položila hrnček od dopitého čaju na stolík, s mojim urobila to isté a potom mi pozrela do očí. Tie svoje prižmúrila do úzkej linky.

„Som len chudobná študentka, Jake. Nie som si istá, či ti požadovaný honorár budem môcť zaplatiť!“ sťažovala sa a teatrálne si povzdychla.

„Ja myslím, že v tom nebude problém. Postačí mi nejaké občasné rande!“ vyhŕkol som a v duchu sa tľapkal po pleci, ako som to zaonačil. „Mohli by sme začať hneď zajtra?“ dodal som už váhavejšie.

Nechcel som vyznieť príliš dychtivo, ale ani sa mi nedarilo zakryť nadšenie z očakávania, keby súhlasila. Bella  sa mierne začervenala, že som si to skoro ani nevšimol. Stiahla ruku ktorou sa ma dotýkala a posadila sa tak, že som ju zase videl z profilu.

„Zajtra nemôžem!“ vyhŕkla rýchlo a ešte viac sa zapýrila.

„Oukej, tak teda inokedy. Alebo nie?“ Nechcel som byť dotieravý, ale nedalo mi, aby som sa nespýtal. „Budeš s ním, však?“ Zaťal som zuby. „Prepáč, nemám právo...“ Nechcel som sa do toho miešať, nič ma do toho nebolo. No len čo som si spomenul na ten večer pred Belliným domom, naježili sa mi všetky chlpy na tele.

Bella si vyložila nohy na pohovku a schovala svoju tvár do dlaní. Krucinál, snáď som toho toľko nepovedal! premýšľal som, čo ju mohlo vyviesť z miery. Niečo zamumlala, ale aj keď som nastražil uši, nerozumel som viac ako phmfggg. Opatrne som sa dotkol jej pleca. Hlavu zase zdvihla, ale pohľadom aj naďalej visela niekde inde.

„Jake, chcem, aby si to vedel, lebo... si môj najlepší kamarát a spriaznená duša... skrátka, zajtra idem návštevu Cullenovcov,“ oznámila mi a skĺzla po mne váhavým pohľadom.

Čože?! Asi si zájdem za doktorom, lebo ako sa zdá môj vlkolačí sluch už nie je, čo býval. Zavrčal som, môj inštinkt ochrancu sa predieral na povrch. Osoba, ku ktorej som pripútaný a ktorú milujem viac než svoj život ide  zajtra do brlohu bytostí, čo z nej raz dva môžu vysať život. A k nemu! Tej svini, čo ju iba vodí za nos. Vedel som, že sa nahnevá a pohádame sa, no musel som sa pokúsiť jej v tom zabrániť. A možnože ma tento krát bude počúvať.

„Bells, neviem, ako ti mám povedať, ako ťa presvedčiť, aby si k nim nechodila,“ načal som, ale ona ma hneď prerušila. „Jake, ani to neskúšaj!“

„Prosím, vypočuj si ma!“ žiadal som ju. „Potom mi môžeš vynadať, utopiť ma, čo len budeš chcieť.“

„Aj utopiť?“ uisťovala sa s miernym pousmiatím. Prikývol som na súhlas. Zase som sa zhlboka nadýchol a rozhodol sa nechodiť okolo horúcej kaše.

„On s ňou spal, Bells!“ vyhŕkol som rýchlo. „Keď sme ju naháňali, vtedy sme ešte nevedeli, kto je a prečo sem prišla. No čím som jej bol bližšie, tým som jeho pach cítil stále zreteľnejšie.“

„Klameš!“ vyhŕkla Bella a prudko sa postavila, následkom čoho sa hrnčeky na stolíku rozhrkotali. Keď som sa tiež postavil, zvrátila hlavu dozadu, aby mi mohla pozerať do očí.

„Mohla som čakať, že sa ho budeš snažiť pošpiniť. Edward ma upozorňoval, aby som sem radšej nechodila. Mala som ho poslúchnuť...“

Bol som ohúrený. Rukami som zovrel jej útle paže a hlavu priblížil bližšie ku nej.

„Bells, prosím, musíš mi veriť. On iba zneužíva svoj dar. Nemiluje ťa! Keby ťa miloval, nemal by pletky s ňou, s Tanyou.“ Bella sebou začala šklbať, aby sa mi vyšmykla, no odmietal som ju pustiť. Držal som ju pevne, no zároveň tak, aby si neublížila.

„Jake, neverím ti. Neznesieš, že som si vybrala jeho...“

„Bells, všetko je inak, ver mi, prosím!“ žiadal som ju s hlavou už takmer tesne pri tej jej. Klamal by som, keby som tvrdil, že ma tie slová nezasiahli. Snažila sa vykrútiť z môjho objatia, ale tak nejako ochabnuto, akoby sa už ani nechcela vyšmyknúť. Zbadal som to a jednou rukou, jej zdvihol bradu, aby na mňa pozrela.

„On ťa nemiluje, otvor už konečne oči!“ žiadal som ju naliehavo. Zase sa začala na protest mykať. „Bells ja... ja ťa...“ milujem, dodal som v duchu. Miesto slov, som nechal moje srdce zvíťaziť nad rozumom.

Bolo to ako blesk z čistého neba. V jednej chvíli som ju iba držal a v druhej zúfalo dobýval jej pery. Chutila neskutočne nádherne a sladko. A nebránila sa! Chvíľu bojovala, to áno, no nakoniec v mojom náručí ochabla a ja som ju musel objať, aby nespadla. Jednou dlaňou som ju začal hladkať po chrbte a ona svoje ruky ovinula okolo môjho krku. Pootvorila ústa do úzkej štrbinky a nesmelým dotykom jazyka na mojich perách, ma pozvala ďalej. Neváhal som ani sekundu. Vnikol som jazykom do jej úst a ona mi odpovedala viac než vášnivo. Mierne som sa prikrčil, pritisol si ju ešte bližšie k sebe a rukou jej zašiel do vlasov. Keď sa náš bozk stával stále viac divokým, prestal som premýšľať. Zabudol som na všetko, boli sme len my dvaja. Nič také vzrušujúce a krásne som v živote nezažil. Byť s ňou, zažívať ten dokonalý pocit šťastia, že predsa len ku mne niečo cíti...

Zrazu tresk! Zvuk trieštiacej sa keramiky nás doslova vytrhol z vášnivého opojenia. Prekvapene sme pozreli na črepiny, ktoré sa váľali na dlážke, spolu s vyliatym zvyškom čaju. V opojení sa nám akosi podarilo zhodiť šálky na zem.

 

Bella odo mňa odskočila, akoby sa popálila. Treštila oči a prstami si neprítomne prechádzala po opuchnutých perách. Z očí jej začali tiecť slzy. Bol som z toho zmätený. Pristúpil som k nej, ale pohybom ruky ma zastavila.

„Jake, nie!“ prosila. „Nemalo sa to stať! Ľutujem... prepáč mi to. Nechcem aby si si myslel, že ťa zneužívam. Nie, prosím, nechaj ma to dopovedať,“ žiadala ma s plačom, keď som sa pokúsil, zase ju objať. „Bude lepšie, ak sa nejaký čas neuvidíme. Do obchodu za mnou nechoď, nevolaj mi. Bude to tak lepšie, Jake. Odpusť mi to!“ vyhŕkla a než som ju stačil zastaviť, vybehla von.

 

ZHRNUTIE


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stará láska nehrdzavie - 13. kapitola:

 1
07.12.2019 [13:57]

EmpressŤažko, veľmi ťažko. Ale nemal chudák na výber. Emoticon Emoticon

07.12.2019 [12:30]

BreeTannerTo vím, že to tak je, to i Jake říkal. Emoticon Jen jsem si říkala, jak to zvládl, když byla pryč. Emoticon

07.12.2019 [10:03]

EmpressMne by to tiež rozhodne nevadilo. Emoticon Emoticon Emoticon
Vydržal, pretože musel. Emoticon Tu sa vlci s Cullenovcami nebratríčkujú, ako to bolo v TS, tak si predstav, čo by sa stalo, keby Jake v celej paráde nabehol do vily, aby mohol byť s Bellou. Emoticon Emoticon To ako musel vtedy trpieť, si môžeme len predstavovať, ale dobre mu nebolo. Emoticon Emoticon Ako som písala už skôr, pripútaný vlkolak bude pre svoju vyvolenú tým, čím ona bude chcieť. A Bella, ovplyvnená Edwardovým zvláštnym darom, zatiaľ nechce... Emoticon Emoticon Emoticon Ja by som teda neváhala Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.12.2019 [9:17]

BreeTannerTak zase spolu evidentně souhlasíme, také by mi nevadilo, kdyby tohle udělal i mně. Emoticon No, já vím, že se Belle u Cullenových nic nestane, ale i tak... Když vím, jaký je Edward v tvé povídce zmetek, i kdyby se Jake neotiskl (vysvětli mi prosím, jak Jake vydržel bez předmětu otisku tak dlouho, když na začátku viděl Bellu zase po letech?), úplně chápu, proč je tak zapaleny a je proti... A ten polibek byl nádherný. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.12.2012 [2:17]

EmpressMarti, ďakujem za komentár Emoticon Emoticon Emoticon
Len nech ťa prosím netriafa, Emoticon to by ma potom mrzelo Emoticon Emoticon
Edouš bude zrejme dovtedy chodiť po vodu, kým sa ucho neodtrhne Emoticon Emoticon
Jacob je odvaha sama Emoticon a mne by vôbec nevadilo, keby sa takto odvážil aj pri mne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Marticka
21.12.2012 [10:40]

ide ma trafit šlak *hysterical* *hysterical* *hysterical* to jej Edík poriadne vymetol mozog s tým klamstvom*angry* *angry* *angry* no nech sa už rozhodne akokolvek, bude to mat tažke *nod* *nod* *nod* Jacoba my je líto, zase sa bude trapít,kým nepríde na scénu,drzím uz Emoticon Emoticon Emoticon Jacobe to políbení bylo odvážne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.09.2012 [22:12]

EmpressRena16, ďakujem Emoticon

17.09.2012 [19:58]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14.09.2012 [13:55]

EmpressZlato, ďakujem za koment Emoticon Emoticon
No, pravdupovediac, nijaký francuzák nebol v pláne Emoticon , ale keď oni si tie postavy robia čo chcú. Emoticon Emoticon
Takže, ak by boli nejaké "reklamácie", tak u Jakea a Belly Emoticon Emoticon
Na kapče sa už pracuje a ak sa pošťastí, tak zajtra bude v adm. Emoticon Emoticon

14.09.2012 [13:14]

maryblackkonečně si dali francouzáka!!! Emoticon Emoticon Hned mám lepší náladu Emoticon Emoticon. A teď rychle dál a doufám, že bude nějaký vzrůšo Emoticon Eda by potřeboval trošičku prohodit zdí, za to co dělá Belle Emoticon A Bella by potřebovala něčím přetáhnout po palici, aby se probrala Emoticon Emoticon ... ještě tak vědět čím... Emoticon Emoticon Emoticon Takže rychle další kapču jinak... Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!