Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 6. kapitola

Nový život vo Forks 6. kapitolaV tejto kapitole Vám trocha odhalím Bellinu myseľ a niečo z jej minulosti, ktorá vplýva na jej správanie. Každý máme svoje tajomstvá no nie?

EDIT: Článok neprešiel korekciou.

„Bella? Bella, zobuď sa." Cítila som na tvári niečie studené ruky a z diaľky som počula moje meno.

„No tak, Bella. Vstávaj kamarátka." Ten hlas bol čoraz bližšie a ja som začala otvárať pomaly oči. Udrelo ma do nich silné svetlo a opäť som ich zavrela. Po chvíľke som to skúsila opäť a oči otvorila. Pri posteli stála Alice a pozerala na mňa veľmi starostlivo.

„Alice? Čo sa stalo?" opýtala som sa, pretože si pamätám len úder do hlavy a odporný zápach krvi.

„Bella, Jessica ťa trafila loptou do hlavy. Má dobrú mušku, vie kam mieriť. Odniesol si to tvoj nos a pera. Spustila sa ti krv a ty si odpadla. Potom ťa profesor odniesol na ošetrovňu. Bože tej krave by som vytrhla vlasy. Neviem o čo jej ide!" Zúril ten malý škriatok a ja som si začala spomínať. Volejbal, lopta smerujúca na mňa. Pamätám si aj Jessicu. Ten jej samoľúby úsmev keď sa lopta rútila mojím smerom. Alice má pravdu je to krava.

„Alice upokoj sa. S tou kravou si to vybavím sa sama. Možno to bolo len nedorozumenie. A ak nie tak ver, že si to odskáče!" prskla som na čo sa Alice usmiala.

„Páči sa mi toto tvoje odhodlanie Bella. Jesicca zrejme netuší s kým si začala však," povedala, začala sa smiať a pomohla mi z ošetrovne.

Ale má pravdu, Jessica netuší s kým si začala. Kedysi som bola utiahnuté dievča, ktoré sa s nikým moc nebavilo. Potom prišiel Terry a každý ma začal zdraviť, rozprávať sa so mnou a boli veľmi milí. Vedela som, že to spôsobuje on. Veď chodiť s kapitánom tímu je predsa výhoda. Keď si ku mne nikto nedovoľoval, začala som byť aj ja sebavedomejšia. Už som sa nebála vyjadriť svoj názor, nebála som sa povedať, keď mi bolo niečo proti srsti. Mala som za sebou jeho a vo mne rástlo sebavedomie každým dňom.

Potom som však padla na dno, keď ma Terry podviedol. Slepo som mu dôverovala a doplatila som na to. Už som nebola tá, čo chodí s kapitánom a všetci sa mi otočili chrbtom. Okrem Angely, ktorá bola moja priateľka aj pred tým ako som začala chodiť s Terrym. Po rozchode som zistila, že nemôžem veriť nikomu. Čo to boli za priateľstvá, keď sa mi každý obrátil chrbtom a tváril sa že neexistujem? Dokonca sa mi posmievali a ukazovali na mňa áno na tú podvedenú ale znášala som to so vztýčenou hlavou a rovnako som so vztýčenou hlavou odišla sem do Forks, kde sa mi pod nohy neustále pletie skupinka otravných spolužiakov.

Alice bola svojim spôsobom milá. Sršala z nej energia akú som u nikoho nevidela. Bola ako malá letná búrka. Kde všade sa objavila tam zanechala spúšť. Aj keď mi strašne liezla na nervy aj s jej bratom v jej spoločnosti som sa cítila celkom dobre. Vďaka nej bol môj prvý deň v škole trocha zábavný, konečne som sa niekomu zdôverila a dokonca bola pri mne kým som sa neprebrala na ošetrovni.

Síce som nechápala o čom hovorila počas obeda ale očividne bola plná záhad a nemala som v pláne to zisťovať. Každý má svoje tajomstvá a ja ich mám tiež stále dosť na to, aby som niekoho odsudzovala.

„Bella, tak uvidíme sa zajtra?" Prerušila ma Alice z môjho premýšľania. Poobzerala som sa okolo seba a ani neviem ako stáli sme pri mojom aute.

„Prepáč, zamyslela som sa," povedala som pravdu. Alice sa na mňa len usmiala, vyzerala že jej to neprekáža.

„To nevadí, každý je niekedy myšlienkami inde," zasmiala sa, kývla na pozdrav a vybrala sa k svojmu autu.

Nasadla som do toho môjho a vybrala som sa domov, kde budem musieť Charliemu vysvetľovať, prečo mám opuchnutý nos a natrhnutú peru. Musím niečo vymyslieť, nebudem mu predsa vešať na nos že ma nejaká koza trafila loptou naschvál. Možno keby som sa vyhovorila na moju nešikovnosť, mohol by mi veriť.  Charlie by ako policajt dokázal spraviť scénu a to rovno u riaditeľa a to som naozaj teraz nepotrebovala.

Cesta domov netrvala dlho a po desiatich minútach som už parkovala svoje autíčko vedľa auta môjho otca, čo znamenalo, že je doma.

Chvíľku som ešte sedela v aute, no vedela som, že tu nemôžem byť večne, tak som si vzala veci a vošla do domu.

„Som doma!“ zakričala som od dverí a z kuchyne na mňa vykukla Charlieho hlava.

„Bella, ahoj. Poď sa najesť a povieš mi ako bolo v škole,“ povedal a opäť zmizol v kuchyni.

Hodila som si veci na schody a šla som za ním. V kuchyni to celkom pekne rozvoniavalo, tak som bola zvedavá, čo pripravil. Sadla som si za stôl a čakala som, kým sám nezačne s otázkami. Nebolo mi dva krát do reči, pretože cestou domov ma rozbolel nos viac ako ma bolel keď som sa prebrala. Dúfam, že nie je zlomený.

Charlie sa na mňa otočil s plným tanierom cestovín a keď zbadal moju tvár šokovane zhíkol.

„Bella, čo sa ti pre boha stalo?“ začal sa pýtať. Veď to nie je také zlé aby takto preháňal.

„Nič, len som nedávala pozor a vrazila som do skrinky. Schytal to nos a pri tom som si zahryzla do pery. To je v pohode,“ šepla som a sledovala som tanier pred sebou.

„V pohode? Bella, videla si sa? To nie je v pohode,“ povedal a ja som nechápala o čom hovorí. Vstala som od stola a šla som na chodbu, kde viselo zrkadlo.

Nevyzerala som dva krát najlepšie ale Charlie preháňal. Pera síce bola opuchnutá a okolie nosa troška modré, ale nebolo to nič hrozné. To spraví make-up.

„Naozaj je to v pohode. Je to len opuchnuté. Nič viac. to sa zahojí a bude to dobré.“ Sadla som si za stôl a dúfala som, že sa budeme baviť o niečom inom.

„Odhliadnuc od tvojej tváre. Ako bolo v škole? Prvý deň, noví spolužiaci? Hovor Bella.“ Sypal jednu otázku za druhou a bol ako neriadená stretla.

„V škole bolo fajn. Stretla som Cullenovcov. S Alice som sa celkom fajn porozprávala. Inak nič zaujímavé. Nemyslela som si, že aj tunajšie decká sú také povrchné,“ povedala som pravdu a Charlie sa prekvapene pozrel do mojej tváre.

„Povrchné? Bella, nemôžeš hádzať všetkých do jedného vreca no nie? Stalo sa niečo, kvôli čomu máš takúto mienku?“ opýtal sa ma priamo.

„Každý len čaká na novinky, ktoré môže potom rozoberať s ostatnými pri obede. Dnes som pre nich bola novinkou ja a očividne aj to, že sa so mnou zhovárala Alice Cullenová.“ Nemienila som nič viac hovoriť na túto tému a dúfala som, že to pochopí.

„Vieš, oni sú pre toto mesto veľkou záhadou. Mladí ľudia si adoptujú päť, takmer dospelých detí, všetci majú medzi sebou nadštandardné vzťahy ak si si mohla všimnúť a to je pre mnohých ľudí v tomto meste nepochopiteľné. Preto majú predsudky. A aj preto, že si Cullenovci chránia svoje súkromie a s nikým sa tu moc nebavia. Carlisle a ja sme veľmi dobrí priatelia to je pravda, ale možno to má dočinenia s tým, že som ich hneď neodsúdil a dal som im šancu. Naozaj sú to milí ľudia. Možno by si im mohla dať šancu aj ty a možno nájdeš v Alice novú priateľku,“ povedal s úsmevom a začal sa venovať jedlu. To bol znak toho, že táto debata skončila.

V tichosti sme dojedli, tak som vzala riad a dala dokopy kuchyňu. Vždy keď varil Charlie, kuchyňa vyzerala ako po výbuchu. To si pamätám ešte z čias keď som bola malá a vidím, že sa nič nezmenilo. Počas toho ako som upratovala Charlieho katastrofu, premýšľala som nad jeho slovami o rodine Alice. Mal pravdu, Alice nebola zlá a možno by z nej bola dobrá priateľka ale to je asi jediný človek z ich rodiny ktorému by som bola ochotná dôverovať lenže dôvera sa rozvíja postupne. Všetko chce čas. Budem ju akceptovať ako moju spolužiačku a časom sa uvidí.

S týmto odhodlaním som doupratovala kuchyňu a vybrala som sa do izby. Po ceste som si vzala veci zo schodov a zakričala na Chalieho: „Budem v izbe keby si niečo potreboval.“ Odpoveďou mi však bolo len chrápanie. Charlie teda zaspal, čo znamená že budem mať pokoj.

Zavrela som sa do izby a zvalila som sa na posteľ. Mala by som zavolať mame ale dnes na to nemám náladu. Tvár ma bolela a tak som sa vybrala do kúpeľne, aby som sa na seba pozrela. Samozrejme to by som nebola ja keby sa niečo neudeje. Cestou do kúpeľne som zakopla o vlastnú tašku, no podarilo sa mi zachytiť sa dverí a tak som nespadla. Ešte to by mi chýbalo aby som si spôsobila ďalšie zranenie.

V kúpeľni som sa na seba pozrela ale nevidela som žiadne zhoršenie. Dúfam, že to tak ostane do rána a že to pomocou make-upu zakryjem. Nechcela by som v škole pútať väčšiu pozornosť ako dnes len kvôli nejakej Jessice.

Po dôkladnom zhodnotení mojich zranení som si dala ešte horúcu sprchu. Nechala som na seba tiecť vodu a opäť som začala spomínať.

„Bella, mám novinku!“ pribehol ku mne Terry natešene. Sršala som zvedavosťou čo pre mňa má.

„Áno?“ spýtala som sa nedočkavo.

„Moja sestra bude mať bábätko!“ zvýskol, vzal ma do náručia a točil sa so mnou. Obaja sme sa radostne smiali.

„To je super! Konečne sa im to podarilo.“ Tešila som sa spolu s ním. Jeho sestra s manželom sa dlho snažili o bábätko. Ešte pred tým ako som s Terrym začala chodiť. Bola som z toho naozaj nadšená. Deti mám rada a tešila som sa na ten malý uzlíček.

„Ani nevieš aká je Susan štastná. A aj Mike. Keď mi to povedali bežal som hneď za tebou.“

„Terry, je to skvelé. Chcela by som ich vidieť, pôjdeme k ním?“ spýtala som sa veselo. Terrymu nebolo treba dva krát hovoriť, chytil ma za ruku a ťahal ma k autu...

„Bella si v poriadku?“ ozval sa za dverami Charlie. Prebrala som sa z myšlienok a nechala som vodu, aby zmyla moje slzy.

„Áno, len som trocha premýšľala a stratila som pojem o čase. Už idem von.“ Vypla som vodu a vyšla som o sprchy. Schmatla som župan, pozrela sa do zrkadla na moje červené oči a vyšla som von. Pred dverami čakal Charlie, tak som sklonila hlavu a prešla k dverám mojej izby.

„Bella, čo sa deje? Plakala si?“ opýtal sa starostlivo.

„Nie, len mi šampón vošiel do očí, to je všetko.“ Taká blbosť môže napadnúť len mňa ale on mi to očividne uveril, lebo len pokýval hlavou a šiel opäť dole.

Zatvorila som sa do izby a zviezla som sa po dverách na zem, kde som opäť nechala prietok mojim emóciám. Plakala som a premýšľala som nad tým, ako dlho budem ešte trpieť a trápiť sa spomienkami na minulosť.  

 

 

Pri predáchdzajúcej časti bolo spomenuté, že je to celé uponáhľané (samozrejme každá kritika nás posúva vpred) a tak som sa pokúsila troška dej spomaliť a dať Vám menší pohľad do Bellinej mysle. Dúfam, že sa Vám to bude páčiť. :) Túto časť špeciálne venujem tebe Vinnetou a dúfam, že sa ti bude páčiť. Naozaj aj v reálnom živote nemám rada tie prvoté omáčky, aj keď mi niekto rozpráva príbehy a asi som sa nechala uniesť aj v tomto príbehu. Posnažím sa spomaliť dej, mám s touto poviedkou veľké plány aj napriek nízkej čitateľnosti. Píšem rada, ale neodvážim sa zverejňovať iné moje veci, tak aspon FF o Belle a Edwardovi mi dáva malú odvahu. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 6. kapitola:

 1
10. Tyna
22.03.2021 [21:44]

Ahoj,super povidka! Pokračování prosiiim

9. Nikyy
03.03.2021 [3:54]

Ahoj moc mě zaujala tato povídka
Je fakt super
Kdy uvidíme další kapču? Emoticon Emoticon

8. Selena18
12.02.2021 [12:03]

Tak jak to vypadá s dalšími díly?

04.01.2021 [16:30]

ACullenBabky už na tom makám, na zhrnutí som písala, že sa mi pokazil notebook konečne ho mám doma, tak môžem písať Emoticon

6. Selena18
03.01.2021 [20:34]

Myslím ze nas Acullen pekne napina na skripec mesic pryc a žádný dil Emoticon

5. Niky
02.01.2021 [1:23]

Ooo super povídka, těším se na další Emoticon Emoticon

4. Babča.S.
05.12.2020 [20:56]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. vinnetou
05.12.2020 [0:00]

Ooo,jsem poctěna Emoticon
Kapitola se mi moc líbila Emoticon
A jsem ráda,že máš odvahu zveřejňovat tento příběh. Třeba si od Tebe časem přečteme i něco jiného než ff. Hodně zdaru! Emoticon

2. kristy
02.12.2020 [16:48]

som rada, že si stále nájde niekto čas a oživuje príbeh lásky Edwarda a Belly, len tak ďalej :)

1. Selena18
01.12.2020 [18:33]

Husty další kapitola Emoticon Diky Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!