Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 5. kapitola


Nový život vo Forks 5. kapitolaHodina biológie, nechcený spolusediaci a obed na lavičke. Čo všetko sa môže asi stať?

EDIT: Článok neprešiel korekciou

Celú cestu do triedy som si nadávala aká som sprostá. Chcel sa len predstaviť a ja som zdrhla ako malé decko. Ale na druhej strane, nepotrebujem nadväzovať nové známosti a už vôbec nie s ním. Raz som sa spálila a stačilo mi. Nechcem si do života púšťať niekoho nového. Aj keď je jasné, že ten chalan by stál za hriech nepustím si ho k telu za žiadnych okolností.

Ďalšia hodina bola biológia. Sadla som si do lavice, ktorá ako jediná bola prázdna, pretože trieda už bola plná. Medzi študentami bolo aj dievča, ktoré som ráno stretla. Pozrela sa mojim smerom a zamávala mi. Letmo som kývla hlavou a čakala som kým zazvoní, aby sa zopakoval rituál z prvej hodiny.

Len čo zazvonilo a vošiel učiteľ, postavila som sa, dala mu potrebné veci a sadla som si späť do lavice. V tom sa rozleteli dvere a dnu vbehol... Och len to nie. Prosím Bože len to nie.

Do triedy vošiel Edward. Ospravedlnil sa učiteľovi a namieril si to ku mne, pretože vedľa mňa bolo jediné voľné miesto. Všetci sa otočili smerom na mňa a ja som mala pocit, že si ku mne prisadla nejaká celebrita. Snažila som sa túto situáciu ignorovať ako aj osobu ktorá si vedľa mňa sadla.

„Ahoj,“ pošepol mojim smerom.

„Čau.“ Môj pozdrav bol strohý a dúfala som, že to pochopí ako môj nezáujem o ďalšie konverzovanie. Snažila som sa tváriť zaujato výkladom, ktorý práve profesor začal ale cítila som na sebe jeho pohľad. Znervózňovalo ma to a mala som pocit, rovnako ako pri jeho sestre, že mi vidí snáď aj do duše.

„Čo je?“ otočila som sa na neho, pretože neprestal zazerať no on sa len krivo usmial a otočil sa smerom k tabuli. Čo má toto znamenať? Najskôr na mňa hľadí a potom nedokáže odpovedať na jednoduchú otázku? Mala som pocit, že je snáď retardovaný a keby som ho pred tým nepočula hovoriť tak si myslím, že je nemý.

Hodina ubiehala príliš pomaly ale na šťastie sa už Edward rozhodol venovať pozornosť hodine a nie mne pretože jeho pohľad bol horúci a spôsoboval vo mne nervozitu. Nedokázala som to pochopiť, veď som ho videla len tri krát a moje telo a rozum na neho reagovali úplne nezmyselne. Zatriasla som hlavou, aby som sa trocha uvedomila a dúfala som, že zvyšok hodiny ubehne čo najrýchlejšie.

Pred koncom hodiny nám profesor stihol oznámiť, že organizuje výlet do botanickej záhrady pre našu triedu a bude sa konať budúci týždeň. Snáď sa mi podarí tomu vyhnúť. Stráviť celý deň pod horúcim pohľadom Edwarda nie je nič pre mňa.

Keď zazvonilo, zbalila som si veci čo najrýchlejšie to išlo a vypadla som z triedy. Mala som pred sebou ešte štyri hodiny a medzi tým ma čakala obedná prestávka. Tú som plánovala stráviť niekde vonku na lavičke a nie v preplnenej jedálni, kde by na mňa pozeralo hromada cudzích ľudí a to záujem nemám.

Ďalšie hodiny prebehli v kľude, bez nechcených prekvapení a keď zazvonilo na obed počkala som kým sa všetci rozbehnú do jedálne a ja som sa pomaly vybrala smerom von s jasným cieľom. Nájdem si lavičku a tam prečkám prestávku. Čerstvý vzduch predsa ešte nikoho nezabil a tu je ho až nad mieru.

Keď som vyšla von bol tam pokoj. Všetci sa určite napchávali jedlom z bufetu a pritom si predávali najhorúcejšie novinky. To nebola moja šálka kávy. Poobzerala som sa po areáli a do oka mi padla lavička. Bola síce troška ďalej od budovy, no o to lepšie pre mňa. Čím ďalej tým väčšie súkromie, aj keď neviem kto by ma otravoval tu vonku. Prešla som si teda spokojne k lavičke a z batohu som vybrala svoju obľúbenú knihu. Prečítala som ju už toľko krát, že viem niektoré pasáže naspamäť. Po rozchode s Terrym som si dokonca niektoré pasáže označila, aby som vedela čomu sa v budúcnosti vyhnúť v oblasti lásky, aj keď momentálne sa láske celkovo vyhýbam oblúkom.

Rozhodla som sa, opäť si prečítať označené pasáže knihy. Ako som čítala, v hlave sa mi začali vynárať spomienky a po lícach mi začali stekať slzy. Jeho zrada ma bolela stále a nedokázala som sa cez to preniesť.

„Bella? Bella, si v poriadku?“ ozvalo sa zrazu za mojím chrbtom. Ani som sa neobzrela, len som si rýchlo utierala tečúce slzy.

„No tak Bella, čo je s tebou?“ To už predo mnou stála Alice s ustaraným výrazom.

„Nič, čo by malo byť?“ odsekla som a chystala som sa odísť.

„Bella, počkaj. Ty si plakala?“ opýtala sa a v jej očiach som videla znepokojenie. Bože ona sa nedá odohodnať alebo čo?

„Nie neplakala som. A čo je teba vlastne do toho?“

„Vidím, že máš červené oči. Pozri sa, neviem kto ti v živote ublížil ale ja som to určite nebola, tak sa ku mne nemusíš správať odporne. Chcem byť tvoja kamarátka tak prečo mi nedáš šancu?“ naliehala na mňa.

„Alice, neprišla som si sem hľadať kamarátov. Prišla som sem zabudnúť.“ Až keď som to vyslovila, uvedomila som si, že som jej povedala viac ako som chcela.

„Zabudnúť? A na koho? Mne to môžeš povedať,“ dobiedzala do mňa. Pozrela som sa jej do očí a v tej chvíli som jej chcela veriť. Síce bola otravná ale vyzerala veľmi milo.

„Dobre. Doma vo Phoenixe som mala priateľa. Volal sa Terry. Všetko bolo super, nemala som pocit, že by sa medzi nami niečo pokazilo, no jedného dňa mi prišla správa a v nej bolo, že sa chce rozísť. Nechápala som to, snažila som sa s ním spojiť ale ignoroval ma. A potom mi kamarátka povedala, že ho videla v horách s jednou mrchou od nás zo školy. Chodili spolu a zrejme ma s ňou aj podvádzal,“ šepla som a odvrátila som pohľad, pretože som sa znova rozplakala.

„Bella, to je mi ľúto. Nezaslúžila si si to. Ale bez neho ti bude lepšie a možno práve tu nájdeš lásku svojho života,“ povedala a objala ma

„Nie to určite nie. Mám v pláne vyhýbať sa láske!“ povedala som rozhodne, keď ma prepustila z jej blízkosti.

„Mala by si tomu nechať voľný priebeh. Ver mi, viem čo hovorím,“ šepla tajomne a pozrela sa niekde za mňa. Otočila som sa ale nič som tam nevidela, tak som to nechala tak. Možno sa jej len niečo zdalo.

„Čo hovoríš na Edwarda?“ Prerušila ma z mojich myšlienok.

„Nič, čo by som mala?“ opýtala som sa nezaujato.

„Len sa pýtam. Vraj ste spolu sedeli na biológií. On je hrozne super, veľmi mi chýbal. Je to taká moja bútľavá vŕba. Keď bol preč, nemala som sa komu zveriť s vecami, ktoré som zistila,“ šepla a mňa to aj napriek mojej nevôli zaujalo. Hovorila o ňom tak pekne. Zrejme mali veľmi dobrý vzťah.

„A kde bol ak sa smiem spýtať?“ Snažila som sa tváriť nezaujato a dúfam, že mi to Alice uverila.

„Bol na Aljaške. Máme tam rodinu a vraj si chcel urobiť len menší výlet spojený s ich návštevou. Ale ja viem, že v tom bolo niečo viac.“

„A čo také?“ Stále som vyzvedala a čakala som čo mi na to povie.

„Môj brat nedokáže prijať niektoré veci také aké sú a tak jednoducho odišiel. Ako keby sa niečo zmenilo,“ šepla si skôr pre seba ale počula som ju.

„Ako to myslíš?“

„To nerieš. Nie je to nič strašné a asi to pochopil už aj on. Uvidíme ako sa všetko vyvinie.“ Usmiala sa na mňa a mne bolo jasné, že táto téma sa skončila.

Musím priznať, že sa mi s ňou veľmi dobre rozprávalo. Naozaj by sme mohli byť priateľkami, aj keď na nej bolo niečo divé. Ale to som nemienila riešiť.

„Bella? Vnímaš ma?“ zamávala mi pred očami rukou.

„Čo je?“

„Bude zvoniť, mali by sme ísť dnu. Akú máš teraz hodinu?“ opýtala sa ma.

„Tuším dejiny a potom telesná a tým to pre dnešný deň končí.“ Bože ako ja nenávidím telesnú. Som nemehlo od prírody a telesná je len hodina, kde môžem prísť k úrazu veľmi ľahko.

„Jupí, obe hodiny máme spolu. Poď ideme do triedy. Budeme sedieť spolu.“ Skackala predo mnou a pritom ma ťahala za ruku do budovy.

Sedenie s Alice bolo naozaj zábavné. Stále mi niečo šepkala, povedala mi o každom, čo s nami sedel v triede a doslova mi dala zoznam na koho si mám dávať pozor. Bolo to vtipné ale nechala som ju. Cítila som sa s ňou veľmi príjemne a bolo to od nej milé, že aj napriek tomu ako som sa k nej správala pri našich predchádzajúcich stretnutiach sa so mnou dokázala baviť úplne prirodzene.

Po dejinách sme sa vybrali smer telocvičňa. Každý sa po nás pozeral s nes neskrývaným záujmom.

„Alice, prečo sa po nás každý pozerá?“ spýtala som sa jej, keď sme boli v šatni.

„Vieš, Bella, my sa tu moc s nikým nebavíme. Nieže by sme sa cítili ako niečo viac, len títo ľudia žijú zo stredoškolských klebiet a na to my nie sme. Ty si iná a preto sa mi s tebou tak dobre rozpráva,“ povedala s úsmevom a potom venovala škaredý pohľad tej príšerke, čo ma ráno odchytila na chodbe. Ona niečo šepkala svojim kamarátkam a potom kývla smerom k nám.

Keď sme sa prezliekli vybrali sme sa do telocvične, kde nás profesorka rozdelia do tímov a mali sme hrať volejbal. To že som nemehlo som jej hovoriť nemohla a tak som len stála a čakala som čo bude. Hra sa začala a šlo to celkom fajn do chvíle než lopta mierila rovno na mňa. Nevedela som čo s rukami a lopta ma trafila rovno do tváre. Pocítila som bolesť a do nosa ma udrel pach krvi. Len čo som ten pac ucítila zatočila sa mi hlava a už som nevidela nič len tmu.

 

 

 

 

Dievčatá, mala som potrebu vynahradiť Vám moje mierne omeškanie, tak som si dala záležať a tadá ďalšia kapitola. Dúfam, že sa Vám páčila a idem rovno na ďalšiu.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 5. kapitola:

 1
3. Selena18
30.11.2020 [22:08]

Jsem tak rada ze vyšlo pokračováníuh jsem začínala mit obavu ze zemřu na stáří než bude další díl. O to větší radost že rovnou 2 kapitoly za sebou Emoticon

29.11.2020 [8:25]

ACullenAko sa hovorí 100 ľudí 100 chutí Emoticon Áno niekde je to uponáhľane ale to len preto aby som sa dostala tam kam potrebujem. Nie som fanúšik uťahaných začiatkov Emoticon

1. vinnetou
28.11.2020 [23:54]

Jeee,jsem ráda,že jsi nám přidala hnedka další kapitolku.

Nevím,jak to vnimaji ostatní,ale mně přijde,že se děje moc věcí najednou rychle za sebou.
Jakože bych trošku zpomalila dej a víc rozepsala scény.(ale sama jsem nikdy nic nenapsala,kromě slohovek do školy:D,takže si mě klidně nevšímej:DDD)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!