Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Najlepší nepriatelia - 4. kapitola

Najlepší nepriatelia - 4. kapitolaEdward s Bellou sa púšťajú do záchrannej misie. Ja vždy tvrdím, že v spolupráci je obrovská sila! Ale, hold, alkohol je riadna sviňa... :D Tak príjemné čítanie, detváky. :D

4. kapitola - Myslím, že sa mi páčiš

Láska je ako hra na klavíri. Najprv sa musíš naučiť hrať podľa pravidiel, potom na pravidlá zabudnúť a hrať srdcom.

„Už nikdy viac nedovolím, aby sa niekto tak vážený ako je pán Roger Audley sťažoval na kohokoľvek z mojich ľudí!" zavrčal Riddley do telefónu. Dokázala som si naozaj veľmi živo predstaviť, ako sa mu od toľkého hnevu hrnie červeň do líc, ako krčí obočie, čím sa mu na čele rysuje hlboká vráska. A o krvnom tlaku ani nehovoriac...

Vďaka Bohu za to, že sa práve nachádzam tisícky míľ od jeho diabolského hnevu.

„Máte dva dni na to, aby ste z neho čokoľvek, zdôrazňujem, čokoľvek vytiahli," dodal ešte stále nahnevaným tónom hlasu, z ktorého som si domyslela, že hlasitosť znížil len kvôli tomu, lebo sa jeho sekretárka práve venuje veľmi "dôležitým" činnostiam.

„Do dvoch dní to nemáme ani najmenšiu šancu stihnúť," zaúpela som tichúčko, nervózne si prstami žmoliac rukáv vyťahaného trička, ktoré, mimochodom, patrilo Edwardovi.

„Pravdupovediac, je mi to úplne jedno, slečna Swanová. Ak sa vám ho do piatku nepodarí získať, s časopisom TM sa môžete nadobro rozlúčiť. Letíte!" výhražne na mňa zvýšil hlas, pričom zo seba posledné slovo takmer vypľul. Bolo pravdou, že takéhoto nabrúseného som ho ešte v živote nepočula.

„A... Najprv som sa do toho nechcel príliš miešať, ale nerád by som vás stratil, Swanová. Kto za tú scénu v reštaurácii vlastne môže?" A lá koho z vás dvoch vykopnem ako prvého?

Na tele som ucítila Edwardov úpenlivý pohľad, ktorým sa mi zavrtával až do hĺbky tela. Zhlboka som sa nadýchla a bojazlivo zašepkala: „To som bola ja, pán Riddley. Za ten výstup môžem jedine ja."

Zreteľne som počula, ako si povzdychol. Nikdy som si to príliš nepriznávala, no dobre som vedela, že si ma za tých pár rokov obľúbil.

„Dúfam, že ste si plne vedomá možných následkov," zamrmlal mäkkým hlasom, z ktorého už nesálala ani známka po predošlom výbuchu hnevu.

Prikývla som, no nezmohla som sa ani na jediné slovíčko, ktorým by som jehu prostú vetu potvrdila. Veď aj tak som si bola úplne istá, že ma Riddley pochopil.

„Do počutia. A... Veľa šťastia." Niečo na druhej strane telefónnej linky zašušťalo a následne sa z mobilu začalo rinúť len pravidelné pípanie.

„Prečo si mu, do čerta, nepovedala, že som to bol práve ja, kto sa bez mihnutia oka vyvrieskal na Audleyho pred celým obecenstvom reštaurácie?" vyprskol Edward nahnevane a odhodil kôpku papierov, ktorá sa ešte do tejto chvíle vynímala na jeho kolenách, na zem.

„Pretože ak by som nebola taká hlúpa, nič z toho poondiateho večera by sa nestalo. No a preto za to môžem ja," ľahostajne som pokrčila ramenami a snažila sa na tvári vytvoriť aspoň aký-taký náznak úsmevu, síce len chabého. Ale podľa toho, ako sa Edward tváril, sa mi to nie veľmi podarilo.

„Bella, ty za to predsa nemôžeš." Prisadol si ku mne na gauč a odhrnul aj ten nepatrný kúsok deky, ktorý ma od neho delil. Obrovská časť môjho podradného ja začala skandovať, nech tú myslenú hranicu konečne prekročí a pobozká ma. Ale mozog nakoniec, zas a znova, vyhral.

„Navyše ťa vykopne, to snáď vieš." Očami si vyhľadal tie moje a na stotinu ma uväznil vo svojom pohľade. Zrazu som sa cítila tak skvelo.

„Možno, že ma naozaj vykopne, ale momentálne ešte nie je všetko stratené. Mám dva dni na to, aby som vymyslela nejaký spôsob, vďaka ktorému by som z Audleyho čokoľvek vymámila," vzdychla som s maličkou iskierkou nádeje v hlase, pričom som potlačila obrovské nutkanie si zložiť hlavu do dlaní.

„Máme," opravil ma Edward s pokriveným úsmevom na perách. „A aj niečo vymyslíme." Spiklenecky na mňa žmurkol a na znak začínajúcej spolupráce mi podal ruku, ktorú som s obrovskou radosťou priala.

***

„Čo to je?“ Prekvapene som vytreštila oči na vec, ktorá sa priamo predo mnou vznášala na krištáľovo čistej vode.

„To je motorový čln, Bella,“ poukázal naň Edward ukazovákom a podišiel bližšie k nemu. „Alebo inak povedané - je to naša jediná šanca na záchranu.“ Na ramene mi nečakane pristála jeho ruka. Bolo to zvláštne... Po prvýkrát som nemala chuť ju zo seba striasť. A tak som sa k nemu pritlačila ešte o pár milimetrov bližšie. Tento pocit som sa rozhodla naplno vychutnať.

„Ale ako nám čln pomôže v tom, aby sme získali interview?“ Spýtavo som zodvihla obočie a natočila tvár k Edwardovi.

„No... Tak nejako mi napadlo, že nám Audley rozhovor nedá dobrovoľne. No a tak som si zistil jeho adresu. A keďže býva rovno v obrovskej vile na pláži, možno sa nám z neho predsa len niečo podarí vytiahnuť.“ So šibalským úsmevom na perách mi do rúk strčil čierny ďalekohľad. Trvalo mi pár dlhých sekúnd, než som pochopila, čo sa vlastne chystá spraviť.

„Pri všetkej úcte, Edward, ja sa na špióna hrať nebudem.“ Nesúhlasne som pokrútila hlavou z pravej strany na ľavú a ďalekohľad mu s nekompromisným výrazom vpísaným v tvári vrátila. „Nikdy!“

 

O päť minút...

„Vidíš tam niečo?“ šepla som vzrušene a snažila sa okom zahliadnuť nejakú známku pohybu v Audleyho priestrannej spálni, na ktorú sme z drevených dosiek uložených v člne mali dokonalý výhľad.

Alebo skôr dokonalý v prípade, že ste v ruke držali ďalekohľad... Pretože ja som teda, na rozdiel od Cullena, nevidela absolútne nič.

„Priviedol si tam so sebou nejakú ženskú. Ale jeho manželka to určite nie je.“ Na chvíľke odlepil pohľad od ďalekohľadu a s úškrnom sa na mňa na maličký zlomok sekundy pozrel. Potešene som zodvihla pery do obrovského úsmevu, ktorý sa tiahol od ucha k uchu.

„Daj mi ho, aj ja chcem niečo vidieť,“ zamrnčala som po dlhej chvíli ublížene a nedočkavo nastavila ruku.

Po miernom zaváhaní mi ho Edward opatrne vložil do dlaní a nechal mi priestor, aby som aj ja získala zopár nových informácií.

„Ale ak pôjde do tuhého, ten ďalekohľad mi vrátiš,“ povedal Edward naoko tvrdým hlasom, no kútiky úst sa mu dvíhali do úsmevu.

„Nebuď úchylný,“ zavrčala som skrz zaťaté zuby a naplno sa venovala svojej momentálnej úlohe. Svedomite som rátala všetky Audleyho kroky, každý jeho nádych... Cítila som sa ako v nejakej kriminálke.

Keď sa Audley s tesnými nohavicami rozvalil na obrovskú posteľ a vysoká blondína ho obopla nohami, znechutene som ďalekohľad šmarila na zem.

„Už?“

„Už!“

„Ideme naspäť?“

„Šibe ti? Toto si musíme odfotiť,“ vypískla som nadšene pri predstave, ako by asi tak vďaka mne mohla vyzerať titulka jedného z bulvárnych časopisov.

„To mu vážne mieniš urobiť až také problémy?“ opýtal sa ma neveriacky a z batoha vytiahol fotoaparát. Zatiaľ mi ho však nedal, len ho pevne zvieral v ruke.

„Po ničom inom ani netúžim!“ vyhlásila som rozhodne, zatiaľ čo sa mi mysľou blesla spomienka na predminulú noc. Striasla som sa.

Keď sa Edwardovi podarilo urobiť zopár záberov, na ktorých sa perfektne vynímal Audley so svojou milenkou v náručí, rozhodli sme sa pre návrat.

Lenže to by vôbec nebolo ono, ak by ten prekliaty motorový čln odmietol spolupracovať.

„Nechci mi povedať, že tu pravdepodobne takto ostaneme trčať, až pokiaľ po nás niekto nepríde,“ zafrflala som a tresla so sebou o lavičku. Radosť z práve nadobudnutého materiálu bola nenávratne preč. A dobrá nálada odletela spolu s ňou.

„Nevymýšľaj! Veď breh je neďaleko. Toto by predsa doplávala aj moja prababka,“ odfrkol Edward posmešne mojím smerom. „Ale je tu aj iná možnosť.“ Bronzovú hlavu na stotinu strčil do ruksaku a vytiahol z nehu presklenú fľašku, na ktorej sa týčil obrovský nápis Vodka. Počkať... Vodka?!

Alkohol som mu vytrhla z ruky a ešte raz pohľadom prešla po nápise, ktorý označoval meno tekutiny, ktorá sa v nej momentálne nachádzala. Zhrozene som vydýchla z plných pľúc a hrdlo fľaše pevne obopla prstami.

„Neprichádza do úvahy, aby si si z tohto alkoholu čo i len logol.“ Výhražne som zodvihla ukazovák pravej ruky a prísne si Edwarda premerala. „Tá fľaša je odteraz moja!“ preniesla som hrdo a otočila vrchnákom. Bez váhania som si ju pritisla k perám a dostala do seba zopár glgov.

Možno by som ich vychlípala aj viac, ak by mi ju Edward nenásytne nevytrhol z ruky a tiež sa z nej nenapil. A takto sa to nejako striedalo až do večera, kým som namiesto jedného Edwarda nezačala vidieť ďalších štyroch... To som už s pitím musela vážne prestať, pretože nič horšie, ako vidieť Edwarda v jednom okamihu hneď niekoľkokrát, sa mi v celom mojom nevinnom živote nemohlo stať.

***

„Tak dobre, špehovanie z člnu sa dalo pochopiť, ale toto je už vážne veľa!“ zafučala som škrabajúc sa po tehlovom múre k jednému z okien, ktoré by ma malo, teoreticky, priviesť k Audleyho pracovni. Samozrejme, že sme sa nachádzali pri zadnej časti budovy, nie prednej. Až takí blbí sme zase neboli.

Musela som priznať, že aj ten najhlbšie a najtajomnejšie zákutie mojej mysle sa sústredilo na Edwardove ruky, ktoré ma držali za zadok a pomaly mi pomáhali postupovať vyššie a vyššie.

Ono to nebola až také zlé, ako som si na začiatku namýšľala... No dobre, Swanová, priznaj sa! Tebe sa to páčilo! Sakramentsky si si ten pocit užívala! Mala by si sa hanbiť!

Veď na tom predsa nie je nič zlé, zaštebotalo mi v hlave to druhé a hlavne blbšie ja. Si žena a Edward je veľmi atraktívny muž... Nepopieraj, že vždy, keď sa na teba pozrie, tak sa ti div nepodlomia kolená!

„Swanová, vidíš tam niečo?“ Edwardove ruky sa nečakane ocitli o niečo vyššie... Prstami mi jemne prešiel po odhalenej pokožke chrbta. Cítila som, akoby mi po jeho dotyku na koži ostáva hodvábna stopa, ktorá má na svedomí môj zrýchlený a prerývaný dych.

„Ani nie,“ priznala som sa mu na rovinu a jedným okom nakukla do luxusne vybavenej kancelárie, ktorá sa nachádzala, našťastie, na prvom poschodí.

„Mám ťa dať dole?“

Už-už som sa mu chystala odpovedať, keď som začula tiché našľapovanie nôch do jeho kancelárie. Nesúhlasne som zamrnčala smerom k Edwardovi a rukami sa pevne chytila drevenej konštrukcie okna.

„Neboj sa, média sa o ničom nedozvedia,“ šepol Audley prísne do telefónu a pohodlne sa usadil na koženej sedačke, ktorá sa vynímala na rohu kancelárie, presne predo mnou.

„Vravím ti, že o tom nebudú mať ani len potuchy!“ Audleyho tvár nabrala mierne ružovkastý odtieň.

Zvedavo som sa natisla čo najbližšie k oknu a prilepila k nemu ucho, aby som mala na odpočúvanie práve sa rozvíjajúceho rozhovoru čo najlepšie podmienky.

Audley sa zrazu nahnevane postavil a začal pochodovať skrz kanceláriu. Prekvapene som sa odtiahla od presklenej plochy, na ktorej ešte do tejto chvíli spočívala moja hlava. Edwardove ruky na mojom pozadí mi dali zreteľne pocítiť, aká bola moja reakcia unáhlená a neočakávaná.

Edwardova rovnováha sa behom jedinej stotiny sekundy rozpadla ako domček z karát. Zrazu som pod sebou videla len obrovský smetiak, do ktorého som sa práve nezastaviteľne rútila. Avšak bolo stále lepšou možnosťou zvaliť sa na masy odpadkov, ako napríklad na asfalt. Áno, proste som aj v tom najhoršom musela nájsť aspoň niečo optimistické.

„Swanová, žiješ ešte?“ V mojom zornom poli sa nečakane objavila Edwardova bronzová hlava.

Prikývla som a potácavo sa postavila na rovné nohy. Vo chvíli, keď sa mi Edward pomáhal vyhrabať z koša, niečo v Audleyho okne zašušťalo a... Sakra! On nás vidí!

Edward ma opäť pohotovo zvalil do koša a sám sa otočil chrbtom k oknu. Poriadne som sa porozhliadla po priestore okolo mňa. Očami som kmiatala z jednej strany na druhú, až kým som nedospela k veľmi vážnemu zisteniu... Na život v smetnom koši by som si možno vedela zvyknúť! Ale to až, samozrejme, po tom, čo ma Riddley z práce vyhodí. Nesmiem sa predsa nijako unáhliť.

Moje myšlienkové pochody nečakane prerušila ďalšia taška s odpadkami, ktorá mi práve pristála na hlave a jej obsah sa roztrieštil všade navôkol, vrátane mňa.

Edward!

A nech sa mi ten magor nesnaží nahovoriť, že to bol len krycí manéver.


Všetkým Vám ďakujem za Vaše neskutočné komentáre! Ste naozaj tí najlepší!

V tejto kapitole je naozaj veľmi vážne podotknúť, že do konca poviedky nás čakajú už len nejaké dve-tri časti. Je mi veľmi ľúto, že sa poviedka bude končiť už tak skoro, veď len teraz som si pomaličky začala zvykať na povahy postáv, no je to tak... A nebojte sa, v LA si ešte okolo krku neskočia.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Najlepší nepriatelia - 4. kapitola:

16. Kim
18.11.2011 [14:52]

KimDěláš si srandu, že už to bude končit?? Emoticon Emoticon
Já doufám, že ano, jinak nevím, co ti udělám, ale nic moc pěknýho to nebude. Emoticon Emoticon Takže si to ještě hezky rozmysli, pokud nechceš přijít k úhoně. Emoticon Emoticon Emoticon

Povídku mám moc ráda a vážně nechci, aby byl ještě konec. Zvlášť když se to teprve rozjíždí a je to zajímavější a zajímavější. Emoticon Emoticon
Ještě se chci omluvit, že komentuju až teď, ale včera a ještě dneska ráno jsem nebyla schopná normálně uvažovat, po tom co jsem viděla včera v kině. Emoticon Emoticon

Tam kde pracuje Bella bych já pracovat nechtěla ani za nic. Asi má slušný plat, ale aby se k ní nadřízený choval jako kretén, kvůli jednomu blbýmu interviewu s takovým blbcem odporným... NE!! Emoticon
Ale je dobrá, že to všechno svedla na sebe... no jo, asi má Edwarda moc ráda. Emoticon Emoticon

Nejlepší bylo to špehování dalekohledem. Edward je prostě skvělej a já ho zbožňuju. Emoticon Emoticon Emoticon
Ale ani špehování, jak ji držel z zadek nemělo chybu. Emoticon Emoticon Já bych se asi nemohla moc soustředit. Emoticon Emoticon

Úžasná kapitola a pořád doufám, že ještě nebude konec. Emoticon Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.11.2011 [12:04]

ShindeenTy mě chceš zabít... Emoticon
Pan Riddley se zdá být velice milý a přívětivý šéf, nemám pravdu? Emoticon Och, po takovémto nadřízeném jistě musí toužit zcela každý, a Bella s Edwardem nevyjímaje. Emoticon
Není divu, že proto, aby se tak roztomilému chlapíkovi zavděčili, jsou schopni téměř všeho. A věř mi, že při představě těch dvou v motorovém člunu s vodkou v ruce jsem měla opravdu co dělat, abych nevybuchla smíchy nahlas. Za to by mě má spící sestřička asi moc ráda neměla.Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Kde jsi na tu vodku přišla, co? Ty, taková nevinná osůbka, která má k alkoholu přece na míle daleko...! Emoticon Emoticon
Bella šplhající do okna a Edward jí držící za zadek, to byla další věc, ze které jsem se málem složila. Ne snad, že bych nechtěla být na Bellině místě, to určitě ne (teda jenom v té první části oknové scény Emoticon Emoticon ), ale ti dva v takovéhle pozici mi zkrátka připadají hrozně směšní. Emoticon Emoticon Emoticon
No, Teen, jen mi prosím tě vysvětli, na co jsi zrovna myslela, když jsi Bellu nechala spadnout do odpadků. Emoticon Emoticon Emoticon Přesně tady totiž končí ta doba, kdy bych tak toužila si s ní to místo vyměnit. Emoticon Chudinka malá, tam to asi muselo smrdět, co? Pche, asi bych Edwarda zabila. Má víc posilovat, holomek jeden! Emoticon Kliky jsou přece velice zdravá a prospěšná věc, chlape. Emoticon Emoticon

Pro dnešek jsem se moc nerozepsala, vím, ale nestíhám, a tak ještě ve spěchu na závěr dodám, že to bylo úžasné a bezkonkurenčně boží! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Moc se těším na další kapitolu a doufám, že se pořádně rozepíšeš a nakonec z toho vzejde více než jen dvě části. Emoticon Emoticon Kapišto? Emoticon
Btw, tím, že na sebe neskočí ještě v LA, mi dáváš hodně velkou naději na takovou tu oknovou scénu.. Emoticon Emoticon Emoticon Bude to tak, že jo??? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. karol
18.11.2011 [11:59]

co ? Emoticon a nechceš to o takovych 10 ( 20 Emoticon ) kapitol prodložit ? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.11.2011 [3:12]

AfroditaAliceCullenCože?! už jen 2 části? Hm škoda... Emoticon Emoticon Emoticon

17.11.2011 [22:16]

JoheeeCullenTeenuše! To nemůže být pravda! To prostě nejde! Musí být ještě minimálně dalších sto padesát dílů! Že jo? Že je to tak i ty z nás děláš jenom srandu? Prosííím! Emoticon Emoticon
No, jinak to byla další úžasná kapča! Ta Bella mě prostě dostává... Jak si přivlastnila tu flašku vodky! Emoticon A Eda? Prostě tipickej Edík... I když, vidět jich pět - jako Bella - bych taky nechtěla! Emoticon
No, musím jít hajat, ale koukej psát další kapču, protože píšeš naprosto božsky a já začínám být na této kapitolovce zavislá. A nesrandujem! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.11.2011 [22:11]

LadyLilianne Emoticon Emoticon Emoticon

10. kikuska
17.11.2011 [21:49]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.11.2011 [21:04]

N1I1K1O1LProč to chceš skončit tak brzo? Emoticon Děláš obrovskou chybu. Emoticon Jinak jsem se při čtení této kapitoly ohromně bavila. Emoticon To šmírování bylo vymyšlené geniálně. Máš můj obdiv, Teen. Taky bych chtěla umět psát tak úžasně jako ty. Emoticon

17.11.2011 [20:53]

kajka007Achjo, bylo mi už od začátku jasné, že tahle povídka nebude nějak moc dlouhá, ale i tak mě to mrzí. Sotva jsem to začala číst, už to chceš končit, ale jojo... Já to chápu. Emoticon Jinak samozřejmě krásná kapitola. Nemůžu si pomoci, ale hrozně se mi líbí, jak se oslovují příjmením. Je to takové originální a vtipné. Emoticon Těším se na další kapču. Emoticon Emoticon Emoticon

17.11.2011 [20:36]

LuLuu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!