Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 14. kapitola

Alice, Bella, Rosalie


Modelka - 14. kapitolaAko sa to všetko nakoniec vyvinie medzi Edwardom a Bellou? Posunie sa ich vzťah o niečo ďalej? Odpoveď nájdete v pokračovaní.
Pekné čítanie. Jessy :)


14. kapitola

 

Nevnímala som smer, ktorým som sa rozutekala, keď som vybehla z dverí.  Nevnímala som nechápavé pohľady ostatných hostí, okolo ktorých som preletela ako víchor, ani žiadne okolité zvuky. V ušiach mi rezonovalo zvláštne, otupujúce ticho. Sústredila som sa iba na bežanie a kladenie pravej nohy pred ľavú a opačne. Smerovala som asi k pláži, pretože som počula  neďaleké narážanie mora o skaly. Utekala som tak rýchlo, ako mi len sily stačili, až som sa odrazu, keď sa betónová cesta zmenila na štrk, zapotácala a strepala na zem kvôli zlomenému opätku, ktorý sa mi zachytil o kamienok a ten tlak nevydržal. Štípalo ma koleno a keď som zažmúrila oči do tmy, aby som aspoň trošku zaostrila pohľad, všimla som si malé oškretie, z ktorého však, našťastie, krv netiekla.

Povzdychla som si. Ihneď potom, ako som sa vyzula z tých otrasných, nekvalitných topánok – určite sú vyrobené v Číne, na to dám jed –, som sa vyškriabala späť na nohy, ignorujúc nepríjemné štípanie na pokožke a opatrne postupovala po štrkovej cestičke ďalej. Už som vedela, kde sa nachádzam. Bolo to len pár metrov od Katinho domu a jednej z najlepších pláží v Los Angeles. Ako malá som sa sem často chodievala kúpať s rodičmi, neskôr s priateľmi. Bola to pláž, kde bol vždy väčší pokoj než kdekoľvek inde. Staré dobré časy...

Keď som na bosých nohách pocítila šteklenie piesku, vedela som, že som už na mieste, kde som chcela byť. Zvláštne bolo, že okrem mňa sa tu nikto nenachádzal, snáď len z väčšej diaľky sem jemný vetrík privieval pokojné ľudské hlasy. Podišla som bližšie k oceánu, topánky zhodila na zem a posadila sa na vlhký piesok. Neriešila som, že mi zašpinil šaty. Kolená som si zložila pod bradu a rukami si ich objala. Teplý vánok sa mi pohrával s vlasmi, vial mi ich do tváre. Pozorovala som oceán, jeho divoké vlny narážajúce jedna do druhej. Myšlienkami som však zablúdila úplne niekde inde. K nemu. Na perách som stále cítila jeho bozky, na jazyku ich chuť. Ja som taká hlupaňa! Ako som mohla dopustiť niečo takéto? Ako som mohla urobiť takúto chybu?

Áno, viem, že to bol len bozk, každý deň sa predsa pobozkajú milióny ľudí, ale... Tento bozk nebol obyčajný. Nebol ako bozky, ktoré som už dostala od mužov. Plytký, násilný a ľahko zabudnuteľný. Tento bol niečím špeciálny. Sladký, nežný, zároveň aj vášnivý, ale mal v sebe niečo, čo som doposiaľ v bozkoch – aj keď až v takejto intenzite nie – zažila iba v jednom období svojho života. Zakázala som si myslieť na ten najsilnejší cit, pomyseľne som ho uzamkla v sebe. Vyviedol ma z mieri, nedokázala som myslieť v tej chvíli na nič iné. A práve to, čo som v tom bozku cítila, ma tak neuveriteľne vystrašilo, pretože to pre mňa nebolo normálne. A najhoršie bolo, že som chcela viac. Chcela som, aby pokračoval, túžila som, aby nikdy neskončil. 

Rukami som si v zúfalstve zašla do vlasov. Ako sa mu mám teraz opäť pozrieť do očí? Čo si o mne vlastne pomyslí? Nikdy som to nemala dopustiť, mala som byť opatrnejšia. Nerozumela som sama sebe. Veď ešte pred pár dňami som Edwarda nenávidela, liezol mi na nervy svojimi večne múdrymi rečami. A teraz? Len sa naňho pozriem a mám sucho v hrdle, motýle v žalúdku a roztrasené kolená. Oči sa mi zaplnili slzami zúfalstva a hnevu. Nechala som ich, nech mi stečú po líci. Ako žeravá láva z krátera. Nechala som ich, nech za sebou zanechávajú spúšť. Pretože som sa rútila do záhuby a už som bola veľmi ďaleko na to, aby som sa otočila a rozhodla sa ísť iným smerom...   

 

Bolo niečo krátko po pol jednej v noci, ako som zistila vďaka hodinám na mojej chodbe, keď som nervózne otvárala dvere od domu. Na chodbe bolo zhasnuté, preto som si nevšimla niečie topánky, o ktoré som zakopla. Z úst mi vyhŕkla nadávka. Lodičky som zhodila a pri dopade na zem spôsobili nepríjemný hluk. Kľúče som šmarila na malú skrinku stojacu hneď vedľa vchodových dverí a vstúpila do obývačky, v ktorej sa ako v jedinej miestnosti domu svietilo. Nevedela som či sa v nej nachádza Edward, pretože som ho po strastiplnej ceste domov nikde nezahliadla, alebo nejaký zlodej. Bolo to vlastne jedno, nech si zoberie čo len chce, aspoň budem mať dôvod kúpiť si niečo nové. 

„Bella! Si v poriadku?“ Edward si s úľavou vydýchol, pričom sa zodvihol z koženého gauča. Premeriaval si ma ostražitým pohľadom od hlavy až po päty a pomaly sa ku mne približoval. Ja som nemala silu otočiť sa a odísť, či prinajmenšom vôbec otvoriť ústa a povedať mu čo i len jedno jediné slovo. Na jeho otázku som odpovedala iba chabým prikývnutím.

„Ja,“ začal opatrne, hlas sa mu chvel, „strašne som sa o teba bál. Nemal som ani tušenia, kam si tak rýchlo zmizla...“ Na malú chvíľku stíchol a pery stisol do tenkej linky. „A zabudla si si u Katy kabelku, tak som ti ju priniesol.“ Hlavou pokynul ku konferenčnému stolíku, na ktorom sa povaľovala červená kabelka, na ktorej existenciu som skutočne zabudla. Z tohto uhla pohľadu sa mi vlastne vôbec nepáčila. Prečo som si ju vtedy kúpila? Aj tak to bolo jedno.

„Fajn, dík,“ zašomrala som a pohľad upierala na svoje bosé nohy. Mala som dojem, že prvýkrát vo svojom živote netuším, ako je správne sa zachovať. Nervozita, ktorú mi sťahovala útroby tela, sa opäť vrátila späť, keď som ho mala na blízku. Bola som nahnaná do kúta a nejestvovala žiadna cesta, ktorou by som sa mohla vydať a ktorá by znamenala pre mňa aj východisko z tejto zapeklitej situácie. Porazene som si povzdychla a šuchtavo, bez toho, aby som Edwardovi venovala najmenší pohľad, som sa rozišla ku schodisku. Keď som stúpala po schodoch, cítila som na svojom tele Edwardov pohľad, ktorý pôsobil, akoby mi niekto do chrbta pichal drobnými ihlami. Ako náhle som vstúpila do svojej izby, moja cesta smerovala rovno na posteľ, kde som sa rozvalila ako vrece zemiakov. Neunúvala som sa ani vyzliecť zo šiat, v ktorých mi bolo nepohodlne, zips na chrbte ma tlačil a takmer som sa v nich ani nedokázala pohnúť. Cítila som len otupenosť a štípanie očí od maskary, ktorá mi stiekla do očí, keď som plakala. Nedokázala som však zaspať, moja myseľ bola až príliš zamestnaná. Nič sa s Edwardom nevyriešilo. Lepšie by bolo, ak by som ho tu nebola stretla, ak by bol odišiel a už sa nikdy nevrátil. Lenže tá predstava ma bolela. Akoby mi niekto nalial kyselinu do hrdla a tá ma postupne, pomalou a bolestivou smrťou zabíjala.

V hrdle som mala odrazu úplnú Saharu, preto sa stal výlet do kuchyne neodkladný. Lenže to znamenalo, že opäť budem musieť prejsť cez obývačku, v ktorej sa nachádza Edward. V žalúdku som pocítila zvláštne chvenie a... stres. Niečo podobné ako zažívajú tínedžerky pred prvým rande, maturitou, či vystúpením pred veľkým obecenstvom. Ale odpadnúť od smädu som nechcela, preto som sa musela donútiť vstať z mäkkej postele a raziť cestu dolu. Na chodbe som sa modlila, aby bol už Edward vo svojej izbe a spal. Ale šťastena sa dnes rozhodla nebyť na mojej strane a nechala Edwarda stále posedávať ako kôpku nešťastia na gauči. Ak sa aj ja tvárim nejako takto, môžeme sa ísť spolu niekam spiť.

Počula som aj iné zvuky vychádzajúce z miestnosti, čo znamenalo, že pozeral televíziu. Musel ju zapnúť len vtedy, keď som vyšla hore, pretože keď som došla domov, bola vypnutá. Očividne sa nechcelo spať ani jemu. Aspoň som nebola jediná s týmto problémom. Smutne som sa sama pre seba pousmiala. Bez slova som ‚preletela‘ okolo neho a priala si byť neviditeľná. S úľavou som si vydýchla, keď môj prechod cez izbu ničím nekomentoval. Z chladničky som si vytiahla vychladenú minerálku a plnými dúškami ju hltala. No keď som sa vracala späť hore, nedokázala som sa pozerať iba pred seba a pohľadom som zablúdila k Edwardovi, ktorý ma so záujmom pozoroval. Mala som pocit, že mi chce niečo povedať, ale pritom sa v ňom bili dve polovice či by to bolo alebo nebolo správne. Uvedomila som si, že nie som jediná, koho to, čo sa medzi nami udialo, vyviedlo z mieri. Spomalila som a s povzdychom som sa presunula ku gauču a posadila sa na opačný koniec od Edwarda. Ani jeden z nás však netušil, čo povedať, respektíve čím začať.

„Mrzí ma to,“ šepla som po chvíli, počas ktorej som zberala dostatočnú guráž. „Bola to chyba, nikdy sa to nemalo stať... Ja... Mala som vypité, neuvažovala som triezvo. Nechala som sa uniesť.“ Vypité som mala, lenže alkohol teda nemohol ani len trošku za to, že som sa tam na Edwarda vrhla. Ale čo som mu mala asi tak povedať? Že ma doslova omráčil svojou prítomnosťou a chcela som sa ho dotýkať? Ale prosím vás...  A rovnako, nechcela som vstúpiť do tej istej rieky druhýkrát.

Edward zostal ticho a neprehovoril ani po dvoch minútach. Pokrútila som hlavou, porazene si povzdychla a rozhodla sa ísť si ľahnúť. Vzdala som to. Možno, keď sa na všetko vyspím, to už bude lepšie. Dúfala som v to. A možno bol Edward ticho z dôvodu, že jemu bolo všetko, čo sa týka tejto veci totálne jedno a ja som si iba namýšľala, že ho to trápi rovnako ako mňa. Postavila som sa a keď som stúpila na prvý schod, niečo ma chopilo za ruku. Ľakom som nadskočila a rýchlo sa stočila smerom k „zdroju dotyku,“ ktorým bol Edward.

„Ja to teda vôbec neľutujem, Bella,“ šepol a jeho sladký dych mi ovanul tvár. „Prečo sa brániť niečomu, čo ide mimo nás oboch?“

Pozerala som naňho ako na zjavenie a nechápala ničomu, čo povedal. „O čom to hovoríš?“

„O tebe a o mne. O tom, ako nás to k sebe ťahá.“

„Mýliš sa! Tiahol nás k sebe akurát tak alkohol.“ Stoj si za svojím, Bella, nenechaj sa tak ľahko obalamutiť. Bude to tak lepšie pre vás oboch. Edward jemne pokrútil hlavou a nežne sa na mňa usmial. Roztriasli sa mi kolená. Nepozeraj tak na mňa, prosím. Snažila som sa ho v duchu odprosiť, aby mi to nerobil ešte ťažšie, než to už je. Moje odhodlanie raketovou rýchlosťou uháňalo ďaleko odo mňa. „To s tým nemá nič spoločné. A ty to vieš,“ zašomral. Chcela som si vytrhnúť ruku z jeho pevného stisku, ale moja snaha spôsobila pravý opak. Pritiahol si ma k sebe. Obaja sme zrýchlene dýchali, kvôli čomu sa naše hrude obtierali o seba. Cítila som tlkot jeho srdca, a mala pocit, že to moje bije spoločne s ním. Pozrela som mu do tváre a stratila som odhodlanie sa odtiahnuť. Nežne, ako dotyk motýlích krídel, mi priložil dlaň na líce a jemnučko mi prstom prešiel od spánkov po bradu. Z hrdla sa mi vydral neidentifikovateľný zvuk. Niečo medzi slastným zamručaním a povzdychom. Privrela som viečka, nespoznávala som city, ktoré sa vo mne odohrávali.

„Ja to už nevydržím, nedokážem byť viac ticho,“ zaúpel odrazu a ak to bolo možné, pritisol sa na mňa ešte väčšmi. Druhú ruku, ktorou ma doteraz objímal, si presunul na moje druhé líce a tým ma donútil, aby som sa pozerala iba naňho. „Keby si len vedela, čo mi spôsobuješ. Nedokážem myslieť na nič iné okrem teba,“ pokračoval, hľadel mi priamo do čí. Oprel si čelo o moje. Všade okolo sa vnášala jeho vôňa a tá mi zabraňovala premýšľať. Priblblo som sa usmiala. Musela som vyzerať ako sfetovaná, a popravde, v jeho blízkosti som sa tak aj cítila. Tenký hlások v úzadí mojej hlavy mi hovoril, aby som sa odtiahla, zamkla sa vo svojej izbe a čušala, ale nechcela som ho počúvať. V tom momente sa mi zdalo byť v jeho náručí tou najprirodzenejšou vecou na svete. Bolo to automatické. Ako prvý nádych dieťaťa pri narodení.  Očami som skĺzla na jeho mierne pootvorené pery a sama si tie svoje oblizla. Edward niečo zašomral, ale ja som nevnímala nič okolo seba okrem jeho vône a blízkosti. Slová boli v tejto chvíli zbytočné ako sánky v lete. A zrazu som pocítila jeho pery na svojich.

V moment ich dotyku vo mne vybuchla láva pocitov, tentoraz dokonca silnejších než pri našom prvom (vlastne druhom, ale to je detail) bozku. Vášeň, túžba, odhodlanie, ale ešte niečo iné, niečo, čo som nedokázala pomenovať. Niečo, s čím som sa ešte nestretla. Motýle v bruchu boli opäť na svojom mieste a kolená sa mi roztriasli akoby sa práve v L.A. rozpútalo zemetrasenie. Kým ma stále bozkával, ruky si presunul na môj pás, aby ma zložil zo schodu, na ktorom som stála, na zem. Oprel ma o stenu vedľa police s knihami. Rukami som ho objala okolo krku a v pästiach stískala jeho vlasy. Nedokázala som sa od neho odtrhnúť, potrebovala som ho. Bol pre mňa ako droga, od ktorej som bola ukracovaná a teraz, keď sa mi poskytla, chopila som sa jej a nikdy viac ju nechcela pustiť. Vyzdvihol ma a ja som si nohy omotala okolo jeho pása. Keď som sa potrebovala nadýchnuť, svoje pery pritisol na môj krk, načo som zaklonila hlavu dozadu a slastne vydýchla. Zabudla som na stenu za mnou, takže pri tom pohybe som si ju riadne narazila. Zajajkala som, kvôli čomu sa Edward prestal venovať svojej doterajšej činnosti a vystrašene sa na mňa zahľadel.

„Panebože, si v pohode?“ strachoval sa a nakrčil čelo. Bol neuveriteľne zlatý, keď sa tak na mňa pozeral. Cítila som ako stisk jeho rúk na mojom páse povoľoval, a to sa mi teda vôbec nepáčilo, zľakla som sa, že je koniec.

„Nič mi nie je,“ vydýchla som, schytila jeho tvár do dlaní a pritiahla si jeho pery späť k svojim. Zapadli do seba ako skladačka, ako dva kusy puzzle. Edwardovi nerobilo problém prepnúť na náš predchádzajúci mód. Pohladila som ho po ramenách a začala mu rozopínať gombíky na košeli. Bože, prečo ich robia také malé? Veď to sa nedá nahmatať! Avšak nakoľko som v týchto veciach nebola teda žiaden nováčik, Edwardova košeľa sa o pár sekúnd už povaľovala na zemi a dokonca neutrpela žiadnu ujmu na zdraví. Vo voľnom preklade to znamenalo, že všetky gombíky zostali na svojom mieste a ja si zajtra nebudem musieť pripraviť ihlu, aby som ich prišila späť. Netuším, kedy sme sa stihli presunúť, ale odrazu pod mojim telom zašušťali prikrývky. Otvorila som viečka a uvedomila si, že sa nachádzame v Edwardovej izbe. Skláňal sa nado mnou a len ma s jemným úsmevom na tvári pozoroval. Nič nehovoril a ani ja som v tejto chvíli nedokázala nájsť žiadne vhodné slová. Prstom som ho nežne pohladila po tvári, pričom ma na brušku prsta jemne popŕhlilo jeho vyrastajúce strnisko.

Rukou mi zašiel do vlasov a hladil ma v nich. Srdce sa mi roztĺklo ako o život, keď som cítila jeho telo na svojom. Akoby priamo do mňa vysielal elektrické impulzy, ktoré oživovali každú jednu bunku môjho tela. Položil ma na bok a pomalým pohybom mi rozopol zips na šatoch. Pohladil ma po nahom chrbte a ja som mala pocit, že miesta, ktoré sa stretli s jeho dotykom, vzbĺkli. Šaty zo mňa opatrne stiahol, aby ich nijako nepoškodil, a tým pádom som pred ním zostala ležať iba v spodnej bielizni. Jednou rukou ma opäť začal hladiť po vlasoch a prstom druhej ruky prešiel po siluete môjho tela. Prerývane som sa nadýchla, no keď mi pery priložil na brucho, naskočili mi zimomriavky. Trýznivými, pomalými pohybmi postupoval vyššie, až sa opäť dostal k mojim perám, ktoré ľahko stisol medzi svojimi. Ruky mi vsunul pod chrbát a nahmatal rozopínanie podprsenky. Poľahky sa mu ju podarilo rozopnúť a strhnúť zo mňa. Moje ruky taktiež príliš neotáľali, ale venovali sa skúmaniu Edwardových svalov na chrbte. Spokojne vydýchol a opustil moje pery, aby sa začal venovať čeľusti, ktorú nežne oždiboval. Jazykom mi potom prešiel cez krk, kde ma začal dráždiť zubami, až sa dostal k prsiam, ktoré už v tomto momente masíroval svojimi dlaňami.

Perami mi stisol najprv ľavú bradavku, neskôr pravú. Zaklonila som hlavu dozadu, pričom som vydýchla slasťou a prsty mu zaplietla do vlasov. Cítila som, aký bol vzrušený a veruže ja tiež. Nahmatala som mu opasok a rozopla mu nohavice, ktoré sme s jeho pomocou stiahli dolu. Bozky, ktoré sme si začali vymieňať, sa stávali čím ďalej, tým intenzívnejšie. A ja som každou sekundou, ktorá ubehla, bola vzrušenejšia ešte viac. Pomrvila som sa pod Edwardom, ktorý na tom vyzeral byť, usudzujúc podľa jeho erekcie, podobne ako ja. Všetko sa odrazu strhlo tak rýchlo, že som ani nemala čas to zaregistrovať. Edward nás oboch zbavil zvyšného oblečenia a spojil naše telá v jedno. A keď pre mňa znamenal jeden bozk výbuch sopky, tak v tom prípade netuším ako pomenovať to, čo sa vo mne odohralo v tom momente. Čas akoby sa spomalil a všetko okolo mňa prestalo existovať. Bol len on... A ja som si v tom momente uvedomila, že som už nadobro stratená.   


Neviem, či ste spokojné s takýmto vývojom deja. Sľubujem vám však, že sa nemusíte obávať toho, že to teraz medzi nimi bude tip-top. ;) Ešte by som sa rada vyjadrila k Edwardovmu pohľadu. No, ehm... hehe... zistila som, že s tým bude trošku problémik, pretože sa mi sem nikde nehodí a som rada, ak sa mi v tomto období vôbec podarí niečo vytvoriť z pohľadu Belly, nieto ešte Edwarda, ktorý je pre mňa ťažký oriešok. :( Snáď som vás príliš nesklamala, skutočne sa ospravedlňujem a veľmi ma to mrzí.

A samozrejme, púpätká, opäť vám ďakujem za vaše komentíky, ktoré mi tu vždy necháte. Ste pre mňa obrovskou oporou a vy si to ani neuvedomujete. Skutočne ste hnacím motorom, ktorý ma poháňa dopredu. A možno to bude znieť otrepane, ale ja to myslím úplne vážne, že ste tie najlepšie čitateľky, aké si len "autor" môže priať. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 14. kapitola:

 1
13. Ivka77
28.02.2013 [19:05]

Ivka77Zlato,
tak ma tu máš zas. Dobieham resty. Určite si sa tešila, že si sa ma už zbavila, ale smola. Muehehe. Prepáč, že tak neskoro, ale nebol veľmi čas. Veď vieš, že riešime menší projektík, ktorého si našťastie súčasťou.

Pohľad Edwarda nebol, ale neľutujem. Viem, že nie je jednoduché písať niekoho pohľad, ak sa ti extra nehodí. Takže si z toho nič nerob. Možno sa dočkáme niekedy nabudúce. Alebo aj nie... Mne stačí aj Bella. I keď sa priznávam, dobrovoľne a bez mučenia, dala by som si teda Edíka. Mal by veľa čo vysvetľovať.

Táto kapitola bola priam božská. Júúú neskutočná nádhera. Láska a romantika. A to si vravela, že nerada popisuješ intímne chvíle. Pritom sa ti to podarilo skutočne krásne. Tak sa nám Bella zamilovali a dali si aj prvé ťuťu muťu. Tak už by to mohla byť len slasť a romantika...Škoda len, že to tvoje slová pod čiarou popierajú. Fňuk. No čo už. Ja budem, ale dúfať. A čo sa stane sa môžem dozvedieť hneď, lebo je už ďalšia kapitolka na svete. No mám to ja šťastie.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.02.2013 [14:25]

AntjeCullenCelou dobu jsem se modlila, aby si ta trubka Bella nerozmyslela a nezačla se od něj odtahovat! Áá, letim na další kapitolu Emoticon Emoticon

11. LuLuu
22.02.2013 [20:08]

LuLuu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.02.2013 [20:23]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.02.2013 [19:45]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
krásna kapitola... Emoticon
no som zvedavá ako to bude medzi nimi ďalej... Emoticon
strašne sa teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

8. Petronela webmaster
12.02.2013 [19:14]

PetronelaPáni. Tak přestože jsem doufala, že se Edward vydá Bellu hledat, s podobným vývojem situace jsem moc nepočítala, přestože je opravdu podařený. Jsem tedy neskutečně zvědavá, jak se to bude odvíjet dál a co se mezi nimi odehraje - tedy hlavně ráno, po téhle noc plné vášně. Co si navzájem řeknou a tak... No, už se tedy moc těším na další kapitolu Emoticon

12.02.2013 [18:05]

kiki1 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Konečně jsou spolu! Emoticon Já jsem se na to tak těšila! Emoticon Oni jsou spolu prostě dokonalý, strašně se k sobě hodí, patří k sobě.
Bella byla dřív nafoukaná, sebevědomá, protivná, a proto jsem ji neměla ráda. Ale řekla bych, že se změnila a já ji začala mít ráda. Doufám, že už se její stará povaha nevrátí a zůstane hodnější. Emoticon
A Edward ( Emoticon )... Když mu Bella řekla, že ho políbila, páč byla opilá, on tomu naštěstí neuvěřil a v podstatě se jí vyznal. Emoticon A pak ten konec.. Emoticon Prostě krása a samozřejmě jsem s vývojem příběhu spokojená, dokonce nad míru spokojená. Super, úžasná kapitola, Jessy. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.02.2013 [17:06]

kikuskaSamozrejme, že sne spokojné s takýmto vývojom deja. Aspoň ja som určite. Len som zvedavá, čím chceš tých chudákov trápiť, keďže si nám oznámila, že po tomto nebude ešte všetko tip top.
Ale poviem ti, ja milujem tú Edwardovu odvahu. Potom, ako ho Bella odbila tým, že tá pusa bola spôsobená len alkoholom, a on proste kašlal nato, čo mu vraví a vydobil si svoje. Tomu ja vravím čin chlapa. Emoticon

5. Niki
12.02.2013 [16:56]

Jooooooooooooooooooooooooo ! :DDDDDD

12.02.2013 [15:42]

daslli141Už sa neviem dočkat nasledujúcej kapitoly. Táto je ako vždy skvelá Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Seb
12.02.2013 [14:10]

Hezky se to vyvinulo, je to krásně napsané. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.02.2013 [11:31]

NeliQ Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.02.2013 [10:14]

9moncici9Srdiečko moje Emoticon

Otvorím oči, zapnem notebook a moje prvé kroky smerujú na stmívko. Potom hľa, čo tu nevidím. Modelka... Môj Eugen premilený. Môže deň začať krajšie? Toto je ako dávka antibiotík, keď som chorá. Proste ty vieš, ako človeka potešiť a urobiť mu neuveriteľnú radosť.

Môj komentár možno nebude predlhý, lebo moja slovná zásoba v týchto dňoch sa pohybuje medzi slovami kuc, kuc a hapčííí.. Emoticon

Ale chcem ti povedať, že napriek tomu, ako veľmi som sa tešila na pohľad Eugena a tešila som sa na, že konečne budem vedieť, čo sa mu všetko honí hlavou. Proste pohľad BElly mi vôbec nevadí, som rada aj ten, pretože ak si predstavím, že kapitola vôbec nemusela byť, som nadšená aj z tohto.

Tak isto musim povedať, že tebe pohľady z jej strany idú. Mne sa veľmi páčilo čítať už len o jej myšlienkach, ktoré sa jej honili hlavou, keď prichádzala na pláž, keď bola na pláži.

No musím povedať, že chúďaťko najprv zlomí opätok, potom si odrie koleno a nakoniec pri sladkom, vášnivom, erotikou nabitom bozku si tresne hlavu o stenu :D Bože, ty ju vôbec nemáš rada :DDDD

A tie jej zákerné myšlienky Emoticon Myslím bláznivé... Edward sa o ňu strachuje a ona uvažuje, prečo si kúpila kabelku, ktoré z tejto strany nevyzerá podľa jej predstáv. Mňa z nej raní mrtvica :D

A ten záver. Páni... áááááááááá.... Ťuťu muťu... Je to normálne? Vážne k tomu prišlo? Nesníva sa mi? To určite bude sen, to je spôsobené tou chorobu, určite za to môžu lieky, ktoré mi už spôsobujú halucinácie.

Dúfam, že sa im podarilo jedno štvrtinkové upírča s menom Eugen :D Ha, to by bolo meno... Ale nie budem ticho, možno sa im to nepodarilo :P Určite sa Edík chránil :D Síce, pochybujem, že na to myslel, ako typický chlap :D

Dobre už tu trepem od veci, a preto radšej končím.

Kapitola bola neskutočná a ja som tam našla všetko, čo som chcela. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!