Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 11. kapitola

08.11.2012 (07:45) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2100×

Bella:

Miešali sa vo mne rôzne emócie. Smútok, hnev, nenávisť,...

„Bella?“ ozvalo sa v lese. Bol to dôverne známy hlas. Edward. Nie, to sa mi iba zdalo.

„Bella?“ ozvalo sa opäť, ale trocha hlasnejšie. Tak toto sa mi nezdalo. Edward ma pravdepodobne hľadá. Dúfam, že ma nenájde. Pre istotu som zodvihla hlavu, že sa poobzerám. No niekoľko metrov odo mňa stál Edward. Pomaly sa približoval ku mne. Prestala som vzlykať a postavila sa.

„Bella...“ začal, ale prerušila som ho.

„Stoj! Nepribližuj sa ku mne!“ zakričala som naňho. Okamžite zastal.

„Nie je to tak, ako si myslíš,“ dokončil, čo chcel povedať. Chce povedať, že sa mýlim? Vari som ho nevidela pred niekoľkými minútami, ako sa bozkáva s Tanyou? Bola som naňho tak nahnevaná. Keby som nebola duch, vrazila by som mu facku.

„Ja dobre viem, ako to je. Si obyčajný klamár. Čo iné som mohla od teba očakávať? Náš pán dokonalý, ktorému nevadí, že jeho manželka je mŕtva tri dni a on už zvádza upírku! Nevadí mu, že sa bozkáva rovno pred ňou, keďže je duch a on ju k tomu vidí a počuje! Tebe už na mne vôbec nezáleží!“ vrieskala som naňho. Ani neviem, odkiaľ sa vzala tá odvaha. Ani neviem skadiaľ som brala tie slová. Neviem či to nebolo príliš, ale všetko, čo som povedala bola pravda.

„Bella... ja ťa milujem,“ povedal. Zase iba klame. To ani nevidí, ako mi tým ubližuje? Nech radšej zabudne na mňa a nech sa kľudne ožení s Tanyou. Len nech mi dá pokoj a nehovorí mi tu samé klamstvá.

„No iste. Zasa iba klameš! Nenávidím ťa!“ zvrieskla som naňho. Asi som to prehnala. No nebudem sa mu predsa ospravedlňovať. To on by sa mi mal ospravedlniť, že mi klamal. Keby som nebola duch, najradšej by som sa zavrela do svojej izby - u Charlieho -, kde by som mala pokoj. Rada by som zmizla hocikde inde, len preč odtiaľ. Ale hlavne do Forks.

„Bella...“ opäť som začal a urobil krok ku mne. Zavrela som oči a strašne si priala byť doma. Doma u Charlieho.

„Nie!“ zvrieskla som. Bolo tu hrobové ticho. To mi už na to vari nič nepovie? Pomaly som otvorila oči.

„Čože?“ vypadlo zo mňa. Bola som šokovaná. Už som nebola niekde v lese. Bola som vo svojej izbe u Charlieho. Wow! Ja som sa práve teleportovala! Čo ešte duch dokáže?

Nijak sa to tu nezmenilo, odkedy som odišla. Bola noc, takže Charlie určite spal. Vybrala som sa do kuchyne. V umývadle bolo trocha neumytého riadu. Asi sa raz pokúšal variť. Všetko tu vyzeralo tak isto. Vošla som do obývačky a opatrne som si sadla na gauč. Podarilo sa mi to! Teraz už len počať kým sa Charlie zobudí. Nechcem mu liezť do súkromia. Práve odbila polnoc. Ešte sedem hodín čakania. Po pätnástich minútach nudenia som vyšla z domu a vybrala sa po ceste ku škole.

Bola tma. Dúfam, že trafím domov. No môžem sa teleportovať. Ale teraz som sa naschvál nechcela teleportovať. Potom by som mala ešte fúru času. Keď som došla ku škole, začalo pršať. Kvapky dažďa iba preletovali cezo mňa. Ako sa má Angela? Býva tu ešte? No, to sa asi nedozviem.

Čo sa stalo s domom Cullenovcov? Skúsim sa teleportovať. Zavrela som oči. Strašne som si to priala a plne sa na to sústredila. Asi po minúte som otvorila oči. Áno! Podarilo sa mi to. Stála som pred domom Cullenovcov. Vyzeral opustený a hlavne strašidelný. Sálala z neho hrôza. Vyzeral presne, ako keď ma opustil Edward. Zasa iba Edward! Musím prestať naňho myslieť.

Bola polnoc, tma, spln a pršalo. Začala som sa báť. Bála som sa, že sa tu objaví nejaký upír alebo ešte nejaká nadprirodzená bytosť. Viem, že sa nemám čoho báť -, pretože som duch -, ale vyzeralo to tu vážne strašidelne. Mohli by tu natáčať nejaký hororový film. Opäť som zatvorila oči. Priala som si byť späť u Charlieho. Zasa som sa na to sústredila. A zasa sa mi to podarilo.

Sakra! Bolo iba pol druhej. Čo budem ešte päť hodín robiť? Mohla by som navariť, ale som duch. Toľko vecí by som mohla robiť, keby som nebola duch. No čo už. Život je krutý. No skôr posmrtný život je krutý. Aj v dome bola tma, tak som chcela aspoň v obývačke zasvietiť. Sústredila som sa na to. Nepodarilo sa! Skúsila som to znova, ale teraz sa to podarilo. Sláva!

Začala som rozmýšľať, čo budem robiť. Vyšla som po schodoch a vstúpila do svojej izby. Ostalo tu iba zopár vecí. Zrazu som na zemi uvidel nejakú knihu. Podišla som bližšie k nej, aby som uvidela jej názov. Bola to moja – aj Edwardova - obľúbená. Búrlivé výšiny. Zapla som lampu na písacom stola na prvý pokus. Sadla som si na zem do tureckého sedu k tej knihe. Privrela som oči a sústredila som sa. Chcela som ju otvoriť. Nepodarilo sa. Skúsila som to opäť, no zasa smola. Nadýchla som sa a zavrela oči. Silno som sa na to sústredila. Moja ruka sa približovala k tej knihe. Po chvíli som pocítila obal knihy. Jemne som sa usmiala, ale stále sa na to sústredila. Pomaly som ju otvorila. Trocha som pootvorila oči. Stále to fungovalo. Pridržiavala som ju, aby sa nezatvorila. Teraz som oči otvorila úplne a stále som sa sústredila. Začala som čítať...

Zrazu som začula kroky. Pravdepodobne sa už zobudil Charlie. Zapamätala som si stranu, na ktorej som skončila. Stošesť. Postavila som sa a vyšla z mojej izby. Charlie práve išiel dole schodmi. Vybrala som sa za ním. Vošiel do kuchyne, z kuchynskej skrinky vybral misku a cereálie a z chladničky vybral mlieko. Do misky nasypal cereálie a zalial ich mliekom. Sadol si s miskou za stôl a začal jesť. Konečne som uvidela celú jeho tvár. Nevyzeral veľmi šťastne. Na čele mal viac vrások. Nevidel ma už mesiac. Naposledy som mu volala asi pred dvoma týždňami. Asi si myslí, že som vo Švajčiarsku v kúpeľoch. Neviem, čo by spravil, keby sa dozvedel, že som mŕtva. Ani neviem, ako by mu to povedali Cullenovci. A čo by mu povedali keby sa Charlie spýtal – určite by sa to spýtal – ako som zomrela? Určite by nepovedali pravdu. To by sa dozvedel, že existujú upíri.

V ďalšej kapitole sa dozviete, že Edward nie je taký debil/idiot, ako si myslíte.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 11. kapitola: