Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Illusions: Dark Visions - Prológ

01.03.2013 (14:30) • BellaDemetri • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 3224×

Prechádzala som sa po našej lúke. Bola vyschnutá a zničená. Ako naša láska s Edwardom. Spaľoval ma pocit samoty a mala som obrovskú dieru v srdci. A už nikdy sa nezaplní... Opustil ma už dvakrát. Spadla som do trávy, kolená pokrčila a bradu položila na ne. Rozplakala som sa. Vôbec som nevnímala. Únavou som zaspala. Potom som sa prebudila. Chvíľu som sa prechádzala po lese, blúdila a nevnímala cestu. Zrazu som spadla na zem. Už nechcem žiť. Bez neho nie... Teraz som sa prebudila pre niečo iné. Hrozná bolesť. Akoby moje telo spaľoval oheň. Mykala som sa zo strany na stranu a kŕčovito sa prehýbala. Bola to tá najhoršia bolesť. Ako keď ma pohrýzol... Preboha, to nie! Nechcem byť upír! Kto koho o to prosil! Prehýbala som sa v bolestivých kŕčoch. Po tejto bolesti prišlo niečo horšie. Ešte horšia bolesť sa pomaly presúvala iba do srdca, ktoré bilo obrovskou rýchlosťou. A... zrazu nič. Tiché údery sa postupne spomaľovali a udrelo poslednýkrát. Otvorila som oči. Bolo to úžasné. Videla som všetko. Bola som niekde v lese. Každý hmyz, rastlinu, kvapky vody... A bolo tam veľa úžasne nových farieb. Ako by som nevidela a zrazu by sa stal zázrak. A všetko som počula. Posadila som sa. Ale dosť rýchlo. Teraz som sa postavila. Rozbehla som sa naprieč lesom. Bolo to skvelé. Všetko som videla, nezakopla a ani nič iné. Zastavila som sa pri malom, ale úchvatnom vodopáde. Prišla som k potoku pri ňom a pozrela sa na svoj obraz. Bola som iná. Tvár vyhladená, mramorová mŕtvolne biela pokožka. Mala som výrazné rysy, červené a plné pery, dlhé mihalnice a najviac ma zaujali oči. Boli nádhernej karmínovej farby. Najčistejšej karmínovej červenej, akú som kedy videla. Vlasy som mala hnedé, do pol pása a na svetle slnka naberali trochu medovú farbu. Vrátila som sa doprostred lesa. Cez pár stromov presvitali slnečné lúče. Prišla som na spomínané miesto a postavila sa tam. Moja pokožka žiarila ako tisíce malých diamantov. Úžasnuto som vydýchla. Obzerala som sa. Po pár sekundách som odišla. Teraz som ale niečo cítila... Hrozné plamene v krku. Ako by mi horel. Okolo prebehla puma a ja som sa vrhla na ňu. Zahryzla som sa a vypila krv. Potom som ju vysala a zahrabala, ale plameň v krku nie a nie ustať. Rozhodla som sa. Nebudem nejaký vegetariánsky slaboch. Keď som upír, nech už to aspoň využijem. Behala som lesom ale zrazu som počula kroky. Rozbehla som sa za nimi a pár metrov od nich skočila do hustej koruny stromu. Boli to dvaja turisti. Chvíľu som čakala, ale potom sa vrhla na prvého. Bez problémov som sa mu zahryzla do krku a hltavo pila. Po pár sekundách som jeho mŕtve telo pustila k zemi a vrhla sa na ženu. Zopakovala som to isté. Vytiahla som zapalovač. Hodila som ho na nich a o chvíľu už telá horeli v plameňoch. Odišla som odtiaľ. Mala som namierené do La Push. Po pár minútach som dobehla ku domu a váhavo zaklopala. Otvoril mi Jake. Keď ma uvidel, stuhol.

„Jake?“ skúsila som a on zavrtel hlavou.

„Bells?“ vydýchol šokovane a ja som prikývla. „Čo sa s tebou stalo?“ vyzvedal ďalej a ja som si povzdychla.

„Bola som v lese a zrazu... Ja ani neviem kto. Ani ako a prečo,“ smutne som sa usmiala a on moje gesto zopakoval.

„A prečo si tu?“ spýtal sa ma zvedavo a normálnym tónom.

„No... Ani neviem. Rozlúčiť sa. Budem v Seattli. Asi navždy,“ povedala som dôvod, kvôli ktorému som prišla. „Tak ahoj,“ povedala som a chystal sa na odchod, ale on ma zastavil.

„Chalani sú tu,“ usmial sa a niečo zavolal. Dolu sa nahrnuli Paul, Jared, Embry, Quil, Leah a Seth. Šokovane na mňa pozerali. Potom sme im všetko vysvetlili. So všetkými som sa rozlúčila. Ale s Charliem takto nemôžem... Bude trpieť. Smutne som sa po ceste usmiala. Aspoň si ho zďaleka pozriem. Veď predsa... Má Sue. A s ňou je šťastný.

Vyskočila som na blízky strom a nazrela dovnútra domu. Charlie pozeral zápas a Sue mu niečo varila v kuchyni. Zase som sa usmiala. Ona sa oňho dobre postará. Verím jej. Teraz hurá do Seattlu. Ale čo s očami, dopekla? Okej, mám to. Najprv sa budem živiť zvieratami, kúpim si šošovky a budem loviť ľudí. Jednoduché, nie? Ale ľahšie sa niečo povie, než urobí... Veď uvidíme... Zoskočila som zo stromu a rozbehla sa do lesa. Ulovila som si štyri jelene, dve srny, jedného medveďa a jednu pumu. Oči som mala už trochu zlaté. Po noci som pobehovala po lese. Po troch dňoch lovenia som už mala oči celkom zlatistej farby. Šošovky som si kúpila silnej hnedej farby. A teraz hurá do Seattlu. Budem žiť iba v lesoch. Navždy. Až kým si niekoho nenájdem. Ako sa hovorí...Keď sa upír zamiluje raz, tak navždy. Takže väčšinu budem sama. A mne sa to takto bude aj pozdávať. Keď mi už oblečenie nebude slúžiť, proste si kúpim nové. Práve som bola v lese. Strhla som zo seba to staré oblečenie a dala si čierne legíny s krvavo červeným topom. Rozbehla som sa do Seattlu. Práve tam pršalo. Skvelé. V daždi veľa ľudí nechodí von. Ucítila som kroky a zase tú omamnú vôňu. Aspoň niekdo. Zavrčala som a blížila sa k zmienenej osobe. Bolo to čiernovlasé dievča. Objmímalo sa rukami a kráčalo cez zablatenú a mokrú cestu. Nečakala som, hneď som sa na ňu vrhla. Zahryzla som sa jej do krku a hltala tú lahodnú životodárnu tekutinu. Po pár sekundách som telo odhodila a vytiahla zapalovač a telo už horelo v nebezpečných plameňoch ohňa. Zase som odišla. Tentokrát sa trochu zamyslieť. Vyskočila som do koruny stromu a sadla na konár. Chrbtom som sa oprela o kmeň a pokrčila kolená. Nechala som studené kvapky tiecť po mojej ľadovej pokožke. Akoby to boli naozajstné slzy. Čo teraz bude s ostatnými? A s mojim životom? Nemôžem byť predsa večnosť sama. Alebo môžem? Veľa nomádov bolo samých. Ale mňa teraz zaujímalo niečo iné. Môžem diabla prosiť, aby som sa s nimi nestretla. S Volturiovcami. Neviem, čo by urobili Cullenovcom. A horšie by bolo, keby ma našli. Odviedli by ma tam a musela by som ísť do nejakej gardy. To by som nezvládla. Ale kto ma premenil? Snažila som si spomenúť, ale nič som vtedy nevidela. Musela alebo musel útočiť zo zadu. Victoria? Pravdepodobne. O chvíľu prestalo pršať a ja som celá premočená skočila dolu. Veď sa to vysuší. Vyžmýkala som si vodu z vlasov a pokračovalo v ceste. A mám vôbec dar? Asi áno, lebo žiadna moc na mňa nefunguje. Asi po dvoch hodinách som už bola suchá. Zase kroky. Ale určite nepatrili človeku. Musel to byť upír, alebo niečo iné. Nahrbila som sa do obranej pozície a ani som sa nenazdala a proti mne sa rozbehol nejaký upír. Skočil na mňa ale ja som uhla na stranu a on preletel prázdnym vzduchom. To ho naštvalo ešte viac. Hrozivo zavrčal a skočil na mňa. Teraz som ležala pod ním a jeho ľadové prsty boli obkrútené okolo môjho krku. Odhodila som ho od seba. Už utekal do lesa a ja som bežala za ním. Po pár sekundách som skočila a dopadla mu na chrbát. Vzpieral sa mi, ale darmo. Odtrhla som mu ruky a on zareval bolesťou. Potom prišla na rad hlava. Ozvalo sa trhnutie a bolestivý rev. Potom som z vetví rozrobila oheň. Ako novorodená si zrejme vediem celkom dobre. Rýchlo som odtiaľ zmizla a rozbehla sa po lese. Toto budem musieť robiť často. Nomádsky spôsob života. Vyzerá byť skvelý.

Takže, najprv by som chcela povedať, že fakt neviem, či už niekto bude čítať toto. :D Ďakovačky:

Ivusi23 a VictoriaJamesLaurent: Baby, vy viete za čo. :) ;) Ste fakt super, a jedny z ľudí, za čo som ďakovala osudu, že sme sa zoznámili. Je s vami sranda, a tie naše konverzácie, konec toto. :D Ste fakt super a obidve úžasne píšete. :) Už som myslela, že neexistujúce páry, naše obľúbené skupiny a spevákov a postavy z Twilight Ságy nemá nikto rada. Ale zistila som vďaka vám, že vlastne aspoň trochu viac ľudí hej. :)
A teraz osobne pre VictoriaJamesLaurent: Ty vieš, ako sakra na mňa. :D Ale tiež díky, že si tam za posledné dni a vydržiavaš to so mnou. :D

To by bolo aj všetko. Gratulujem, že ste sa dostali až sem. :D

Autor: BellaDemetri (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Illusions: Dark Visions - Prológ: