Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Illusions: Dark Visions - 4. kapitola

17.03.2013 (07:00) • BellaDemetri • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1872×

Otočili sme sa a stáli tam štyri čierne plášte. Dali si dole kapucne.  Ja aj Mel sme sa pokrčili do obraných pozíc.

„Aro vás chce vidieť,“ povedala Jane.

„Nie,“ povedala rozhodne a chladne Melanie.

„Čo sa tu deje?“ pri nás sa zjavila Kayla.

Len som hlavou kývla smerom k nim. Kayla sa tam pozrela, skamenela a postavila sa do obrannej pozície.

„Po dobrom, ale po zlom,“ doplnila Jane ešte.

„Ako chcete,“ zavrčala som a vrhla sa na nich aj s Mel a Kaylou.

Skočila som na prvého oproti mne. Demetri. Zvalila som ho k zemi a on ma ostrčil a ja som vyletela do vzduchu a behom letu narazila do stromu. Odrazila som sa a znovu skočila naňho. Uhol sa a ja som preletela prázdnym vzduchom. Dopadla som na nohy, zabrzdila a otočila sa. Za mnou bola skala.

Rýchlo ku mne pribehol a hodil ma o ňu. Náraz to bol dosť silný a ona aj popukala. Tak toto mu nedarujem. Zozbierala som sa zo zeme, pribehla k nemu a kopla ho do brucha, na čo odletel pár metrov odo mňa.

Zase som sa naňho vrhla a začali sme bojovať. Melanie bojovala s Felixom. Kayla s Alecom a Jane. Dostávali ju, ale ja som ju štítila.  Ja som sa rozbehla oproti nemu a on to samé. Skočila som, ale on sa zohol a ja som dopadla za ním na nohy. Melanie zatiaľ tiež odrovnala Felixa a my sme utekali najrýchlejšie, ako sme vedeli lesom.

Niečo ma zrazu schytilo zo zadu za ramená a zvalilo na zem. Ja toho hajzla zabijem... Boli sme tu ja a Mel. Kde je Kayla?!

Rýchlo som sa rozbehla späť. Vôbec som nevnímala situáciu. Len skoro mŕtvu vyčerpanú Kaylu, ktorú držia Jane s Alecom. Rozbehla som sa k nim a Aleca od Kayli odtrhla.

Melanie:

Rýchlo som sa vrátila k nim. Práve tam už skoro dostali Kaylu s Bellou. Kayla na tom bola horšie.

„Moju sestru nie!“ zavrčala som naštvane na Felixa a odkopla ho od Kayli.

Začala som vidieť krvavo červeno a celá sa triasť. Ajaj...

On bol už v šachu. Teraz Alec. Skočila som naňho a on urobil výpad na stranu. Dopadla som na zem a zbrzdila sa. Rozbehli sme sa oproti sebe. Ja som vyskočila na konár, otočila sa na ňom a dopadla naňho. Naštvane som ho držala pod krkom. Odhodil ma od seba a ja som dopadla na strom, ktorý spadol aj so mnou na zem.

„Kayla, Bells!“ zavolala som na nich, ale to sme už utekali lesom plnou upíriou rýchlosťou.

Mel maskovala, vytvárala a menila pach. A ja som nás štítila.

Zrazu som sa zarazila. Mel to vycítila a zastavili sme sa.

„Mel?“ spýtala som sa jej s obavami.

„Kde je Kayla?“ nasucho som prehtla.

„Ja neviem. Bola tu!“ zašepkala a obzrela sa.

Chvílu sme tam len tak stáli, než to ticho zase prerušili ony.

„Hľadáte niekoho?“ ozval sa samoľúby hlas a stáli pred nami. Aj s Kaylou.

Kaylu držali za ruky Demetri s Felixom. Ako ja ich nenávidím...

„Buď len ona, alebo aj vy,“ usmiala sa Jane samoľúbo a my s Mel sme sa na seba pozreli.

Kam pôjdu ony, pôjdem aj ja...

Naraz sme prikývli a pridali sak nim. Ony nás zarazene sledovali. Kayla sa im pokúšala vytrhnúť.

Prišla som k nim a odtrhla ich od nej. Pridala sa k nám.

O chvílu sme v trojici kráčali za nimi.

Toto nemôže dopadnúť dobre...

Melanie:

Je to moja chyba! Prečo som Bells premenila? Prečo som do toho zatiahla Kaylu?

Keby sa z toho nič nestalo, neboli by sme tu! Ja som hrozná!

A teraz budeme na úteku. Dlho. Navždy.
Keď Aro zistí, aké máme dary, už do konca večnosti budeme pred nimi utekať. Pretože nás bude chcieť do gardy. Ale je jedna záchrana. Bellin dar. Má ho dosť silný.

***

Cesta do Volterry nebola dlhá. Ale celú cestu sme premlčali. Všetci.

Naposledy sme sa na seba s Kaylou a Bellou pozreli a Jane otvorila dvere do okrúhlej miestnosti. Vošli sme dnu a Aro, Caius a Marcus na nás prekvapene pozreli.

„Aké milé prekvapenie,“ falošne sa usmial Aro a ja by som mu vtedy veľmi rada niečo významné povedala...

Kayla na to pozerala, ako na zjavenie. Chudáčik...

Aro hneď stál pred Kaylou a chytal ju za ruku.
Ja s Bellou sme zavrčali. On to ignoroval a nachvíľu sa sústredil na Kayline myšlienky. Bella asi stiahla štít...

Potom jej pustil ruku a o dva kroky od nás ustúpil.

„Cullenovci sa k tebe nezachovali milo. Opäť,“ strelil pohľadom ku Belle a ku mne.

Nasucho som prehltla.

„Viete, že keď sa vytvorí nová skupina upírov, máte nám to ísť oznámiť?“ ozval sa Caius ľadovým hlasom.

„Nie,“ povedala som sucho.

Bella sa na mňa skúmavo zahľadela.

„Pôjdete do gardy,“ povedal rozhodne Aro.

Zavrčala som najhorším spôsobom, začali sa mi triasť ruky a začala som vidieť krvavo červene.

„A ju,“ ukázal na mňa, „zabite,“ Bella aj Kayla nesúhlasne zavrčali.

„Nie!“ povedala Bella, keď sa ku mne Felix priblížil a hodila sa naňho.

Hodil ňou o stenu, ktorá popraskala a ona padla na zem. On si to už zase kráčal ku mne a ja som sa prikrčila do obrannej pozície. Kayla tam len bezmocne stála a preskakovala pohľadom zo mňa na Ara, Bellu a Felixa. Chcela sa vrhnúť na Felixa, ale v agónii a bolestivých kŕčoch padla na zem.

Tá mrcha!

Bella sa prebudila, vyskočila na nohy a snažila sa zaštítiť Kaylu. Celkom sa jej darilo. Kayle sa trochu uľavilo, prestala sa zvíjať a pomaly, trhavo vstala. Vďačne pozrela na Bellu. Jane na to prekvapene pozerala a nás tri hodila vražedným pohľadom.

„Fascinujúce,“ povedal Aro, „čo teraz s vami.“

„Sám dobre vieš čo,“ zavrčal Caius.

„Ona je mocná. Predstavujú riziko,“ pokračoval ďalej.

Bella s Kaylou podišli zatiaľ ku mne a potichu sme pozorovali zložitú situáciu.

„Ich dve,“ ukázal na mňa a Kaylu, „zabite a ju zoberte do gardy. Felix!“

Blížil sa k nám. Bella zavrčala.

A v tom sa niečo stalo...

Felix sa zasekol v pohybe, zachrčal,  klesol na kolená a hlavu bolestivo zaklonil. Fajn, teraz to Belle vysvetliť. Ona na to prekvapene pozerala a v očiach sa jej zračil šok.

„Jane?!“ povedal Aro naštvane a otočil sa k nej.

Ale nebola to ona. Oči mala vypleštené a v tvári mala nemý šok.

„Poďme, kým máme šancu,“ sykla som čo najtichšie, aby to počuli iba Kayla a Bells.

Nenápadne prikývli.

Ako sa tam všetci pozerali na Felixa, my sme sa vyparili. Snažili sme sa spolu držať krok, ale nám to nešlo...

Prosím nie, nech nás nechytia...

Fajn, ja si to možno zaslúžim, ale ony nie! Nedovolím to!

Prosím, prosím, prosím....

Tie slová som si stále dookola prehrávala v mysli, ako by mi to malo nejako pomôcť...

„Ako ďaleko sú?!“ spýtala som sa Kayli, keď som sa dostala na jej úroveň.

Len mykla plecami a ešte aj so mnou zrýchlila. Po pár hodinách behu sme sa niekde v horách zastavili.

Mikayla prerívane dýchala a oprela sa o strom, po ktorom sa zviezla dole na zem.

Bella bola stále v šoku.

„Bells?“ spýtala som sa jej opatrne a ona rýchlo zavrtela hlavou, akoby sa spamätávala.

„Čo to bolo?“ spýtala sa skúmavo a strelila po nás pohľadom.

Je čas...

Medzi mnou a Kaylou prebehol krátky očný kontakt. Zúfalo na mňa hľadela a ja som jej pohľad opätovala.

„Bella...“ začala som a hneď sa zasekla. Prosebne a zároveň zúfalo som sa pozerala na Kaylu.

„Teraz nie. Striasli sme ich,“ povedala Kayla vyrovnane a tým ma prekvapila. Ja by som takú pokojnú reakciu nemala...

Vďačne som sa k nej otočila.

„Ďakujem,“ zašepkala som tak, aby to mohla počuť iba ona a ona nenápadne prikývla, čo zamaskovala kašlom.

„Kde vlastne sme?“ spýtala sa Bella a Kayla sa už horko-ťažko postavila.

„Ani neviem...Tipovala by som Kanadu,“ zamyslela som sa.

„Vo Vancouveri,“ informovala nás Kayla.

„Takže to už ani nemáme ďaleko,“ vydýchla som som úľavne.

„Ešte sa chcete zdržať, alebo pôjdeme hneď?“ usmiala som sa na nich.

„Hneď,“ povedala Kayla a pozreli sme sa na Bellu. Nakoniec prikývla.

„Fajn,“ povedala som a vyrazili sme na cestu.

Cez beh som sa zamyslela. A to na posledné slová od nich...

Mŕtvy už nič neprezradia...

Nevedela som, čo tým mysleli pred...veľa rokmy, ale neznačí to nič dobre. Tá veta mi v mysli behá už roky. Je tam, bola tam a vždy bude. A teraz som sa mohla počas behu aj trochu zamyslieť.
Čo ak Manette nezomrela len tak? Mohli ju zabiť aj ony... V tom ma niečo napadlo. Pred nimi vládli Rumuni. A ony ich z trónov dali dole hlavne Alecovým a Janiným darom. Takže keby ich zabili... A toto mi hovorila Manette. Pretože keby sme toto niekomu povedali, možno by mai nadvládu. Nechám si to pre seba. Nechcem, aby tak dopadli Bella lebo Kayla. Ale keď si tak spomeniem....

***

„Prosím?“ povedala som, keď som sa dozvedela tú správu.

„Počula si dobre. Je mŕtva,“ povedal posmešne Caius a ja som po ňom chcela skočiť, ale v mojom skoku mi zabránili chladné dlane zvierajúce moje zápästia.

„Nemôže!“ protestovala a snažila sa párom rúk vytrhnúť – márne.

„Tak môžeme. Zahynula v bitke s rumunmi. A koniec,“ povedal Caius rázne a začala som vidit červeno. Jasne, krvavo červeno...

Nemôže byť mŕtva, nie je! Nie po tom, čo sme spolu prežili! Ďalej som sa im mykala, keď ma pohltila strašná bolesť v mojej mysli.

Celé telo mi horelo v bolestivej agónii a ja som sa v kŕčoch zviezla na zem.

„Mŕtvy už nič neprezradia...“ počula som ešte, než som sa ponorila do čiernej a osamelej temnoty...

***

Zavrtela som hlavou a vyhnala tú spomienku z hlavy.  Dobehla som Bellu.

„Koľko už bežíme?“ spýtala som sa jej a ona sa na mňa prekvapene otočila.

„Ešte pár kilometrov a sme v Seattli,“ odpovedala s úsmevom a znovu začala sledovať rysujúcu sa krajinu pred sebou.

Raz sa z toho budem musieť spamätať. Nový život, nová rodina...

No... Ďakovanie.

VictoriaJamesLaurent: Chirurgická oceľ. :D Som z toho nemohla. :D
NatalieVolturi: Ďakujem za koment, ktorý vždy povzbudí. :)

Tak, asi to čítate iba vy dve a Ivusi23. Takže ak niekto, prosím... Chcem vedieť, či má zmysel v tom pokračovať. :/ :)

Autor: BellaDemetri (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Illusions: Dark Visions - 4. kapitola: