Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Illusions: Dark Visions - 5. kapitola

21.03.2013 (09:30) • BellaDemetri • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1702×

Kayla:

„Tak, hovor,“ povedala Bella, keď sme došli do Seattlu a v lese sa pohodlne usadili na strom.

„No... ako by sme to... ono tvoj štít,“ koktala Mel a ja som si zložila hlavu do dlaní a hneď na to zdvihla pohľad k Belle.

„Tvoj štít nie je len psychický. Je veľmi mocný,“ vysvetlila som normálne a Mel sa odo mňa urazene otočila.

„Ako?“ vydýchla Bella prekvapene.

„Pamätáš, keď sme boli u sestier z Denali na Aljaške?“ spýtala sa jej Mela a ona kývla hlavou.

„Tak keď ste boli vonku s Kate, Tanyou a Irinou, Eleazar nám to povedal,“ doplnila som ju a Bella znovu chápavo prikývla.

„A preto ťa chceli do gardy a nás zabiť. Mysleli si, že keby nás rozdelili, bola by si u nich,“ posmešne si odfrkla Mel a Bella prevrátila oči nad ich inteligenciou.

„A čo všetko ten štít dokáže?“ spýtala sa Bella a pozitívne sa na nás pozrela.

„No... keď doňho hocikoho zabalíš, môžeš s ním robiť, čo chceš. Ovládať, zmeniť na meniča, človeka, poloupíra, zabiť ho, použiť naňho hociktorý dar...“ povedala som a Belle jemne poklesla sánka.

„Ale ovládať všetko v tom štíte ti môže trvať roky. Ale schopnosť v tomto štíte ti pôjdu lahšie, ako by si mala len jeden dar, ako napríklad Kate, Maggie, Benjamin,“ doplnila som.

Ona, ako sa zdá, sa zamyslela.

Vtom sa Melanie sekla a v tvári sa jej zračil nemý šok.

„Sú blízko,“ zašepkala a nám to došlo.

Rýchlo sme zoskočili zo stromov a rozutekali sa. Predtým sme sa už nabehali dosť, takže...

Zrazu sa zastavili pred nami. Pribudol k nim aj Santiago. Ajaj...

„Zabudli ste, že nás poraziť nemôžete?“ povedala rázne Jane.

„A vy ste zabudli, že ja som omnoho staršia a silnejšia!“ povedala Mel a skočila po nich. Ja tiež. A potom aj Bella.

Proti mne bojovali Jane s Demetrim. Mel mala plnú starosť Aleca a Santiaga a Bella Felixa.

Na bruchu som ucítila silný tlak a o pár krokov ustúpila. Poobzerala som sa po nich. Mel sa aj darilo, aj nie. Bell na tom bola celkom v pohode.

Až teraz som si všimla, že som na nejakej skale, alebo čom a podo mnou je priepasť. A v nej oheň. Teda, na chvíľu sa zamyslím a už prestávam vnímať.

Jane zavrčala a uštedrila mi ešte jeden dobrý kopanec a ja som skoro spadla do toho zradného ohňa.
Ale dopadla som na zem a vyšmykla som sa na nohy. Vedľa nej stál Demetri. Začali sa približovať a ja ustupovať. Po pár krokoch som nemala už kde stúpiť, iba do ohňa.

„Povedz mi, ako veľmi sa bojíš?“ spokojne sa uškrnula Jane a vo mne sa niečo pohlo.

Za nás a za sestry budem bojovať. A ona mi rozkazovať nebude!

„Nie, ale ty by si sa mala!“ skríkla som a hodila sa na ňu.

Melanie:

Ja som bola taká hlúpa... 

Bella tam bola v bezvedomí, a už vyzerala, že skoro nemá šancu na prežitie. Kayla prehrávala, keď sa k Jane s Demetrim pridal aj Felix a ja... Nesmiem sa vzdať, musím bojovať. Odkopla som Santiaga a Aleca strčila za mňa. Niečo mi skočilo na chrbát a zvalilo ma to k zemi. Ja ho... Vstala som, čím som ho zo seba dostala, skočila mu za chrbát, zatiahla ho za ruku a trhla. Zareval bolesťou a zoskočila som z neho. Niečo, alebo niekto ma chytil pod krkom a prirazil k stromu. Zdvihla som pohľad a ocitla sa tvárou v tvaŕ Felixovi. Počula som bolestivé zakňučanie.

Kayla...

Ležala na zemi v agónii, zorničky mala rozšírené a v tvári sa jej zračil nemý šok. Kŕčovito tam ležala pod silou Janinho daru. Podkopla som Felixovi nohy a zmeravela. Nevedela som sa pohnúť a vôbec som nevnímala. Nič som nevidela. Neviem, či som stála, alebo bola na zemi. Alec.

Bella:

Strašne ma pálil krk. Akoby som horela. Ale teraz tá bolesť ustupovala a ja som pomaly začala vnímať. Zaklipkala som očami a otvorila ich. Melanie nehybne ležala na zemi a Kayla nápodobne. Ale pod silou Janinho daru. Zdvihla som sa a zaostrila zrak.

Napriahla som na všetkých štít... Ako to hovorila Mel? Môj dar dokáže hocičo. Sústredila som sa a pohľad mala upretý na Jane.

Prosím, nech to funguje. Nikdy nedovolím, aby sa im niečo stalo.

Niečo sa vo mne pohlo a Kayla sa prestala zvíjať na zemi. Uprela som svoj pohľad k Jane. Padla na kolená a snažila sa nadýchnuť. Pár krát sa pokúsila zdvihnúť, ale márne. Ďalej som ju ingorovala a presne o šesťnástinu sekundy bola pri Kayle a pomohla jej vstať. Teraz Mel. Ani som si nevšimla, že môj dar pôsobil aj na Felixa a Demetriho. V sekunde som bola za Alecom, chytila som ho a hodila s ním o najbližší strom. Mel sa už trochu spamätala a rýchlosťou blesku vstala a pribehla k nám.

„Utečieme?“ spýtala sa jej vyčerpane Kayla a ona len prikývla.

Odbehli sme pár kilometrov odtadiaľ a pri útese sa zastavili. Kayla sebou hodila o zem a rozdýchavala to. Bella vyskočila na strom a oprela sa o kmeň. A ja som si sadla na útes a nohy mi trčali do vzduchu.

„Ako sa ti to podarilo?“ spýtala som sa Belly po chvíľke mlčania.

Stočila som pohľad k nej, aby som videla jej reakciu. Len pokrčila ramenami a ďalej pozerala do blba.

„Myslela som, že budeme mať normálny život,“ pridala sa do rozhovoru Kayla a posadila sa. Posmečne som si odfrkla.

„Keď si upír, nič nie je normálne. Nikdy to nečakaj,“ doplnila som a Kayla skrčila nohy a bradu si položila na kolená.

„A takto to bude navždy? Len úteky, boje a lov?“ povedala Bella a otočila sa na mňa. Ja som sa zase otočila a zostala vo svojej polohe, ako na začiatku.

„Tu nikdy nevieš,“ jemne som pokrútila hlavou, „od nich sa nič nedá očakávať.“

„Videla si ich vôbec niekedy, keď sa zľutovali?“ počula som Kaylu a cítila pohľad zabodávajúci sa do môjho chrbta.

„Ani nie. Sú už proste takí. A aj budú,“ odpovedala som jej a ďalej sledovala tečúcu rieku podo mňou.

Krištáľovo čistá voda rýchlo tiekla pomedzi malé skaly. Zadívala som sa lepšie a uvidela svoj odraz. Zmenila som sa. Ako človek som bola normálne, veselé dievča s rodinou. A teraz som jedna z prvých upírov na svete a mávam depresie.

„Mel, vnímaš?“ potriasol so mnou niekto vedľa mňa. Od ľaku som poskočila a uvidela ustarostený pohľad Belly.

„Ann?“ povedala normálne Kayla a znepokojene na mňa pozerala. No hej, tak ma niekedy volala...

„Hm?“

„Čo sa deje? Ja ťa poznám,“ naklonila hlavu jemne na bok.

„Nič. Vážne,“ povedala som a jej asi došlo, že na to nemám náladu a len prikývla a ďalej sa zaujímala o strom pred sebou.

„Je to v poslednej dobe divné, mám pravdu?“ spýtala sa Bella tak, aby to Kayla nepočula.

„Ja neviem. Ono je to také...iné,“ prikývla som.

„Keby sa do toho nezamiešali oni,“ slovo oni skoro zavrčala.

„Neviem prečo, ale...pre Kaylu sa mi to zdá byť nebezpečnejšie, než pre nás,“ sykla som potichu.

„Je novorodená. Nezvládla by to. Ale bojuje dobre a pod kontrolou má aj všetko iné,“ povedala som vážne a obidve sme sa pozreli na ňu.

Ona sa k nám tiež otočila a usmiala sa. Potom sa obrátila späť a aj my.

„Vieš, že nikdy nedovolím, aby sa vám niečo stalo,“ povedala Bella a ja som si povzdychla.

Nie. To žiadna z nás.

Odkedy ich dve poznám, všetko je také...lepšie. Život sa mi vyjasnil. S ich pomocou. A nikto nás nikdy nerozdelí. To je isté.

„Bells?“ ozvala sa Kayla a my sme sa na ňu otočili. Na tvári mala neutrálny výraz.

„Hm?“ spýtala sa jej Bella unavene.

„Vieš, ako si hovorila o Edwardovi?“ spýtala sa váhavo a Bells stuhla. Prikývla.

„Mohla by si mi ho presnejšie opísať?“ spýtala sa jej zase váhavo.

„Tak... Bronzové, strapaté vlasy do všetkých strán a inak ako normálny upír, prečo?“ nechápala Bella.

„Neviem, ale asi on ma premenil,“ nasucho prehltla.

Bella najprv tupo zírala.

„Aha,“ povedala nakoniec a ďalej sa tomu nevenovala.

S Kaylou sme na ňu prekvapene pozerali.

„On je pre mňa uzavretá kapitola,“ uchechtla sa našim výrazom a my sme sa usmiali.

„Pôjdem si odbehnúť,“ prehodila som a vstala.

Obrášila som si imaginárnu špinu a odbehla do lesa.

Sadla som si a oprela sa o skalu, kde vždy som. Ako to bude ďalej s nimi? Vyjednávanie? Dohoda? Bitka? Zabitie? Ani jedna možnosť sa mi nepáčila. Ja ich dohody a vyjednávanie poznám až príliš. Nikdy sa s nimi nič nedá. Sú proste takí. A sestrám nikdy neublížia. To by som Ara s chuťou roztrhala a spálila na kusy. Aj horšiou smrťou. Keď budú trpieť ony, tak aj ja, aj on a celá Volterra.

A keby sa stratili, pôjdem za nimi aj na koniec, či okraj sveta.

Tento neživot je proste už taký. Stratená vo vesmíre a zamrznutá v čase svojho veku. Navždy. Môžeš ísť aj na koniec sveta, ale z tohto sa nedostaneš. Celú večnosť samotná. Môžem byť hocijako silná, rýchla a povahou iná, ale nikto sa z tohto nedostal. Ale Bella vďaka štítu môže. Ale je to vyčerpávajúce. A z s nimi sa už znovu zapliesť nechcem. Je to, ako ísť ku nejakej veži. Zastaviť sa a pozerať do diaľky zaseknutá v čase a navždy. Vždy som sa tak cítila.

Povzdychla som si a ďalej pozerala na strom predo mňou. Veľa si toho prežili. Všetky. Ľudia ich rúbali, zabrávali pozemky. A to sa môže stať upírom, ak si nedajú pozor, a našu existenciu neudržia v tajnosti. Zaškrípala som zubami, zaťala peste a stlačila sánky k sebe. Ak to niekto spraví, tak ja ho, ja ho... Ani nechcem vedieť.

Ale čo by sa stalo, keby som zomrela? Sestry by trpeli.... A to ja nechcem. Nikdy sa nebojím o svoj život, ale o nich. Keby tu neboli ony, už dávno by som bola mŕtva. Ony dve jediné ma tu držia. Na hnusnej, už tak dosť ľuďmi, upírmi a inými bytosťami skazenej planéte, ktorá o pár miliónov rokov zmizne na veky. A presne na to čaká väčšina upírov.

Postavila som sa a prechádzala sa po lese, ako v tranze. Prebral ma až tupý náraz do brucha a potom ďaľšie. Nevnímala som útočníka, len bolesť v celom tele a pomaly som slabla...

Tak... Nič moc no. :D Ďakujem NatalieVolturi, Ivusi23 a VictoriiJamesLaurent. :D Čo myslíte, že sa stane s Mel? :D  

A tá predchodzia kapitola je taká istá ako táto, lebo... su magor a pomýlila som si text. :D Ehm... VictoriaJamesLaurent: DOSTAŇ MA Z TOHO!!! :DDD :D 
Tá predchodzia je upravená. :D Takže ak ju nemáte... prečítajte si ju. :DD 

Autor: BellaDemetri (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Illusions: Dark Visions - 5. kapitola: