Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 10. kapitola

11.12.2011 (17:45) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2160×

10. kapitola - Stretnutie

Presne o druhej som vchádzala aj s mojimi rodičmi do reštaurácie. Sama som si hneď všimla. Sedel pri jednom stole pri veľkých sklenených oknách. Povzdychla som si, pozrela som sa ešte raz na oboch mojich rodičov a vybrala som sa jeho smerom.

Boli sme od Sama vzdialení len pár krokov, keď si nás všimol. Troška kŕčovito som sa naňho usmiala, no on vyzeral byť v pohode. Bol uvoľnený a pripravený. Toto som mu mohla len závidieť.

Keď sme s Charliem a Renée prišli ku stolu, Sam sa postavil a s očakávaním sa na mňa pozrel. Keď sa na mňa tým istým pohľadom pozreli aj moji rodičia, bolo mi jasné, že všetci čakajú, kým ja niečo poviem. Nervózne som sa ošila a odkašlala som si.

„Mami, ocko, toto je Sam. Sam, toto sú moji rodičia, Charlie a Renée," dostala som zo seba so stále mierne nervóznym hlasom.  

„Veľmi ma teší,“ povedal Sam a milo sa na mojich rodičov usmial. Charliemu podal ruku, s ktorou mierne potriasol a tú maminu zľahka pobozkal na chrbát dlane. Aký gentleman, pomyslela som si.

Mama sa po Samovom geste jemne začervenala, čo bolo u nej naozaj nezvyčajné, a Charlie len prevrátil očami. Spravila som to isté. Sam si moju reakciu všimol a žmurkol na mňa. Nepatrne som sa usmiala a v duchu som si sľúbila, že sa upokojím a uvoľním, a všetko bude skvelé.

„Potešenie je na našej strane," povedala mama milo, no keď si všimla Charlieho nevrlý výraz, dodala: „Však, Charlie?“

Otec sa na mamu pozrel nie veľmi nadšene, no potom svoj pohľad opäť obrátil na Sama a s pokusom o milý tón povedal: „Samozrejme." Tak to ti veľmi nevyšlo, ocko.

Mám veľmi silný pocit, že s Charliem to bude ešte ťažké, no na mamu Sam zapôsobil. Myslím, že v tomto vzťahu nebudú problémy, avšak nemienim predbiehať udalostiam. Uvidíme. Ako sa hovorí, všetko je zatiaľ vo hviezdach.

„Myslím, že by sme si mohli sadnúť,” navrhla som a na všetkých troch som sa pozrela.

„Isteže,” pohotovo zareagoval Sam a podržal mi stoličku, kým som si sadala. Toto isté zopakoval aj pri Renée, ktorá sa tvárila nanajvýš spokojne. Pobavene som pokrútila hlavou. Moja mama má slabosť na mladých príťažlivých mužov. Je dosť možné, že som to po nej zdedila. Najskôr Edward, potom Sam... Jeden krajší než druhý... Ešte stále ma dokonale udivuje s akou ľahkosťou dokážem hovoriť o Cullenovcoch. A som za to rada.

Keď sme všetci sedeli, zavládlo za stolom to trápne a nepríjemné ticho, ktoré každý človek aspoň raz za život zažil. Po dvoch minútach som si všimla, že Charlie sa na Sama prestal mračiť a chystal sa niečo povedať, ale prerušila ho mladá servírka, ktorá sa pri nás objavila. Objednali sme si a ona odišla. To bola príležitosť na Charlieho otázky.

„Sam,” ohlásil Sama ocko a ten sa na neho s očakávaním pozrel. Zdalo sa, že bol pripravený na vypočúvanie a lá šerif Swan. „Čo keby si nám o sebe niečo povedal? Dokopy o tebe nič nevieme a ja by som rád poznal muža, s ktorým trávi moja dcéra svoj voľný čas.”

„Samozrejme. Poviem vám pokojne všetko. Stačí sa pýtať.”

Charlie sa pýtal na celkom klasické otázky. Napríklad na Samových rodičov a na ich prácu, na to kde žijú a ako dlho. Niekedy zachádzal do - podľa mňa - zbytočností, ale stále sa to dalo vydržať. Sam Charliemu odpovedal na všetky otázky bez vykrúcania a nejakého premýšľania nad odpoveďami. Bol skutočne úprimný. Bolo na ňom vidno, že sa snaží na Charlieho urobiť dojem aspoň z polovice taký, aký spravil na moju matku.

Ja som sa zatiaľ dokonale uvoľnila, a to som si myslela, že sa mi to dnes proste nepodarí. No nemala som dôvod byť znepokojená. Charlie kládol normálne otázky, teda na otca, ktorý si robí starosti o svoju dcéru. A Sam nejavil žiadne známky rozčúlenosti ani ničoho podobného.

Po nejakej dobe som na Charlieho tvári uvidela spokojnosť zo Samových odpovedí. Snažil sa skrývať sympatie a naďalej vyžarovať zo svojej tváre pocit podozrievavosti a varovania, ale nedarilo sa mu to. Charlie nebol o moc lepší herec ako ja. Presnejšie, bol úplne príšerný. Zdá sa, že klamať neviem po ňom.

Po nekonečných dvoch hodinách vedel Charlie asi všetko. Síce sa tak netváril, ale koľko ešte mohol mať otázok? Mám pocit, že už sa spýtal na všetko možné aj nemožné.

Prestalo ma to celé baviť. Rozhodla som sa, že na dnes to ukončím. Naozaj si myslím, že stačilo.

„Nehnevajte sa, ale je dosť neskoro a ja som príšerne unavená. Nemohli by sme ísť už domov, prosím?” povedala som a tým som skočila do reči Charliemu, ktorý chystal svoju ďalšiu zbytočnú otázku.

„Bella, zlatko, prosím ťa, vydrž ešte chvíľku. Chcem sa Sama ešte opýtať na pár vecí. Bude to naozaj len chvíľka,” začal ma prehovárať Charlie, ale ja som bola pevne rozhodnutá. A moja úžasná matka zrejme tiež.

„Charlie, Bella má pravdu. Tiež som unavená a predpokladám, že aj chudák Sam,” pridala sa ku mne Renée.

„Ale...” začal Charlie, no Renée ho včas stopla.

„Žiadne ale, Charlie. Tých pár otázok môžeš Samovi položiť nabudúce. Veď sme tu už dve hodiny.” Mama sa pri poslednej vete pozrela na hodinky a zatvárila sa naozaj vážne. Ako keby to bol nejaký zločin, že sme v tejto reštaurácii zatvorený už dve hodiny.

Charliemu nezostalo nič iné len sa vzdať. Sam zaplatil účet za nás všetkých, aj napriek Charlieho protestom, a konečne sme sa vybrali domov. Sam tu bol na svojom aute, takže som rodičov nechala na chvíľku bokom a šla som sa s ním rozlúčiť. Moji rodičia stáli od nás len pár metrov, takže sme na to obaja museli brať ohľad a už po krátkych, veľmi krátkych, piatich minútach sa naše lúčenie muselo skončiť.

Ocka aj mamu som priviezla pred internát, kde som sa aj s nimi rozlúčila. Ocko odišiel s mamou na jej aute a ja som sa pomaly vybrala hore do bytu.

Zajtra večer sa Charlie vracia do Forks, čiže tých posledných pár hodín strávim s ním a mamou u nej doma. Ocko sa nakoniec rozhodol prijať mamine pozvanie a tú jednu noc stráviť u nej. Veď mama má obrovský dom, ktorý nikto nevyužíva. Jej samej stačí len kuchyňa a spálňa, tak prečo by ocko zbytočne platil za hotel? U mamy mu bude určite pohodlnejšie.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 10. kapitola: