Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 26. kapitola + Epilóg

28.03.2012 (08:00) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 3166×

Bella:

Bolela ma každá bunka môjho tela a čo bolo horšie, ani trochu to neprestávalo. Dokonca sa to stupňovalo. Bola som ako hodená do ohňa, ktorý nikdy nezhasne. Zo začiatku sa mi chcelo kričať, aby tá bolesť prestala, ale nemala som v sebe ani toľko sily, aby som zakričala, aby ma už konečne zabili a tým ukončili moje peklo. Jediné, čo ma držalo nad vodou, bolo, že som cítila Edwardove dotyky. Vedela som, že keď to skončí, bude tu pri mne. Niekedy som mu dokázala odpovedať stlačeným ruky, ale každou minutou, čo prichádzala, to bolelo čoraz viac.

Chvíľami som počula nejaké zvuky, ale nevedela som ani identifikovať, kto to hovorí. Nevedela som nič. Nevedela som prečo sa nemôžem hýbať, nevedela som kde presne som, nevedela som ako dlho som už v tomto stave a to hlavné – nevedela som, kedy to prestane. Zostávalo mi len počítať sekundy, ale ani to mi nepomáhalo. Podľa toho čo som odhadovala, som tu ležala asi dva dni a niečo. V posledných hodinách mi bolo útechou, že aj keď pomaly, ale bolesť ustupovala. Dokonca som už začala počuť rozhovory, ktoré sa diali v mojej nevedomosti.

„Myslíte, že nás počuje?“ opýtal sa Edward.

„Ja som si do poslednej sekundy uvedomovala len tú príšernú bolesť a chcela, aby ma už konečne niekto zabil,“ povedala Rosalie. Bolo to zvláštne, pretože hovorili potichu a ja by som ich ešte pred pár dňami nepočula, ale teraz ich počujem zreteľne.

Počula som ako niekto štuchol Rosalie do lakťa hneď ako dopovedala, počula som, ako vonku vrážajú vlny do skál a počula som, ako Edward pri mojej posteli nervózne dýcha. Konečne som vedela, že tej bolesti je koniec. Ustupovala presne ako moje srdce prestávalo biť. Edward si to uvedomil a chytil ma za ruku silnejšie.

„Už to končí,“ oznámil ostatným.

„Tak rýchlo? Veď sú to len dva dni,“ povedal nechápavo Carlisle a ja som vedela, že moje výpočty sú správne.

„Ona musí byť vo všetkom iná,“ zasmial sa Edward. Chcela som zdvihnúť kútiky úst, aby vedel, že ho počujem, ale moje telo ma bohužiaľ stále nepočúvalo.

Myslela som si, že to bude otázkou pár minút dokým to prestane, ale stále nič. Bolesť už som skoro necítila, tak som sa snažila pohnúť rukou, ale moje svaly nereagovali. Začala som sa báť, že je niečo so mnou zle. Možno som práve ja taký zvláštny upír, ktorý ostane na vozíku.

Zrazu som pocítila trhnutie môjho srdca, až úplne zastalo a bolesť zmizla. Dokonca moje pľúca prestali potrebovať kyslík. Toto už bol definitívny koniec môjho života. Počula som ako Edward pri mojej posteli vyskočil do pozoru. Otvorila som oči a prvé čo som uvidela bol strop. Teda doteraz som si myslela, že je to len obyčajný strop izby, ale teraz som videla každú štrbinku.

Posadila som sa. Uvidela som Edwarda ako sa nedočkavo a pritom váhavo na mňa pozerá. Bol ešte dokonalejší ako som si ho pamätala zo svojej ľudskej pamäte. Jeho rysy tváre boli pôvabné a jeho oči nádherné. Edward sa zamračil. Zrejme si všimol ako sa naňho prekvapene pozerám.

„Bella si v poriadku?“ vpadla mi do myšlienok Alice. Zmätene som sa na ňu pozrela.

„Áno.“ Na presvedčenie som sa usmiala, ale nemohlo to vyzerať presvedčivo, potom čo som si prežila. A ešte to príšerné pálenie hrdla, ktoré zosilňovalo každou sekundou. Pozrela som sa na Edwarda, ale on sa na mňa pozeral skleneným pohľadom. Nevidela som v nich žiadny cit. Vtedy mi to došlo. Vyzerám inak. To sa mu už nepáčim? Pomaly som sa postavila a všetci v miestnosti ma pozorovali.

„Bella, mala by si ísť na lov,“ povedal Carlisle, ale ja som neprestala pozorovať Edwarda a on mňa.

„Vážne, Bella, mala by si ísť. Tu na ostrove nie veľa zvierat, ale pre teba to bude stačiť,“ šepla ustráchane Rosalie. Ona sa ma bála? Je to možné. Teraz som predsa silnejšia ako oni, keď som novorodená. Otočila som sa k nim.

„Chcem zrkadlo,“ skríkla som na nich, aj keď neviem prečo. Alice sa okamžite pohla a odišla. V sekunde bola späť a v ruke držala veľké zrkadlo a postavila ho predo mňa. Pozerala som sa na seba, ale vôbec som ako ja nevyzerala. Mala som krvavo červené oči, bledú pokožku a dokonalé rysy. A tá postava. Tú by mi závidelo nejedno dievča. Dokonca aj moje vlasy nabrali lesku a krajšej farby. Tak... ale prečo Edward nič nepovie?

Chytila som sa tváre na líci a postupovala  až k očiam. Moje čokoládovo hnedé oči sú preč. Možno to Edwardovi vadí. Zrazu, ani neviem prečo, som si prudko chytila krk. Edward vystrašene nadskočil a chytil ma za rameno.

„Mala by si ísť na lov,“ povedal mi.

„Nie,“ odpovedala som mu rozhodne a otočila som sa na ostatných.

„Necháte nás samých?“ poprosila som ich a oni odišli. To som ich rovno mohla nechať tu, aj tak budú všetko počuť.

„Čo chceš, Bella?“ opýtal sa ma.

„Čo ti vadí? Prečo nič nepovieš? To sa ti nepáči výsledok?“ nakričala som to naňho a ukázala na svoje telo. Bolo to divné, keď som o sebe hovorila ako o nejakom experimente. On sa pozrel von oknom a začal sa smiať. Mala som chuť mu zakrútiť krkom a páčilo sa mi, že teraz by som to dokázala. Prišiel za mnou a chytil ma za boky, ale ja som sa prudko odtlačila.

„Ty si myslíš, že sa mi nepáčiš? Si nádherná. Ja mám opačný problém,“ odpovedal mi. Ja som sa naňho zmätene pozrela.

„Nechápem.“

„Ja sa bojím, že... sa ti nepáčim ja,“ povedal.

„Čo prosím?“

„Tak prečo sa na mňa tak pozeráš?“ opýtal sa ma.

„Ja som len prekvapená, že si ešte krajší ako si ťa pamätám,“ priznala som sa mu. V sekunde som mala jeho pery na tých svojich a vášnivo sme sa bozkávali. Bol to ten najlepší pocit na svete.

Epilóg:

Keď sme sa vrátili do Forks, nadišla tá horšia časť. Museli sme niečo povedať Charliemu. Našťastie, keď sme si vymysleli, že sa chceme usadiť a odsťahovať, tak to Charliemu nevadilo, len nás chcel párkrát navštíviť. S Renée to bolo horšie, pretože ona ma chcela vidieť, nielen počuť cez telefón. Carlisle si našťastie vymyslel, že som na medových týždňoch nejako ochorela a ona to nechala tak, ale stihla mi podotknúť, že tým sa to neskončilo a ona ma bude chcieť vidieť. Alice mi našťastie sľúbila, že dovtedy, dokým nastane tá chvíľa, tak sa už budem dostatočne ovládať.

S Edwardom sme sa rozhodli odsťahovať sa do Kanady, teda dokým sa nebudem ovládať. Deň pred odjazdom ma prekvapila návšteva v podobe Jacoba. A nebol sám. Jeho spoločníčka sa volala Tina. A podľa toho, čo mi povedal, tak sa do nej zaľúbil. Dokonca čakali dieťatko. Bola som prekvapená rýchlym spádom udalostí, ale my sme neboli o nič lepší. Jacob sa dokonca ani neprekvapil, že som premenená. Podľa jeho slov sa mi prišiel len ospravedlniť, že nebol na svadbe. Potom som sa s ním rozlúčila, a aj keď sme neboli vždy najlepší kamaráti, v mojom srdci ostane navždy. Sľúbil mi, že mi niekedy donesie ukázať malého Jacoba, a tak som odišla spokojná. Priala som mu šťastie.

Keď sme prišli do Kanady, uchvátila ma krása prírody. Keď som uvidela náš dom, bola som unesená, že niekto môže postaviť krajší dom ako ten Cullenovský. A tento bol náš. Edward ma preniesol cez prach a odišli sme prezrieť si dom. Ako povedal Edward, spravila ho Esme ešte predtým, ako ma vtedy opustil. Domček bol nádherný, ale ja som sa chcela kochať krásou niekoho iného. S Edwardom sme zapadli pred krb a zažili najkrajšiu noc v mojom živote. Ja som sa zahrabala do Edwardovej hrude a vedela som, že toto môže byť môj šťastný koniec.

Takže sme na konci. Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí to so mnou vydržali až doteraz a zanechávali komentíky. Vážne baby, ani neviete, ako ste ma pri každej kapitole potešili. Niekedy viac a niekedy menej. Dúfam, že som vás koncom potešila a že mi necháte komentík. :)

25. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 26. kapitola + Epilóg: