Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 25. kapitola

Abduction


Druhý svit - 25. kapitolaTakže, premení Edward Bellu, alebo nie? Pekné čítanie.

Edward:

„Teraz alebo nikdy, Edward. Ja cítim, že toto je koniec,“ šepla Bella. Ja som len nemo sledoval ako mi odchádza. Počul som, ako sa jej spomaľuje tep, ale stále som nevedel čo spraviť. Pomaly zatvárala oči od vyčerpania.

„Bella! Bella! Povedz niečo! Prosím, neodchádzaj!“ kričal som na ňu, aby ma neopúšťala, ale nefungovalo to. Rýchlo som si prisal jej zápästie k mojim perám a uhryzol som ju. Tá slastná chuť, keď som okúsil jej krv sa nedá opísať. Pomaly mi začala jej krv pretekať z úst.

Je to Bella! Je to Bella! – opakoval som si. Akoby som celý čas čakal na túto chvíľu. V tej chvíli som nepotreboval Alice na to, aby som videl budúcnosť. Videl som seba ako sa beznádejne potĺkam po svete... sám. Nemôžem dovoliť, aby som zabil Bellu – jediný zmysel mojej existencie.

Rýchlo som z mojich úst odstrčil jej ruku a sledoval, či som ju nezabil. Boli to tie najdlhšie sekundy v mojom živote. Boli to sekundy plné obviňovania a výčitiek. Vtom sa jej srdce šialene rozbilo a ja som vedel, že premena začala. Zobral som ju do rúk a opatrne ju odniesol do domu. Tam som ju uložil do postele a čakal na akýkoľvek prejav jej miznúceho života.

Posadil som sa vedľa postele a držal ju za ruku. Zrazu zazvonil mobil. Nechcel som sa pohnúť od Belly, ale vedel som, že mi volá moja rodina, aby sa dozvedela čo je s Bellou. Našťastie Bellin mobil bol v nočnom stolíku pri posteli, tak som sa od nej moc nepohol.

„Prosím?“ ozval som sa.

„Ty si ju premenil? Vážne, Edward? To ti príde ako jediné riešenie jej problému? Mal si ju odviesť do nemocnice, ty hlupák! Čo ak by si to nezvládol? Na to nechcem ani pomyslieť,“ najačala na mňa moja sestra.

„Alice, ona si to tak želala. A keby som ju nepremenil, tak... by to až do nemocnice nezvládla. Tak sa, prosím, upokoj, dobre vieš, že by som ju nedokázal zabiť,“ povedal som jej.

„Na mňa to nemusíš hrať, Edward. Ja som všetko videla,“ povedala mi tú ukrutnú pravdu, pred ktorou som chcel ujsť. V mobile sa ozval šuchot a počul som, ako ho Alice odovzdala Carlisleovi.

„Chlapče, prídeme za vami hneď, ako to bude v našich silách. Ako je na tom?“ ozval sa Carlisle.

„Myslím, že dobre, ale zatiaľ vôbec nejaví známky života. Ani sa nepohla. Čo ak som spravil niečo zle?“ povedal som mu a sám som počul tú beznádej v mojom hlase.

„Neboj, každý to prežíva po svojom. Edward, zavolám ti o chvíľu, musíme stihnúť lietadlo.“ Zložil a ja som ostal sám so svojimi myšlienkami.

 

Už ubehlo päť hodín od toho, čo mi naposledy zavolali a Bella stále nehybne ležala. Viem, že nemôžem čakať, že tu budú za chvíľu, ale mohli aspoň zavolať. Mal som príšerný strach o Bellu. Možno som to spravil zle a namiesto premeny tu zomiera. Celý čas som nad tým rozmýšľal. Zažil som premenu a tri som videl na vlastné oči a ani jedna neprebiehala tak pokojne ako teraz. Všetci sme sa metali od bolesti a kričali celé  tri dni nášho utrpenia, ale ona nič. Ani nepípla a ani sa nepohla.

Sledoval som každú bunku jej tela, ale ona len pokojne ležala. Počúval som jej srdce, ktoré pomaly slablo a modlil som sa, aby Carlisle a ostatní už konečne prišli. Nám to tu trvalo desať hodín a to sme mali všetky lety rezervované a na minútu naplánované, takže nemôžem čakať, že tu budú skôr ako za dvanásť hodín. Takže mi chýba prinajmenšom sedem hodín.

Premena trvá tri dni. Prvý deň sa na nás v podstate nič nemení, len naše orgány prestávajú fungovať a naše svalstvo začne zosilňovať. Až ďalšie dva dni sa nám mení telo a fyzimónia tváre. Keď sa Bella nezačne hýbať, tak nič nové nezistím. Bolelo ma pomyslenie na to, že by som jej mohol ublížiť. Mal som prestať hneď, ako som začal, ale ja som nerozmýšľal niekoľko sekúnd. Nemohol som uveriť, že som sa takto neovládol. Mal to spraviť Carlisle, tak sme to aj chceli. Ja som na to nebol pripravení. Veď som od nej utiekol, keď sa porezala a nechal som ju tu samú. Čo si mohla o mne myslieť?

Chytil som ju za ruku a pobozkal ju. Zrazu sa jej pohli dva prsty a ja som ich nemo pozoroval. Bol som taký šťastný, že by som skákal od radosti. Rýchlo som sa pozrel na jej tvár, ale tá ostala bez výrazu. Znovu som ju pobozkal na ruku a jej reflex sa opakoval. Ja som sa začal rehotať ako šialený až dovtedy, keď som započul, ako vonku parkovala nejaká loď.

Nechcel som tu práve teraz nechať Bellu samú, ale keby ju tu niekto uvidel v bezvedomí, tak by si to asi vysvetlil zle. Alebo vlastne nie. Mal by pravdu, v podstate som si zabil svoju manželku.

Rýchlo som zahnal morbídne myšlienky a išiel sa pozrieť von. Sledoval som loď, ktorá práve prichádzala a uvidel som tam hlavy mojej rodiny. Bol som prekvapený, že sú tu tak skoro. Vedel som, že trafia aj sami a že nepotrebujú uvítanie, tak som sa rozhodol ísť za Bellou. Znova som sa k nej posadil. Za okamih pri mne stáli aj moji súrodenci a Carlisle.

„Vážne sa vôbec nehýbe,“ konštatoval Emmett.

„Fakt? To by som si nevšimol,“ povedal som ironicky a strelil po ňom pohľadom. Carlisle pristúpil bližšie a naznačil mi, aby som uhol. Ja som ho poslúchol a postavil sa k Alice.

„Mohol si ju aspoň umyť,“ šepla mi Alice. Ja som sa na ňu nechápavo pozrel a potom som to pochopil. Bella bola celá krvavá. Nechápal som, ako som si to nemohol nevšimnúť. Predsa som si ju prezeral stále dokola. Carlisle sa postavil.

„Myslím, že bude v poriadku. Síce nechápem, prečo sa vôbec nehýbe, ale premena už prebieha niekoľko hodín,“ oznámil nám Carlisle. Vydýchol som si a počul som, ako aj ostatní. Carlisle pristúpil ku mne a položil mi ruku na rameno.

„Zvládol si to,“ povedal mi úctivo. Ja som ho obišiel a sadol som si k Belle. Pozeral som sa do zeme a vedel, že im to budem musieť povedať, teda, aj keď to Alice vedela, predpokladal som, podľa ich myšlienok, že im to nepovedala.

„Nič som nezvládol! Skoro som ju zabil. Keď som na jazyku ucítil chuť jej krvi, nedokázal som prestať,“ priznal som sa im, ale nikto z nich nevyzeral nejako šokovaný. Čakali to a mňa to urazilo, aj keď mali pravdu.

„Ale zvládol si to. Bella žije.“ Carlisle sa ma snažil rozveseliť, ale nič neprebije pocit, že som ju mohol zabiť.

„Ale čo keby som to nezvládol a zabil ju? Ako by som potom mohol žiť sám so sebou.“ Jasper pretočil oči.

„Prestaň sa ľutovať! Bella ťa teraz potrebuje a bude ťa potrebovať ešte viac o pár dní, keď sa prebudí. Jasné? Tak sa preber a prijmi to ako chlap,“ povedal mi Jasper. Ja som sa pozrel na Bellu. Vedel som, že sa všetci šokovane pozerajú na Jaspera, ale ja som mu bol vďačný, že mi otvoril oči. Znova som si kľakol k Belle a chytil ju za ruku.

„Necháš mňa a Rosalie s ňou samú, aby sme ju prezliekli a umyli,“ opýtala sa ma Alice. Ja som jej prikývol a bez života som prešiel do obývačky. Jediné, čo som dokázal ja, bolo ju prikryť. Boli sme tu na svadobnej ceste a ja som musel byť taký „džentlmen“, že som ju nemohol vidieť v spodnej bielizni. V tú noc sme sa mali milovať. Mali sme si dať všetko, ale teraz po premene...

Budem musieť čeliť tomu, čoho som sa bál od začiatku. Vedel som, že by mala na to právo, ale nechcel som na to myslieť. Strašne ma to bolelo. Bál som sa toho okamihu, keď otvorí oči ako upír. Bude vidieť dokonalo, takže je možné, že ma bude vidieť v inom svetle ako keď bola človek. Stále som si kládol tú samú otázku. Čo ak ma už nebude milovať?

 

24. kapitola - 26. kapitola + Epilóg



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 25. kapitola:

 1
5. wera
28.03.2012 [12:55]

Emoticon Emoticon

4. Jana
28.03.2012 [10:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.03.2012 [22:20]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.03.2012 [15:54]

BellaSwanCullen8 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.03.2012 [22:40]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!