Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Daj si pohov, Casanova! - 8. kapitola

04.01.2010 (20:45) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 3446×

8. kapitola - Od Cassanovy po Rómea

hudba

„Hou, hou, Daj si pohov... Casanova!“

Zasmiala som sa a hodina vďaka Emmetovmu neskorému príchodu, mohla začať...

„Noo takže ľudia, Edward, prosím postav sa. Toto je môj brat Edward Cullen, je o pár rokov mladší, pochopiteľne, prosím správajte sa ku nemu milo, chudák, prišiel sem z katolíckej školy, takže nie je zvyknutý na také zverstvá, aké tu stvárate vy!“

Celá trieda sa rozosmiala a ja som sa len ľútostivo pozrela na Edwarda, ktorý sa nepekne mračil na Emmeta. Bože chudák, katolícka škola? Veď to musel byť des, počula som, že tam dokonca žiakov bijú keď sa pred obedom neprežehnajú. Edward sa nakoniec pozrel na mňa a pousmial sa tým svojím neodolateľným úsmevom a pár dievčat v triede zavzdychalo. Pravdaže hlavné povzdychnutie až cez celú triedu patrilo tej „najkrajšej“ Jesice.

„No áno slečny, krásu zdedil pravdaže po mne!“

Zachechtal sa Emmet a to zase v triede uvoľnilo situáciu. A tak ďalej mlel Emmet, Edward stále po mne pokukoval a vždy keď som sa na neho zamračila sa usmial a Jesica ma zabíjala pohľadom. Prečo ja? Hodina skončila a ja som si ešte ani nestačila pobaliť veci a už aj ku nám pricupitala Jesica.

„Ahojky.“

Prehovorila sladučkým hláskom a ja som sa div nepovracala na mieste.

„Viem že si tu nový, poď so mnou a ja ťa prevediem po celej škole a môžeme sa ísť pozrieť aj do skladu.“

Zvodne na neho zažmurkala a ja som musela skutočne zadržovať smiech.

„Ja... prepáč, ale táto krásna dáma sa mi už sama ponúkla, že ma prevedie, a keďže bola prvá, bolo by odo mňa nevychované ju odmietnuť.“

Dívala som sa po celej miestnosti, ale bola tu už len Jess, ja a Edward, koho myslel tou krásnou dámou?

„Smieme ísť Bella?“

Spýtal sa ma a pevne uchopil držiatka vozíka do rúk a ani nepočkal na moju odpoveď, obišiel zarazenú Jessicu a ďalej ma viezol po chodbe. V tom som sa začala strašne chechtať, po prvé nazval ma krásnou dámou a po druhé, ako to Jess natrel... no náš Edward asi nie je až taký nevinný, ako sa zdalo.

„Krásna slečna, kde máte ďalšiu hodinu?“

„No tak po prvé ty Cassanova, nie som krásna a ani slečna. Hovor mi prosím Bella, ďalej, nemusíš ma voziť, Jessici si sa už zbavil, takže už sa so mnou neobťažuj a po tretie, máš zase so mnou hodinu, jazyky, španielčina.“

„Dobre.“

Utrúsil chudák porazene a ja som ho navigovala, kde máme hodinu. A takto šlo až do obeda. Alice ma zase zatiahla ku ich stolu. Všetci prítomný ma tu asi mali radi. Neviem prečo nik nemal rád Cullenových na škole, boli dosť fajn... teda až na Edwarda, dosť divný, občas fajn. Nedovolil mi, vziať si môj obed, potom nadával kuchárke, že prečo si sám nemôže vziať obed a že prečo nemajú servítky, ach jaj s týmto chlapcom to bude dosť ťažké.

„Ahoj Bells!“

Utrúsili všetci prítomný, keď som sa zatiaľ dotiahla ku nim, pretože som už nemohla dlhšie vystáť Edwardove hádanie sa o tom, že má v polievke vlas!

„Ešte stále sa tam háda?“

Spýtala sa Rose a ja som len pokývala hlavou. Jassper sa na chvíľu napriamil. Pozrela som sa na Edwarda. Ako horlivo gestikuloval rukami, tak zrazu mu začali opadať, až nakoniec zostal stáť na mieste, už ani neodpovedal kuchárke. Zvrtol sa na päte a celý unavený si to namieril ku nám. Prudko sa posadil pri Emma a znovu otvoril ústa, zívol si.

„Ja tomu nechápem, som unavený, ale veď som up...“

Na Edwardovej tvári v sekunde pristál tanier aj s kašou a nejakým zomletím mäsom. Tanier pomaly padol na stôl a za ním popadávali z jeho tváre i kaša s mäsom. Ako prvý pravdaže vyprskol smiechom Emm a za ním hneď ja. Edward sa stále zarazene díval na Alice, ktorá do neho ten tanier hodila. Nakoniec, ako by sa s tým vyrovnal sa otočil na mňa a zašeptal.

„Taká hanba!“

A rýchlo odišiel preč. Pozrela som sa na Emma , ktorý zadržiaval smiech ale aj tak nakoniec vypŕskol smiechom. A ja hneď po ňom a nakoniec sa smial celý stôl. Vzala som do rúk trochu kaše, ktorá bola na stole a hodila ju po rozosmiatom Emmovi. Pristála mu presne na čele a stekala po tvári. Tomu len v očiach zažiaril iskričky šibalstva a už sa aj na mňa rútila ďalšia porcia kaše. Statočne som sa jej vyhýbala, ale raz som spravila až taký prudký pohyb, že moje kreslo sa aj so mnou prevrhlo dozadu. Parádne som si udrela hlavu, ale bolo mi to jedno a ja som sa chechtala na zemi ďalej.

Zrazu sa ku mne prirútil Edward, dopadol na kolená a začal vzlykať.

„Bella, nie... Kráska moja, ty nesmieš umrieť, prosím Bella.“

Šepkal vzlykal a ja som sa skoro udusila smiechom.

„Ty pako! Ona nie je mŕtva, len sa čoskoro udusí smiechom, tak ju hádam postav!“

Utrúsil Emm a ja som mu za to nesmierne ďakovala. Edward ma opatrne a pomaly postavil a ja som to všetko predychávala, ale keď som si znovu predstavila Edwarda nado mnou, tak som sa zase potichu chechtala, ale nakoniec som to už utla. Dosť, stačilo na dnes.

„Ďakujem za záchranu, Rómeo!“

Povedala som Edwardovi, ktorému sa zase na tvári vykúzlil úsmev.

„Pre vás čokoľvek, moja pani.“

„Vieš čo by ma zaujímalo Edward? Ako teba mohli prijať na katolícku školu?“

Zasmiala som sa spoločne aj s celým stolom a Edward sa len mračil.

„Nemali dostatok študentov!“

Utrúsil znovu Emm a zase sa jeho hrubý a chytľavý smiech niesol celou jedálňou...

9.kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Daj si pohov, Casanova! - 8. kapitola: