Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Daj si pohov, Casanova! - 5. kapitola

new moon poster


Daj si pohov, Casanova! - 5. kapitolaTakže ďalšia kapitola. Táto nebude až tak moc vtipná... ale i tak dúfam, že vás pobaví. CHcela by som moc poďakovať za komentáre, skutočne ma tešia:) Ale hlavne by som chcela poďakovať Anamie, Mine, Voldy, Beruške, Nikki a všetkým tým, ktorý to vôbec čítajú, ďakujem a táto kapitola je venovaná práve vám! PS: V budúcej časti by sa už mal objaviť aj Edward:) príjemné čítanie, vaša rose

5 - Ty si neskutočná...

hudba

Pred školou som bola ani nie o 10 minút. Vytrepala som sa z auta, nasadla na vozíček, zamkla a hrabala sa do školy. Po ceste som stretla moju kamošku Mona mí, tak som ju obdarovala najkrajším úsmevom, aký sa mi v tej chvíli podaril. Len sa zacerila a celá naštvaná si to odpochodovala preč. No áno,  miluje ma!

Zahla som za roh a môj vozíček zastavili niekoho nohy. Môj úžasný profesor biológie stál predo mnou a ceril sa na mňa.

„No čo, Margaret dva funguje?“

„To už nie je Margaret, ale Silver, skutočne ti ďakujem za včerajšok.“

„Rado sa stalo, nechcel by som prísť o pomaly jediného normálneho žiaka, na tejto škole.“

„Tak to si si ma asi s niekým zmýlil.“

Zašeptala som. On si o mne myslí, že som normálna? Práveže ja som na tejto škole, jediná nenormálna. Ako môže byť dievča na vozíku normálne? Emm sa ku mne sklonil a zapozeral sa mi do očí.

„Bells, iba za to že si na vozíčku... jednoducho to neznamená, že nie si normálna. Si normálnejšia a lepšia ako minimálne trištvrtina tejto školy. Pokiaľ viem, tak nikoho úprimnejšieho ako si ty, som tu ešte nevidel. Oni si myslia, že som slepý, ale ja vidím tie ich detské podrazy. Vidím, vždy keď mi klamú, len aby mohli mať lepšiu známku, aby si u mňa šplhli, ale ty si iná. Nikdy si mi ešte neklamala. Nie si ku mne milá, ale si úprimná a to sa viac cení, ako to, aby si bola ďalší vlezoriť na tejto škole.“

Usmial sa na mňa zase tým svojím čarovným úsmevom. On je skutočne skvelý človek. Hoci, to, že ma pozná až tak moc dobre, mi moc radosť nerobí. Ale niekedy, to nie je na škodu.

„Ďakujem, pán profesor.“

Zacerila som sa na neho a on sa rozosmial.

„Smiem ťa odprevadiť na tvoju prvú hodinu?“

Opýtal sa ma a ja som chápala, že sa chce chopiť môjho vozíčku. Len som prikývla a on sa rýchlo rozbehol aj so mnou cez chodbu. Ako sme tak leteli po chodbe, Emm si pospevoval „ Jede, jede mašinka“ a ja som sa len smiala na celú chodbu, až nakoniec zastavil s trhnutím pred triedou, ale našťastie ma pridržal, aby som nevypadla z vozíku.

„Uff, to bola jazda.“

„No, to teda bola.“

Prikyvovala som a pokúšala sa pochytiť druhý dych.

„Dobre Schumacher, po hodine si to zopakujeme.“

Zakričal na mňa a už aj sa hnal na nejakú svoju hodinu. Musela som sa začať smiať, pretože Emm bol práve ten človek, ktorý mi v živote chýbal, bol ako ja, totálny blázon. Vošla som do triedy, sadla si na svoje miesto a zase čušala celú hodinu a počúvala tie ich hlúpe kecy a narážky na to, aby celá trieda držala hubu, i keď profesorka Tusendová trpela halucináciami a hlasmi v hlave.

Hodina skončila a mňa už pred triedou čakal Emm aj s tou vysokou blondýnou. Chápala som, prečo sa teraz nemôžu držať za ruky, v škole by to brali ako porušenie zákona. A ten zákon, sa mi skutočne neľúbil. Emm sa na mňa usmial a dokonca aj tá blondýna mi venovala celkom milý, hoci malý, ale bol to úsmev.

„Som rada že sa ti nič nestalo.“

Predniesla po chvíli a mne skoro vypadli oči z jamiek.

„Nebola by som, keby niet tvojho skvelého priateľa.“

Priznala som a blondýna sa preľakla. Určite sa bála, že to niekomu poviem. Emm sa už nadychoval, že niečo povie, no ja som ho rázne zastavila.

„To nič, nebojte sa, ja to nikomu nepoviem. Len mi to nepríde fér, je to debilný zákon, byť ja tým čo to napísal, ihneď by som to zrušila.“

Priznala som sa im a blondýna predniesla iba jediné.

„Ďakujeme.“

Usmiala som sa a Emm sa chopil mojich držátok na vozíčku. Odviezli ma na ďalšiu hodinu, rozlúčili sa a tak to išlo po celý deň. Na obede mi išiel vziať jedlo ten blonďák, čo chodí s Alice, zistila som, že sa volá Jassper a že je super, takisto ako Rose, to je tá vysoká a krásna Emmova blondýna. Vlastne všetci pri stole sú ku mne skvelý. Nepobehovali stále okolo mňa, ale sem tam mi pomohli a nič nehovorili ani sa ohľadom toho nepýtali. Iba  sa ma pýtali na moju starú školu a na moju rodinu. Isté veci som im aj povedala, ale väčšinu som zatajila.

Vyšla som pred školu a pri mojom aute ma čakalo prekvapenie. Stál oň opretý Jack a mával na mňa. O chvíľu už aj stál pri mne.

„Ahoj.“

„Ahoj... čo tu robíš?“

Spytovala som sa mierne prekvapená.

„Prišiel som pre teba, teda ak ti to nevadí. Nudil som sa doma.“

Priznal a chopil sa môjho vozíčka.

„Počkaj chvíľu.“

Rýchlo som sa otočila a zamávala Cullenovcom. Neviem prečo, ale Rose sa mračila a Jassper si držal nos, ako keby mu niečo smrdí, iba Emm a Alice mi boli schopní zamávať.

„Ty poznáš Cullenovcov?“

Spytovala som sa Jacka, keď som sa skladala do auta.

„No, len tak z videnia, prečo?“

„Mračia sa na teba.“

„No... nemáme spolu moc dobré vzťahy, a bol by som rád, keby i ty sa s nimi moc nestýkaš.“

„Hou, hou, chlapče. Za to že dočasne bývaš u nás, nemáš právo rozkazovať mi!“

Vyšla som na neho tvrdo a Jack musel zahrať do autu.

„Ja som nerozkazoval, ja som ťa iba upozorňoval.“

„Toto je diskutabilná téma.“

Ukončila som to a už aj sa hnala ulicami domov. Jack mi pomohol z auta tým že ma vzial do náruče a do ruky ešte aj vzal môj vozíček.

„Keď si vlk, si moc silný asi, že?“

„No, ako vidíš, keďže dokážem uniesť teba, tak asi hej!“

„Hej! Zas až taká tučná nie som!“

Oborila som sa na neho.

„Bells, ak máš 30 kilov aj s topánkami, tak je to zázrak.“

Vyniesol ma hore do izby, položil na posteľ a posadil sa pri mňa.

„Tak čo ideme robiť dnes?“

„Dnes? No čo asi môže robiť 17násť ročné dievča vo Forks, idem sa učiť!“

„Ale no tak, Bells, poď pôjdeme na prechádzku, trochu sa potúlame po Forks.“

Mal pravdu, mala by som niečo začať robiť. Vždy len skysnem tu vo vnútri. Vlastne preto som vždy tu vo vnútri, lebo som nechcela riskovať celovečerný pobyt zapadnutá niekde v lese.

„No, dobre, ale len pre dnešok.“

„To sa ešte uvidí!“

Zazubil sa na mňa a už aj ma bral zase na ruky. Charliemu som napísala sms, že sa idem prejsť aby zase po mne nevyhlásil pátranie. Raz sa to už stalo. Keď som mala 13násť, bola som tu a s kamarátkou sme išli do kina, kde nebol signál a nás zatiaľ polovica Forks hľadala... Vyšiel s mojím vozíkom pred dom. Prešli sme na chodník, ktorý sa tiahol pri ceste a začala sa naša úžasná mrava.

„Aké je to... byť vlkom?“

„Popravde? Občas otravné, inokedy celkom zábavné, napríklad keby si sa videla, keď si zistila že som vlk. Skoro som sa počúral od smiechu!“

Začal sa zase štekavo smiať a ja som sa skutočne naštvala.

„Tak preto sa ti ten červík tak nadúval!“

„Hej! Nehovor mu červík! Náhodou, na tých mojich 16násť rokov, celkom dobrá dĺžka no nie?“

Naparoval sa ako páv a ja som sa musela stále smiať.

„Jasné že hej, neboj sa, do pornáča by ťa isto vzali.“

„Myslíš?“

Spýtal sa Jack a začal si obzerať vnútro svojich nohavíc, čo ja už som sa musela smiať. A smiala som sa až tak, že som sa vyklopila aj s vozíkom do zadu a to ma ešte väčšmi rozosmialo.

„Bells, Bells, si v poriadku?“

Nakláňal sa nado mnou Jack so zdesením a ja som sa zase rozosmiala.

„Ty si neskutočná.“

Ovial ma jeho dych a ja som sa prestala smiať. Moja tvár viac stvrdla a tá Jackova sa ku mne viac priblížila. Pozerala som sa do jeho hlbokých hnedých očí a on do mojich. Zrazu sa vrhol na moje pery, spojil ich zo svojimi a začal ich ochutnávať. Prvotný šok zmizol a ja som pristúpila na jeho hru. Tvrdo ma bozkával, no mne sa to aj ľúbilo. Vzal si ma do náruče a neprestával bozkávať. Počula som, ako postavil vozíček, sám si naň sadol a mňa si ešte väčšmi privinul do náruče a vášnivo sa dobíjal do mojich úst.

 

6.kapitola


Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Daj si pohov, Casanova! - 5. kapitola:

 1
4. Petronela webmaster
04.10.2016 [18:53]

PetronelaJde to velmi rychle, ale aspoň se nenudím... Na maličkou chvíli jsem se tedy ztratila, jelikož v jednu chvíli jí pomáhal do auta a v tu druhou už jí nesl po schodech do pokoje - vůbec jsem nezaznamenala cestu nebo cokoliv jiného.
Ale co má znamenat ten polibek na konci? Emoticon

25.02.2012 [23:46]

anissskaHej!! Tak to už je moc!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ... Už se těším na Edwarda.. Emoticon

2. Eni..
18.07.2011 [20:02]

Bella a ten podvaťák? Ta pouliční směska? Ten ČOKL??? Emoticon Emoticon Emoticon Asi budu blinkat!! Tohle nedělej!! No fuj! Ten se hodí tak maximálně fakt na domácího "mazlíčka"...

1. Eni..
18.07.2011 [19:59]

Bella a ten podvaťák? Ta pouliční směska? Ten ČOKL??? Emoticon Emoticon Emoticon Asi budu blinkat!! Tohle nedělej!! No fuj! Ten se hodí tak maximálně fakt na domácího "mazlíčka"...

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!