Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Black Sheep - 6.kapitola

07.01.2010 (21:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3060×

6. kapitola - Snáď nesnívam...

hudba

Zaklapol telefón a moju ruku vzal do tej svojej, preplietol naše prsty a rýchlo vyšiel smer nemocnica.

Pri nemocnici sme boli za chvíľu. Jamie ma rýchlo niesol smerom ku Carlisleovej ambulancii. Len spešne som vnímala nejakú hádku medzi Jamiem a Edwardom... asi ma chcel vziať do svojej náruče.

„Prosím oci, teraz nie.“

Zaprosila som vnímajúc tú hroznú bolesť. Potom viem, že som sedela u starkého, niečo smerom ku mne hovoril. Prudko trhol s mojím ramenom, vykríkla som bolesťou a potom ma zrazu zahalila tma. Bolesť sa o dosť zmiernila a ja som sa celkom veselá zobúdzala. Bola som už taká rada, že to mám za sebou. Nado mnou bola ustráchaná tvár človeka, ktorý mi ukázal, čo je to priateľstvo  a možno aj láska. Jemne som ho zdravou rukou pohladila po vráckach, ktoré mal na čele a on sa na mňa krásne usmial. Takto som ho mala rada, keď bol ako slniečko.

„Bál som sa o teba.“

Zašepkal a ja som sa ešte väčšmi usmiala.

„Je ti už lepšie?“

„Omnoho... vlastne, kde je otec?“

„Išiel sa porozprávať s Carlisleom... je mi to tak ľúto... neboj sa, Hayden to len tak neprejde.“

Precedil skrz zuby a ja som sa musela zachichotať.

„Ešte nikdy som ťa nevidela naštvaného... si taký zlatý.“

Zanôtila som a znovu sa zachichotala na jeho prekvapenom výraze. Bol akoby celý z medu... úplne sladký pri každom výraze, i teraz pri tom nechápavom.

„Ja... nechápem.“

Priznal sa a ja som si ho ku sebe za límec pritiahla bližšie.

„Že si zlatý, keď sa o mňa bojíš.“

Neviem ani kde sa to vo mne vzalo. Šeptala som zvodne a pritiahla si ho ku sebe ešte bližšie, aby som mohla jemne spojiť naše pery. Ten bozk mi priam dodával energiu a nebola som si presne istá, či som aj niečo Jamiemu neukazovala v obrázkoch, ale boli by to buď len samé srdiečka, alebo pusinky. Pomaly som ukončila bozk a Jamie sa zo zasneným úsmevom a zavretými očami pomaly odo mňa oddialil.

„Ďakujem.“

Zašepkal  a otvoril svoje krásne oči. Nepochopila som, za čo ďakuje. Vzal ma za ruku a jemne ma po nej hladil. Dvere sa rýchlo otvorili a môj otec sa priam vražedne díval na Jamieho, ale keď mu zrak padol na mňa, usmievajúcu sa, hneď sa rozpustil ako med a už aj pri mne kľačal.

„Zlatíčko, bál som sa, vieš, že mám len teba.“

„Oci... nedramatizuj, nezomierala som, bola to nehoda, neboj sa, už som v poriadku.“

Prehovárala som ho a prstami mu nenápadne vyrovnávala vrásku, ktorá sa mu často vytvorila na čele. Vždy som to tak robila, no on si to nikdy neuvedomil.

„Smiem ísť domov?“

Pozrela som sa prosebne na starého otca.

„Smieš Nessie, ale do konca týždňa sa už do školy neukážeš.“

Zaúpela som... a mne sa tam tak začalo páčiť... ale čo veď tri dni prežijem.

„Neboj sa, každý deň ti donesiem učenie, a ak by si nechápala, rád a ho doučím.“

Usmial sa na mňa Jamie a ja som zrazu od ocinovej strany započula zavrčanie.

„Otec!“

Skríkla som pohoršene.

„Ja... ja... prepáč. Som nervózny, potrebujem už ísť na lov.“

Obhajoval sa a ja som sa musela zasmiať tomu, akú mám nad ním silu. Tento krát ma otec niesol do auta. Nechcela som ho moc rozčuľovať, aby náhodou po Jamiem neskočil a tak som Jamiemu len „nenápadne“ poslala vzdušnú pusu. Otec ma odviezol domov, doniesol do izby a všetko popripravoval tak, aby som sa cítila, čo najpohodlnejšie. Celý deň pri mne bol niekto z rodiny a ja som ich milovala ešte viac, ako inokedy. Často som myslievala na matku... čo asi tak môže robiť... ja som ju ešte stále milovala...

Ráno prišlo až príliš skoro a vďaka liekom od starého otca som bola hore až o10tej. Otec ostal doma, lebo išiel aj s Emmom na lov niekde neďaleko, takže do zajtra by sa mali vrátiť, teda ak Emm niečo nevyvedie. Pri jeho šťastí podpáli nejakú rezerváciu... Esme mi pripravila skvelý obed, ktorý som rýchlo zjedla. Potom sme sa spoločne rozprávali a ja som sa jej ako prvej zverila zo svojimi citmi a ona sa len zachichotala.

„Ach Ness, ty si zamilovaná, to je skvelé!“

Jásala a ja som si to stále neuvedomovala, proste mi to nešlo do hlavy, aby som sa zamilovala. Ale čo ak Jamie nie je? Ja.. cítim sa pri ňom ako v siedmom nebi, nespomínam na matku, všetky problémy sú fuč a hlavne necítim sa ako čierna ovca. Som s ním skutočne šťastná, ale čo ak on tak na tom nie je?

„Čo ak on do mňa nie je?“

Spýtala som sa mojej starej mami, tá sa len pousmiala.

„Dala si mu bozk, no nie?“

Prikývla som na súhlas.

„A ako sa tváril?“

„Noo chvíľu mal ešte zatvorené oči a taký zvláštny, jemný a krásny úsmev.“

„Tak ten je v tom až po uši!“

Zachichotala sa a ja s ňou.

„A čo na to Edward?“

Ou... ťažká téma.

„Mám pocit, že otec Jamieho nemá rád... dnes dokonca na neho zavrčal, a vyhovoril sa, že je nervózny kvôli lovu... ale ja ho poznám, klamal, je nervózny z neho, nepáči sa mi to.“

Šeptla som... bolo mi to skutočne ľúto, lebo oboch som ich mala moc rada. Ale keby si mám  vybrať, pravdaže by to bol otec. Bojím sa toho... že si budem musieť vybrať.

„Zlatíčko, to je úplne normálne. Veď vieš, že si Edwardov miláčik, jeho malá dcérka. Vždy to tak je... on len žiarli, pretože teraz už nebude len on... teraz už bude on i Jamie, konkurencia o tvoje srdce. Neboj sa, skús sa o tom s ním porozprávať, hádam to pochopí, a ak nie, bude si musieť zvyknúť, že nepatríš iba jemu.“

„Ďakujem.“

Zľahka som starú mamu objala a ona si to odcupitala preč. Asi o hodinu na to u nás niekto zvonil a ja som dúfala, že je to on. Niekto zaťukal na dvere a ja som tichým „ďalej“ vyzvala príchodiaceho. Bol to on, s tým svojim neodolateľným úsmevom.

„Chýbala si mi.“

Zašeptal a v sekunde bol pri mne a jeho pery sa blížili ku mojim. Spoločne sme ich jemne spojili a ja som si zase vychutnávala motýlikov v bruchu. Keď sa odtiahol, mierne som sa zapýrila, lebo som takúto reakciu vôbec nečakala.

„I ty mne.“

Šepla som a vyslúžila som si ďalší sladký Jamieho bozk, ktorý ma napĺňal neskonalým šťastím.

7.kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Black Sheep - 6.kapitola: