Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 12. kapitola

01.11.2011 (19:00) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 29× • zobrazeno 5469×

12. kapitola

„Ak si nepamätáš, tak si mi minulú noc povedal, že už niečo takéto na mojich nohách nechceš nikdy vidieť!" pripomenula som mu nahnevane a ukazovák namierila do škatule s topánkami na vysokých podpätkoch, ktoré iba pred malou chvíľkou predstavil ako darček venovaný mne, keďže tie predošlé zahodil do vody. Ale pekné boli, to sa musí nechať.

„Ja viem, lenže... Proste na tanečnej nemôžeš byť v teniskách," krútil hlavou a letmo sa porozhliadal na okolo stojace páry, ktoré sa ladným valčíkom vznášali po tanečnom parkete.

„Tak to si len myslíš, že nemôžem," objasnila som mu a zohla sa po tú diabolskú krabicu. „Ak si taký múdry, skús v tom tancovať ty," dodala som s mierne zdvihnutým obočím a topánky mu strčila popod nos.

Zamračil sa. „Určite to nemôže byť až také zlé," povedal neveriacky a vytiahol pár čiernych topánok zo škatule.

„Tak to vyskúšaj!" zaškerila som sa naňho s pochybovačným výrazom v tvári. Mala som veľmi silný pocit, že toto mi pre tentokrát vyjde.

„Pred všetkými?" Sánka mu spadla skoro po kolená. Nebola som si istá, ako dlho v sebe ešte udržím ten silný nával smiechu.

„Ak nie, tak ti môžem rovno tu a teraz sľúbiť, že ma v nich nikdy v živote neuvidíš. To nech ti je jasné."

Opäť sa poobzeral po tanečníkoch, avšak o sekundu na to už pohľadom prešiel späť na topánky.

„Pochybujem, že do nich strčím nohu,“ povedal a uprel na mňa pochybovačný pohľad.

„Mne stačí, ak tam strčíš polovicu nohy, ktorú pre mňa za mňa aj teraz odrežeš.“ Ľahostajne som mykla plecami a kútikom oka sledovala, ako plný odhodlania prikývol a začal sa vyzúvať. Nevyzúval sa pomaly a opatrne, ale tanečné topánky bleskovo skopol z nôh a namiesto nich si na ne nasadil lodičky.

Tak to som už vážne nevydržala a začala sa smiať na celú tanečnú sálu. Ihneď sa všetky tváre stočili ku mne, hľadajúc príčinu môjho nečakaného výbuchu smiechu. A je fakt, že ju nehľadali bohvieako dlho.

Neprešla ani stotina a od smiechu plakala skoro celá sála, vrátane mňa.

***

„Prestaň si spievať, vôbec ti to nejde.“ Otočila som sa na Edwarda, keď si s priblblým úsmevom na tvári pospevoval akúsi pesničku, ktorá sa práve linula z rádia. Na moje slová zareagoval obrovským úsmevom a začal spievať ešte hlasnejšie, ak to vôbec šlo.

„Ak neprestaneš, vystupujem, nehľadiac na to, či auto zastavíš alebo nie. Určite ani zlomenina nohy nebude taká zlá ako tvoje škriekanie,“ posmešne som sa naňho zaškerila, no on so spevom stále neprestával. „Ja vážne vystúpim. A k tomu z idúceho auta. To ti vážne neprekáža?" opýtala som sa ho a pozorne sledovala veselý výraz jeho tváre, ktorý sa ani naďalej nemenil.

„Vystúpiť môžeš, ale počas jazdy to už určite nebude. Ste už doma, slečna Swanová," žmurkol na mňa a otvoril mi dvere. Hneď na to mi pomohol vystúpiť z auta a moju ruky si s úsmevom nežne vložil do svojej.

Keď sme predstúpil pred prah domu, šibalsky sa na mňa usmial. „Bella, nechcela by si ma predstaviť svojmu otcovi?" vychrlil na mňa.

„Myslím si, že je na to ešte dosť skoro," oponovala som mu a celým telom sa zvalila na múr domu. „Mal by si radšej odísť, kým o tebe ešte nevie."

„Nie som si tak úplne istý, či to pôjde," nervózne sa rukou prehrabal vo vlasoch. Nechápavo som zodvihla obočie a čakala, čo z neho ešte vypadne... „No vieš, Bella. Práve sa opieraš o zvonček, takže som presvedčený, že o nás už určite tuší," zasmial sa a prstom poukázal na múr za mnou.

„Do šľaka!" zanadávala som s nahnevaným výrazom na tvári, pretože už o necelú sekundu sa vchodové dvere dokorán otvorili a von vykukol Charlie s revolverom v ruke.

„Ahojte, deti," pozdravil nás až prehnane milo a Edwarda si očami starostlivo premeral.

„Čo to...?" Prstom som ukázala na zbraň v jeho ruke. Upriamil na mňa nechápavý pohľad, no zrazu sa celkom uvoľnene zasmial a odvetil: „Neboj sa, Bells, tú zbraň si práve len čistím." Musela som priznať, že pri tej vete mi ohromne odľahlo. Určite som nepotrebovala dnes v noci zakopávať niekoho v záhrade. Veď doma ani nemáme lopatu.

„No tak, čo tu takto stojíte? Poďte ďalej," pokynul rukou a zabuchol za nami dvere.

„Asi by som sa vám mal predstaviť," Edward sa nervózne ošil a zdvorilo k Charliemu natiahol ruku. „Som Edward Cullen."

Charlie ju bez váhania prijal a chlapsky si ju s ním potriasol. „Veľmi ma teší, Edward. Ja som Charlie."

Ani som nepostrehla ako, no debata sa pomaličky strhla na baseball. Nikdy by som si nebola myslela, že ak sa stretnú dvaja muži a začnú sa baviť o športe, budú pri tom vyzerať ako deti v materskej škôlke, ktoré práve dostali novú hračku. Hold to tak bolo.

„Videl si včerajší zápas Red Soks?" spýtal sa Charlie Edwarda so žiarivými iskričkami v čokoládových očiach.

Edward záporne pokrútil hlavou. „Ten včerajší nie, bol som s Bells von," povedal Charliemu so smutným tónom hlasu. Pri zmienke o mne sa na mňa Charlie otočil a nahnevane si ma prezrel. Keď si všimol ako sa tvárim, okamžite nahodil ospravedlňujúci úsmev a pokračoval v rozprávaní.

„Hrali výborne, vážne úžasne," rozplýval sa Charlie ďalej a Edward ho pozorne počúval. Neskôr sa do toho naplno zapojil aj ten hnusný zradca, ktorý si vraví Edward, a tak sa rozplývali spoločne. Aké dojemné.

Dobre, chvíľa ospevovania baseballu by mi nevadila, ale hodina? Tak to je už aj na moje pomery strašne veľa.

Keďže som toho mala už dosť, odbehla som si do kuchyne po pomarančový džús. Zrazu som z obývačky začula hlasný smiech. Rýchlou chôdzou som sa doteperila za nimi. Pohľad, ktorý sa mi už vo dverách obývačky naskytol, mi priam vzal dych. Nie, to je slabé slovné spojenie. Skoro ma z neho pleslo o zem.

Tí dvaja si pozerali album s mojimi fotkami! S mojimi fotkami z detstva!

„Na tejto fotke mala presne dva roky." Charlie zapichol prst do obrázku, kde som vo fialových šatočkách rukou plieskala do torty. Edward sa začal smiať, hneď na to sa k nemu pridal aj Charlie. Tak to som už vážne nevydržala.

„Oci, čo to, do pekla, robíš?" vyskočilo som naňho a snažila sa uchmatnúť ten prekliaty album z jeho rúk. Nešlo to.

„Ukazujem Edwardovi moju dcéru v tom krajšom období, keď ešte nebola taká tvrdohlavá, ako je teraz," povedal pokojne a prevrátil stránku, kde opäť začal komentovať moje fotky a spoločne s Edwardom sa na nich hurónsky smial. A nejako takto to pokračovalo až do večera.

„Oci, nevadilo by ti, ak by som si odskočila zavesiť lano, na ktorom by som sa potom obesila?" opýtala som sa Charlieho ľahostajne, dúfajúc, že konečne odlepí hlavu z fotoalbumu a aspoň na sekundu sa bude venovať svojej dcére.

„Nie, zlatko, to je v úplne v pohode," odpovedal, no nevenoval mi žiadnu pozornosť. Pochybujem, že mal vôbec tušenie o tom, čo som práve povedala, no istá som si tým byť nemohla. Možno som mu už vážne pripadala na tomto svete navyše.

„A oci? Vôbec nevadí, že som včera v noci vykradla to klenotníctvo, ktoré nemá ani dosť prachov na to, aby si zabezpečilo poriadny alarm?" skúsila som to znova, no pre tentokrát sa mi nedostalo žiadnej odpovede. Obaja boli plne pohltení vzájomným dialógom, ktorý som pre istotu prestala vnímať už dosť dávno. Jediné, čo som si všimla, bolo, že album už odložili. Aspoň niečo.

„Tak nič," povzdychla som si a z tureckého sedu vyskočila na rovné nohy. Divadlo mi síce nikdy veľmi nešlo, no vedela som, že teraz to dám.

„Oci, Edward, som tehotná," oznámila som im s nervóznym úsmevom a pozorovala, ako obaja ustrnuli v pohybe. Pomaličky sa na mňa otočili a chvíľku zazerali ako na zjavenie.

Potom sa Charlie s vražedným výrazom na tvári otočil na Edwarda, ktorý ihneď zdvihol ruky do obranného gesta. „Charlie, ja som to nebol," obránil sa a uprel na mňa spýtavý pohľad. Charlie ho ihneď nasledoval.

„Tak kto?" vyštekol na mňa.

„To neviem," pokrčila som ramenami.

„No tak to okamžite zisti, mladá dáma, inak si to zaňho odpykáš ty!" zvrieskol s červeňou v tvári.

„Oci, to bol len vtip. Ale som rada, že ti na mne tak veľmi záleží," potľapkala som ho po pleci a s úsmevom sa opäť posadila. Ešte stále som na sebe cítila ich nechápavý pohľad, ktorým ma pozorne ešte dlhú chvíľu sledovali.

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 12. kapitola: