Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 5. kapitola

19.07.2012 (07:00) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 37× • zobrazeno 7885×

Nebolo pre mňa žiadne prekvapenie, že Nancy Postrová hneď na druhý deň bola vyhodená a jej miesto dostal niekto iný. Dalo sa to predpokladať. Nečakané však bolo, že mi to nepridelil, aby som to vybavila. Edward nič ani slovom nenaznačil a ja som sa taktiež dobrovoľne k večernej príhode nevracala.

Ráno som mierne zaspala, ale Edwarda som doma nenašla. Pravdepodobne si išiel zabehať, alebo zamieril do práce. Nezamýšľala som sa nad tým. Zistím to v priebehu dňa. Vzala som si auto so šoférom a do firmy som prišla pár minút pred ôsmou. Myšlienky na včerajší večer som zamkla do trinástej komnaty. Opäť.

Hneď ako som prešla cez kontrolu do vstupnej haly, všimla som si skupinku postávajúcu pri výťahoch. Nebolo by to nič nezvyčajné, keby to neboli ľudia z oddelenia styku s verejnosťou. A hoci sa tvárili nenápadne, ich pošuškávanie a ukazovanie prstom mojím smerom budilo pozornosť. Zamračila som sa, ale nezastavila som sa, aby som zistila, čo sa deje. Keď som k nim podišla bližšie, niečo si rozhorčene šepkali a pozerali na mňa tým zvláštnym, veľavravným pohľadom. Na toto som bola zvyknutá od Edwardových mileniek, nie od pracovníkov spoločnosti. Nervózne som sa ošila. Začala som tušiť, že sa niečo stalo.

Výťahom som sa vyviezla až na najvyššie poschodie k svojej kancelárii, ktorá susedila hneď s Edwardovou. Vlastne pôvodne to bola jedna veľká kancelária. Od seba boli teraz oddelené len posuvnými dverami.

Vystúpila som a všimla si, že ešte nedorazil do práce. Dnes ho nečakalo žiadne mimoriadne stretnutie, takže možno sa tu ani neobjaví. Pracovali sme takmer do tretej rána, ale návrh bol hotový, a myslím si, že je naozaj skvelý. Edward bol génius súčasnosti. Fascinovala ma práca po jeho boku. Dokázal veci premyslieť do podrobných detailov a dôsledkov. Neviem o žiadnej oblasti, v ktorej by sa Edwardovi nedarilo. Bol so sebou mimoriadne spokojný a dával to všade patrične pocítiť.

„Dobré ráno, Margret,“ pozdravila som srdečne sekretárku, keď som okolo nej prechádzala. Bola to milá staršia pani, ktorá na tomto mieste pracovala ešte za čias Edwardovho otca. Poznala celú firmu od suterénu po pristávaciu plochu pre helikoptéru. Neisto sa na mňa usmiala.

„Dobré ráno, slečna Swanová,“ šepla potichu. Zastavila som sa. Toto mi k nej nesedelo.

„Ste v poriadku, Margret? Stalo sa niečo?“ spýtavo som sa na ňu pozrela. Každý môže mať nejaké súkromné problémy.

Margret sa roztržito pozrela okolo seba, či je niekto blízko a nahla sa ponad svoj stôl. Okamžite som k nej pristúpila bližšie.

„Slečna, nuž, Nancy Postrová prišla o miesto.“ Žiadne zalapanie po dychu. Čakala som to. Edward si nenechával svoje príležitostné zálety blízko seba. Nikdy. Ale, prečo mi to hovorí tak vystrašene, vari mám s tým niečo spoločné? Keď videla môj nechápavý výraz, tak pokračovala, „neviem, čo je na tom pravdy, ale hovorí sa, že je to kvôli vám.“

„Čože? Čo ako mám s tým ja spoločné?“ ohromene som sa na ňu pozrela.

„Nuž, Nancy tvrdí, že ste o to pána Cullena požiadali,“ dodala rýchlo a bolo vidieť, že sa jej to vŕta v hlave.

„Žartujete,“ šepla som, toto bolo zlé, naozaj zlé. „A o čo oprela svoje tvrdenie?“

„Nie, slečna, nežartujem,“ horlivo mi začala vysvetľovať Margret. „Tvrdí, že na ňu žiarlite odkedy nastúpila do spoločnosti.“

Samé hlúposti, nič konkrétne. Čakala som niečo o včerajšej situácií. Ale to by Nancy vlastne nikdy nepovedala. Také fiasko, že sa vyspala so šéfom a on ju hneď na druhý deň vyrazil. Jej sebavedomím to muselo poriadne otriasť. Nepoznala som ju osobne, ale na chodbe sa niesla ako najväčší macher na manažment. Vlastne, výročný večierok mala byť naša prvá spolupráca. Už od minulého týždňa som sa snažila dohodnúť si s ňou termín, ale slečna Dôležitá povedala, že nemá čas.

„Kedy sa to stalo? Akože som o tom nevedela?“ Pozrela som sa Margret rovno do očí. Vtedy tej dobrej duši došlo, že som o celej záležitosti naozaj nevedela, a celé je to len očiernenie mojej osoby. Jemne a súcitne ma pohladila po ruke.

„Ráno si na personálnom oddelení našli odkaz od pána Cullena.“

Kedy to stihol? Mohol ma aspoň varovať, dočerta.

„Nancy sa to dozvedela len pred polhodinou, keď prišla do práce. Poviem vám, dnes sa teda riadne vyparádila. Určite to nečakala,“ šepla sprisahanecky. Človek by podozrieval tú starú ženu, že má z toho radosť.

Samozrejme, že to kráska nečakala. Kefoval ju včera šéf. Dnes prinajmenšom čakala repete, ak nie kvety, obed a špeciálnu Edwardovu pozornosť.

„No, vidím to na veľmi rušný deň. Budem u seba. Musím pracovať na príprave toho výročia, keďže takto to zostalo celé na mne.“ Ako v mrákotách som absorbovala tú novinku. Potrebuje to pár dní, kým na to všetci zabudnú, ale rozhodne mi tieto klebety neboli príjemné.

Ešte bolo len ráno a ja som si unavene pretrela oči. Smutne som sa pousmiala nad vidinou dnešného ruchu. Vošla som do svojej kancelárie. Zavesila si kabátik na vešiak a podišla k pracovnému stolu. Ešte som sa ani nestihla rozhliadnuť po nových písomnostiach na stole, keď sa na chodbe strhla mela.

„Tam nemôžete,“ začula som nahnevane Margret.

Nevenovala som tomu pozornosť. Načiahla som sa k počítaču, aby som ho zapla.

„Chcem s tou sukou hovoriť.“

Zamrzla som uprostred pohybu. Ou, tak toto bolelo. Nancy bola evidentne v ráži a od svojich špicľov pri výťahu sa dozvedela, že som už prišla do práce.

„Okamžite odíďte, slečna. Pokiaľ viem, tak sa máte baliť.“ Margretin energetický hlas ma prekvapil. Bola ako levica brániaca svoje mladé. No svojimi rečami Nancy iba viac vyprovokovala.

Dvere kancelárie sa rozleteli a v nich stála Nancy. Margret sa jej snažiala vlastným telom brániť, aby vošla dnu.

„Margret, to je v poriadku. Nancy sa chce asi porozprávať,“ povedala som smerom k Margret. Nancy iba zlostne odfrkla.

Naozaj mala na dnes v pláne lov – lov na Edwarda. Mala na sebe hriešne krátke červené šaty, ktoré skôr pripomínali erotické oblečenie, ako niečo, čo si vezmete do práce. Čierne vlasy sa jej vlnili na chrbte a celá sa triasla. No určite nie od vzlykov, ale od zlosti. Predstavila som si na jej mieste naštvaného býka. Už chýbala len para z nozdier a prehrabávanie kopytami.

„Posaďte sa, Nancy,“ ukázala som na stoličku a snažila sa tváriť čo najpokojnejšie. Profesionálny prístup. Ktovie, čo takej poníženej žene napadne, radšej aby bol medzi nami pracovný stôl. Ona ma však nepočúvala. Toto vonkoncom nebude príjemný rozhovor.

„Ty kurva falošná! Myslíš si, že môžeš mať všetko?“ skríkla na mňa a zlostne sa približovala. Bola ako predátor pripravujúci sa k skoku. Nasucho som prehltla. Srdce sa mi rozbehlo ako o preteky. Musím sa rýchlo upokojiť.

„Kurva tu rozhodne nie som ja,“ šepla som ticho. Prestávala som sa ovládať. Zhlboka som sa nadýchla. Neviem kde sa to vo mne vzalo. Nikdy som nemala potrebu sa hádať s Edwardovym háremom. Samozrejme, prečo však s tým nezačať a nepichnúť si do osieho hniezda.

„Čo si to dovoľuješ? Kráľovná ukáže prstom a všetko bude podľa teba?“ zasyčala zlostne, nenávisť v jej hlase bola skoro hmatateľná.

„Myslíš si, že to bude Cullena s tou dlho baviť? On je božský a ty si horšia ako priemer. Nechápem, čo na tebe vidí. To, že mu toleruješ jeho potešenie s inými ženami, ti ho neudrží. Si bezcenná chudera.“ Cítila sa na koni, pripravovala si to asi poriadne dlho. Pristúpila zase o niečo bližšie. Nevedela som, čo mám robiť. Spravila som však tú najmenej vhodnú vec.

Rozosmiala som sa. Niekedy sa mi to stane, keď som príliš nervózna a neviem čo robiť. Ale v tomto prípade ma rozosmialo, že Nancy si myslela, že ja a Edward. Ako jej to mohlo napadnúť? Nie, žeby tá predstava bola smiešna, ale ako si to mohla myslieť?

„Ja a pán Cullen? Spolu?“ Nedokázala som v sebe zadúšať smiech, ale to ju len viac vytáčalo. „Myslíš si, že... hádam nie si taká naivná, aby si si myslela, že som poprosila, aby ťa vyhodil, lebo som jeho milenka.“ Zrazu pristúpila ku mne na dosah ruky, a to mi mohlo byť celkom dobrým signálom, aby som prestala, ale nedokázala som sa zastaviť.

„Vyhodil ťa, lebo ťa dostal. Jemu nič nie je dosť dobré, aby to chcel dvakrát. A ani ty,“ šepla som jej do tváre verejne tajomstvo. Nie som zlomyseľná, neviem, či sa včera vo mne niečo zlomilo, alebo čo spôsobilo tú zmenu. Neuvedomovala som si prichádzajúcu hrozbu. Navyše ma chytil zvláštny stav hystérie, keď sa človek smeje a nevie prestať, pričom si nepamätá, prečo sa smiať začal.

„Ty suka, zničím ťa!“ zvreskla a vrazila mi takú facku, že som sa zakolísala.

Osobná zóna bola ohrozená a zapli sa mi v mysli ochranné kontrolky. V momente som sa prebrala a strčila do nej. Automatická reakcia. Zapotácala sa, no nevyviedlo ju to z konceptu. Chcela som jej jednu vraziť, ale šikovne sa mi uhla. V okamihu ku mne švihla pravú ruku a potiahla ma za vlasy a pritiahla si ma bližšie. Inštinktívne som stočila obe ruky k hlave a snažila sa jej vykrútiť. Ale len čo som sa viac zaťahovala k zemi.

„Tak ako sa cítiš, keď ťa niekto sťahuje nadol?“ zlovestne mi zašepkala rovno do ucha. Druhou rukou ma chytila za krk a stisla. Zakašlala som a mala problém s nadýchnutím Dočerta, čo chodí na thai box či inú čínsku hru? Zozbierala som posledné sily a dupla jej podpätkom na nohu. Zaskučala a pustila ma. Splašene som lapala po dychu. Nedostala som však veľa času na spamätanie. Opäť bola pri mne ako bumerang a sotila do mňa celou silou. To som sa neudržala a zviezla sa k zemi. Nebol to žiadny nežný dopad. Tvrdo som dopadla na zem a vyrazila si dych. Otvorila som naprázdno ústa, ale potrebný kyslík som nedokázala načerpať. Ovládol ma pocit paniky.

„Ak pôjdem ja, ty sa zvezieš. Nič z toho mať nebudeš. Skap, ty zmija,“ vrieskala a chcela mi znova vraziť. Nezmohla som sa na žiadnu obranu. Nezmohla som sa na nič, len som inštinktívne dala pred seba ruky a snažila sa chytiť dych.

„Ešte raz sa jej dotkneš a budeš to do smrti ľutovať,“ šepol niekto s takým dôrazom, že mi naskočili zimomriavky. Otočila som sa ku dverám, a tam zbadala stáť Edwarda. Stretli sa nám pohľady a ja som sa naňho vystrašene pozrela. V tvári mal výraz úplného šialenstva. Vnímala som ho však akoby cez hmlu.

Dvoma skokmi bol pri Nancy, schmatol ju zo mňa a jedným chmatom jej vykrútil ruky za chrbát. Postavil sa s ňou a okamžite ju vyviedol von. Konečne sa mi podarilo poriadne nadýchnuť.

„Za toto mi ešte zaplatíš,“ zakričala Nancy za mnou. Metala sa, aby sa z jeho zovretia vyslobodila. Takto si dnešné stretnutie s Edwardom asi neplánovala.

„Margret, zavolajte na právne a podajte na slečnu Nancy Postrovú žalobu za fyzické napadnutie a vyhrážky zabitia,“ povedal ľadovo Edward.

Mala by som sa zdvihnúť zo zeme a oprášiť si sukňu. Nebola som však schopná žiadneho pohybu. Nedokázala som nijako reagovať. Žeby som po toľkých skúsenostiach, nazbieraných počas piatich rokov so žiarlivými ženami, upadla konečne do šoku?

Kedy sa toto všetko stihlo udiať? Ráno som vstala, tak ako vždy, dala si vločky s mliekom, jablko som zjedla po ceste, a keď som vstúpila do firmy, akoby som prekročila inú bránu dimenzie. Nemohla som veriť, že sa to stalo v priebehu hodiny.

„Si v poriadku?“ Zmätene som sa obzrela.

Edward sa už vrátil a za dverami kancelárie bolo počuť ešte ako Nancy zlostne bojovala s ochrankou. Kľakol si ku mne a pozrel sa ustarane na mňa.

„Keď mi Margret volala, aby som urýchlene prišiel, myslel som, že nevieš nájsť ceruzku, nie, že si sa dala na ženské zápasy. Mohla si s tým počkať, aspoň kým neprídem,“ usmial sa a jeho melodický hlas doliehal k mojím ušiam ako balzam, nebola som však schopná logicky pospájať význam vety. O čom to hovorí?

„Bella, si v poriadku?“ jemne mnou zatriasol. „Povedz niečo!“ povedal mierne autoritatívnym hlasom.

„Ceruzka je na stole,“ šepla som chrapľavo prvú vec, čo mi napadla. Pýtal sa však na toto? Zlomil sa mi hlas. Vtedy som sa rozplakala a nevedela to zastaviť. Hlúpa postraumatická reakcia.

Edward sa nervózne ošil a jemne ma pritiahol k sebe. Nemotorne ma objal svojimi mocnými rukami a ja som sa mu ako dieťa schúlila do náručia a plakala. Po chvíli, keď prvá vlna plaču doznela, som si uvedomila, aká je táto situácia absurdná. Pobila som sa s Edwardovou milenkou, teraz tu sedím pod stolom a plačem. Navyše v Edwardovom objatí. Zhlboka som sa nadýchla a opantala ma jeho vôňa. Chcela som sa tým upokojiť, no zatočila sa mi hlava a zrazu som si plne začala uvedomovať jeho teplé telo, na ktorom som bola stúlená. Začala sa mi vracať súdnosť.

„Ďakujem, že si prišiel. Neviem čo, by –“ Nedopovedala som, lebo som nevedela, čo dodať. Samozrejme, že by ma nezabila, nepustila by ma však zo svojich pazúrov len tak ľahko. Jemne som sa odtiahla. S hrôzou som sa pozrela na jeho košeľu. „Celú som ti ju zamočila.“

„Nabudúce pôjdeme do práce naraz,“ povedal zmierlivo a košeľu si nevšímal.

„Nabudúce?“ zdvihla som prekvapene obočie, chcela som trochu odľahčiť situáciu. „Plánuješ ďalšiu zúrivú milenku, ktorá mi pôjde po krku?“

On sa však nezasmial. Zamračil sa a zahryzol si do spodnej pery. Potom sa na mňa pozrel a ja som sa už po toľký krát začala strácať v nekonečnom pohľade jeho zelených očí.

„Žiadne nabudúce, jednoducho na mňa počkaj ráno,“ šepol zvláštne zastretým hlasom a pohladil ma pri tom po vlasoch. Prešlo mnou jemné chvenie.

„Nevedela som ťa nájsť. Firma sa neriadi sama, niektoré veci nemôžu počkať,“ snažila som sa odviesť rozhovor iným smerom. Niečo sa zmenilo, a ja som tomu vôbec nerozumela.

Pokrútil hlavou a rukou si vošiel do vlasov. Poobzerala som sa na všetky strany, aby som sa niečoho mohla chytiť a postaviť sa. Keď si to všimol, hneď vyskočil na nohy a podal mi ruku. Silný výboj mi prešiel do celého tela a ja som mala pocit, že by som rozsvietila aj vianočný stromček. Nebolo na jeden deň tých dotykov dosť?

Rýchlo som ruku stiahla späť a skontrolovala škody. Našťastie som sa vôbec nezranila, takže si vypijem čaj na upokojenie a môžem šliapať ďalej. Edward už odchádzal do svojej kancelárie, keď mi napadla jedna vec.

„Edward, prečo si ju vyhodil? Samozrejme, je to tvoje rozhodnutie, ale veď sme ju mohli preradiť?“ Z nejakého zvláštneho dôvodu som to potrebovala vedieť.

Zastavil sa a obzrel sa na mňa.

„Včera, keď si odišla, tak povedala...“ odmlčal sa a akoby hľadal slová, potom sa mi rovno pozrel do očí a dokončil, „... že si vydržiavaná chudera. Nedovolím, aby ťa niekto urážať. Nikto,“ šepol a nechal ma tam stáť bez ďalších vysvetlení.

Takže predsa mala Nancy trochu pravdu. Bola vyhodená kvôli mne.

Veľmi Vám ďakujem za prekrásne komentáre, ktoré ste mi nechali pri poslednej kapitole. 

Chcela by som sa ešte vyjadriť k nápadom, ktoré ste mi napísali:

- Edwardov pohľad - budeme si naňho musieť chvíľu počkať, a po pravde, nemyslíte, že by to ubralo trochu na záhadnosti ich vzťahu? Ale už aj mne to vŕta v hlave pár dní, takže možno ...

- žiarlivý Edward - viac ako súhlasím, už mám pre Bellu vyhliadnutého krásavca, ktorý pekne zavarí pod kotlom, len rozmýšľam nad variantami: Sex vs. len nejaké to muchlovanie. Ako veľmi chceme Edwarda vytrestať? :-)

- Bella je silná žena, ktorá si toto peklo vybrala sama, všetko by to možno mohlo byť inak, keby nebola taká tvrdohlavá, dnes sa ľad začal lámať a všetko sa začne meniť. 

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 5. kapitola: