Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 12. kapitola

Asistentka 12. kapitolaPokojná kapitola, v ktorej sa Bella zamyslí nad svojím životom a spraví krok vpred. Bude sa to páčiť Edwardovi?

Je zvláštne, ako sa môj celý život točil okolo Edwarda. Cítila som sa tak nezvyčajne prázdna. Celý deň som ho nevidela a ani s ním nebola v kontakte. Nemala som strach, že by sa mu niečo stalo. To nie. Ale ako som tak večer sedela u seba v byte, pristihla som sa pri tom, že sa snažím vymyslieť zámienku, aby som mu zavolala. Alebo ho videla.

Alice mi vždy vravela, že ma tá práca zničí. Ale dnes som si uvedomila, že práca pre Edwarda Cullena je celý môj život. Niekto rozhoduje o mojom živote a ani nenamietam. Vyhovuje mi to. Zvrátené? Možno. Rozhodne som sa ale nepovažovala za slabú ženu. Vždy som si vedela povedať svoj názor. Aj keď to znamenalo poriadnu hádku s Edwardom. Nejako som však strácala hranicu medzi sebou a ním.

Prešla som cez obývačku, vzala na seba deku a otvorila balkón. Dnes bola krásna jasná noc a hviezdy svietili jasom, ktorý vyrážal dych. Bola však už noc a pomerne chladno. Zabalila som sa do deky. Sadla som si do starého prúteného kresla, ktoré som sem kedysi dávno vyniesla. Ani sa nepamätám, kedy som si doňho naposledy sadla. Nikdy nebol čas. Až doteraz.

Zrazu ma prestúpil silný smútok. Chýbal mi Edward. Je to arogantný hajzlík, ktorý musí mať všetko podľa seba. Podniká v businesse, ktorý nie je práve humánny a správa sa akoby ani nemal svedomie. Keď som však za celý deň nepočula jeho melodický hlas a nemala možnosť cítiť Armaniho kolínsku, ktorá má tak dráždila a burcovala všetky moje zmysly. Zbožňovala som, ako mračí čelo, keď nad niečím premýšľa, alebo ma pozoruje s vyloženými nohami na stole. Ten jeho hlboký pohľad zelených očí, akoby sa snažil rozlúštiť, všetky najskrytejšie tajomstvá.

Podľahnúť magickému čaru Edwarda Cullena, môjho hriešne sexy šéfa, by bolo také ľahké ako nechať pôsobiť gravitáciu. Ale Cullenová príťažlivosť bola oveľa silnejšia, ako tá zemská. Privrela som oči. Ešte raz ho ochutnať. Vedela som si to veľmi dobre predstaviť. Vďaka včerajšiemu bozku, ktorý sa mi v pamäti uchoval ako vypálené znamenie. Zachvela som sa. Ale nie zimou. Už len tieto myšlienky mi rozvibrovali celé telo. Vnútro mi začalo spaľovať zvláštne teplo.

 

Edward stál v tom svojom úžasnom šedom obleku od Dolce&Gabbana šitého na mieru a prehraboval sa v nejakých svojich projektoch. Vošla som do kancelárie a zamkla za sebou. Stlmila svetlo a od nervozity si zahryzla do pery. Zdvihol pohľad a pozrel sa na mňa tým pohľadom, čo podlamuje kolená. Hodil tie prekliate papiere, ktoré doteraz zamestnávali jeho pozornosť, na stôl a krokom šelmy prišiel ku mne. Chytil ma jednou rukou za vlasy a pritiahol k sebe. Jeho úžasne plné pery sa zvlnili do toho božského krivého úsmevu a... Vyschli mi pery a ovlhčila som si ich špičkou jazyka.

 

Prudko som otvorila oči. A dosť. Keď si nedám pozor, padnem do toho po hlave. Čo to so mnou, dočerta, spravil jeden bozk. Už sa vôbec neovládam. Nielen, že odolávať príťažlivosti toho chlapa bolo pekelne ťažké, ale čoraz viac som začala mať problém so svojím srdcom.

Pokrútila som hlavou. Toto nemôžem dovoliť. Iné by bolo, keby sa niečo stane a vyspím sa s ním. Dobre, vyhodí ma a budem ako jedna z mnohých. Ale zamilovať sa doňho? Edward Cullen a Láska si evidentne nepotykali. To by bolo ako upísať svoju dušu a srdce diablovi.

Pocítila som neskutočnú ľútosť. Niečo musí byť predsa v Edwardovi. V jeho vnútri. Niekedy sa na mňa pozerá tak zvláštne, akoby mi niečo chcel povedať. Keď sme na niečom pracovali, vložil sa do toho celý s takým zápalom, že aj mňa to vždy celú pohltilo. A keď na niečo prišiel, celý sa rozžiaril. Bola tu však aj jeho neskutočná potreba, alebo ako to nazvať, obklopovať sa novými ženami. Snažila som sa ho pochopiť. Prečo robí to, čo robí. Ale už som bola s ním príliš dlho, aby som vedela, že nemá žiadne komplexy z detstva. Že je vyrovnaný a nikomu nepotrebuje nič dokázať. On len chce všetko. Je to pravdepodobne najsebeckejší a najviac narcistický chlap na svete. To však nemení nič na tom, že som nad svojimi citmi pomaly, ale isto začínala strácať kontrolu.

Potrebujem chlapa. Nejakého, hocijakého. Aby ma vyliečil z tohto šialenstva. Myšlienkami som automaticky zablúdila k Jerrymu. Bol to nesmierne príťažlivý a zábavný muž. Vzťah s ním by znamenal istotu a bezpečie, ktoré som nadovšetko potrebovala. Chodili by sme spolu, vzali sa, mali deti a dom na predmestí. Nebolo by medzi nami žiadne napätie. Naučila by som sa ho ľúbiť, časom. Jerry je milý, zaslúžil by si to.

Zarazila som sa. Milý? Chcela som milého chlapa? Prebehli mnou zimomriavky. Jerry by mi doprial času, koľko by som chcela. To som vedela. Veď ani po piatich rokoch vo svojom snažení nepoľavil. Nesúhlasne som sama nad sebou pokrútila hlavou. A ja vyčítam Edwardovi jeho sebectvo? Veď si Jerryho vážim. Nemohla by som ho zneužiť, len aby som sa odpútala od Edwarda.

Smutne som si povzdychla. Zahľadeľa som sa nostalgicky na horizont a predstavovala si, aké by to bolo, keby... Vtom mi zazvonil zvonček. Kto to môže byť, takto neskoro?

Vyplietla som sa z deky a vyšla k domovému zvončeku s kamerou zabudovanou pred vchodom. Z monitoru na mňa pozeral chlapík z kuriérskej služby. A toto je čo? Veď nič som si neobjednala.

„Prosím?“ zdvihla som.

„Dobrý večer. Isabella Swanová?“ povedal vlažne.

„Áno.“ Prikývla som, aj keď on ma vidieť nemohol.

„Mate tu balík do vlastných rúk.“ Ukázal na kameru širokú škatuľu v jeho rukách a jemne ňou zatriasol.

„Veď je už desať hodín večer. Kuriér nepracuje takto neskoro. Od koho je?“ spýtala som sa nedôverčivo. Nikdy neviete, kto vás môže prepadnúť. A psychopat prevlečený za kuriéra nie je až taký zriedkavý prípad.

„Slečna Alice Brandonová zaplatila navyše, aby vám bol balík doručený ešte dnes,“ vysvetľoval netrpezlivo.

Usmiala som sa. Alice. Samozrejme. To sa jej podobá. Je schopná vyburcovať celé mesto, keď si zmyslí. Čo je pre ňu jeden kuriér. Ona sa nikdy nezamýšľa nad časom. Akoby pre ňu ani neexistoval.

„Hneď som dole, prevezmem to,“ povedala som a poslíčkovi sa viditeľne uľavilo. Asi sa obával, že to neprevezmem a on by to musel tomu nazlostenému škriatkovi vysvetľovať.

Obula som si tenisky, vzala kľúče a rýchlo sa výťahom zviezla na prízemie. Nedočkavo som otvorila dvere. Kuriér sa opieral o stenu a rozhliadal sa po okolí. Keď ma zbadal, podal mi bez slova balík. Rýchlo som podpísala doklady o prevzatí a nedočkavo zavrela dvere. Vyviezla som sa naspäť hore a rýchlo za sebou dvere bytu. Bola som zvedavá ako dieťa. Nedočkavo si vyzula topánky a posadila sa na gauč. Rýchlo som roztrhala baliaci papier a otvorila škatuľu. To, čo som zbadala mi vyrazilo dych.

Vnútri boli nádherné tmavomodré šaty. Jednoduché, ale hriešne krátke a úzke. Opatrne som ich chytila do rúk a vystrela pred seba. Prehltla som nasucho. Toto si určite nebudem môcť vziať do práce. To nemôže myslieť Alice vážne. Sú nádherné, ale aký rozruch to spôsobí, som si ani nevedela predstaviť. Obliekala som sa vždy veľmi vkusne, ale striedmo. Naklonila som hlavu na stranu a prižmúrila oči. Aspoň že nemajú hlboký výstrih. Ale to by už asi pôsobilo príliš lacno. Teda, ja by som pôsobila lacno. Tie šaty priam kričia, aké boli drahé. Zložila som ich vedľa seba a pozrela sa na ďalšie veci, čo boli v škatuli priložené. Krásne tmavé lesklé topánky na vysokom opätku a štýlová čelenka do vlasov. Všetko som to vyložila a zbadala na dne škatule jemný baliaci papier. Rozbalila som to a v rukách mi zostalo čierne saténové spodné prádlo. Pri pohľade naň som sa začervenala. Predstava, ako mi to všetko Alice kupuje a vyberá... Jediné, čo mi v tejto chvíli pomáhalo zahnať rozpaky bolo vedomie, že sa v tom Alice vyžívala. Pretočila som oči, no napriek tomu som sa schuti zasmiala. Celá Alice. Myslí aj na detaily. Pozná ma.

K balíku bol priložený aj lístok s úhľadným písmom:

 

Bella, nečerti sa. Viem, že tie šaty sú podľa teba krátke, ale jeden deň v práci s tým prežiješ. Nie, že sa budeš prezliekať až po pracovnej dobe na záchodoch. Zistila by som to!

Viem, že žiadne topánky nemáš, tak som ti ich dokúpila, aj s doplnkami. Zajtrajšok je náš. Alice

 

♦ ♦ ♦ ♦ ♦

 

Ráno som vstala, na moje počudovanie, veľmi svieža. Dnes mám dvadsaťtri. Zvláštny pocit, ale zmenu som nevnímala. Tak ako povedala Alice. Dnešok si užijeme. Podišla som k oknu a pustila dnu čerstvý vzduch. Vonku bolo pod mrakom, ale vyzeralo byť príjemne. Prešla som k stolíku, zapla rádio so svojou obľúbenou stanicou. Dôležité je dobre sa naladiť hneď. Dala som si rýchlu sprchu a spravila kávu. S hrnčekom v ruke som podišla do obývačky, kde na mňa čakala škatuľa s hriešnymi šatami. Prižmúrila som oči a našpúlila pery. Pre a proti. Pokrčila som plecia. Nech to vezme čert. Dnes bude skvelý deň. Schmatla som prádlo a šaty. Kým ma odvaha neopustí, som sa rýchlo učesala a jemne namaľovala. Hodila som ešte jeden letmý pohľad do zrkadla a spokojne odišla z bytu.

Do práce som kvôli skrášľovacím procesom prišla neskôr. Cestou som veľa ľudí nestretla. Pravdepodobne bol už každý na svojom mieste a pracoval. Nedovolila som, aby ma zaplavili výčitky. Cítila som sa skvele, aj keď som vychádzala z výťahu. Margret sa na mňa otočila, aby ma pozdravila, ale zostala pozerať s otvorenými ústami. Na sekundu som sa zarazila. Rozpačito som sa na ňu usmiala. Žeby som to prehnala?  Rýchlo sa spamätala.

„Dobré ráno, slečna Swanová. Všetko najlepšie. Vyzeráte dnes vynikajúco. Pristane vám to,“ povedala uznanlivo a žmurkla povzbudzujúco na mňa.

„Dobré ráno, Margret. Ďakujem veľmi pekne. Nejaké správy?“ spýtala som sa. Bolo to zvláštne keď sa na mňa takto pozerala. Vždy som chodila upravená. Toto však bolo iné.

„Pán Cullen je už u seba a pýtal sa na vás,“ šepla. Pri zvuku jeho mena som spozornela. Zvláštne sa mi pri tom zatriasol žalúdok. Málokedy prišiel Edward predo mnou. „Pán Falwell vám nechal tradične kvety vo váze k vášmu sviatku.“

Vďačne som sa usmiala. Jerry bol klasik. Kvetmi ma vždy potešil. Po včerajšej noci som si však uvedomila, že hoci potrebujem vydymiť Edwarda z hlavy, ale rozhodne na to nebudem zneužívať Jerryho oheň.

„To je od neho pozorné,“ povedala som trochu neprítomne.  „Pán Cullen nepovedal, čo odo mňa potrebuje?“

„Nie. Len, či už ste prišli do práce.“  Margret si ma zamyslene premerala.

„Dobre,“ prikývla som neurčito. Takže zatiaľ nič o tom, žeby som si mala zbaliť veci. 

Na sekundu som zaváhala, či mám ísť rovno k Edwardovi do kancelárie. Usmiala som sa a vošla k sebe. Cez predeľovaciu stenu som mohla počuť, ako Edward nervózne pochoduje cez svoju kanceláriu a s niekým telefonuje vo francúzštine.

Rozhliadla som sa okolo. Na stole bola úžasne veľká kytica rôznofarebných kvetov. Podišla som k nej. Pivonky, ruže aj gerbery. Vytvárali nádhernú arómu v celej kancelárií. Nahla som sa nad stôl, priložila k nej tvár a zhlboka sa nadýchla.

„Ktorý chlap je za tým?“ ozvalo sa mi za chrbtom. Prudko som sa otočila smerom k predelu kancelárií a srdce mi vynechalo pár úderov. Stál tam Edward v bezchybnom obleku, ale na sebe mal dvojdňové strnisko a trochu rozrazenú peru. Stalo sa niečo? Na jazyku ma pálilo toľko otázok, a ja som nevedela, ktorú položiť skôr. Oprel sa o zárubňu a ruky si zložil na prsiach.

„Neviem, čo myslíte, pán Cullen,“ povedala som ledabolo a kusla si rozpačito do pery.

„Nehrajte to na mňa, Bella,“ povedal akoby nič, ale v očiach som mu zazrela niečo, čo som tam predtým nevidela. Skôr ako som na to stihla reagovať, pristúpil bližšie a oprel sa vedľa mňa o pracovný stôl. Zrazu bol príliš blízko.

„Jerry včera spomínal, že si nemohla za mnou prísť, lebo máš program. Dnes sem prídeš vyparádená s úsmevom holywoodskej hviezdy a na stole ťa čakajú kvety. Za tým musí byť chlap,“ povedal a bez záujmu sa dotkol kytice. „A ak si dobre spomínam, dnes chceš končiť skôr.“ Prižmúril oči, akoby sa snažil odhaliť rozsiahle sprisahanie.

Zmätene som naňho pozerala a začali mi mykať kútiky do úsmevu. Edward je neskutočne bystrý chlap. Dokáže prísť na všetko. Analyzuje a syntetizuje nemožné. Ale to, aby si zapamätal dátum mojich narodenín, a že mi Jerry kyticu necháva vždy na narodeniny celých päť rokov, to zostalo nepovšimnuté. Typický chlap.

Ovládla som svoj výraz a prehodila vlasy cez plece, čím som odhalila svoj krk. Edwardovu pozornosť to okamžite upútalo. Uprel na mňa pohľad, ktorý spôsobil, že po tele mi prebehla vlna vzrušenie. 

„Prezradím ti, že kvety sú od jedného, usmievam sa kvôli druhému a dnes večer si idem užiť do baru s niekým, koho nepoznám,“ povedala som zastretým hlasom, ktorý sa mi mierne triasol. Neviem prečo som sa s ním chcela takto hrať.

„Nevedel som, že si taká oduševnená lámačka sŕdc, Bella.“ Hlas mu zhrubol a mierne sa ku mne naklonil. Ovanula ma jeho silná vôňa a prestala som rozmýšľať.

„Vravela som ti, že sa situácia musí zmeniť.“ Oči sa mi samé presunuli k jeho plným perám a ja som sa cítila ako v pasci. Zrazu som chcela iba jediné.

„Áno, viem. S tým rátam,“ povedal tajomne.


Ďakujem za krásne komentáre. Dúfam, že aj táto sa vám bude páčiť, aj keď sa tam toho veľa nedeje.

Viem, že sa toho večera s Alice nemôžete dočkať. Ale ešte jednu kapitolku venujeme Edwardovi s Bellou a oslava bude v 14. kapitole. Hádam sa nehneváte. ;)

Odkaz pre eivliS: Priznávam, Tony Stark býva vo vedľajšom vchode. :D Ale nie, to môj manžel. Ťahám z neho informácie a ostatné čítam v knihách. ;)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 12. kapitola:

 1 2 3 4   Další »
33. Inoma
16.06.2013 [22:45]

InomaNo tak toto je jiné kafe, než to, co bylo minule. Emoticon Emoticon Emoticon Vrátilas to zpět, k tomu lepšímu a... pod kůží lehce vibrujícímu očekávání. Emoticon
To se mi líbí! To se mi líbí!!!!!!!!!!!!!
Křením se tu jak debil. Emoticon

19.11.2012 [14:01]

Danka2830Bože toto bola úúúžasná kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon a ten zááááver Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.10.2012 [14:54]

BadLovelyLucyKrásný dílek. Miluju vždy když se hlavní postava dokope k nějakému velkému kroku. A co asi dělal Edward, že je trochu pomuchlaný. Hmm zajímavé Emoticon

27.08.2012 [14:14]

domcamerciSálodlouze jsme si promluvily na FB, takže vieš presně, čo si o tejto kapitole myslim a aj těch nasledujích. Jednoducho jsou užasně napsane a tvoje slovní spojení jsou profešn. :D No, čakam, čo sa bude dít. Emoticon Zbytek už nebudem rozebirat, protože já ti verim. Tu povídku miluješ a zabejváš se jí. Neni to len nějaka kravina, kde si vylejváš špatnou, anebo dobrou náladu. A je to na tom vidět. Emoticon Emoticon Emoticon

29. mmonik
16.08.2012 [10:20]

mmonik Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

28. eivliS
13.08.2012 [11:27]

eivliSDěkuju za objasnění M.Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Jestli mně ještě napíšeš, že Spiderman občas sedí na tvém okně a Hulk ti dělá zahradníka, budu si vážně myslet, že máš upíry ve slepě Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Jinak krásná kapitolka. Moc se mi líbí, jak si Bella zvýšila sebevědomí, jak se odváží, odvážit si vůči E. víc. Jak ho dráždí. Super, jen do něj. Těším se na pokráčko.

27. ---Veronika---
12.08.2012 [20:18]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.08.2012 [19:55]

N1I1K1O1LPo téhle kapitole mám pocit, že Bella okolo sebe nemusí mít chlapa, protože Edward žárlí stejně. Emoticon Emoticon Emoticon Což je mimochodem dobře. Emoticon
No a co ten konec? Emoticon
Jinak skvělá kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25. Ronnie
12.08.2012 [12:38]

Uhm, škoda že sa toho neudialo viac, ale je mi jasné, že musíš písať aj kapitoly, v ktorých ACTION nebude. Ja ich nazývam - "obkecávacie kapitoly" Emoticon
Inak, myslela som si, že ich stretnutie po tej vzbure a bozku bude trošku... Viac dramatickejšie. Ale toto bolo len hladké splynutie. Malo to svoje čaro, ale ako opisuješ Edwarda... INAK, čo myslel tou poslednou vetou Ed? Že by si KONEČNE aj on niečo uvedomil? Emoticon
Čo by sa stalo, keby tento Edward držal celibát... Emoticon

12.08.2012 [3:57]

AfroditaAliceCullenTak náhodou mě se dnešní kapitola moc líbila. Hlavně protože jsem dneska. No teda teď už včéra taky slavila narozky a ta atmosféra... ACh Emoticon .
Ten Edwardův konec byl... no nepopsatelně nádherný. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3 4   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!