Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 11. kapitola

Asistentka 11. kapitolaVlny eufórie, bolestné precitnutie a plno spomienok.

Očakávala by som zadosťučinenie. Uvoľnenie vnútorného napätia. Čokoľvek. Mala by som byť so sebou spokojná. Zvládla som to, nestratila som nervy a nevycúvala. Nepodľahla som. A práve toto bol sporný bod.

Domov som dorazila po tretej ráno a nechcelo sa mi ani prezliekať. Do postele som padla rovno v šatách a rozprestrela ruky ako motýľ. Privrela som oči a jemne sa bruškami prstov dotkla svojich pier. Ešte aj po niekoľkých hodinách mi telo zvláštne vibrovalo pri spomienke na ten bozk. Jeho mäkké pery pohybujúce sa na mojich a jazyk, ktorý ako dobyvateľ skúmal doteraz nepoznané.

Nikdy by som neverila, že jeden bozk s Edwardom ma dokáže vyradiť z prevádzky. Nedokázala som sa na nič sústrediť. Nemohla som ani oka zažmúriť. Ležala som na posteli a sledovala z okna hviezdy. Teda, skôr oblohu, lebo vďaka silnému svetlu mesta ich nebolo vôbec vidieť. Nevadilo mi to. Bola som ponorená v svojich myšlienkach a okolie som ledva zaznamenala.

Chcela som byť na seba naštvaná, že som sa neovládla. Ale nedalo sa. Po pravde, vznášala som sa na obláčiku, vo svojom súkromnom nebi. Cítila som sa ako závislák, ktorému dal díler vyskúšať novú drogu. Niekde v pozadí, môjho teraz nedostupného operačného systému, mi výrazne blikalo varovné upozornenie, že sa budem cítiť mizerne, keď precitnem. Čím ďalej to teraz nechám zájsť, tým horšie na tom budem. Neriešila som to. Jediné, na čo som sa dokázala sústrediť, bolo Edwardove svalnaté telo, pevné ruky a náruživé pery.

Tešila som sa, keď ho uvidím v práci. Neodbytné varovanie začalo naberať na intenzite a snažilo sa mi pripomenúť niečo, na čo som chcela zabudnúť. Hladina oxytocínu, uvoľneného do môjho tela jeho bozkom, postupne klesala a ja som si začala uvedomovať nepríjemnú skutočnosť.

Prudko som otvorila oči a posadila sa. Toto nebol ten bozk, ktorý znamená začiatok vzťahu. Nebola to žiadna romantická chvíľa, pri ktorej sme si pozerali do očí. Práve naopak. Jeho k tomu z nejakého nepochopiteľného dôvodu vyprovokovala zmienka o Jerrym a v spálni ho v tej chvíli čakali dve, pravdepodobne už nahé, ženské. A samozrejme, moja výpoveď, ktorá ma práve už v tomto momente čaká v kancelárii. Neznamenalo by to len koniec pracovného pomeru v Cullen Industries. Pre mňa by najväčšou stratou bola práve chýbajúca Edwardova spoločnosť. Bolo to vedro studenej vody. Všetky povznášajúce pocity boli razom preč.

Vonku sa pomaly začalo brieždiť. Pozrela som sa na hodiny. Pol šiestej. Príliš skoro, aby som teraz vyrazila do práce. Ale ak ma tam čaká výpoveď, nemusím mať publikum. Najmä nie po tom divadle, ktoré predviedla Nancy.

Vstala som a prešla ku skrini. Vyzliekla som si slávnostné šaty a bez premýšľania som si vzala to, čo vždy. Akoby sa nič nestalo. Možno, keď sa budem tváriť, že to tak je, tak sa to zázrakom všetko napraví. Pohoršene som si nad svojimi myšlienkami odfrkla. Nečakala som včera u Edwarda preto, aby som ako zbabelec zaliezla do najbližšej myšacej diery. Udri a zutekaj. Skvele. Elegantný kostým od Versacheho bol skvelá voľba. Tieto modely nosievam bežne. Vlasy som si úhľadne sčesala a jemne sa namaľovala. Ruka sa mi mierne triasla, ale ovládla som sa. Uvarila som si ešte silnú kávu a vyrazila do práce. Nech to mám čím skôr za sebou.

Dorazila som pred siedmou ráno a vo firme bolo zatiaľ ticho. Jediný, kto tu okrem mňa už strašil, bol vrátnik. Milo som ho pozdravila a pomaly kráčala k výťahom, ako na popravu. Nevedela som, či tu Edward už bude, alebo si nájdem iba lístok na stole. Nezvykne byť v práci skoro ráno, ale keď mu niečo napadne, je schopný prísť aj v noci. Po včerajšej, respektíve dnešnej, akcii, pochybujem, že sa tu ukáže skôr, ako na obed. Keď som odchádzala od neho, čakali ho v spálni dve slečny. Po takom výkone sa bude potrebovať vyspať. Aj on je len chlap. Prehltla som nasucho a privrela oči. Nad týmto som vážne nechcela teraz uvažovať.

Na výťahu sa pomaly menili číslice a ja som mala srdce až v hrdle. Vystúpila som a pozrela sa k stolíku sekretárky. Margret tu však ešte nebola. Takže správy si musím zistiť sama. Vydala som sa smerom k svojej kancelárii. Bolo tu nezvyčajne ticho. Mala som pocit, že počujem vlastný tlkot srdca ako ozvenu svojich krokov.

Zavrela som za sebou dvere a oprela sa o ne. Rozhliadla som sa s nostalgiou po kancelárii. Zariadila som si ju po svojom. Trávila som v nej priveľa času, aby bola strohá. Mala som tu obrazy, kvety a aj pohodlné kreslá pri konferenčnom stolíku. Pôsobila útulne, celkovú dokonalosť jej dodávalo veľké okno, od stropu po podlahu. Výhľad na zobúdzajúce sa mesto bol ako z filmu. Slnko sa práve predieralo pomedzi vysoké mrakodrapy a vrhalo krásne farebné odtiene oranžovej na oblaky. Zrazu sa mi začali predierať slzy z očí a ja som si zahryzla do jazyka a zadržala tak tichý vzlyk. Bola som tu doma. Tu, nie v byte, nie u Edwarda. Nikde inde. Toľko spomienok ma viazalo k tejto firme. Tu sa začal môj skutočný život. Začali sa mi v hlave vynárať myšlienky, na ktoré som už celé roky nemyslela. Hrozba straty môjho jediného pevného bodu vo mne zobudili starých démonov strachu.

 ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

Ako sirota, ktorú opustili rodičia, som sa ľudí vždy trochu stránila. Vytvorila som si okolo seba ochranný priestor, ktorý ma chránil pred bolesťou. Strach, že ma znovu niekto opustí, ma uzatváralo do môjho vlastného sveta. Fascinovala ma fyzika a chémia. Všetko malo vždy svoje zákonitosti, na ktoré sa dalo spoľahnúť. Ich rôzne kombinácie vytvárali nové možnosti. Chcela som niečo dosiahnuť. Z ničoho niečo. Musela som však byť veľmi vytrvalá. V detskom domove nie je práve najviac priestoru na osobný rozvoj. Opatrovateľky robia, čo môžu, ale aj napriek tomu nemôžu deťom nahradiť rodinu. Mala som niekoľko priateľov a bolo nám niekedy naozaj dobre. Ale to, keď zaspávate samy, akoby ste nikam nepatrili. Málokto dokáže doceniť domov a rodinu, ak ich má. Pocit istoty, ktorú dostáva, si ani neuvedomuje.

Bola som na seba prísna. Stanovila som si pravidlá, ktoré boli pre mňa zákon. Chcela som byť vynikajúcou odborníčkou na fyziku. Do cesty sa mi však postavilo vysoké školné na univerzite a prepustenie z domova, pre nedostatok miesta. Hoci som mala osemnásť a chcela som ďalej študovať, musela som odísť. Nie je jednoduché nájsť si rýchlo podnájom, prácu a študovať diaľkovo tak náročný obor ako je fyzika. Myslela som, že sa mi zrútil svet. Plány sa rozplynul a ja som si uvedomovala, že budem musieť prijať hocijaké voľné miesto.

Stal sa však zázrak. Asistenta vedúceho katedry fyziky v univerzite na Stanforde môj prípad zaujal. Nemohol mi pomôcť so štipendium, ale dohodol mi pracovný pohovor so svojím bývalým spolužiakom. Sľuboval, že spoločnosť pracuje v oblasti, ktorá ma zaujíma a určite sa nejaké miesto pre mňa nájde.

V Cullen Industieres som robila na pohovor na miesto asistentky viceprezidenta Jerryho Falwella. O takejto príležitosti som ani nesnívala. Brali iba najlepších z najlepších. Na každú pozíciu stála fronta dlhá ako samotný Manhattan. Spoločnosť bola známa svojim úžasným vývojovým strediskom. Už na škole som si v knižnici čítala odborné časopisy a snívala, že sa tam aspoň raz pozriem. Nebol to ale ten typ organizácie, ktorá by usporadúvala deň otvorených dverí, takže moje sny boli len ako para nad hrncom. Ďalším fenoménom spoločnosti bol nový prezident – Edward Anthony Cullen, ktorý toto miesto prevzal pred pár rokmi po otcovej smrti. Bol to kontroverzný muž, ktorý búril vášne zabehnutého biznisu. Jedni ho nenávideli pre jeho nekompromisnosť, druhí zbožňovali pre jeho geniálnu myseľ.

Obliekla som si to najlepšie, čo som našla vo svojom skromnom šatníku. Dobre som si ale uvedomovala, že sem vôbec nezapadám. Sedela som v Jerryho kancelárii a cítila sa ako dieťa, ktorého si zavolal riaditeľ na koberec. Všetko pôsobilo veľkolepo, kombinácia mramoru, tvrdeného skla a mahagónového dreva.

„Slečna Swanová, dostal som na vás veľmi dobre odporúčania.“ Jerry mal pohľad zapichnutý v papierov, ktoré som mu priniesla. Životopis, školské projekty a výsledky. Nebolo toho veľa.

„Veľmi rada by som pre vás pracovala. Prácu spoločnosti Cullen Industries sledujem už niekoľko rokov,“ povedala som a nesmelo sa usmiala.

„Naozaj?“ povedal so záujmom a povzbudzujúco sa usmial.

„Samozrejme. Práca vývojového strediska bola pre mňa inšpiráciou pre školský projekt na fyzike v treťom ročníku.“ Ukázala som prstom na papiere, ktoré mal v ruke. Súhlasne pokýval hlavou.

„Tak to by sa vám táto práca určite páčila. Vývojové stredisko spadá priamo pod moju kontrolu. Ako moja asistentka by ste museli vypracovávať rôzne správy z jednotlivých výskumov a testovaní.“ Zložil papiere a oprel sa lakťami o stôl. „Zaujímala by vás táto pracovná náplň?“

Oči sa mi rozsvietili ako svetlá vianočného stromčeka. „Ani si neviete predstaviť, ako veľmi.“ Prehnane nadšene som prikývla.

„Tak v tom prípade...“ Nestihol dopovedať, lebo dvere kancelárie sa rozleteli. Edward Cullen vpálil dnu bez zaklopania a ospravedlnenia.

„Jerry, potrebujem okamžite správu o materiáloch pre MI6. Ako je možné, že testovanie nebolo dokončené?“ vychrlil naňho nekompromisne. „Malo to byť hotové minulý týždeň. Práve mi volal ich hovorca.“

S rozšírenými očami som sledovala toho energetického mladého muža, ako vošiel dnu, akoby mu tu patril aj vzduch, ktorý dýchame. Samozrejme, že som ho poznala. Bol na všetkých stránkach časopisov a ja som ho brala za svoj intelektuálny vzor. Pravda však je, že morálny rozhodne nie.

„Dobrý deň,“ zajachtala som na pozdrav.

Otočil sa ku mne, akoby si ma až teraz všimol. Uprel na mňa svoje prenikavé zelené oči a premeral si ma pohľadom, z ktorého mi okamžite začalo srdce byť o trochu rýchlejšie a hlasnejšie.

„Edward Anthony Cullen, pre priateľov Edward,“ usmial sa a podal mi ruku. Stisk jeho ruky bol pevný, ale pritom jemný. V momente, ako sa ma dotkol, akoby ma zasiahol elektický výboj.

„Isabella Swanová, ale pre priateľov len Bella,“ oplatila som mu to rovnako a usmiala sa. Na malý moment sa nám stretli pohľady a ja som mala pocit, že sa utopím v tých zelených hlbinách.

„Edward, teraz nemám čas. Príď, prosím, o chvíľku,“ pripomenul sa Jerry a naznačil mu, aby odišiel. Jemne sa usmial mojím smerom. Vyzeral veľmi milo a vľúdne. Práca s ním by bola určite veľmi zaujímavá. Pustila som Edwardovú ruku.

„Čo môže byť tak dôležité, aby si mi dal košom, Jerry? Živím ťa, šatím ťa.“ Edward odfrkol a prevrátil oči. Otočil sa späť k Jerrymu. „Mimoriadne pekná, Jerry, ale toto by si si mal riešiť po pracovnej dobe,“ povedal a v hlase mu bolo poznať trochu hrozivej vyhrážky.

Jerry zaťal zuby, akoby mu Edward povedal niečo osobné, ale na jeho poznámku nereagoval. Nervózne som sa pomrvila.

„Slečna Swanová práve robí pohovor na miesto mojej asistentky. Nemá síce skúsenosti, ale dostal som na ňu vynikajúce odporúčania,“ povedal a ja som sa cítila o niečo väčšia.

„Naozaj? A od koho?" Edward sa oprel o stôl a založil si ruky na prsiach. Nevyzeráte na to, že by ste bola absolventka univerzity. Nanajvyš ste práve vyšli zo strednej.“ Zhlboka som sa nadýchla. Provokoval ma a ja som mala na mále, aby som sa nenechala vyviesť z miery.

„Isabella, gratulujem Vám. To miesto je vaše. Choďte k Margret, ona vám povie podrobnosti nástupu,“ usmial sa Jerry a Edwarda úplne ignoroval. Prestala som si premeriavať Edwarda a prekvapene som sa pozrela na Jerryho.

„Bude mi potešením pre vás pracovať,“ povedala som rozochveným hlasom. Postavila som sa a stisla mu vďačne ruku. Moja prvá práca. Mala som pocit, že lietam. To by tu však nemohol byť jeden dotyčný, ktorý si povedal, že ma vytočí na smrť.

„Je to tvoja vec, Jerry, keď sa chceš obklopiť neskúsenými ľuďmi. Nie sme ale charita. Budeš za to niesť zodpovednosť, ak sa niečo pokazí,“ začula som za sebou Edwardov hlas. Otočila som sa a stretla sa s posmešným pohľadom jeho zelených očí. Priamo ma vyzýval, aby som niečo povedala a tým si odpílila konár v novej práci. Napočudovanie však v jeho hlase nebol sarkazmus, ale skôr výzva.

„Uvedomujem si to,“ zamumlal Jerry a tváril sa ako keby ho pri niečom prichytili.

„Dovidenia, pán Falwell, pán Cullen,“ povedala som profesionálnym hlasom a zreteľne videla sklamanie v Edwardových očiach. Čakal výbuch. Ten som mu však nedopriala. Nesnažila som sa len preto, aby ma ovládla zlosť. Hrdá sama na seba som vyšla k dverám.

„Jerry, vysvetli mi, prečo to testovanie dopadlo tak katastrofálne. Všetko bolo pripravené. Lineárny urýchľovač bol nadstavený na vysoký výkon, a predsa sa nedosiahlo požadované zrýchlenie elektrických častíc. Mal si to na starosti,“ šepol zlostne a čakal vysvetlenie. Ani jeden mi už nevenoval pozornosť.

„Ja – ja neviem, Edward. Pozriem sa na to. Zistím, kde nastala komplikácia.“ Jerry znel znepokojene. Vo dverách som sa zastavila a otočila. Neviem, čo to do mňa vošlo.

„Lineárny urýchľovač pracuje na základe jedného preletu... Oveľa efektívnejšie by bolo použiť kruhový na báze magnetického poľa,“ povedala som len tak mimochodom. Chcela som Jerrymu pomôcť. Bol ku mne milý a mala som byť jeho asistentka. Ten sa však na mňa zmätene pozrel, akoby nerozumel, čo som hovorila. Evidentne podobnú reakciu nečakal.

Čo ma však zarazilo, bola reakcia Edwarda Cullena. Rozsvietili sa mu oči, zoskočil zo stola a Jerryho si ďalej vôbec nevšímal. Podišiel ku mne, akoby som mala za chrbtom preňho skrytý darček.

„Umožnil by zrýchlenie vo viacerých okruhoch. Bolo by možné testovanie na viacerých úrovniach a dosiahli by sme oveľa väčšiu rýchlosť,“ šepol úplne rozrušene.

„Áno, samozrejme.“ Nedalo sa naňho neusmiať. Keď sa tváril takto nadšene, bola jeho radosť úplne nákazlivá.

„Ste prijatá,“ povedal slávnostne, akoby mi oznamoval celosvetový mier.

Viem, pán Falwel..." Vôbec som tomu nerozumela. Nakrčila som čelo a chcela dokončiť namietku. Pred pár minútami ma prijal Jerry. Skôr, ako som stihla dopovedať, prerušil ma.

„Chcem vás. Ste úžasná. S okamžitou platnosťou nastupujete ako moja osobná asistentka.“ Prekvapene som vydýchla. Kedy sa stihlo toto odohrať?

„Edward, ale ja som ju prijal skôr. Je to moja asistentka,“ vložil sa do toho nahnevane Jerry a prešiel okolo stola. Z očí mu šľahali blesky. Kedy sa stihol tento milý chlap tak rozčertiť? Zmätene som sledovala celú situáciu.

„Ako si si stihol všimnúť, už nie. Napíš si o bolestné,“ prehodil ponad plece ale vôbec ho netrápilo. Chytil ma okolo ramien a ťahal von z Jerryho kancelárie.

„Ale to nemôžeš. Veď ty si nikdy nechcel asistentku,“ zakričal za ním Jerry.

Edward sa usmial ako chlapec, keď niečo vyvedie. „To je pravda. Nechcel. Pokiaľ neprišla Bella.“ 

Zmätene som stála po Edwardovom boku a nechápala, čo sa tu deje. Jerry vyzeral, že každú chvíľu vybuchne, ale Edward bol šéf.

„Poďme, Bella, musím ísť na jedno rokovanie a vy ma tam budete sprevádzať,“ povedal nadšene. Chytil ma za ramená a postavil pred seba. Vošiel si rukou do vlasov a nahol hlavu do strany. „Najskôr sa však budeme musieť zastaviť v nejakom obchode a kúpiť vám poriadne oblečenie.“

Usmial sa sám pre seba a ako tornádo odchádzal preč. Nestihla som vrhnúť ani pohľad na sklamaného Jerryho, ktorý práve zabuchol dvere svojej kancelárie, lebo som už utekala svojmu šéfovi za pätami.

 ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ 

Dotieravé spomienky som zahnala a sadla si k počítaču. S napätím som sledovala, ako mi nabieha celý systém a prihlasuje sa na sieť. Nečakala ma tam však žiadna nová správa. Aj bez toho, že som teraz čakala výpoveď, toto bolo nezvyčajné. Edward mi vždy poslal množstvo úloh, ktoré chcel vybaviť alebo preveriť, kým sám prišiel do firmy. Dnes som od neho nedostala žiadnu správu.

Čas plynul. Najskôr som myslela, že po príchode ľudí z personálneho oddelenia sa niečo dozviem. Nikto od nich ale za mnou neprišiel. Ani Margret nemala žiadne správy, ktoré by mi mala odkázať. Samozrejme, nikomu som nepovedala o udalosti, čo sa stala včera v Edwardovom dome. Tak som iba ticho vyčkávala, čo sa stane. Možno mi to Edward chce povedať osobne. Hodiny sa pomaly míňali. Rozhodla som sa to napätie ventilovať ponorením sa do práce. Výročná oslava bola na spadnutie. Je treba využiť relatívne nerušený deň na prípravu tejto akcie.

Edward sa neukázal. Celý deň. Nikomu sa neozval. Nebolo by to zvláštne, keby sa na mňa všetci neobracali s otázkami, kedy príde a či sa zúčastní rokovaní. A ja som mu rozhodne nechcela volať. Nevedela som, či by som dokázala zachovať profesionálny prístup. 

Na konci pracovnej doby, keď som si už balila veci, sa objavil Jerry. Zaklopal na dvere mojej kancelárie a nakukol dnu.

„Ahoj, Bells, tak ako to dnes vyzerá s veľkým šéfom. Kde vlastne je?“ spýtal sa so záujmom a rozhliadol sa, akoby som ho skrývala pod stolom.

„Ahoj, netuším, kde je. Hádam sa to čoskoro dozvieme. Možno bol včera na nejakom večierku a dospáva opicu,“ prehovorila som s náznakom humoru, ale vlastne som asi ani neklamala. Tie dve spoločníčky sa mu o program určite postarali. Pri tej myšlienke som sa trochu zachmúrila.

Tak mi napadlo, nešli by sme zajtra na tú večeru, čo si mi sľúbila? Máš narodeniny, tak by som ťa aspoň trochu vytiahol von." Oprel sa o rám dverí a usmieval sa.

Prepáč Jerry, ja..." začala som, ale hneď ma zastavil gestom ruky.

Nič nevrav. Rozumiem. Aj tak som si vedel, že to zasa odmietneš." Pokrčil plecami, ale sklamanie v jeho hlase sa nedalo prepočuť.

Nie, Jerry, naozaj. Nemôžem. Som dohodnutá s kamarátkou. Ideme do baru oslavovať. Niekedy inokedy, dobre?" povedala som zmierlivo. To som mala už vypla počítač a brala si kľúče zo stola.

Dobre." Viditeľne si oddýchol. „Priniesol som mu nejaké podklady, potreboval by som, aby ich videl ešte dnes.“ Podišiel bližšie a podával mi nejaké podklady.

„Nechystám sa za ním do vily,“ šepla som a prešla okolo neho. Vyšli sme z kancelárie a ja som zavrela dvere. Nie, určite tam nepôjdem po tom, čo sa stalo včera.

„Ale ja som si myslel...“ začal Jerry, ale hneď som mu do toho skočila.

„Zle si si myslel,“ povedala som mierne podráždene, vlastne vždy som chodila za ním po práci, keď sa tu neukázal, nebolo by to nič mimoriadne, keby tam skočím aj dnes. „Prepáč nechcela som byť nepríjemná. Mám už vlastný program. Keď to nepočká do zajtra, tak mu to budeš musieť odniesť sám,“ povedala som už miernejšie a ospravedlňujúco sa naňho usmiala. Klamala som, ale naozaj som nemala chuť ísť dnes za ním.

„Samozrejme. Ja za ním skočím. Pekný večer,“ povedal a zvláštne sa na mňa usmial.


Nechcem sa stále opakovať, ale inak sa nedá - waau, ďakujem za úžasné komentáre. A koľko ich bolo. Ďakujem, ste najúžasnejší čitatelia na svete. Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. Čo hovoríte na prvé stretnutie Belly a Edwarda?

 

Chcela by som dať pár odpovedí na otázky, ktoré boli položené pri predchádzajúcej kapitole. 

domcamerci: Edwardovo rozčúlenie nebolo vôbec spôsobené tým, že by sa chcel správať ako Bellin otec a zakazovať jej vzťahy. Svedčí o tom jeho reakcia na zmienku o tom, že je Bella žena so svojimi potrebami. ;) Ale inak ti úplne rozumiem, aj mňa ten chlap štve. Má však na to svoj dôvod, nie je to kvôli nejakým komplexom alebo labilite. Vďaka tvojmu komentáru intenzívne zvažujem jeho pohľad, aby som veci uviedla na pravú mieru. Uvidím, čo z toho bude. 

Ivana: Plne s tebou súhlasím. Nie je Jerryho CHYBA, že nie je Edward. Napíšem ti, ako to celé vidím ja. CHYBA je pre mňa niečo, čo človek spraví napr. z nevedomosti, v dôsledku zlého rozhodnutia, atď. Preto som napísala v popise, že je to Jerryho NEDOSTATOK, tzn. niečo, za čo sám nemôže a nedokáže to ani zmeniť. Napr. mojím nedostatkom pri pracovnom pohovore môže byť, že nie som chlap, ak na danú pozíciu chlapa potrebujú, a nie ženu. Tak aj pre mňa je Jerry super, len nespĺňa jednu základnú podmienku - nie je to Edward. Dúfam, že sa toto moje vysvetlenie dalo pochopiť. :)

Nie som si úplne istá, ako je prax s detskými domovmi v USA. Hľadala som to na nete, ale veľa som tam toho nenašla. Tak som použila vekovú hranicu, ako je u nás v SR. Len tak pre zaujímavosť, v USA plnoletosť je v 18, pitie alkoholu po 21, poslancom sa môže stať človek v 25 a prezidentom USA v 35. (Toľko informačné okienko.) :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 11. kapitola:

 1 2 3 4   Další »
31. Inoma
16.06.2013 [22:35]

InomaTak tuhle kapitolu si docela pamatuju... A taky si pamatuju, že tenkrát jsem to probírala s domcou po telefonu... A stejně tak si pamatuju ten pocit, který mám i teď. O kvalitě kapitoly se zmiňovat nebudu - píšeš fantasticky, neopakuješ slovesa ani adjektiva, víš, kdy použít přirovnání a kdy vlastní myšlenku postavu, či sarkastický komentář. Tohle prostě umíš...
Jde mi spíš o tu dějovou linii... Na každém příběhu je nádherné právě takové to očekávání... Reakce mezi postavami a když se jedná o erotické dusno, tak je to o to lepší. Neznám nikoho,kdo by nerad četl o tom, jak ti dva kolem sebe krouží a přehazují si dvojsmysly jak horký brambor a pak jeden udělá něco z čeho jsme pak všechny jako ááááááááááuuuuuuuuuáááááááááá... Jenže pak zkrátka přijde doba, kdy se už musí oba posunout dál a prostě se nechat strhnout lavinou... A to je přesně to, co se tu teď neděje. Vím,že můžeš říct, že to je tvůj příběh - tvoje pravidla. Ale zkrátka i teď po roce, když to čtu, tak mám pocit, že to začalo trochu stagnovat.
Neber to jako nějakou šílenou kritiku, to vůbec ne. Jen chci být upřímná. Emoticon
Navíc, na to, že tohle je tvoje první povídka, tak můžu říct, že je to jedna z těch lepších, cojsem kdy četla, takže opravdu tu mou výtku neber nijak vážně.
Jinak jdu ale dál, protože vím, že se to rozsekne. Emoticon

19.11.2012 [13:50]

Danka2830Ty kokoooos !!!! Ten pohľad, alebo popis ako Bella spomína na staré zlé a neskôr tie lepšie časy bol krásny Emoticon Emoticon
Vôbec ma neprekvapilo, že Edward neprišiel a som hrdá a veľmi vďačná, že Bella za ním necupitá!!! Teraz je úžasná , aj keď sa trochu bojí čo bude a nie je si sebou istá. Ale ja si myslím že pán Cullen je bez nej stratený a to nie len pracovne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.10.2012 [14:39]

BadLovelyLucyNapínavý a trochu smutný dílek, ale mě se i tak moc líbil. Emoticon Emoticon

20.08.2012 [23:53]

domcamerciTen flashback byl nádhernej. Takovej nevinnej pracovní pohovor a byl prosycenej emocema. No, nádhera. Vůbec se nedivim Jerrymu, že mu to ještě pořád neodpustil. Doslova mu ji vyrval z rukou. Emoticon Hajzl jeden. Emoticon Mám Jerryho ráda. No, ještě som ho ale neviděla v akci, takže spravani fajn. No, čo sex. přitažlivost a ako bozkava... No, nič neviem. :D Bohužel. Emoticon
Edward je pryč. To je dobře. Aspoň chvíli bude držet hubu. Emoticon

27. mmonik
16.08.2012 [10:08]

mmonik Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26. Ronnie
12.08.2012 [12:21]

PS: V tej zátvorke má byť otáznik. Emoticon

25. Ronnie
12.08.2012 [12:20]

Neuveriteľné, Mary. Ty si dávaš s touto poviedkou neskutočne veľa práce. Objasňuješ nám fakty, dopĺňaš medzery o fyzike (mimochodom, ty máš rada fyziku alebo si ju vyštudovala, resp. pracuješ s ňou, lebo niektoré veci sa nedajú zapamätať si zo školy... Tieto veci sa ani ja neučím - v stredoškolských osnovách to nie je, myslím) Emoticon a tvoje vyjadrovanie... Emoticon Jedna vec je, že sa mi tento príbeh páči vďaka veľmi zaujímavej a nervy drásajúcej téme, ale druhá vec je, že ju milujem kvôli tvojmu spracovaniu!! Emoticon
Dávaš si s ňou poriadne zabrať. Viem si ťa predstaviť za notbukom sedieť celú noc, mať pri sebe silnú kávu a vyhľadávať po internete informácie, na ktoré by sa veľa amatérskych spisovateľov vykašľalo a proste si ich "domyslelo". Za to si odo mňa zaslúžiš obrovský potlesk!! Emoticon
A ku kapitole? Chcela som ti napísať veľký komentár až k ďalšiemu dielu, pretože ho idem o chvíľočku čítať, ale zhrniem to tu. Bolo super nakuknúť do úplného začiatku - ako to všetko vlastne začalo. Jerry šalel. Ja by som sa nevzdala tak rýchlo, aj keby išlo o Edwarda a musela by som sa s ním pobiť. Emoticon
A či by si mala dať Edwardov pohľad? Emoticon Nie som si tým istá... Ono, niektoré veci by sa mali vyjasniť, ale na to je ešte kopec času, nie? :)
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24. anne
09.08.2012 [13:31]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.08.2012 [22:48]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22. cechovicovam
08.08.2012 [17:59]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3 4   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!