Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 10. kapitola

03.08.2012 (15:45) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 50× • zobrazeno 8297×

Taxík ma priviezol pred Edwardov dom na okraji Manhattanu. Zaplatila som za cestu a unavene vystúpila. Bol to veľmi náročný deň. Celú cestu som sa snažila udržať v správnej bojovej nálade. Teraz však, keď som stála pred jeho domom, moje odhodlanie zakolísalo. Všade bola tma a ticho. Vyzerá to, že žiadne orgie sa tam nekonajú. Zhlboka som sa nadýchla a vykročila k dverám.

Potichu som odomkla. Bezpečnostný systém bol zapnutý, to znamená, že Edward nie je doma. Znova sa mnou prevalila vlna hnevu a rýchlo som nahodila svoje osobné číslo na odblokovanie. Zaplo sa svetlo a ja som sa rozhliadla okolo. Všetko bolo na svojom mieste, nikde ani stopa po Edwardovi. Prešla do kuchyne, kde som si vzala pohár vody. Pomaly som sa presunula do obývačky. Pohodlne som sa posadila do kresla a napila sa. Musím naňho počkať. Ak to nespravím dnes, tak sa k tomu tak skoro opäť neodhodlám.

Čas pomaly plynul. Nervózne som sa pomrvila. Čím som čakala dlhšie, tým moje rozhodnutie s ním prehovoriť bolo slabšie. Navyše som bola unavená. Mohla by som si pospať. Edwardov príchod by ma určite prebral, takže objavenie Šípovej Ruženky je vylúčené. Ale boli už skoro dve hodiny ráno a moje pokusy o spánok boli bezvýsledné. Bola som príliš nervózna a nahnevaná. Nezaspala som, ani keď som chcela.

Začala som premýšľať nad tým, čo mi dnes hovoril Jerry. A vlastne aj Alice mi to obmieľa dookola ako stará platňa. Vidia to všetci a len ja som tu tá, ktorej to nedošlo? Zamračila som sa pri tej predstave. Na Edwardove vrtochy som bola viac ako zvyknutá. Väčšinou som bola pripravená a predvídala ich. Ale možno to bol práve ten problém. Človek je schopný zvyknúť si na všetko. Aj na kotol horúcej vody, ak mu ju prihrievajú postupne. Privrela som oči a snažila si nezúfať nad situáciou.

Šaty ma trochu tlačili a nedalo sa na kresle úplne uvoľnene usadiť. Nechcela som sa však prezliekať. Možno som bola trochu teatrálna, ale keď mám Edwardovi povedať, čo si myslím a nestratiť pritom odvahu, musím vyzerať dobre. Mojím odhodlaním už aj bez toho otriasalo vedomie, že ho teraz čakám v jeho byte ako rozzúrená harpya. Jedna moja časť na mňa kričala, že je to nevhodné. Veď on bol šéf. Ja len asistentka. Napriek tomu, som v sebe pocítila nesporné nutkanie mu to nedarovať a povedať si, čo si o tomto jeho zanedbávaní povinností myslím. A najmä zahájiť manifest za nezávislosť. Jerry má pravdu. Bojím sa Edwardovej reakcie, ale je to naozaj iba strach, čo mi bráni možnosti na iný vzťah?

Smutne som si povzdychla. Vždy si vyžadoval moju pozornosť a neustálu prítomnosť. O osemhodinovej pracovnej dobe som ani nesnívala. Čo bolo však zvrátené, že mi to nevadilo. Chcela som byť v jeho blízkosti každý hlúpy okamih, aj keď to znamenalo riešenie projektov do noci. O peniaze tu vôbec nešlo. Zaplatené som to mala skvele. Chodila som s ním skoro na všetky dovolenky. Malo to ale svoj logický dôvod. Často sa zvrhli na pracovnú cestu a obchodné jednania. Táto práca by bola sen každej ženy. Skvelý plat, dovolenky na miestach, kde by som nikdy nedostala, nespočetné množstvo šiat a sexy šéf.

Ako naschvál. Ako za trest. Alice má pravdu. Nancy má pravdu. Nikdy nebude môj. A ja sa do tej siete začínam zamotávať čoraz viac. Až to raz nevydržím a moje telo skolabuje pod toľkým návalom napätia. Musím začať žiť, inak umriem zaživa. Začať chodiť von, medzi ľudí, zabávať sa, nájsť si vzťah.

V zámke zašramotal kľúč. Spozornela som a narovnala sa. Započúvala som sa do hlasov doliehajúcich dnu. Zreteľne som počula Edwarda a... nejakú ženu. Došľaka. Samozrejme. Malo mi to napadnúť. Vlastne presne pred týmto ma Jerry varoval. Ale v zápale rozhorčenia som si to nepremyslela do dôsledkov. Privrela som oči a želala si, aby som nedostala nápad prísť sem. Aby ma Jerry zastavil. Bolo už však neskoro. Nedalo sa vytratiť nenápadne ani von a ani do svojich izieb na poschodí by som sa bez pozornosti nedostala. Obývačka sa totiž nachádzala priamo oproti vchodovým dverám. Zostalo mi len čakať na to divadlo.

Dvere sa pomaly otvorili. Dnu doliehal chichot a klopkanie ženských podpätkov.

„No tak zlatko, poď. Neboj sa, nehryziem. Zatiaľ.“ Edwardov vzrušením rozvibrovaný hlas sa šepotom šíril ďalej do miestnosti. „Pobozkaj ma. Sem.“ 

„Sem?“ ozval sa ženský hlas a ja som v tejto chvíli vážne preklínala svoju horkokrvnosť.

„Aj ja chcem!“ ďalší piskľavý hlas ku mne doľahol a ja som znechutene prevrátila oči. „Už si si konečne vybral, ktorú z nás chceš na dnes?“

„Obe,“ povedal bez váhania ten chlipník a dvere sa roztvorili sprevádzajúce buchnutím, pravdepodobne niekto z nich stratil rovnováhu. Prižmúrila som oči a sledovala napäto scénu pred sebou. V ušiach mi hučalo a začali sa mi potiť dlane. Rýchlo som sa chytila operadiel kresla, aby som aspoň pôsobila pokojne.

Dnu vstúpil Edward v obleku, v ktorom som ho videla dnes odchádzať. Košeľu mal rozgajdanú a vytiahnutú z nohavíc. Okolo ramien držal dve ženy – blondínku a ryšavku. Aspoň myslím. Obe mali na sebe krátke šaty s výstrihom a tvár zmaľovanú ako na karneval. Nevyzerali však ako nejaké kurvy. To si len Edward priniesol suveníry pravdepodobne z večierku alebo baru.

Pohľad, ktorý sa mi naskytol, bol ako zo zle natočeného dielu reality show. Dvere boli stále pootvorené. Edward mal hlavu sklonené k tej ryšavej slečne, nedočkavo jej bozkával krk a hladil prsia. Blondína nemala v úmysle zostať mimo hry a tak ho začala náruživo hladiť po zadku a rozopínať košeľu. Tí si to snáď rozdajú hneď v predsieni.

Videla som už Edwarda v rôznych situáciách, ale napriek tomu, toto bolo veľa na môj žalúdok. Chcela som na seba upozorniť, ale automatický systém to vyriešil za mňa. Vďaka senzorom pohybu hneď zapol svetlo. Vďaka bohu za umelú inteligenciu.

„Nieee, zhasni.“ Ozval sa nespokojný hlas jednej z tých krehotiniek. Keď boli takto spolu pokrútení v jednej kope, nevedela som identifikovať, ktorej ten hlas patrí.

Edward tiež prižmúril oči. Už otváral ústa, aby hlasovým povelom zhasol, keď mu v tom okamihu padol pohľad na mňa. Bojovne som zaťala bradu a snažila sa o nečitateľný výraz tváre.

Edward sa zatváril zmätene. Otvoril prekvapene ústa, ale rýchlo sa ovládol, spustil ruky z dievčat a vykročil do obývačky. Tie krásky sa zmätene pozerali na Edwarda, a keď si ma všimli, úplne skameneli.

Myslela som, že podíde ku mne, ale pomaly prešiel k baru a nalial si whisky. Pohárik rýchlo prevrátil do seba a nalial si ďalší.

„Pridáte sa dnes večer k nám, slečna Swanová?“ povedal zamatovým hlasom a kráčal ku mne ako šelma.

V očiach mi zablýskalo od zlosti. Zhlboka som sa nadýchla, aby som to na neho nespustila. Nebudem mu robiť scény. Nie pred publikom. Pozrela som sa naňho znechutene a prižmúrila oči. Potom som sa otočila na dve návštevnícky.

„Odíďte, dámy. Šofér vás odvezie, kam len budete chcieť,“ povedala som ľadovo, aj keď som to nemala v úmysle. Okamžite začali ustupovať ku dverám, ale zastavil ich Edwardov hlas.

„Stojte. Choďte do spálne. Druhé dvere po chodbe vľavo.“ Bol odmeraný a ani na nich nepozrel. Ukázal na chodbu oproti tej, v ktorej stáli.

Zaváhali, nevedeli koho sa báť viac, ale rýchlo obe sklopili zrak a prebehli kam im ukazoval. Akoby boli na internáte. Inteligenčná úroveň Edwardovho mileneckého výberu ma teda neohromila.

„Ako sa opovažujete prikazovať mojím priateľkám, aby odišli?“ zasyčal hrozivo a priblížil sa o krok. Toto naozaj nebola vhodná príležitosť na rozhovor o zodpovednosti pracovného prístupu a obmedzovaní osobnej slobody. Dočerta s ním, on si privedie dve a ja som mala výčitky za obyčajný bozk.

„Priateľky? Nevedela som, že ste sa dali na dráhu vážneho vzťahu.“ Čo to do mňa vošlo? Dráždiť ho v takomto stave. Bola som však naňho poriadne naštvaná. „Zachovala by som sa k nim s patričnou úctou. Pripravila by som čaj, alebo...“

„Kurva, už mi s tým lezie na nervy,“ skríkol a ja som až teraz poriadne zbadala, ako sa rozčúlil. Začala som ustupovať, kým som nenarazila do steny. Oči akoby mu stmavli vo farbe tmavozelenej hlbiny a surovo ma chytil za ruku a pritiahol k sebe. Narazila som na jeho polonahú hruď a srdce sa mi rozbehlo rýchlym šprintom.

„Prečo tieto scény, Bella? Nebodaj žiarliš, drahá?“ Ovanul ma jeho dych a za iných okolností by sa mi podlomili nohy. Teraz v mojich žilách však prúdil adrenalín, srdce som cítila niekde v krku a mala som chuť mu jednu vraziť za tú jeho poznámku.

„Tak si ujasnime dve veci,“ šepla som zlovestne, „tie scény sú preto, lebo si ma opäť nechali v štichu a nebyť Jerryho prítomnosti a dôvtipu, tak zajtra ráno sme v novinách prepieraní ako neschopní idioti.“

Pri zvuku Jerryho mena sebou trhol a mala som pocit, že každú chvíľu vybuchne. Hruď sa mu rozvibrovala hnevom. Prichytil ma aj druhou rukou za chrbát, takže teraz sme boli pri sebe blízko tak, že jeho dych mi šteklil líce. Absolútne som to však nevnímala. Bojovne som vytrčila bradu. Tento boj nevzdám.

„Tak Jerry je tvoj rytier. Som si istý, že bol nadšený, že ťa mohol zachrániť,“ povedal jedovato, chytil ma tak silno, akoby ma nemal nikdy pustiť a oči mu zlostne svietili. Celým telom akoby mi prebiehal elektrický výboj. Vtom ma ale pustil a ja som si na sekundu vydýchla. Zahnal sa a šmaril krištáľový pohár o stenu. Od ľaku som nadskočila. „Kurva!“

Vošiel si rukami do vlasov a pozrel na mňa pohľadom plným výčitiek. Dočerta, veď ja som tu tá, ktorej je ubližované. Opäť ma k sebe prudko pritiahol. Nekompromisne sa ku mne naklonil a cítila som jeho dych na svojich perách. Otriasal mnou hnev – vedľa naňho čakajú dve sexuchtivé ženské, ale chlapovi sa zachcelo bozku hneď, tak pobozká mňa. Z celej sily som sa zaprela rukami o jeho hruď.

„Čo je s vami chlapmi dnes, dočerta? Čo je bozkávací večer?“ vyšlo mi z úst bez rozmyslu. Dnes idem bez cenzúry. To mi rovno môžu začať čítať myšlienky. Zdesene som naňho uprela pohľad. 

Edward skamenel uprostred pohybu a oči sa mu doširoka otvorili. Tlak jeho rúk nepovolil, ale celý sa napäl.

„Čo prosím?“ šepol hrozivo. 

„Nič,“ povedala som akoby nič. Najlepšie riešenie bude to ignorovať. Dobre som ale vedela, že to nenechá len tak.

„Kto?“ ignoroval moju snahu o krycí manéver.

„Do toho ťa nič.“ Odvrátila som od neho hlavu. Zozadu mi pohybu bránila stena a Edward sa tiež veľmi netváril, žeby ma chcel pustiť.

„Kurva. Mňa je to toho veľa,“ zakričal, až sa mi celé telo roztriaslo. Bol tak blízko a taký nahnevaný. Ruky mi položil na tvár a prinútil ma na neho sa pozrieť. „Kto to bol Bella?“

„Môžem chodiť s kým chcem a kedy chcem.“ Tak toto bola lož, ale strácala som pevnú pôdu pod nohami, keď sa na mňa takto uprene pozeral.

„Chodiť?“ Hruď sa mu roztriasla, ale svoje ruky nespustil.

„Áno. Celé dni iba pracujem a nemám na nič čas. Je na čase to zmeniť. Prišla som ti to oznámiť. Som žena a mám svoje potreby...“ chcela som mu toho povedať oveľa viac, ale nemala som príležitosť. Na to, čo sa stalo, som nebola vôbec pripravená.

Edward sa zrazu na mňa natlačil celým telom, vošiel mi rukou do vlasov a pritiahol ma k sebe. Prekvapením sa mi rozšírili oči a sledovala jeho pohľad, ktorý mi upieral na pery. Sekundu zaváhal, ale nedokázala som to využiť. Skôr, ako som sa stihla čo i len nadýchnuť, spojil naše pery. Chcela som sa brániť. Chcela som ho zastaviť. Naozaj. Ale v tom momente, keď sa dotkol mojich pevne zovretých pier svojím jemným jazykom, som zabudla na všetko. Ticho som mu vzdychla do úst a vyšla mu v ústrety. Jazykom mi poláskal pery a prenikol do mojich úst. Nebol to žiadny nežný bozk. Bolo to hladné a vášnivé. Po tele sa mi začalo rozlievať teplo. V hlave som mala úplne prázdno. Chcela som ho. Ruky som mu ovinula okolo krku a on mi svojou pevnou rukou hladil stehno. Perami prešiel na moje hrdlo a mne sa podlomili kolená. Chytil ma pevne a znova ma chcel pobozkať. Tá krátka strata kontaktu však spôsobila, že sa mi do hlavy dostalo trochu kyslíka a začala som opäť myslieť.

„Pusť ma, Edward. Prosím.“ Snažila som sa vyvliecť mu zo zovretia. Stále som mala problémy polapiť dych a na moje prekvapenie aj Edward vyzeral, akoby bol trochu mimo. Na planéte B612. Cítila som, ako sa mi trasie hlas. Pozrel sa mi rovno do očí a pomaly ma pustil.

„Bol to Jerry. Ale on ma iba chcel pobozkať, ako gentleman rešpektoval moje nie.“ Prečo som to povedala? Dnes som sa radšej mala zavrieť v kúpeľni a nevyliezť odtiaľ celý deň. Edward okamžite zmeravel a pustil ma. Odstúpil o krok odo mňa a prižmúril oči.

„Tak, aby sme to ujasnili. Už nikdy neposielaj preč moje priateľky, známosti alebo milenky. Hovor si tomu ako chceš. Nikdy, až do doby, keď sa ich rozhodneš nahradiť,“ povedal a prisahala by som, že jeho oči dokážu metať blesky.

Prekvapene som naňho pozrela. Naozaj sa stalo to, čo sa stalo? Jeho hlas som vnímala ako z diaľky a v ušiach mi hučalo. Viem, že ja prvá som ho urazila poznámkou, že sa nesprával ako gentleman, ale... Ako mohol povedať niečo také potom, ako sme sa pobozkali? Ale veď on je schopný pobozkať hocikoho. To iba ja hlupaňa som to prežívala ako niečo mimoriadne. Zahnala som sa a z celej sily mu vlepila facku.

Hlavu mu myklo na stranu, ale nechytil sa za líce. Pozrel na mňa a sama som nevedela, ako bude reagovať. Hruď sa mi prudko nadvihovala a zrýchlene som dýchala. Toto bolo na vyhadzov. Ale kedy sme my dvaja mali normálny vzťah nadriadený a podriadený.

„Už nikdy,“ povedala som zdôrazňujúc každé slovo, „nikdy ma takto neuraz, lebo to bude to posledné, čo mi povieš. A ešte raz neprídeš na akciu, na ktorú sme potvrdili účasť, v tom okamihu si balím veci a nikdy ma neuvidíš.“ Ja som sa vyhrážala veľkému Edwardovi Anthonymu Cullenovi svojím odchodom. Smiešne. Ale ja som nič iné nemala.

Zhlboka som sa nadýchla, uhladila si šaty a chytila kabelku. Edward len stál neschopný reakcie. Neveriacky pozeral na mňa. Z jeho výrazu som však vôbec nič nevedela vyčítať. Prešla som okolo neho smerom k dverám. Moja výpoveď možno na mňa bude čakať ráno ako na Nancy. Keď si už kopem hrob, tak nech je poriadne hlboký, takže som sa ešte otočila.

„Vo štvrtok končím skôr a na ďalší deň si beriem voľno. Len aby ste vedeli. Dobrú noc, pán Cullen.“

Zišla som do garáže a vzala si jedno z jeho športových áut, Porsche AT. Veď ktovie. Po dnešnom výstupe to bude možno moja posledná jazda týmto autom.

Ste úžasní. Ďakujem opäť za prekrásne povzbudzujúce komentáre.

Som rada, že sa Jerry páči. Osobne mám preňho slabosť. Je pekný, milý, pozorný a galantný. Má len jeden výrazný nedostatok - nie je to Edward... :D 

Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Viem, že to ide dejovo trochu pomalšie. Aj ja by som bola najradšej, keby sa už na seba vrhnú a nie sú na seba takýto. Ale mne sa páči aj toto napätie. Keby na seba skočia, tak by nebolo o čom písať. Ale nebojte sa. Dnešok oboch výrazne zasiahol, takže veci sa pohnú. Majte so mnou - a aj s nimi - trpezlivosť. :) 

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 10. kapitola: