Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » SuperBella

SuperBellaKaždý máme svojich hrdinov, a aj Twilight by mal mať nejakých. Je to taký, možno trochu smiešny pohľad na upírov, ktorí by mohli byť prospešní ľudstvu. A o čo vlastne ide a ako sú v tom zamotaní Edward a Bella? To si treba prečítať, tak príjemné čítanie, hádam to nebude katastrofa, vaša Rosie. :)

 

Ľudstvo potrebuje pomoc. Nejakú pomoc, aby sa malo lepšie. Je to tak nefér... Ich nemá kto zachraňovať, oni sú na všetko sami, s tými svojimi trápnymi zbraňami, ktoré mne nejako extra neublížia. Nemajú schopnosti, nie sú extra silní, rýchli, odolní... vlastne nemajú asi tak nič, čím by nás dokázali zničiť. Ale mňa zaujímala stále jedna naozaj bláznivá myšlienka.

 

Rýchlo som zišla z postele, otvorila mohutné ebenové dvere a rozbehla sa po dlhej chodbe do známeho sálu. Hneď ako som tam vošla, spoznala som, že si znovu hrajú na kráľov. Totižto Demetri chudák kľačal pred otcom a ostatní sa hihúňali. Milujem svojho „otca“, ale v tomto jeho hraní je naozaj divný... Jemne som si odkašľala.

 

„Á, dcérka!“ zvýskol šťastne a už aj sa hnal ku mne. Bol o pár centimetrov nižší, takže to vyzeralo komicky, keď ma začal objímať. Ako vždy sa všetci chichúňali a Demetri mi perami naznačil „Ďakujem." Ani som sa mu chudákovi nečudovala. Keď nemal koho Aro trestať, tak si to vždy nacvičoval na ňom, alebo na Felixovi. No, obaja boli chudáci...

 

„Nechajte nás o samote,“ zašeptal skoro nečujne Aro. Vzduch sa rozvíril a už aj sme boli v sále sami.

 

„Oci, už by si ma mohol prestať objímať.“

Nenápadne som podotkla a on sa s ospravedlňujúcim pohľadom na mňa pozrel. Vzal ma za ruku, podišiel ku trónu, posadil sa a mňa si vzal na kolená. Ďalšia jeho osobná hra alá „Som Santa Claus, sadni si sem a ja ti splním každé želanie.“

 

„Čo by si si priala zlatíčko?“ prehovoril ako vždy pri mne sladkým hláskom. Zo začiatku, som sa naozaj musela držať aby som nevybuchla smiechom, ale zvyk, je zvyk.

 

„Nó, by som niečo chcela,“ zatiahla som. A teraz, ako vždy na rad prišli isté praktiky. Jemne som sa prikrčila, hodila smutné a prosiace oči, kedy sa mi pretiahli zreničky. Ústa jemne zvlnila, ako keď niekto ide plakať. Pevne som mu stisla ruky. Aro úplne vypol, ako vždy a s iskričkami v očiach sa na mňa díval. Vždy ma miloval!

 

„Srdiečko, no čo by si chcela? Vieš, že tým tvojim očkám neviem odolať.“

 

Stisol mi ruky a ja som vedela, že je úplne na mäkko. Prišla moja chvíľa!

 

„Chcem ísť do Forks, lebo sa tam premnožil počet novorodených, ja nechcem, aby tam vyzabíjali celé mesto a chcem tam ísť inkognito, ako som bola minule. Ocí, oni si o mne myslia, že som hrdina, dokonca mi dali meno, čítal si to v novinách? No nie si na mňa pyšný? Volajú ma Wonder, ako zázrak! Som pre nich hrdina!“ prosíkala som ho. Aro sem tam vypúlil oči, zvraštil čelo a podobne. No nadšenie to teda nemalo znamenať, sakra...

 

„Ja, neviem Bell, neohrozuje nás to? Tak trochu?“

 

„Ocí! Ono to bude vo Forks. Vieš kde je Forks? Veď to je iná zem, iný kontinent! Nik sa to nedozvie a ani ma nespoznajú, vždy sa maskujem!“

 

Potrebovala som ho prehovoriť. Oni... Oni boli trochu iní ako ja, teda skôr, ja som bola trochu iná, ako oni. Za každú cenu som chcela zachrániť život človeka. A tak som ani nepila ľudskú krv. Iba zvieracia, iba zvieracia. Nevyčítala som im to... Bolo to, ako u ľudí. Niekto je vegetarián a niekto je proste zvieratá... Toto čo oni robia, je hoci tá horšia varianta, ale oni si to nevybrali, oni to mali dané, ako každý to má dané... bohužiaľ.

 

Otec zase striedal výrazy. Ono, každý si myslel, akí sme zlí, hnusní, odporní, ale to vôbec nebola pravda. Otec aj s Caiusom a Marcusom sa stali vládcami. Všetci upíry si ich zvolili, nik iní, len oni sami a ja to tu všetko vidím. Otec aj so strýkmi sú spravodliví, občas až príliš. Tu išlo len o jedinú vec, aby ľudia nezistili, kto - čo sme. Keby to vedia, tak polovica by nás chcela zabiť a polovica stať sa upírom a to my proste nemôžeme dovoliť. Nemôžeme dovoliť, aby nás novorodení, svojou chuťou po krvi a hlavne nerozvážnosťou takto ohrozili. Ohrozili naše tajomstvo.

 

„Bell, jedine, ak s tebou pôjde Felix. Jemu verím, on ťa uchráni.“

 

„Ale ocí, veď mám štít!“ zafňukala som. Sakra, ak pôjde aj Felix... jemu sa to zachraňovanie nebude ľúbiť...

 

„Bell, s Felixom, alebo nejdeš. Ja mu dám príkaz, aby len dával na teba pozor, v ostatnom, máš voľnú ruku. Vieš, že on poslúcha na slovo.“

 

Bola to pravda. Preto ich otec mal tak rád. Felixa, Demetriho, Jane ,Heidy a Aleca. Boli najposlušnejší, najlepší a neboli pretvárky. Koľko krát sa stalo, že sme s Arom, Caiusom a Marcusom vyrazili niekam na chatu. Vždy sme si vzali aj ich a bolo to super! Proste sme len tak blbli, teda hlavne ja a Jane. Pre ostatných sme boli krutí, ale my sme v skutočnosti boli pobláznení upíry.

 

„Tak ok, s Felixom,“ zamrmlala som potichu a otec ma znovu pevne objal. Santa si splnil svoju úlohu a tak môže byť šťastný.

 

A tak som sa už v ten večer vybrala aj s Felixom poboku do Forks. Cesta lietadlom bola dlhá, občas som ľutovala, že nedokážeme aj lietať, alebo sa aspoň nejako vzoprieť pravidlám gravitácie. Ku večeru sme sa ubytovali v jednom hotely a ja som čakala na svoju príležitosť utiecť Felixovi a vyraziť do ulíc mesta, ale utiecť Felixovi nebude vôbec ľahké. A ja som mala plán...

 

Edward:

Videl som ju už v toľkých novinách, všetci sme sa o to celé zaujímali. Nikdy by nás nenapadlo, žeby sa nejaký upír obliekol do kostýmu a začal pobehovať po mestách a zachraňovať ľudí. Nebál sa Volturiových? Možno o nich nevedel... Každopádne takto dosť riskoval, ale aj tak sme si tú neznámu upírku všetci zamilovali. Prišla na spôsob, ako byť nápomocná ľudstvu a síce riskovala, aj tak robila úžasné veci a zachránila mnoho ľudských životov.

 

Po prvom článku, čo sme o nej videli, priletel Emmett dole v akomsi kostýme hrdinu a bol odhodlaný jej ísť pomáhať. Síce pre neho by to znamenalo skôr zábavu, ako tú ochotu pomôcť ľudstvu, ale po krátkom rozhovore o Volturiových, ktorým by sa to naozaj nepáčilo, nakoniec dal na nás a našiel si novú zábavku. Začal točiť film o našej rodine, čo bolo tisíc raz horšie, ale Rose sa už o neho postarala. Síce to neprežila severná stena... ale na Emma to zabralo.

 

Musím sa priznať, že aj mne mnoho krát mysľou prebehlo, či by som neurobil to isté, čo tá upírka, ale tým činom by som ohrozil nie len seba, ale aj svoju rodinu. A tak som celé dni trávil len doma, ale občas na nákupoch s Alice. Bol už večer a tma pohltila celé Forks a aj náš dom. Ako som sa tak díval von oknom, zdalo sa mi, že sa niečo v lese mihlo. Poslednou dobou sa vo Forks často stávalo, že niekto zmizol a s Carlisleom sme rozmýšľali nad premnožením novorodených. Vyskočil som oknom von a rozbehol sa lesom. Ak sú to novorodení, tak dúfam, že ich nebude veľa.

 

Uháňal som lesom a zmysli mal napnuté. A vtedy som to uvidel. Bola to upírka v nejakom fialovom oblečení a skláňala sa nad srnkou, na ktorej si práve pochutnávala. Potichu som prišiel bližšie, aby som zachytil jej myšlienky, pretože dovtedy som ich vôbec nepočul a vtedy asi zachytila moje tiché kroky. Rýchlo sa na mňa otočila. Tá tvár! Bola to ona, jej fialové oblečenie a fialová maska na tvári, so zlatou hviezdou na čele, bola pre mňa jasným znakom tejto neuveriteľnej hrdinky. Lenže kým som sa ja stačil rozhýbať, Wonder – ako ju ľudia vo svete nazývali, už utekala preč. Rýchlo som sa rozbehol za ňou a dúfal som, že hranie baseballu s Emmom mi aspoň trochu pridalo na rýchlosti. A mal som pravdu.

 

Keď si všimla, že ju pomaly, ale isto doháňam, vyskočila do vzduchu, urobila premet a zrazu som bol na zemi, ona sedela na mne obkročmo a hlavu mi držala v jej pevných rukách.

 

„Ak chceš ostať živý, keď ťa pustím, otočíš sa a budeš bežať preč. A nikdy si nespomenieš, že si ma tu videl, je ti to jasné?“ spytovala sa ma chladným hlasom.

 

„Ja nie som zlý,“ pípol som nesmelo, lebo bolo vidieť, že má poriadny výcvik a síce je len jedna, obával som sa, že boj s ňou by som nevyhral.

 

„Tak, čo chceš?!“

 

„Chcem ti len pomôcť.“

 

„To teda nechceš!“

 

„Ale chcem!“

 

„Povedala som, že nechceš!“ prehovorila o dosť hrubšie a tlak v hlave sa zvýšil. Vtedy som si spomenul na môj dar.

 

„Nepočujem tvoje myšlienky!“ vypadlo zo mňa urýchlene.

 

„To je ale novina, čo?“ zachichotala sa mierne. Takže to bol asi jej dar... schopnosti na ňu neplatia, takže to budem musieť vyskúšať svojím úžasným šarmom. Mierne som sa pousmial a oči čo najviac vypúlil. Vtedy si tá upírka vzdychla.

 

„Bože, tváriš sa ako ja, keď chcem niečo od Ara,“ zasmiala sa a zliezla zo mňa.

 

„Pochybujem, že by si mi niečo urobil, takže čo teda chceš? Autogram?“

 

Vtedy som sa zase musel zasmiať ja, že autogram. Niekto si tu celkom nahováral. Vtedy mi došlo, že hovorila o Arovi a trochu som so sebou cukol do strany, na čo okamžite zareagovala.

 

„Aro je môj otec... teda niečo ako otec. To nepochopíš, nik ho nepozná, ako ja a nik nevie, aký naozaj je,“ vysvetľovala mi, ale ja som chcel vedieť viac. Nakoniec to skončilo tým, že sme sedeli oproti sebe v lese a ona mi hovorila o svojom živote a o Arovi. Tak, myslím si, že keď poviem Carlisleovi o Arovi, ako vzornom ockovi mierne pubertálnej upírky, tak to asi nerozchodí. Čím viac a viac mi rozprávala o sebe, tým viac a viac som bol odhodlaný pomôcť jej. Aro o všetkom vedel, tak mu hádam bude jedno, či pomôžem jeho dcéry.

 

Práve keď mi hovorila o Vianociach s Arom, zacítil som neznámy pach upíra. Rýchlo som vyskočil na nohy a Wonder ma nasledovala.

 

„To je Felix! On ma zabije, ja som mu zdrhla!“ vykoktala zo seba a zrazu sa z veľkej hrdinky začala stávať neposlušná pubertálna dcéra Ara.

 

„Musíme zdrhnúť, ale hneď!“ Schmatla ma prudko za ruku a už aj sme utekali lesom, nemal som šajnu, kam to uteká, ale ku nám sme sa nemohli vrátiť, pretože z toho smeru som cítil Felixa. Utekali sme lesom až sme pribehli na čistinku, na ktorej som časti rád býval. Wonder sa rýchlo rozbehla smerom ku jazeru a ja som nestačil ani protestovať a už ma aj ťahala pod vodu. A tak sme plávali pod vodou a Wonder sa stále usmievala a ako keby chichúňala. Až keď mi ukázala nahor, všimol som si rozmazanú postavu Felixa a začul som jeho hlas.

 

„Ona mi to robí náročky! Tfuj voda, nečistá voda! Neprefiltrovaná voda, voda s baktériami! Však tá si to odskáče!“ Tak vtedy som sa musel aj ja začať chichotať. Nakoniec sa Wonder vzdala a vyplávala na povrch.

 

„Ok Felix, vzdávam sa, ale nebuď na mňa zlý, pochop ma, som len dieťa a potrebujem mať aj chvíľu len pre seba,“ prihovárala sa mu a Felix sa na mňa mračil, ako som vyliezal z vody.

 

„Chvíľu, aby si mohla byť s ním?“ spytoval sa a videl som, že nie je očividne zo mňa nadšený.

 

„A aj keby? Chceš mi rozprávať o červených pravidlách?“ Nevedel som, čo sú to červené pravidlá, ale vtedy sa Felix zastavil, popustil svoj výraz a vyzeral byť skôr zahanbený, ale to mu netrvalo príliš dlho.

 

„Tak tomuto neverím Bella, nekecaj že – “

 

Felix nestačil ani dopovedať svoju myšlienku a pre mňa v tej chvíli bola naozaj nezaujímavá, pretože Bella, ako som sa konečne dozvedel, stála predo mnou a svojimi perami pokúšala rozpracovať tie moje. Až keď mi došla celá situácia, zapojil som sa. Taký bozk som nikdy nedostal, vlastne som nikdy žiadny bozk nedostal od ženy a potom, čo som ho dostal od Belli, od žiadnej inej by som už nechcel. Keď náš bozk skončil, Felix už nebol v lese a mne bolo jedno, kde bol, pretože som sa okamžite vrhol na Bellu a znovu ju začal náruživo bozkávať.

 

A ako to bolo ďalej? Bella mi vysvetlila červené pravidlá, sú to pravidlá sexu a možno by jeden neveril, ale Felix je ohľadom týchto vecí totálne neskúsený, takže vždy, keď Bella povie túto frázu, Felixa tým zaskočí. S Bellou sme sa ten večer postarali o pár novorodených a potom som ju šiel predstaviť rodine. Emmett bol ňou nadšený, to bolo samé: „A Wonder, dáš mi autogram a pozri čo som urobil na tvoju počesť a nemôžem byť tvoj minihrdina, keď ty si superhrdina?“

 

Aspoň ju Emmett pobavil, ale potom sme sa obávali Arovej návštevy a to sa aj stalo. Aro nás navštívil hneď na druhý deň a keď zistil, ako je to so mnou a s Bellou, nič iné mu neostávalo, len nás objať a pri tom mierne posmrkávať, čo vyzeralo fakt komicky a celá naša rodina na neho zmenila názor. Bella bola fakt zázrak, dokázala tak neskutočne rýchlo zmeniť ľudí a prinášať smiech do života, že to snáď nebolo možné. Nakoniec nás Aro vymenoval za ochrancov ľudí a tak som sa stal druhým známym upírskym hrdinom.

 

Náš život pokračoval ďalej, ale len niekoľko bytostí tušilo, kto sú tí hrdinovia zač. Veď my sme potrebovali ľudí, aby sme vôbec mohli vzniknúť. A tak, teraz keď nás potrebuje ľudstvo, sme tu pre nich a každý deň budeme bojovať proti zlým silám temna...“

***

„Tak to teda bola pekná kravina, strýko Emmett,“ posťažovala si malá Nessie a poposadla si od Emmetta ďalej.

 

„Nuž, Nessie, lepšie to už nevymyslím a ani neporozprávam a ako si si istá, že taký hrdinovia neexistujú?“ spytoval sa a pomrkával po Belle, ktorá sedela pri Nessie.

 

„Ja to oko vidím! A som si istá, pretože keby ste hrdinovia, nemohol by si byť taký nemotorný!“ drzo vyplazila jazyk na Emmetta. Ten z toho dostal sekundovú porážku, ale tá ho hneď prešla, keď sa rozrazili dvere a v nich stál Edward, oblečený za hrdinu. Malá Nessie zatlieskala a posledné čo bolo počuť, bolo Emmove:

 

„On existuje! Tak to nebol len sen! Bella, čo máš pod tými šatami? Ja tam vidím to dvojité W!“



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek SuperBella:

 1 2   Další »
23.11.2012 [20:10]

nikca289 Emoticon Emoticon Emoticon

06.11.2011 [14:33]

AddyCullenhaaa... Emoticon Emoticon Emoticon to je dobre :DDD

30.08.2011 [17:15]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
no tak toto bolo naozaj super... Emoticon Emoticon Emoticon
naozaj naozaj super... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
mám strašne rada tvoje diela aj keď niekedy nemám čas... Emoticon
už sa strašne teším na ďalšie ďalšie a ďalšie... Emoticon Emoticon Emoticon

10. Nikki
29.08.2011 [19:22]

Uplne úžasné! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

05.08.2011 [11:57]

kikuskaJa naprosto súhlasím s Petronelou. Strašne sa ti to podarilo. Emoticon Skvele som sa bavila. Emoticon Emoticon

02.08.2011 [4:27]

nikaokPeknéé... Emoticon Emoticon Sranda Emoticon Emoticon Emoticon

01.08.2011 [18:44]

melosomierra Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Petronela webmaster
01.08.2011 [17:29]

PetronelaJej, tak tohle byla nádherná povídka Emoticon.
Úplně se mi to odehrávalo před očima. Holt, jsi hrozně dobrá autorka na to, abych já mohla slovy vyjádřit to, jak moc se mi tvoje dílo líbilo.
Bella zde byla trochu bláznivá, což bylo hrozně fajn, od věčně zakřiknuté holky. No a představit si Ara jako otce v tvém podání, to mě opravdu dostávalo do kolen. Od něho bych něco podobného nečekala - Prý aby splnil svou Santovskou povinnost Emoticon.
Stydlivý a nezkušený Felix byl další, kdo mě dostal. Po zmínce o červených pravidlech - ještě než jsi napsala vysvětlení jsem nad podobným významem uvažovala, ale v tém podání to bylo samozřejmě daleko lepší. Emoticon
A pohádka pro Nessie? Tak to bylo tak hrozně pěkné. A představa Edwarda v kostýmu superhrdiny, a taktéž Belly, je velmi komická a zároveň milá Emoticon.
Takže závěrem mi nezbývá nic jiného, než ti vychválit tohle dílko do samotných nebes a zatleskat ti Emoticon Emoticon Emoticon

01.08.2011 [15:16]

CharlotteAlannaWildty kokso ja som totalne ale uplne silno mrtva... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

31.07.2011 [22:21]

JanelineWOW! Tak zase po nejakom zhruba mesiaci asi najlepšia poviedka čo som tu čítala. Toto nemalo ani jedinkú chybičku, je to ale úplne dokonalé!!! FAkt obrovská poklona slečne autorke, toto je idovo dokonale, je to skvelo napísané a je to proste strašne originálne.. nedokážem proti tomu povedať krivého slovka a strašne ma to nadchlo a nejakým spôsobom naplnila strašne pozitívnou energiou! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Ďakujem Ti za túto poviedku.

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!