Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Sľubujem

23.05.2011 (17:00) • Forevergirl • FanFiction jednodílné • komentováno 16× • zobrazeno 2638×

„Edward, prosím, neodchádzaj,“ šepkala Bella zničene svojmu manželovi, ktorý musel odísť.

„Bella, miláčik, vieš, že sa vrátim. Všetko bude v poriadku,“ uisťoval ju Edward. Bella tomu chcela veriť, ale nedokázala to. Jej manžel totižto odchádza na polroka do Volterry. Edward sľúbil Arovi, že pôjde na tú dobu do jeho služieb, bude s ním chodiť po svete, ale hlavne bojovať. Človek by povedal, že je to iracionálne rozhodnutie, no Aro mu sľúbil, že dá potom pokoj jeho rodine, a hlavne jeho ľudskej manželke. No za ten čas, ktorý strávi vo Volterre, nemá dovolené akokoľvek sa kontaktovať s rodinou.

„Nebude, neuvidím ťa polroka.“ Bella tíško vzlykla a zosunula sa na sedačke. Už zajtra mal Edward odísť do Volterry.

Edward si ju posadil na seba, zahľadel sa do čokoládových očí jeho lásky. Videl v nich strach a bolesť z jeho odchodu. Samému mu pukalo kamenné srdce, no zabezpečí tak pokoj pre Bellu a môže ju neskôr premeniť. Nechcel to urobiť teraz, ale až keď bude pokoj a nebude nad nimi visieť žiadna hrozba.

„Anjelik, prosím, veľmi ťa prosím, ver mi. Ja sa vrátim a budeme spolu navždy. Navždy,“ šepkal jej naliehavo a úprimne.

„Ale čo ak ti ublížia? Hovoril si, že budeš prevažne bojovať. Viem, že si nesmrteľný, ale...“ Znova vzlykla.

„Nie, Belli. Žiadne ale,“ pohladil ju po mahagónových vlnách a jemne ju bozkal na tvár. Bella chcela ešte niečo povedať, no Edward jej priložil prst ma hodvábne pery, čím ju utíšil. Priblížil sa k jej tvári a ochutnal tie pôvabné lupene, ktoré ho naliehavo bozkávali.

„Bella, toto je naša posledná noc pred odchodom. Chcem, aby si na ňu nezabudla a celý polrok na ňu myslela,“ šepkal medzi bozkami. Jemne ju položil na sedačku a zaľahol ju svojím chladným telom.

Celú noc sa oddávali svojím slastiam, túžbam, ktoré si pýtali ich telá. Edwardova nežnosť privádzala Bellu do neba, do miest, ktoré nikdy nepoznala, no teraz mala tú možnosť. Edward mal pravdu, nikdy na túto noc nezabudne. Na jeho nežné dotyky, vášnivé i motýlie bozky na jej tele, jeho zrýchlený dych, či sladké stony, ktoré sa rozprestierali izbou.

Po dokonalo premilovanej noci Bella ležala na dokonalej hrudi svojho manžela a pokojne spala. Edward hľadel na jej nahé telo, snažil sa zapamätať si každý kúsok, aby mal na čo myslieť, keď bude musieť od svojho anjela odísť. Len myšlienky na ňu budú preňho záchranou od samoty, ktorá ho o pár hodín privíta.

Hladil ju po hodvábnej pokožke, bozkal na tvár, no jemne, aby ju nezobudil. Chcelo sa mu vzlykať, keď ju videl tak spokojnú v jeho prítomnostil a on musí odísť. Bol síce upír, ale polrok bola preňho neuveriteľne dlhá doba. Nevedel si predstaviť bez nej ani jeden deň, nieto polroka.

Nadránom sa začala zobúdzať v jeho pevnom náručí. Zažmurkala do svetla. Prvé, čo uvidela, boli zlaté oči jej manžela, ktorý sa snažil usmievať, no nešlo mu to. Už mali pre seba len dve hodinky. Bella si to hneď uvedomila. Po líci jej stiekla slza, no za ňou sa liali ďalšie. Edward ich okamžite zotieral, no valili sa ďalšie.

„Miláčik, prosím, neplač,“ prosil ju zlomeným hlasom. Naliehavo ju hladil po tvári. Jej slzy mu trhali srdce. Radšej by zomrel, než ju počuť plakať. Chcel vzlykať s ňou, no ako správny muž sa držal.

Po dvoch hodinách nekonečne dlhého sa lúčenia, vzlykov a láskyplných slovíčiek, už stáli na chodbe, kde Bella svojho manžela pevne zvierala a vzlykala mu do ramena.

Edward jej chytil tvár do dlaní a hľadel jej do očí. „Milujem ťa, anjelik. Sľubujem, že o polroka budem späť,“ uistil ju s vážnym hlasom.

Bella prikývla. Jemnučko ho pobozkala na pery. „Ľúbim ťa, Edward. Budem na teba čakať,“ šepla a utrela si slzy, aby videla na jeho krásnu tvár, od ktorej bude na polroka odlúčená. Ešte raz ho pevne objala, nasala jeho sladkú vôňu a so slzami v očiach sa odtiahla.

„Zbohom, Bella. Milujem ťa,“ šepkal Edward v otvorených dverách. Nasadol do auta, v spätnom zrkadle sledoval svoju manželku, a unikol mu tichý vzlyk.

Za Bellou o chvíľu prišla Alice s Esme, no Bella sa zatvorila do spálne. Zo skrine si zobrala Edwardovu košeľu, na posteli sa zamotala do klbka a vdychovala vôňu z jeho košeľe. Izbou sa ozývali jej vzlyky agónie.

Bella takmer nežila. Celé mesiace ležala v posteli s Edwardovými vecami. Jedla tak raz za dva dni, aj to ju musel Carlisle prinútiť. V noci spala tak dve hodiny kvôli nočným morám, ktoré ju prenasledovali. Tak veľmi jej chýbal. Mesiac za mesiacom sa ťahal strašne pomaly. Bella bola na tom stále horšie. Cullenovcov odmietala, len sa zvíjala vo svojej agónii. V myšlienkach si stále prehrávala ich poslednú noc, predstavovala si jeho krásnu tvár, jeho sladké bozky, no nestačilo jej to. Chcela skutočného Edwarda, ktorého dotyky bude cítiť naozaj, nielen v snoch.

Prešlo šesť mesiacov, Bella stála už od rána pri okne, no nič sa nedialo. Vonku poletovali vločky, vial ľadový vietor, no Edwarda nikde. Jej telo sa začalo zmietať vo vzlykoch, pramienok sĺz na tvári pridával na intenzite.

Neprišiel. Sľúbil jej to, no neprišiel. Vedela to.

Stala sa z nej chodiaca mŕtvola. Už prešiel ďalší mesiac. Ani Alice nevedela, čo sa deje, nevidela ho. Očividne niekto z Volturiovcov používal štít.

Bella to už nezvládala, nevidela zmysel vtom, aby žila. Načo? Jediný zmysel jej života bol preč, už ho nikdy neuvidí. Rozhodla sa, že skončí s týmto prežívaním ďalších a ďalších dní.

Jej bezvládne telo práve kráčalo dolu schodmi do kuchyne, kde sa chcela zbaviť svojej bolesti. Na poslednom schode sa potkla, jej telo padalo ako hadrová bábika, no vtom ju chytili ľadové ruky. Bella unavene zamrkala a pozrela sa do tváre svojho záchrancu.

Zalapala po dychu. Neverila tomu, bol to určite len sen.

„Sľúbil som ti to,“ šepol Edward. Na nič nečakal a zovrel ju vo svojom náručí. Pevne ju k sebe pritískal. Obom sa z úst vydrali vzlyky šťastia. Vždy v kútiku duše verila jeho slovám, vedela, že Edward vždy splní všetko, čo jej sľúbi.

„Už budeme spolu navždy?“ spýtala sa ho Bella, keď sa upokojila a zahľadela sa mu do očí, ktoré sa nežne usmievali.

„Navždy,“ šepol slovíčko, ktoré bolo pravdou. Už ich nič nerozdelí.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Sľubujem: