Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Desivý denník Gianny Tonnini

30.06.2011 (20:00) • ada1987 • FanFiction jednodílné • komentováno 25× • zobrazeno 2694×

Gianna

Júl 2006

Odkedy som priniesla vládcom pozvánku od Cullenovcov, nemyslela som na nič iné. Vo Volterre slúžil už päť rokov a päť rokov skrýval v srdci nenaplnenú lásku k istému mužovi. Nikto o tom nevie, okrem Marcusa a mna. Pán Marcus to určite vycítil. Aro to možno vie, ale nikdy nemal žiadnu pripomienku.

Pamätám si jasne okamih, ked otvoril obálku a nadšene vykríkol: „Pozrime sa! Edward a Bella sa budú brať! To je ale úžasné!“ A zatlieskal. Dvaja ďalší spoluvládcovia sa tvárili, akoby sa ich to vôbec netýkalo. To ma ani neprekvapilo, najmä u pána Marcusa.

Sedím vo svojej izbe a premýšľam. Dúfam, že sa mi raz podarí získať si lásku toho, koho milujem. Aj keď viem, že je to málo pravdepodobné. Pretože muž môjho srdca miluje inú. Jeho láska totiž patrí k najvyššie postaveným upírkam vo Volterre. Je naivné myslieť si, že ju opustí pre dievča bez akéhokolvek talentu.

Ak budem mať šťastie, strávim zvyšok večnosti v jeho blízkosti. A možno raz ...

Dívala som sa na pozvánku a moja odhodlanosť náhle vzrástla. Priznať sa? Nepriznať sa? Preberala som všetky za a proti. Desila som sa jeho reakcie. Čo ak sa mi vysmeje? Nemala by som radšej počkať, kým budem upír.

Ale túto myšlienku som ihneď zamietla. Aro ma totiž nemusí premeniť. A Demetri sa nikdy nedozvie, čo k nemu cítim!

Veď čo sa môže stať? Maximálne ma odmietne. Určite ma odmietne! Snažila som sa psychicky pripraviť na túto možnosť, keď som mojou rukou stisla kľučku od mojej izby. Vyšla som von a pobrala sa k tréningovej hale, kde sa Demetri väčšinou zdržiaval. Snád nebudeme mať publikum.

Dnes mi prialo šťastie a v telocvični nikto nebol. Z Demetriho výrazu som vyčítala, že je prekvapený mojou návštevou.

„Gianna?“ začal.

„Chcela by som ti niečo povedať...“ začala som, ale náhle sa moje myšlienky rozutekali. V ústach som mala neuveriteľné sucho.

„Vieš, ja...“ povedala som.

„Demetri!“ prerušila ma Jane, ktorá práve vstúpila do miestnosti. Pohŕdavo si ma premerala.

„Čo tu tá chce?“ opýtala sa.

„Netuším,“ pokrčil plecami.

„Ospravedlnte ma,“ povedala som a hned som odišla. Pri Jane si človek nikdy nebol istý, čim ju rozhnevá a pocíti jej schopnosť. Na mňa ju zatial nepoužila a ja po tom ani netúžim.

Príležitosť sa mi naskytla hneď na druhý deň. Vedela som, že vládcovia sa radia ohľadom záležitosti v Seattli a Demetri, Felix a Jane s Alecom sú s nimi.

„Demetri,“ zavolala som naň.

Podišiel ku mne. Teraz už nebolo cesty späť. Musela som dokončiť, čo som začala.

„Milujem ťa,“ šepla som a skôr ako stihol akokoľvek zareagovať, som ho pobozkala. Prekvapenie bolo slabé slovo pre výraz v Demetriho tvári. Počiatočný údiv vystriedal šok, ktorý následne nahradila cynická maska. Okamžite som vedela, že som urobila chybu. Nemala som sa mu zdôverovať. Krásne vykrojené pery skrivil pohŕdavý úsmev.

Skôr, ako som sa stihla spamätať, letela som vzduchom. V ďalšom okamihu som pocítila náraz svojho tela na tvrdú mramorovú dlažbu a začula som zapraskanie kostí, ktoré vystiedala ostrá bolesť. Zjojkla som a chytila sa za pravú ruku. Otvorila som oči a stretla sa s Demetriho pohľadom. Do očí sa mi nahrnuli slzy bolesti. Nie však fyzickej, ale psychickej. Prečo som mu to vravela?

Vedela  som, že Jane je pre Demetriho bohyňou. Veď kvôli nej opustil takú krásku ako Heidy! Demetri zbožňoval dievčatká na hranici dospelosti. A Jane so svojim osím pásom, útlymi bokmi a prsiami, ktoré by aj upír veľmi dlho hľadal, vyzerá ako vystrihnutá z Demetriho sexuálneho snu. A k tomu aj jej dar! Ako ma len mohlo napadnúť, že by mi dal prednosť?!

„Demetri, nechaj ju!“ začula som tichý šepot a vo dverách som zazrela Marcusa.

„Nasleduj ma,“ povedal mi. Opatrne som vstala. Našťastie nešiel rýchlo, ale i tak mi to spôsobilo veľké bolesti.

Vošli sme do Marcovej súkromnej komnaty. Tu som nikdy nebola, veď len málo upírov sem vošlo. Väčšinou o všetkom rozhodoval Aro.

„Nemala si sa mu zdôverovať,“ povedal mi niečo, čo už dávno viem.

„To som už zistila,“ odvetila som.

„Dúfam, že táto epizóda je pre teba dostatočným poučeným,“ oznámil mi a prepustil ma.

Vedela som jednu vec. Ak ma aj Volturiovci premenia, večnosť strávim bez svojej životnej lásky.

Dívala som sa na denník svojej predchodkyne. Snáď budem mať viac šťastia ako ona. Veď som predsa Fortuna!

Koniec

Venované Bláznivej Muse-maniačke - Dášenke

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Desivý denník Gianny Tonnini: