Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 24. kapitola

06.12.2012 (11:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1840×

24. kapitola

Bella:

„Toto si posral,“ ozvala sa Rosalie zo schodiska a prerušila moje rozprávanie. S pohľadom zabodnutým na Edwarda schádzala zo schodov. Vyzerala nádherne a strašidelne, ľadovo.

Edward ma posadil vedľa seba a postavil sa. Všimla som si, že hýbe perami, ale rozprával tak potichu, že moje uši to nezačuli. Pozrela som na Rosalie, ktorá stále už pár metrov od nás a prebodávala Edwarda pohľadom. Môžu upíry zabíjať pohľadom? Ak áno, Rose sa to o chvíľu podarí.

Postavila som sa k Edwardovi a na moje veľké prekvapenie som ho chytila za ruku. Zrejme to prekvapilo všetkých. Edwarda aj Rose. Edward sa na mňa najskôr šokovane pozrel, ale hneď sa ovládol a pritiahol si ma do náruče. Nechala som ho, bolo to prirodzené. Rose sa na to pozerala s hrozbou v očiach, čo som nechápala. Ona bola mojou najlepšou priateľkou. Áno klamala aj ona, ale... Vždy mi predsa chcela dobre. Prečo sa teraz takto správa?

„Keby si to neurobil, bolo by všetko v pohode a nemuselo sa nič riešiť,“ povedala Rosalie nahlas, aby som to počula aj ja. Nemala som pochýb, že sa rozprávajú o mne.

„Keby Emmett na ňu nevrčí, tak jej to nemusím vysvetľovať,“ zasyčal Edward.

„Keby nevymýšľaš hlúpe vtipy, tak by sa nič nestalo.“ Edward zavrčal až mu zavibrovala hruď. Po chrbte mi prebehli zimomriavky.

„Edward?“ šepla som tichučko. Otočil sa ku mne a upokojil.

„Rozprávam sa s tebou,“ zavrčala Rose.

„Nerozprávaš, len mi v myšlienkach nadávaš!“ Edward ma pevnejšie objal.

„Ty idiot...“ začala Rose, ale skočila som je do reči. Ja človek som si dovoľovala na upíra.

„To by už stačilo,“ povedala som rázne. Edward si ma schoval za chrbát a práve vtedy sa pri nás zjavila Alice s Jasperom.

Rose sa na nás škaredo pozrela a potom odišla s Jasperom a Alice.

„Čo to bolo?“ opýtala som sa, keď som opäť sedela na pohovke s Edwardom.

„Rosalie ťa chcela chrániť a myslí si, že keď si sa dozvedela o mne, vlastne o nás, že ti to nejako ublíži... Že ti ja ublížim,“ dodal potichu. Aj ja som bola ticho. Musela som premýšľať.

Ja som sa asi naozaj zbláznila, ale verila som Edwardovi, nedalo sa neveriť... A láska je láska... Bude mi toho musieť ešte veľa povedať a vysvetliť, ale ja mu nedokážem ublížiť.

A keď som si myslela, že Hulk je naozajstný prečo by nemohli byť aj upíri?

Čo mi pripomína, že som hladná...

Postavila som sa a išla do kuchyne. Edward šiel za mnou. Obaja sme boli potichu. Ja som pripravovala cestoviny, ktoré budem jesť len ja, keďže Edwardova rodinka sa stravuje inak. A Edward sa opieral o kuchynskú linku vedľa mňa. Pozoroval ma a to mi vôbec nepomohlo sústrediť sa. Práve naopak... Ďakovala som Bohu, že som si nepokrájala prsty.

Varila som cestoviny, krájala zeleninu, dochucovala hotové jedlo a Edward stále nespúšťal zo mňa pohľad. Vedela som, čo sa chcel opýtať, ale čakala som, kým to spraví. Sadla som si zas stôl a jedla. On ma samozrejme pozoroval.

Dojedla som a zadívala sa na Edwarda, ktorý ma skúmavo pozoroval. Nie, tak asi nezačne...

„Mohol by si, prosím, schovať ostatok cestovín, kým umyjem riad?“ opýtala som sa a podišla k umývadlu. Edward bez slova urobil o čo som ho požiadala a sám od seba začal utierať, čo som umyla.

Celá táto situácia bola absurdná. Bolo mi do smiechu...

„Bella,“ začal Edward, keď som zastavila vodu. „Kým ťa Rose neprerušila, chcela si mi niečo povedať. Čo?“

„Že ti verím,“ šepla som a zrazu som sa opierala o Edwardovu hruď. Bozkával ma do vlasov a šepkal slová vďaky a ako veľmi ma miluje. Zdvihol mi tvár a pobozkal ma na ústa dlhým nežným bozkom. Závidela som mu, že nemusí dýchať. Nechcela som, ale musela som sa odtiahnuť. „Edward, už mi nikdy neklam. Rozumieš?“

„Nikdy,“ sľúbil. „Milujem ťa, Belli.“ Pevne ma objal. Dlho sme spolu stáli v objatí.

„Edward?“ ozvala som sa po dlhých krásnych minútach.

„Áno?“

„Ideme dopozerať ten film?“ opýtala som sa a Edward sa začal smiať. Vzal ma za ruku a ťahal do obývačky.

Pustil film a ja som sa oňho oprela.

Edward:

Bolo toho na ňu dnes priveľa, nečudujem sa, že zaspala. Aj tak to celé zobrala dobre, lepšie, než som mohol dúfať.

„Edward,“ šepla zo spánku a pomrvila sa.

Ešte je toho veľa, čo som jej nepovedal. Budem jej to musieť povedať, ale nie hneď. Povedala, že mi verí, ale nemôžem na ňu všetko vybaliť naraz.

Mne to bolo jasné už vtedy, keď sa ma zastala pred Rose, že ma neopustí.

Odniesol som ju do spálne a prikryl. Mal som nutkanie ostať pri nej, ale Carlisle sa vrátil domov a musel som mu pár vecí vysvetliť...

„Nestihol som sa poďakovať,“ povedal som na úvod, keď som vstúpil do jeho pracovne. „Za to, že si prišiel počas služby. Reagoval som asi prehnane, viem, ale...“

„Reagoval si ako zamilovaný chlap,“ opravil ma Carlisle s úsmevom.

„Ja viem, prepáč.“

Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ako to vzala?

„Lepšie, než som čakal.“ Porozprával som mu všetko, čo sa udialo. Rosalie ho prekvapila rovnako ako mňa.

„Ja si myslím, že bude všetko fajn,“ povedal Carlisle nakoniec. Ale Esme to povieš ty.

So smiechom som sa vrátil do spálne a ľahol si k Belle. Tak nádherne spala...

•••

„Dobré ráno,“ ozval som sa, keď sa Bella začala prebúdzať. Chvíľu zmätene žmurkala, ale nakoniec sa posadila.

„Dobré ráno.“ Rozhliadla sa. „Kde máš truhlu?“

„Čože?“

„Nespávajú upírí v truhlách?“ opýtala sa nevinne. Musel som sa zasmiať. „Čo je ti smiešne?“

„Bella, ja nevlastním nijakú truhlu. V žiadnej som nikdy nespal, lebo upíri nemôžu spať.“

„Upíri nemôžu spať,“ zopakovala pomaly a potom z ničoho nič do mňa hodila vankúš. „Ty somár! Ty si mi povedal, že vieš, že rozprávaš zo sna, ale nevieš, čo si hovoril. Ty si predstieral, že spíš a zabával si sa na mne.“ Znova ma udrela vankúšom. A znova a znova. Musel som to zastaviť, ublíži si.

„Bella, dosť, stačí.“ Vytrhol som jej vankúš a uväznil ju pod sebou. Prestala sa vzpierať, asi pochopila, že by to bolo márne. „Nie si šťastná, že som to urobil? Keby som to nespravil, nikdy by si nepriznala, že ma miluješ a nikdy by sme takto spolu neležali.“

Bella sa usmiala a pobozkala ma. Bozkávala ma na tvári, krku, ale perám sa vyhýbala. Zatlačila mi do hrude, pochopil som a otočil sa na chrbát. Bella si na mňa sadla a pobozkala ma na tými jej teplými sladkými ústami.

Zrazu sa odtiahla a než som sa spamätal, bola pri kúpeľni... Z kúeľne sa ozval ešte ozval jej smiech.

Áno, táto kapitola je krátka. Viem, ale cez dni, ktoré som v škole, budú kratšie kapitoly, než cez víkend. 

Ešte som sa chcela opýtať, či chcete, aby sa tu objavila nejaká Tanya. Je to len na Vás, tak by som bola rade, keby sa vyjadríte.

Komenty k minulej kapitole ma veľmi potešili, ďakujem. Dúfam, že aj k tejto kapitole mi niečo napíšete...

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 24. kapitola: