Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 20. kapitola

25.08.2012 (20:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 2590×

20. kapitola

V noci som sa zobudila, lebo som potrebovala ísť na záchod. Našťastie už bolo po búrke, ale tma bola stále. Podľa stále horiacich sviečok typujem, že je približne polnoc. Netuším...

„Och,“ povzdychla som si, keď som si spomenula ako hlúpo som sa včera správala. Edward si určite myslí, aká som nemožná.

Otočila som sa naňho, aby som opäť aspoň chvíľu mohla sledovať ako spí. Včera, keď rozprával zo spánku, som sa skoro roztopila. Už len z toho, že sa mu o mne snívalo. A keď povedal, že ma miluje... Zabudla som dýchať a aj to ako sa volám.

Prekvapilo ma, že som Edwardovi skoro rozbila ústa svojím čelom, keď som sa otočila. Tak blízko... Tak blízko a predsa ďaleko... Pohľad mi zablúdil k Edwardovej odhalenej hrudi... Prečo nemá tričko?

Zdvihla som ruku a nechala ju zase klesnúť. Nie, čo ak ho zobudím?

Otázku, ktorá mi behala po rozume, som v celom rozsahu ignorovala. Neviem, kde sa to vo mne vzalo... Prstami som sa opatrne dotkla Edwardovej kľúčnej kosti.

Videla som ho slabo, len vo svetle sviečok. Ale stopercentne som cítila, ako sa pod mojim dotykom zachvel. Bol tak studený! Vonku je určite zima a ja si privlastňujem celú prikrývku.

Nadvihla som sa na lakti a samozrejme sa poriadne zaťahal za vlasy. „Au,“ vykĺzlo mi z úst asi príliš nahlas. Edward sa pomrvil a nakoniec sa otočil na chrbát, takže som mala dokonalý výhľad na svaly jeho brucha. Ale stále spal.

Vymotala som sa z tej teplej prikrývky a prehodila ju cez Edwarda. Ešte raz som sa pozrela na jeho vypracované telo a potom ho zakryla až po uši.

Sadla som si do tureckého sedu a pozorovala ako spí. Premýšľala som o tom, kde sa tu vzala Bella, ktorá bez ostychu pozoruje mužské telá, keď som začula Edwardov hlas.

„Bella?“ Zase rozpráva zo sna? Priblížila som sa viac k jeho tvári, aby mi neušlo ani jedno slovko. Ucho som mala takmer nalepené na jeho ústach.

„Bella?“ ozvalo sa znova. Celá dychtivá som sa prisunula bližšie až som sa neudržala na kolenách a padla som na Edwarda. Bolo mi jasné, že som ho zobudila.

„Prepáč,“ začala som sa ospravedlňovať. Zrazu som ja ležala na chrbte a Edward sa skláňal na do mnou.

„Čo to tu vyvádzaš, Bella?“ opýtal sa Edward pár centimetrov od mojej tváre. „Prečo nespíš?“

„Ja-ja som sa zobudila, lebo potrebujem ísť na záchod...“ vyjachtala som zo seba. Pri Edwardovom sladkom dychu bolo rozmýšľanie španielskou dedinou. „Prepáč... Nechcela som ťa zobudiť.“ Na moje prekvapenie sa zasmial.

„Nezobudila si ma. Som hore už niekoľko minút. Prečo tu šaškuješ, keď si potrebovala...“ Vetu nedopovedal a začal sa odo mňa pomaly odťahovať. Takže on je hore už dávno a sledoval ma pri všetkom, čo som robila... teraz si myslí, že som ešte väčšia hlupaňa.

Celá červená som sa postavila a cupitala do kúpeľne, kde som sa len schovala. Predýchavala som to, že Edward ma sledoval, ako ja sledujem jeho telo, ako ho prikývam, ako sa ho dotýkam... ja sa tam nevrátim!

Ale vrátim, povedala som si vzápätí. Ešte, že je tma a Edward neuvidí ako sa červenám...

Otvorila som dvere a vrátila sa do izby. Edward sedel na posteli a čakal ma, no ja som ostala stáť pri posteli.

„Ešte je málo hodín. Poď ešte spať, Bella,“ povedal a stále čakal, čo urobím. Ja som poslušne išla do postele. Ľahla som si a Edward si ma pritiahol k sebe. Pred dvoma týždňami by som mu nedovolila, aby ma pohladil. A teraz ležíme spolu v posteli a on ma objíma. Lenže pred dvoma týždňami som nevedela, že ho milujem.

Ja milujem jeho. Ja som sa zamilovala? Do Edwarda... Nie... Pootočila som hlavu, aby som sa mu pozrela do tváre. Oči mal zatvorené a na perách ľahký úsmev. Áno, milujem ho...

„Bella? Prečo nespíš?“ opýtal sa Edward šeptom.

„Už sa mi nechce spať.“ Otočila som sa k nemu celým telom. „Prečo ty nespíš?“

„Lebo som chcel počkať, kým zaspíš ty,“ priznal sa a díval sa mi do očí. Jedno ruku mal pod hlavou a druhou  mi dal vlasy za ucho.

„A prečo?“ opýtala som sa zvedavo.

„Lebo rozprávaš zo spánku.“ Zasmial sa.

„Ale nie,“ zaúpela som so zatvorenými očami. Teraz sa cítim ešte trápnejšie, než pred troma minútami. „Čo som hovorila?“

„Všeličo. Bolo to dosť zaujímavé...“ Zasmial sa. Tak toto mu nedarujem!

„Keď sme pri tom – aj ty rozprávaš zo spánku,“ šepla som. Prečo šepkám? Edwardova odpoveď ma zase prekvapila.

„Ja o tom viem... Len neviem, čo som povedal. Prezradíš mi to, prosím?“ opýtal sa a ja som vyvalila oči. To mu mám vážne povedať, že zo spánku hovoril o mne a o tom, že ma miluje?

„Ehm... Ja...“ Snažila som sa otočiť, aby som vykĺzla z postele a išla sa znova skryť do kúpeľne, ale Edwardova ruka okolo môjho pásu ma zastavila.

„Povedz mi to a ja poviem tebe, čo si rozprávala,“ navrhol. Bola som v pokušení. Chcela by som vedieť, čo si o mne vypočul.

„Dobre,“ povedala som, ale nepokračovala.

„Počúvam.“ Oprel sa na lakti, aby mi lepšie videl do tváre. A to spôsobilo, že sa opäť nado mnou skláňal.

„No. Myslím, že si povedal moje meno,“ šepla som. Vedela som, že sa mi pozerá do očí, ale ja som sa jeho pohľadu vyhýbala.

„To je všetko?“ On mi to asi nechce uľahčiť.

„No...“

„Dobre. Tak ti poviem, čo si hovorila ty.“ Nadýchol sa a chytil ma za bradu. Nadvihol mi ju a tým ma prinútil sa mu pozerať do očí. „Povedala si moje meno a že ma miluješ.“ Podľa toho, ako to hovoril typujem, že sa usmieval. Mne do smiechu nebolo. Odvrátila by som tvár, ale stále ma pevne držal. Zavrela som oči a myslela na to ako veľmi som sa strápnila všetkým, čo robím...

„Bella?“ ozvalo sa mi pri uchu až mi na telo naskočili zimomriavky.

„Otvor oči,“ požiadal ma Edward. Nechcela som, ale...

„Prosím, Bella.“ Otvorila som oči a stretla sa s jeho zlatým pohľadom.

„Bella? Potrebujem vedieť, či sa ti to iba snívalo, alebo je to naozaj tak. Hmm? Prosím, odpovedz mi.“

Och, tie jeho oči. Prikývla som. Nemá zmysel to ďalej tajiť. „Naozaj to je tak,“ šepla som a sledovala Edwardova reakciu. Povzdychol si a usmial sa. Zrazu som bola v jeho pevnom objatí. Bolo to príjemné. Cítila som sa v bezpečí. Len sa mi nepáčilo, že mám ruky priklincované k môjmu telo. Tak náhle ako ma objal ma aj pustil.

„Bella.“ Uprene sa mi pozeral do očí. „Teraz ma pozorne počúvaj. Milujem ťa, rozumieš? Milujem. A presne viem, čo mi teraz budeš chcieť povedať. Ale ja ti hovorím, že mne je to jedno. Nezáleží na tom, čo sa stalo pred mesiacom, či pred rokom. Si to najcennejšie, čo mám, najdôležitejšie. Nikdy nikomu nedovolím, aby ti ublížil. Milujem ťa.“

Ja som si ani neuvedomila, že plačem. Až keď mi Edward začal zotierať slzy. Cítila som sa milovaná. Vedela som, že hovorí pravdu. Videla som mu to v očiach. Milovala som ho.

„Veríš mi, Bella?“ opýtal sa, keď mi zotrel všetky slzy. Usmiala som sa a prikývla som. Tiež sa usmial a zohol sa, aby ma pobozkal, ale ja som uhla. Edward si povzdychol a pozrel sa mi do očí.

„Nikdy neurobím nič, čo by ti ublížilo. Veríš mi?“ Prikývla som a on ma pobozkal. Nie tak, že sa dotkne perami mojimi a potom sa odtiahne. Nežne sa hral s mojimi ústami. A medzi mnohými bozkami mi šepkal ako veľmi ma miluje.

Vedela som, že Edward by chápal, ak by som sa od neho odtiahla, ale ja som nechcela. Sama som mu vplietla ruky do vlasov.

Potrebovala som dýchať. Edward si to všimol a odtiahol sa. S úsmevom sa na mňa pozeral ako sa červenám. Ležala som na chrbte. Edward sa opieral na jednej ruke a bol nado mnou sklonený. Vyzeralo to, ako by ma chcel chrániť pre všetkým.

Môj pohľad upútali sviečky. Teda už len knôtiky, ktoré sa pomaly topili vo vosku. Sledovala som ako miznú tie plamienky a zrazu bolo v izbe tmavšie, než pred tým.

„Neboj sa. Som pri tebe,“ šepol mi Edward do úst a znova ma pobozkal. No nebolo to ako predtým. Teraz ma bozkával naliehavejšie. Nevedela som, odkiaľ sa tu vzala tá Bella, ktorá mu bozky začala žiadostivo oplácať...

Fuha... 20. kapitola. Oslavujeme! :)

Túto kapitolu venujem všetkým, čo poviedku čítajú...

Táákže, čo poviete na kapitolu? Ako to bude asi pokračovať?

Ďakujem za komenty k minulej kapitola, veľmi ma potešili.

Ďakujem TerryBells za trailer k tejto poviedke... Ďakujem...

Dúfam, že budem mať čo čítať v kometoch... :)

KatarinaCullen

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 20. kapitola: