Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 19. kapitola

Plakát 2


Znásilnená - 19. kapitolaBella má za sebou prvú lekciu šoférovania. A Emmettove auto je... Ehm... Bude pohľad Belly aj Edwarda. Dúfam, že sa bude kapitola páčiť! KatarinaCullen

19. kapitola

Pohľad Bella:

„Čoskoro budeš jazdiť ako profík,“ chválil ma Edward. Samozrejme nezaslúžene.

„Tým si nie som celkom istá,“ povedala som smutne. „Emmett ma zabije.“ Edward sa zastavil na schodoch od domu a otočil ma k sebe.

„Bella, upokoj sa. Bude to fajn. Emmett si nič nevšimne,“ objal ma.

„Nevšimne?“ zalapala som po vzduchu. „Edward! Okamžite si všimne, že mu chýba auto, keďže sme ho nedoviezli domov. A navyše to bočné sklo. A ak ho bude chcieť zachrániť, čo bude asi strata času, chýba mu ŠPZ... A palubná doska je...“

„Čože?“ ozval sa zrazu Emmettov výkrik a hneď na to sa objavil aj on. Zastavil sa pri mne. „Čo je s mojím autom?“

„Nevrieskaj tu, Emmett!“ zahriakol ho Edward, keď som sa mu skryla do košele, dusiac smiech.

„Kde je moje auto?“ Každé slovo zdôraznil a stále zvyšoval hlas. Edward ma začal hladkať po chrbte, aby som sa upokojila a neprezradila nás skôr, ako bude nutné...

„Upokoj sa,“ povedal Edward, ale asi to bolo aj tak na dve veci...

„Kde mám auto?“ opýtal sa znova. A vrčal... Vrčal? Smiech ma razom prešiel. Pohľad som zabodla do jeho tváre. Keby mohol pohľad zabíjať, tak som asi mŕtva. Emmettova napnutá kopa svalov pôsobila naozaj hrôzostrašne.

„Auto je v pohode. Upokoj sa, Emmett,“ povedal varovne Edward. „Nič mu nie je!“

„Bella...“ Toto vrčanie nemohol vydávať človek. Také strašidelné, až mi prebehli zimomriavky po chrbte. „Kde má auto?“

Neschopná slova za mňa prehovoril Edward: „Asi pol kilometra od našej príjazdovej cesty.“

Zrazu sa zdvihol silný studený vietor.

„Ak sa mu niečo stalo...!“ Cez silné hromobitie som nepočula koniec vety. Možno to je aj dobre. Pravdepodobne bude dnes v noci silná búrka.

„Poď, Bella! Celá sa trasieš!“ potiahol ma Edward do domu. Vydesená vetrom a Emmettom som nebola schopná prinútiť svoje nohy do pohybu. Odrazu som stratila pôdu pod nohami a o pár chvíľ som pocítila ako ma oblieha teplo, no stále som sa triasla zimou. Vietor som počula tichšie. Sme v dome.

„Bella už je dobre. Neplač,“ šepkal mi Edward do ucha. Plač?

„Čo sa jej stalo?“ Nikto na položenú otázku neodpovedal. Chcela som povedať, že som v pohode, ale nemohla som. Nevládala som nič, len zavrieť oči.

 

Pohľad Edward:

„Kde mám auto?“ zavrčal Emmett. Idiot! Bella sa naňho pozrela a zachvela sa. V diaľke som začul hromy. Dnes bude búrka.

„Auto je v pohode. Upokoj sa, Emmett. Nič mu nie je!“ Tak náš pokus o vtip asi nie je taký vtipný. Chcel som mu povedať, že je to len vtip, ale...

„Bella... Kde mám auto?“ Opäť vrčal! Edward, ak mi niečo urobila s mojím autom, tak ja to tvoje zrolujem do malej guličky a spálim! Kde je moje auto?

Idiot! Nemusí vrčať! Toto bude vysvetľovať Belle on! „Asi pol kilometra od našej príjazdovej cesty.“

„Ak sa mu niečo stalo...!“ Emmett sa rozbehol upírskou rýchlosťou pre svoje auto. Dúfam, že si Bella nič nevšimla.

„Bella?“ S vystrašenými očami sledovala tmavé mračná nad stromami. Zahrmelo a Bella sa zachvela. „Poď, Bella! Celá sa trasieš!“ Zaťahal som ju za vetrovku. Nereagovala, tak som ju chytil do náručia a odniesol do domu. „Bella, už je dobre, neplač,“ hovoril som, no nevedel som, či ma počuje.

„Čo sa jej stalo?“ opýtala sa Rosalie a všetci okamžite nastavili uši. Rosaliinu otázku som odignoroval a niesol Bellu do našej izby. Opatrne som položil Bellu na posteľ a zabalil ju do prikrývky. Zaspala.

„Čo si jej spravil?“ opýtala sa Rosalie znova.

„Choď preč, Rosalie! Choď sa opýtať svojho manžela prečo sa nevie správať!“ skríkol som na ňu! Do všetkého sa musí miešať! So zmätenými myšlienkami opustila izbu a nezabudla tresnúť dverami.

Alice sa v izbe objavila skôr, ako som ju mohol zavolať. „Kde je Carlisle?“

„Ešte v práci,“ povedala pokojne. „Ale neboj sa, Bella, je len v šoku. A bojí sa búrky, keď sa zobudí, bude vyľakaná. Z búrky, ale aj z Emmetta. Budeš jej to musieť povedať.“ Prikývol som. „Bella sa zobudí asi o pol hodinu na hromobitie. Potom by si jej mal doniesť niečo teplé na zjedenie a čaj... Poviem Esme...“

„Ďakujem, Alice. Vážim si to.“

„Ja viem. Mimochodom, Emmett bol naozaj nazúrený. Ako vtip to bolo fajn, ale Emmett... No proste, kým ste prišli, tak sa udialo pár vecí, ktoré Emmetta hlboko zasiahli.“ Nadvihol som obočie a Alice pokračovala. „Pozeral zápas a nevyhral tím, ktorému fandil.“ Zasmiala sa. „A naštval Rosalie, takže mu dala utrum na...“

„Viem,“ skočil som jej do reči a ona sa začala smiať.

„Bol podráždený, ale nemusel na Bellu vrčať,“ doplnila svoju reč Alice. „Mimochodom... Vie už Bella šoférovať?“

„Prečo sa pýtaš, keď vieš?“ oplatil som jej otázku.

„Prosím ťa! Veď ja o ničom neviem. Ja som ten najnevedomejší upír na svete.“ Zatvárila sa ako malé neviniatko.

„To určite! Úplne s tebou súhlasím, Alice! Choď si niečo naštudovať!“ Zasmiala sa a odišla.

Odokryl som Bellu. Opatrne jej dal dole bundu a vyzul ju.

„Nie!“ vykríkla zo spánku, keď som ju znova prikryl. Pretočila sa a skoro spadla z postele, ale zachytil som ju a posunul do stredu postele.

Vonku opäť zaburácal hrom. Búrka sa už blíži. Teraz by sa skvele hral bejzbal, napadlo mi. Ale čo tam po nejakej hre. Môžeme si zahrať hocikedy...

•••

„Nie, Bella. Musíš zaradiť spiatočku a až potom...“ hovoril som trpezlivo, ale ona mi skočila do reči.

„Ja na to kašlem,“ povedala a buchla päsťou do volantu. „Toto nemá cenu! Ja sa to nedokážem naučiť!“ Vystúpila z auta a ja hneď za ňou.

„Bella! Počkaj.“ Chytil som ju za lakeť a otočil k sebe. „Neboj sa... To sa naučíš. Možno nie hneď, ale raz určite. Predsa máš najlepšieho učiteľa na svete.“ Zasmiala sa a pozrela mi do očí.

„Prepáč, že sa tu so mnou musíš tak trápiť. Ja som nevedela, že ma bude Alice nútiť do šoférovania, keď sa dozvie, že to neviem...“ ospravedlňovala sa a začala sa červenať. „A keď už ma do toho donútila, tak som chcela, aby si ma učil ty,“ sklonila hlavu.

Nadvihol som jej hlavu a pozrel do očí. „Ja by som nikomu inému nedovolil, aby ťa učil, aby mi ťa ukradol na tak dlhú chvíľu...“ Bella sa začervenala ešte viac. „Ideme to skúsiť ešte raz?“ Prikývla, tak som sa pobral na miesto spolujazdca.

„Počkaj!“ zastavila ma a dobehla ku mne, keď som sa otočil. Jemne sa obtrela perami o tie moje a objala ma. „Ďakujem, že si ku mne taký dobrý a trpezlivý,“ povedala mi do bundy. Na tvári sa mi rozlial šťastný úsmev a pevnejšie som si ju pritiahol.

Z myšlienok ma vytrhol Bellin hlas.

„Edward,“ povedala nezrozumiteľne. Zase sa jej o mne sníva.

Edward. Bella sa o chvíľu prebudí, povedala mi Alice v myšlienkach. Dobre. To zvládnem.

Vonku opäť zahrmelo a Bella sa vydesene posadila.

„Som tu, Bella,“ ozval som sa. Bella sa na mňa prekvapene otočila. Chvíľu sa na mňa len tak dívala a až potom sa ozvala.

„Prepáč,“ šepla a hlas sa jej zlomil.

„Za čo?“

„Za všetko!“

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať! Donesiem ti niečo teplé na zjedenie, dobre?“ Prikývla, ale rozmyslela si to hneď, ako začula ďalší hrom a dážď.

„Nie! Nechoď! Nenechávaj ma samú,“ povedala a pritúlila sa ku mne. Chce byť pri mne. Chce, aby som ju ochraňoval. Pritiahol som si ju bližšie. Potreboval by som Alice, pomyslel som si a ona zrazu klope na dvere.

„Ďalej,“ povedal som.

„Bella, počula som ťa kričať. Si v poriadku?“ opýtala sa Alice ustarostene. Bella sa zmohla len na prikývnutie. „A môžem ti nejako pomôcť?“

„Alice? Mohla by si doniesť Bellinu večeru, prosím?“ opýtal som sa jej skôr, než Bella stihla pokrútiť hlavou.

„Samozrejme.“ Alice odišla a ja som sa otočil späť k Belle.

„Určite si unavená, tak sa ťa nebudem na nič pýtať, ale zajtra sa porozprávame, dobre?“ Prikývla. „Určite sa chceš prezliecť a umyť, tak ja...“

„Nenechaj ma samú, prosím," skočila mi do reči. „Hrozne sa bojím búrky.“

„Bella, choď do kúpeľne. Ja budem tu, keby sa niečo deje alebo niečo potrebuješ. Stačí zakričať a ja budem o sekundu pri tebe.“ Videl som, že chce protestovať. „Ver mi, dobre?“ Pozrela sa mi do očí a prikývla. Pomaly sa postavila z postele a zavrela sa v kúpeľni.

Počúval som tiecť vodu. Alice prišla o chvíľu aj s Belliným jedlom. Iba sa usmiala a odišla. Dobrú noc.

Vonku sa rozpršalo ešte viac a začalo sa blýskať. Hromy boli čoraz silnejšie. Prezliekol som sa do môjho “pyžama“ a postavil sa k balkónu. Po takejto búrke bude slnečno. Musím to Belle povedať!

Dvere na kúpeľni sa otvorili a Bella vošla do izby v župane po kolená, pod ktorým dúfam mala aj nočnú košeľu. Na tvári mala vydesený výraz ako sa vonku zablýskalo.

„Alice ti priniesla večeru,“ povedal som a ukázal na konferenčný stolík vedľa pohovky. Bella sa tam pozrela, ale neurobila nič preto, aby sa k nej dostala. „Bella?“

Vonku brutálne zahrmelo a o pár sekúnd neskôr vypadla elektrika. Pre mňa by to nebol problém – ja vidím aj v tme, ale Bella nie. Dych sa jej zrýchlil a srdce búchalo ako o život.

„Edward?“ šepla vystrašene do tmy.

„Som tu, neboj sa.“ Pomaly som sa k nej priblížil, aby sa nezľakla. „Som tu,“ zopakoval som a objal ju. Bella si skryla tvár do môjho trička a nechala sa objímať. Bola by to nádherná chvíľa, keby sa Bella v mojom náručí netrasie strachom.

„Alice!“ zakričal som. Bella ma pevnejšie objala okolo pása.

Ozvalo sa klopanie a hneď na to sa objavila Alice. „Áno?“

„Mohla by si, prosím, priniesť nejaké sviečky?“ Prikývla a zmizla. Opäť sa ozval ohlušujúci hrom. Bella vzlykla a na tričku som pocítil jej teplé slzy. Podtiahol som sa od nej a pozrel jej do tváre.

„Bella, neplač. So mnou sa ti nič nestane. Prečo plačeš?“ Bella zavrela oči a schovala si tvár na mojej hrudi. Dobre. Porozprávame sa zajtra.

Prišla Alice. Sviečky položila na stôl a hneď odišla. Myšlienkami pri nejakých topánkach od Versaceho... Zvykol som si.

Cúval som k posteli aj s Bellou v náručí. „Bella, počkaj minútu. Zapálim tie sviečky a som späť pri tebe.“ Prikývla.  Vzal som tri sviečky, zápalky a vrátil sa k posteli. Zapálil som ich a nechal na nočnom stolíku pri posteli.

„Bella, pokús sa zaspať.“ Odhrnul som prikrývku, aby si mohla ľahnúť. „Búrka rýchlo prejde a bude po všetkom. Zajtra sa porozprávame.“ Neviem či to bolo varovanie alebo smutný ohlas toho, čo jej musím povedať...

„Ale ostaneš pri mne?!“ opýtala sa vystrašene.

„Stále,“ potvrdil som a prešiel okolo postele na moju stranu.

Periférne som zahliadol, ako si Bella dáva dole župan a skoro som sa rozosmial. Moja sestra je blázon. Kúpila Belle nočnú košeľu, na ktorej bola Šmolina. Bella sa schovala pod prikrývku a vytiahla si ju až k brade. Ľahol som si do postele a ostal na mojej strane. Bella by určite... No Bella ma opäť prekvapila. Hneď, ako som si ľahol, sa prisunula bližšie ku mne.

Spokojne som sa usmial a pritiahol si ju ešte bližšie.

„Dobrú noc,“ šepol som a pobozkal ju do vlasov.


 Prepáčte, že je kapitola tak neskoro, ale Tatry sú úžasné... :)

Tak, čo poviete na túto kapitolu?

Dúfam, že mi tu necháte nejaký názor...

KatarinaCullen


 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 19. kapitola:

 1 2   Další »
20. Noelle
27.12.2012 [17:35]

Noelle Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19. Domik
21.08.2012 [23:02]

Domikmoc se těším na další díl!

18. lelus
20.08.2012 [9:24]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17. AfroditaAliceCullen
18.08.2012 [17:09]

Tak já mám totálně vymetený mozek a nejsem schopna normálního úsudku. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.08.2012 [12:15]

RobertKristenpekna kapitola Emoticon Emoticon Emoticon dufam, ze v nasledujucej jej to uz konecne povie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15. Mňamka
18.08.2012 [11:17]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. BabčaS
18.08.2012 [9:44]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. marcela
18.08.2012 [8:27]

Tak tohle se ti opravdu povedlo. Emoticon Emoticon Emoticon

12. Pegi
18.08.2012 [0:34]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.08.2012 [0:18]

Irmicka1 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!