Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 40. kapitola

07.03.2011 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 5712×

Bella:

Celá som sa chvela. Ak by som bola človekom, pálili by ma dlane a potila by som sa. Pozrela som sa do zrkadla a nemohla uveriť tomu, čo vidím. Upravila som si živôtik na šatách a náhrdelník. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Nepamätám, že by som niekedy mala takú trému. Ozvalo sa zaklopanie na dvere.

„Áno.“

„Musíme ísť. Si hotová,“ šepla Alice a strčila hlavu do dverí. Bezradne som sa na ňu pozrela a ona sa rozosmiala. Podišla ku mne a drobnú korunku mi vtisla silnejšie do vlasov. Upravila mi pár neposlušných prameňov.

„Si nádherná. V čom je problém?“

„Ja... Ja mám trému,“ šepla som zahanbene.

„Bella, nemusíš sa ničoho báť. Je to ľahké. Pôjdeš tam a prejdeš uličkou. Na jej konci ťa bude čakať Edward. Podáš mi kyticu a môjmu bratovi povieš áno. Nič ťažké,“ šepla.

„To sa ti ľahko hovorí. Máš to už za sebou,“ povedala som a ešte raz som sa skontrolovala v zrkadle.

„Mám to za sebou už štrnásťkrát. Stále to bolo dokonalé, ale keď som si ho vzala prvýkrát, to bolo najkrajšie.“ Nádherne sa usmiala.

„Milujem Edwarda, tak prečo sa tak bojím?“ opýtala som sa s nádejou, že Alice vie odpoveď. Nesklamala.

„Práve preto, že ho miluješ. Preto sa bojíš. Patríte k sebe. Nepochybuj. Je to tak.“ Do kúpeľne sa vrútila René.

„Charlie ťa čaká na schodisku a je pekne nervózny. Musíš ho pevne podoprieť, aby so sebou nesekol,“ povedala moja matka a pobozkala ma na líce.

„Si nádherná,“ dodala a zmizla. Nadýchla som sa a vyšla von. Charlie ma schmatol a objal.

„Môžeme? Všetci na teba čakajú,“ pošepol a ja som prikývla. Podal mi kyticu a vykročili sme ku schodom. Zošli sme dole a ozvala sa hudba. Vykročili sme uličkou. Na jej konci ma čakala moja láska. Po jeho ľavici stál Emm, jeho svedok. Jasper mal na rukách Marca. Môj miláčik mal na sebe sladký detský oblek. Alicin výmysel. Bol na zjedenie. Mojou svedkyňou bola Alice a Rose mala na rukách Renesmee v ružových šatách, aké mali na sebe aj moje družičky. Všetci na nás upierali zrak. Charlie ma pobozkal a ja som pozrela do očí Edwardovi. Kňaz začal rozprávať, no ja som upierala pohľad len do tých nádherných zlatých očí. Keď sa kňaz opýtal Edwarda, či si ma berie za manželku, náš Marco mal pocit, že sa musí prejaviť. Natiahol sa k Edwardovi a začal kričať tata. Edward sa zasmial a Marca si rýchlo privinul na hruď.

„Áno, beriem.“ Rovnakú otázku položil kňaz s úsmevom aj mne.

„Áno, beriem,“ pošepla som a nežne pohladila Marca po líčku. On sa spokojne chúlil v Edwardovej náruči. Vymenili sme si prstene.

„Môžete pobozkať svoju manželku,“ povedal kňaz a z chuti sa bavil na našom synovi, ktorý sa Edwardovi pokúšal obrúčku zas rýchlo stiahnuť. Edward sa ku mne nahol a nežne ma pobozkal. Marco ku mne vystrel rúčky a ja som si ho vzala od Edwarda. Začali sa gratulácie. Ja som nedokázala odtrhnúť oči z tváre môjho manžela.

Esme vzala nášho syna a ja som sa na Edwarda úplne vrhla. Vtisla som mu bozk a potom ďalší a ďalší. Teraz som nechápala z čoho som bola nervózna. So slovom áno ma ovládol pocit dokonalosti a plnosti. Konečne som bola celá. V živote mi stále niečo chýbalo a bolo to práve toto. Na svadbe sme mali len najbližšiu rodinu. Bolo to tak najlepšie, keďže som sa troška zmenila. Večer, keď sa moji ľudský príbuzný rozišli domov, vzali sme naše deti a šli tiež, do nášho domu. Marco zaspal už po ceste a Renesmee okamžite, ako som ju položila do postieľky. Opierala som sa o štíty postieľok a sledovala tie najdokonalejšie deti sveta. Moje deti. Okolo pása mi Edward ovinul ruky a položil hlavu na moje rameno.

„Sú nádherní,“ šepla som.

„Sú naši, tak musia byť,“ povedal Edward a pobozkal ma na krk. Usmiala som sa a pohladila ho po tvári. Edward sa mi okamžite prisal na pery a nežne ma bozkával. Zodvihol ma do náručia a šiel so mnou do spálne. Nevedela som sa svojho manžela dočkať. Uložil ma do postele a pohladil ma cez líce až na krk. Pozrel sa mi hlboko do očí.

„Milujem ťa. Si môj anjel. Nie je nič úžasnejšie než to, že si konečne moja.“ Sklonil sa k môjmu uchu a pobozkal ma. Zaplietla som mu prsty do vlasov. Rýchlym pohybom zo mňa stiahol svadobné šaty.

„Nepáčia sa ti?“ opýtala som sa sklamane. Edward sa zasmial.

„Páčili sa mi, ale teraz už nie,“ zavrčal mi do ucha a mňa to rozosmialo. Pomohla som svojmu manželovi z nepohodlného saka a vestičky. Stiahla som mu kravatu a rozopla gombík na krku. Začala som ho bozkávať na krku. Vedela som, že to má rád. Dnes to bolo iné. Dnes sme boli manželia. Neviem prečo, ale cítila som sa tak zvláštne. Keď sa Edward venoval môjmu výstrihu, ja som sa pozerala na obrúčku na mojom prste. Edward si všimol moju nesústredenosť a pozrel na objekt môjho záujmu. Usmial sa a preplietol naše prsty.

„Si mysľou inde,“ šepol.

„Nemôžem tomu uveriť,“ povedala som potichu a chcelo sa mi plakať. Mysľou mi prebehli spomienky na najťažšie chvíle môjho života. Edward sa zachvel a okamžite ma posadil na seba a zovrel v náruči.

„Bella, si v poriadku?“

„Nikdy mi nebolo lepšie. Toľko sme si vytrpeli a teraz je to už preč a ja sa divím, ako dobre sme to zvládli,“ šepla som.

„Bella, nemysli na to. Teraz bude už len dobre. Ja to zabezpečím.“ Pozdvihol si moju tvár k sebe a jemne ma pobozkal na pery.

„Edward, ja to viem.“ Nadvihla som sa a sadla si na neho obkročmo. Začala som ho naliehavo bozkávať a pritláčať sa na môjho manžela celým telom. Manžel, ako dobre to znie. Edward bol dokonalý otec, skvelý manžel a neskutočný milenec. Dokázala by som sa s ním milovať aj celé týždne, ale to si budeme musieť nechať na dobu až deti vyrastú. Nad ránom nás vyrušilo cupkanie nožičiek. Marco sa naučil preliezť postieľku a pripadalo mu ako dobrý nápad rušiť svojich rodičov. Postavil sa do dverí a široko sa usmial.

„Mama. Tata?“ povedal rozkošne. Edward ho vzal k nám do postele a šiel aj po Renesmee, keďže sa práve prebudila. Zrazu nám posteľ bola malá. Edward pri nás chvíľu ležal a potom usúdil, že by mal ísť tým malým hladošom urobiť niečo na raňajky. Ležala som v posteli. Na jednej ruke mi ležal Marco a tisol svoju hlavičku a môj hrudník. Na hrudi som mala Renesmee, ktorá ručičkou hladkala Marca po líčku. Bola som v siedmom nebi. Edward vyšiel po schodoch a zastal na dverách. Schmatol fotoaparát z poličky a postavil sa na okraj postele. Pekne z výšky si nás vyfotil a potom si ku mne ľahol z opačnej strany.

„Bože, vy ste nádherní. Zbožňujem vás.“

Pobozkal najprv mňa, potom Renesmee a Marca. Dokázala by som tu takto ležať celú večnosť. Bolo by naivné myslieť si, že nás už nič zlé nepostretne. Bolo by hlúpe dúfať, že sa nám vyhne nešťastie a sklamanie. Život je taký. Raz ste hore a raz dole. Teraz už nemám strach. Keď bude ťažko, nebudem na to sama a keď bude dobre, budem sa mať o to s kým podeliť. Usmievala som sa. Bola som šťastná.

39. kapitola - 41. kapitola Epilóg

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 40. kapitola: