Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 36. kapitola

E + B + J


Život sa nemazná - 36. kapitolaTáto kapitola je z pohľadu Rose. Čo sa vlastne stalo, a kto vzal Renesmee? Príjemné čítanie. Lolalita

36. kapitola

Rose:

„Renesmee!“ zjačala som zúfalo a padla na kolená. V živote som necítila takú bolesť a slabosť. V hlave som mala zvláštne prázdno a pomaly sa mi do nej začali vracať myšlienky, ako v nejakom starom filme. Boli rozostrené. Renesmee plakala a plakala. Vzala som ju na ruky a hojdala ju. Chcela ísť von. Milovala čerstvý vzduch a neustále mi ukazovala cestu k obchodu. Chcela čokoládový koláčik. To bolo to jediné, čo jej z ľudskej stravy chutilo. Neodolala som. Obliekla som ju a vzala do kočiarika.

„Kam ju berieš?“ opýtala sa ma Esme.

„Len do obchodu. Nemôžeme ju tu držať zatvorenú. Hneď sme naspäť,“ šepla som. Esme sa to nepáčilo, ale nakoniec prikývla.

„Nebuďte dlho.“ Usmiala som sa a šla s malou von. Šli sme po ceste, a ja som jej rozprávala jeden a ten istý príbeh dookola. Bol to príbeh o princovi, ktorý sa zamiloval do krásnej víly. On vílu opustil, lebo vedel, že víla nemôže byť s ním. Nakoniec ich osud znova spojil. Ich láska odlúčením narástla. Veľmi sa ľúbili a z tej lásky sa narodili dve nádherné detičky. Malý princ a princezná. Renesmee si stále predstavovala Bellu v nádherných ľahučkých šatách a svojho ocina ako princa. Stále som sa na tom smiala. Prišli sme k obchodu. Nechala som tak kočiarik a vbehla dnu. Stále som ho pohľadom sledovala. Kúpila som celý balík koláčikov a vrátila sa. Z druhej strany ulice sa na nás díval muž. Vietor fúkal smerom k nemu. Najprv som si ho nevšimla, no keď sa vietor otočil, vohnal mi do nosa pach upíra. Zmeravela som a prudko sa obzrela smerom, kde stál. Už tam nebol. Schmatla som malú do náručia a pritisla ju k svojej hrudi. Kočiar ma nezaujímal. Rýchlym krokom, tak, aby som nevzbudila pozornosť, som šla rovno k domu. Začala som sa triasť. Už som zabočila k nášmu domu, keď sa mi za chrbtom ozval hlas.

„Krásne dieťa,“ šepol a ja som sa prudko otočila a zavrčala som. On stál úplne uvoľnene. Pôsobil úplne vyrovnane a s úsmevom si ma premeral.

„Čo chceš?“ šepla som nervózne.

„Sledujem tú vašu podarenú rodinku už dosť dlho. Prečo si tu s tou malou sama?“ opýtal sa zdvorilým, až gentlemanským tónom. Mal pekné črty, vysoké čelo a jeho melodický hlas pôsobil tak dôveryhodne.

„Ak by sa malinkej niečo stalo, jej rodičia by najskôr veľmi trpeli,“ šepol. Pritisla som si Renesmee bližšie k telu a ochraniteľsky zasyčala.

„Daj mi ju dobrovoľne. Nerád by som nejako poškodil tú tvoju prekrásnu tvár,“ povedal milo.

„Nie. To nemôžeš. Malá ti nič neurobila.“

„Jej rodičia áno!“ Natiahol sa ku mne. Ja som odskočila a rozbehla sa k domu. Obrovskou rýchlosťou ma obehol a schmatol za ruku. Pozrel mi uprene do očí.

„Upokoj sa a poď so mnou,“ šepol. Zrazu ma zaplavila vlna pokoja. Uvoľnila som sa a šla s ním. Moja myseľ verila, že robím správne. Museli sme vyzerať ako šťastná rodinka. Celý čas rozprával. Hovoril, že sme zaujímaví upíri. Renesmee v mojom náručí zaspala. Po ceste zodvihol vyvrátený kočiar a ja som doň Renesmee uložila. Šli sme na koniec ulice, smerom k lesu.

„Rose, si naozaj príjemná spoločnosť. Je už však na čase, aby sme sa rozlúčili,“ povedal s úsmevom. Zachvela som sa, ale nedokázala som sa vzoprieť. Vedela som, že ma ovláda, ale nevedela som s tým nič urobiť.

„Dobre, Rose. Pomôžeš mi. Ja si vezmem malú a ty vezmeš kočiar a pôjdeš smerom do lesa. Musíme ich trocha zviesť zo stopy. Zbavíš sa kočiarika, a potom budeš ešte do zotmenia obchádzať les. Rozumieš?“ Automaticky som prikývla a on sa usmial.

„Môžem sa spoľahnúť?“

„Áno. Urobím to,“ šepla som a zohla sa do kačiara. Podala som mu Renesmee. Hrdlo mi zvieralo, ale aj tak som to urobila. Nemala som nad sebou moc. Zavzlykala som.

„Neboj sa. Bude jej so mnou dobre. Pozdrav jej rodičov. Škoda, že neuvidím ich bolesť. Slabá náplasť na to, ako ste ublížili mne, ale uspokojím sa aj s tým málom. Victoria by z toho mala radosť. Nikdy som nesúhlasil s jej posadnutosťou Bellou. Jej pamiatku si však uctím. Prečo Bellu zabiť, keď ju môžem týrať celé roky,“ usmial sa.

„Ahoj, Rose,“ šepol a odišiel s Renesmee v náručí. Tupo som za ním hľadela. Potom som vzala kočiar a šla do lesa. Blúdila som celé hodiny. Moja myseľ bola stále ťažšia. Nedokázala som sa na nič sústrediť a postupne som aj zabudla, prečo tu pochodujem. Zotmelo sa a ja som šla jednoducho domov. Až keď mi začal Edward dávať tie nezmyselné otázky, spomenula som si. Cítila som beznádej, ľútosť a strach. Vzlyky sa drali z mojej hrude a ja som to nedokázala ovládať. Edward a Bella stáli nado mnou. Bella sa razom zrútila ku mne. Čo jej mám povedať? Ako ju utešiť? Ja som na vine. Mal ma zabiť. Mal ma radšej zabiť, než toto.

„Dosť, Rose!“ štekol Edward. Prekvapene som na neho pozrela.

„Vezmi ma na to miesto, kde ste sa rozdelili,“ šepol. Bella kľačala na podlahe a jej telo sa celé šialene chvelo. Esme ju začala hladiť po chrbte.

„Ideme ju hľadať. Určite jej neublíži. Poď. Vzchop sa,“ šepkala. Bella sa postavila a všetci sme vybehli z domu. Prišli sme na to miesto a ja som ukazovala Edwardovi, ktorým smerom šiel. Stopa bola veľmi slabá. Najsilnejšia bola vôňa Renesmee, ale tej sa nedalo veriť, keď som tu hodiny pochodovala s jej dekou a kočiarom. Rozbehli sme sa do lesa a snažili sa zachytiť niečo čerstvejšie. Už svitalo. Obviňovala som sa. Všetko bola moja vina. S Bellou som sa stretla na dohodnutom mieste. Už pri pohľade na ňu som zistila, že nič nenašla.

„Počkáme na ostatných a začneme znova,“ šepla.

„Bella, viem, že mi to nikdy neodpustíš. Ja som nechcela. Milujem Renesmee aj Marca. Nikdy by som im neublížila. Nikdy som nechcela ublížiť tebe...“ šepla som. Nečakala som, že niečo povie. Prečo by aj mala. Ja som sa nikdy nesprávala najlepšie. Nenávidela som ju. Mala som pocit, že ubližuje mojej rodine. Nebola to však ona, kto nám ubližoval. Našej rodine ubližovali len zlé rozhodnutia. Až neskôr som pochopila, že k nám Bella jednoducho patrí a jediný spôsob, ako byť znova rodinou je, aby bola s nami. Netvrdím, že som ju začala milovať, ale obdivovala som ju. Taká silná ja nikdy nebudem.

„Rose, ovládol ťa. Umieram strachom, ale dôležité je, aby sme ju našli, a aby bola v poriadku. Potom ho vlastnoručne roztrhám na kusy,“ zasyčala nenávistne. Pribehla Alice a Jasper. Po chvíli sa objavil Carlisle s Emmettom. Esme a Edward už boli na ceste. Nikto nič nenašiel. Keď prišli, Carlisle sa opatrne postavil k Edwardovi.

„Edward, ak sme nenašli stopu doteraz, už ju nenájdeme,“ šepol. Edward zavrčal.

„Nehovorím, že prestaneme hľadať. Musíme si zvoliť inú stratégiu. Kam by si šiel, ak by si mal pri sebe dieťa, potreboval by si byť dosť ďaleko na to, aby ťa nenašli a zároveň byť dosť blízko, aby si mohol pozorovať naše utrpenie?“ opýtal sa váhavo. Edward sa nadýchol.

„Tvoje rozmýšľanie má logiku, ale ty nepočítaš s tým, že chce Renesmee ublížiť,“ zavrčal. Bella sa celá rozochvela a začala vzlykať. Edward k nej priskočil.

„Ideme hľadať ďalej. Bella, ty choď k mame a buď pri Marcovi.“ Bella chcela namietať, no Edward na tom trval.

„Buď pri Marcovi. Určite je z toho tiež vystrašený. Deti sú citlivé. Nájdem našu dcérku. Bella, prisahám,“ šepol. Bella sa na neho dívala s toľkou dôverou a oddanosťou, až ma pichlo pri mojom mŕtvom srdci.

„Zavolaj mi každú hodinu. Rozumieš?“ Schmatla ho za košeľu a zatriasla ním.

„Zavolám.“ Bella sa rozbehla lesom. Edward počkal, kým zmizla z dohľadu. Potom sa na nás nervózne pozrel.

„Chce nám ublížiť. Pochybujem, že sa bude k Renesmee správať dostatočne citlivo. Musíme sa pripraviť na všetko. Ak vezmem do úvahy Carlislovu poznámku, tak sa poobzerajme po chatách a opustených poľovníckych zruboch. Rozdelíme sa. Ak niečo nájdete, nechoďte tam sami. Je to jasné?“ štekol. Bol totálne napnutý. Prekvapovalo ma, aký zostal chladný. Vedela som, že jeho vnútro určite umiera strachom, ale správal sa ako akčný hrdina. Prikývli sme takmer v jednej sekunde a rozbehli sa znova do lesa.

 

35. kapitola - 37. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 36. kapitola:

 1
01.08.2012 [19:43]

BadLovelyLucyVždyť je taky akční hrdina Emoticon Určitě všechno vyřeší. Že jo? Emoticon Emoticon Emoticon

11.06.2011 [15:09]

NeyimissMám divné tušení, že ten upír je Peter... Doufám, že to opravdu jen pracuje moje potřeštěná fantazie... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!