Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 37. kapitola

22.02.2011 (15:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 5971×

37. kapitola

Bella:

Edward mal pravdu. Rozbehla som sa k René. Musím sa na Edwarda spoľahnúť. Keď som bola na dohľad k domu, začala som mať nepríjemné tušenie. Zastala som pred dverami a zhlboka sa nadýchla. Bol to sladkastý upírí pach a cítila som aj svojho syna. Zachvela som sa. Pochopila som to v stotine sekundy. Je tu a má nie len moju dcéru, ale aj môjho syna. Otvorila som dvere a prešla opatrne do obývačky. Ten upír sedel na pohovke s Marcom na kolenách a čítal mu. Bolo to ako scéna z lacného hororu. Môj syn prstom ukazoval do knihy a usmieval sa. On ho jednou rukou hladkal po vlasoch a v druhej držal rozprávkovú knihu.

„Pozri sa, Marco, kto prišiel?“ šepol a zodvihol pohľad ku mne. Marco ďalej mlátil rukou po knihe a smial sa. Sucho som prehltla a upierala pohľad do jeho očí.

„Okamžite pusť môjho syna!“ šepla som. Mala som chuť šialene jačať, ale nechcela som syna vydesiť. Uvoľnene sa na mňa pozrel a zložil si Marca z kolien.

„Bella, Bella. Si strašná matka. Jedno dieťa ti unesú a to druhé necháš strážiť slabému človeku,“ šepol s opovrhnutím. Vtedy som si spomenula na René.

„Kde je moja matka?“ Stiahlo mi hrdlo a začala som zhlboka dýchať, či ju neucítim.

„Poslal som ju na prechádzku. Nemal som dôvod zabiť ju. Ona mi neublížila,“ pošepol.

„Ani moje deti nie.“ Nadýchla som sa a urobila krok k Marcovi.

„Nie som taký netvor, aby som zabil tvoje deti.“ Postavil sa. Konečne mi všetko došlo. Nešlo mu o deti a ani o Edwarda. On chcel od začiatku mňa. Ja som príčina jeho bolesti. Kvôli mne bol zabitý James a ja som dôvod, prečo zabili Victoriu. Hľadela som mu uprene do očí.

„Mňa zabi, ale moje deti nechaj na pokoji,“ šepla som vystrašene. Nebála som sa o seba. Bála som sa o Marca, Renesmee a o Edwarda.

„René šla po tvoju dcéru. Vedel som, že sem prídeš. Čo tak ísť so mnou, Bella,“ šepol podmanivo. V hlave mi zablikali kontrolky. On si myslí, že ovláda moju myseľ. Môj štít však neprelomil. Uprene som sa na neho pozrela a rozhodla sa zahrať malé divadlo.

„Áno. Ideme,“ šepla som. Rýchlym pohybom postavil Marca do ohrádky.

„Počkáš tu na babičku,“ šepol môjmu anjelikovi. Vyšli sme z dverí a šli na koniec ulice.

„Prebehneme sa, Bella,“ šepol. Vyrazili sme vpred. Utekala som po jeho boku niekoľko kilometrov. Vedela som, že sa najskôr už nevrátim, ale bolo mi to jedno. Deti budú v poriadku a vedela som, že sa o nich Edward postará. Na mne nezáležalo. Ide mu o pomstu a dostane ju. Mala som len pár okamihov na to, aby som sa zmierila s osudom. Život sa so mnou nikdy nemaznal. Len čo som okúsila šťastie, musela som sa s ním rozlúčiť. Zastali sme na lúke. Keby sa nemala stať mojím pohrebiskom, páčila by sa mi. Poobzerala som sa a pozrela do neba.

„Čo je, Bella?“ opýtal sa nezaujato.

„Je tu nádherne,“ šepla som a uvoľnila postoj.

„Nebojíš sa?“ opýtal sa prekvapene. Pochopila som, že sa moju myseľ už nepokúša ovládať. Chcel vidieť môj strach a úzkosť, ale ja som sa nebála.

„Nie. Som spokojná. Povedal si, že mojim deťom nechceš ublížiť,“ šepla som.

„Nie. Tvojim deťom nie. Chcem ublížiť Edwardovi.“ Jeho hlas sa pri vyslovení toho mena zlomil. Prekvapene som na neho pozrela.

„Ty chceš predsa ublížiť mne,“ pípla som.

„Bella, si vážne tak hlúpa? Existuje jediný spôsob, ako dostať toho upíra na kolená. Ak by som vám zabil niektoré z detí, zlomilo by ho to, ale mal by teba. Pre neho si všetkým. Viem, čo k tebe cíti. Ja som tak miloval Victoriu. Až jej smrť ma naozaj zabila.“ Odmlčal sa a otočil sa mi chrbtom. Nechápala som jeho logiku. Ja som mohla za všetko, čo sa udialo. Edward ma len bránil.

„Ja môžem za všetko. Ja som tá, ktorú máš nenávidieť. Ja som Jamesa lákala tak veľmi, že sa neovládol. Ja som dôvod, prečo sa chcela Victoria pomstiť. Edward ma miluje a bránil ma. Celý čas šlo o mňa. Nie som hlúpa,“ hovorila som naliehavo.

„Si rozkošná. Bella, Edward rozpútal toto šialenstvo,“ šepol. Hľadela som na neho ako na blázna. Vôbec som nerozumela jeho logike.

„Nie. To ja. Neurobil by si pre Victoriu to isté, čo on pre mňa. Chránil ma. Nemala sa vracať. Mala zostať s tebou, keď ste sa ľúbili. Mala zabudnúť na pomstu a žiť ďalej.“

„Victoria ma nikdy nemilovala. Stvorila ma len pre to, aby vykonala svoj zámer. Musel som existovať s tým, že som náhrada,“ zasyčal. Uprene som na neho hľadela. Cítila som jeho bolesť.

„Ona ťa nemilovala?“

„Nie. Vedel som to. Jej pery šepkali: milujem ťa, ale bola to lož. Klamala, aby som robil, čo chcela. Prisahal som jej, že dokončím, čo začala.“

„Nerozumiem ti. Nechápem. Si slobodný. Ži svoj život. Pohni sa ďalej,“ naliehala som a takmer som ho chytila za ruku. Odskočil a uprel pohľad do mojich očí. Zrazu som ho chápala.

„Pred viac ako dvoma rokmi, som bola najšťastnejším dievčaťom pod slnkom. Miloval ma dokonalý muž. Bol mojím životom, mojím dychom, tepom. On bol dôvod, prečo som ráno otvárala oči a prečo moje srdce bilo. Zbožňovala som ho celým svojím bytím. Umrela by som pre neho a aj žila naveky. Jedného dňa ma zaviedol do lesa a povedal, že ma nemiluje a nikdy nemiloval. Môj svet sa zrútil. Moja duša umrela. Padla som zaživa do pekla. Opustil ma. Povedal, že to bude, akoby nikdy neexistoval.“ Vyvalil na mňa oči. Vzbudilo to jeho záujem.

„Edward bol presvedčený, že ak ma opustí, ochráni ma. Zlomil ma. Zabil ma. Stratila som dôvod žiť. Chcel ma chrániť, ale vystavil ma tomu najnebezpečnešiemu, čomu mohol. Musela som čeliť sama sebe a svojej bolesti. Cítila som sa ako odpad, ktorý on proste nechcel. Nenávidela som sa. Jediná dobrá vec na tom období je Marco. Keď som sa konečne začala zbierať zo zeme, vrátil sa do môjho života,“ povedala som roztržito. Ak by som mala slzy, teraz by som mala zmáčanú tvár. Pozeral na mňa a v jeho tvári sa zrkadlila bolesť. On mi pripomínal mňa. Trpel. Podišla som bližšie.

„Ako si mu to mohla odpustiť?“ zašepkal.

„Sama neviem. Milovala som ho napriek všetkému. Odpustila som mu, ale nezabudla. Stále je v mojom vnútri ten čierny bod, ktorý krváca. Aj ty budeš dlho krvácať. Tú ranu nič nezahojí. Edward mi dal dcéru, prijal môjho syna za svojho. Každým dňom mi dokazuje svoju lásku. Bezhranične ma miluje, no aj tak sa niekedy stane, že pochybujem. Tá rana sa niekedy ozve a ja cítim v ústach aj vo vnútri horkosť.“

„Bude to časom lepšie?“ opýtal sa smutne.

„Veď hovorím, že už to takmer necítim. Bude to lepšie. Začni žiť!“ Chvíľu nepohnuto stál.

„Povedz mi o tvojom živote všetko,“ šepol. Sadol si pod strom a sledoval ma. Prešla som k nemu a začala trpké rozprávanie. Hovorila som o sebe a o tom, čo som prežila od doby, keď Edward odišiel z Forks. Prvýkrát v živote som to niekomu povedala. Vyliala som srdce upírovi, ktorý ma chce zabiť. Trvalo to celé hodiny a on nemo počúval.

36. kapitola - 38. kapitola

Prosím o komentáre. Mám pocit, že vás táto poviedka začína nudiť. Dajte vedieť, ďakujem.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 37. kapitola: