Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterrská recepčná - 19. kapitola

09.12.2012 (17:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 42× • zobrazeno 6768×

Bella:

„Poviem ti presne, čo robiť, dievčatko,“ šepol. Nechápavo som pokrútila hlavou. Aro nakrčil čelo a povzdychol si.

„To je predsa nemožné, aby sa upír zaľúbil do človeka. Je to...“ odmlčala som sa, na čo sa Aro zaškeril.

„Schválne chcem vedieť, ako to nazveš, Bella. Ja by som povedal groteskné, ale to slovo nevystihuje tú tragickosť toho, čo sa stalo. Donedávna som si myslel, že je to nemožné, no príroda niekedy prekvapí a niekedy sa tá šialená chiméra poriadne utrhne a urobí niečo také.“ Skenoval si ma svojimi čiernymi očami a ja som sa cítila ako nahá. Mala som pocit, že do mňa vidí, že vidí cezo mňa a vie, čo si myslím.

„Som nič. On je lev a ja jahňa. Tak som to celý čas vnímala,“ povedala som popravde.

„Lev a jahňa? Aké poetické. Páči sa mi to, len si nie som istý, kto z vás dvoch je tým levom, a kto jahňaťom. Bella, ty si dravec. Tu, vo svojom vnútri,“ povedal chraptivo a natiahol ruku k mojej hrudi. Dotkol sa miesta, kde pulzovalo srdce. Bilo ako splašené. „Edward je hlboko vo svojom vnútri príliš mäkký. Netvrdím, že sa nebude biť do posledného dychu, ale dáva prílišný dôraz na česť a spravodlivosť. Bol krátko človekom a v inej dobe. Ty napríklad vieš, že život je lacná kurtizána, ktorá ti napľuje do tváre, ak jej niekto iný zaplatí viac. Ty sa neuspokojíš s málom, keď môžeš mať všetko.“ V mŕtvych očiach mu horel plameň. Desil ma, aj lákal. „Bella, chceš mať všetko?“ opýtal sa a ja som ako omámená prikývla. „Bueno bella ragazza...“ šepli jeho úzke pery. (Dobre, krásne dievča.)

„Život sa so mnou nemaznal. Prišla som o všetko.“ Z oka sa mi vykotúľala slza.

„Ja som ti schopný všetko vynahradiť a nechcem za to skoro nič.“ Kútiky úst sa mu povytiahli do úškľabku. Nemusela som sa pýtať na detaily. S nimi ma dozaista rád oboznámi. Dlhé, tenké prsty si preplietol na hrudi. „Dám ti nesmrteľnosť, silu, neohroziteľnosť, večnú mladosť a krásu. Dám ti postavenie a moc. Dám ti rodinu. Edward ťa bude milovať na veky a ja,“ zhlboka sa nadýchol, „budem ti oporou, vládcom, spovedníkom a otcom.“ Vyrazil mi dych. Sucho som prehltla. V ušiach mi rezonovalo to posledné slovo.

„Nechcem vás sklamať,“ hlesla som priam ľútostne.

„Dlho, veľmi dlho som čakal na to, aby som ti mohol povedať, čo od teba čakám. Musela si sa učiť, prejsť si životom vo Volterre už ako človek, aby si získala rešpekt k tomu, čím sa staneš. Chcem ťa mať po svojom boku, tvoju vernosť a oddanosť.“

„To máte, pane,“ skočila som mu drzo do reči.

„Chcem ešte niečo. Primkneš Edwarda k Volterre. Nechcem prísť o svojho veliteľa. Budeš lepidlom, ktoré ho udrží u mňa.“ Zadíval sa na mňa z pod dlhých rias. Čakal na moju jednoznačnú odpoveď. Vo mne by sa krvi nedorezal. „Môžem sa na teba spoľahnúť, že Edwarda primkneš k Volterre? Ku mne?“ Nepotrebovala som premýšľať. Vedela som, čo chcem. Zhlboka som sa nadýchla, no nedokázala som vyprodukovať tú intenzitu hlasu, ktorú som mala pôvodne v pláne.

„Ste nesmierne mocný a trpezlivý, pane,“ pípla som.

Cítila som sa ako bezbranný vtáčik, chytený do osídiel nástrah lovca. Aro bol všetkým, čo si dokážem predstaviť pod výrazom vládca. Mal môj rešpekt, určitý obdiv a bol pánom môjho strachu. Naozaj si ma k sebe pripútal a odo mňa čakal, že si pripútam Edwarda.

„Bella, poď ku mne,“ zaševelil jeho hlas, ako šumí les, keď v ňom na jeseň stromy zhadzujú žltnúce listy. Urobila som opatrný krok k nemu. Otočil sa a pohľadom prechádzal po mojej tvári, krku, prsiach, cez brucho až k nohám. Neviem, na čo sa presne díval. Akoby na mne niečo hľadal. Možno chcel nájsť nejaký odpor, či vzdor, no ja som toho nebola schopná. Urobil malý krok ku mne. Natiahol ruku a ja som musela dať všetko svoje sebaovládanie do toho, aby som neuhla. Prižmúrila som oči. Veľmi pomaly až mučivo pomaly zaplietol svoje dlhé prsty do vlasov, na temene mojej hlavy. Nechal si pár pramienkov pretiecť pomedzi prsty a tie, čo sa mu omotali okolo kĺbov pevne zovrel a potiahol. Zvrátil mi tak hlavu dozadu. Priblížil svoju tvár na asi tri centimetre k mojej. Zmeravela som. Cítila som, ako mi srdce šialene bubnuje do rebier.

„Oplývam množstvom dobrých vlastností, ktoré sú priam určené pre majestát môjho postavenia. Nepatrí k nim trpezlivosť, Isabella. Odpovedz!“ Prižmúril oči.

„Prinútim Edwarda zostať v službách Volterry. Prisahám,“ šepla som. Arovi kútiky úst vyleteli dohora. Spokojne pustil moje vlasy a nechal ich padnúť na chrbát. Stále sa ma však dotýkal za krkom. Zhlboka sa nadýchol a potom urobil niečo šialené. Priložil pery na tie moje a ja som nenašla odvahu protestovať. Trvalo to sekundu a možno ani nie celú sekundu, len jej stotinu. Ľadové tvrdé pery sa dotkli tých mojich a hneď zas zmizli. Aro stál oproti mne vystretý ako svieca, s rukami za chrbtom a zvláštnym úsmevom. Nehol hlavu nabok a na jeho tvári vládol spokojný výraz.

„Chcel som vedieť, aké to je. V Edwardovej mysli to bolo neuveriteľné. Buď pokojná, miláčik, až také skvelé, ako pre neho, to pre mňa nebolo. Skôr to dosť bolelo. Neviem sa však dočkať, keď toto naše nevinné splynutie pier ukážem Edwardovi. Baví ma trápiť ho. Je tak komický, keď sa hnevá.“ Aro sa samoľúbo zaškeril. Ja som sa práve spamätala z počiatočného šoku. Sklonila som hlavu. Edwardovi sa to vážne páčiť nebude. „Čo je, Bella? Azda sa pre to necítiš previnilo?“ Zodvihol obočie.

„Nie, pane,“ šepla som, no nebola to pravda. Bolelo ma, že mu Aro zas ublíži. Využíval na svoje trýznenie mňa. Je jednou vecou pripútať ho a druhou ubližovať mu.

„Už som sa zľakol, že si azda na môjho veliteľa gardy zmenila názor. Neprepadaj romantickým pocitom. Ty si človek a on upír. Môže ťa milovať, ale je nemožné, aby ste spolu teraz akokoľvek existovali. Príde premena a mne naozaj vyhovuje, čo k tebe cíti. Aspoň sa mi o teba postará, kým mi budeš schopná slúžiť a nebude ťa ovládať len smäd po krvi. Potom prepadnite svojim pudom. Omám ho a ovládni tak, ako to dokáže len žena.“ Zachichotal sa. Pozrela som sa Arovi do očí.

„Edward je teda výhrou pre nás oboch,“ šepla som zamyslene. Vlastne som ho počúvala len na pol ucha a premýšľala nad svojimi momentálnymi problémami.

„Bože, dievča, ty ma tak bavíš!“ zatrilkoval Aro. „Keď ťa niekedy počujem, ako s ním hovoríš, začínam pochybovať, no potom ma totálne odzbrojíš niečím takým.“

„Len sa ako ste ma učili, snažím, neprepadať ilúziám. Edward ma miluje a bola by som hlúpa, ak by som z toho neťažila, keď som ešte stále tak krehká. Mám aj vašu priazeň, pane.“ Sklonila som pohľad.

„Teda by bolo hlúpe nevyužiť ju. Si obyčajný človek a už tu mávaš dvoma naozaj vplyvnými upírmi. Edward vidí moje myšlienky, no aj tak ešte neprišiel na to, čo pre teba plánujem. Ty si človek, s obmedzením myslením a odhalila si to. Si bystré dievča. Nemám nič proti, aby si sa s Edwardom bavila podľa svojej chuti, pokiaľ vás budem mať oboch vo Volterre. Ja nie som ten zlý, Bella. Užívaj si, bav sa, len nezabudni, kto je tvoj pán!“ Arovi pri poslednej vete zhrubol hlas. Prikývla som. Poznám jeho myslenie a viem, čo plánuje. Ja som lepidlo, ktoré Edwarda pripúta k Volterre. Môj dar je prísľub toho, že Arova myseľ zostane v utajení a bude chránený pred vplyvom psychických darov. Aspoň v to Aro nehanebne dúfa a potom je tu ďalší dar, ktorý vraj budem ovládať. Moja myseľ bude schopná nie len štítiť, ale aj niečo mocnejšie. Čo to však je, je stále záhadou. Jediné čoho sa desím ja je to, že sklamem. Čo ak to, čo odo mňa čakajú, nebude možné? Ak sklamem Ara, nebude zhovievavý. On to nemá v povahe. Edward ma miluje upírou láskou, čiže pri mne bude stáť a to je moja jediná istota. Cítim sa ako žumpa, že ho takto zneužívam. Netvrdím, že ho nemám rada, ale v lásku to nedozrelo a asi ani nedozrie. Veď predsa, ako by som sa mohla pozrieť samej sebe do očí v zrkadle, keď som sa dobrovoľne rozhodla vziať si jeho večný život. Jeho matka nebude spokojná, keď zistí, že sa jej syn domov nevráti.

Bola som vďačná Arovi, že ma dlhšie netrápil a prepustil ma. Šla som úzkou chodbou z knižnice a neustále zrýchľovala. Mala som chuť utekať, no dnes som nechcela utekať pred upírmi. Dnes som chcela ujsť sama pred sebou, lebo momentálne tu nikto horší nebol.

Nešla som na recepciu, ale späť na izbu. Vybehla som po točitom schodisku do veže a nešťastne za sebou zavrela dvere. Mala som chuť zaliezť niekam pod kameň, ako červ, chrobák, či ploštica. Mala by som tu zhniť. Edward je splnený sen, ale nie pre človeka. Možno, ak budem upírom, budem to cítiť inak. Bola som ako dieťa, ktoré dostalo vytúženú hračku, ale ešte je na ňu primalé. Ešte som na veliteľa gardy nedorástla. Pobozkal ma a rozrazil kabínku v obchode. Aro našťastie pri bozku nič nerozrazil, pokiaľ sa nepočíta moje srdce. Som naozaj v pasci. Edward si zaslúži voľnosť. Mám ho rada. Je ku mne dobrý, je spoľahlivý a miluje ma. Aro je prísľub postavenia a moci. Je mojim pánom, stane sa mojim otcom, ako sám povedal. Tiež ho mám svojim spôsobom rada a nechcem ho sklamať. Dala som mu sľub. Budem schopná byť natoľko sebecká, aby som vyhovela obom? Zostanem vo Volterre v službách Ara a bude ťažiť z jeho náklonnosti. Edward zostane vo Volterre a ja zabezpečím, aby bol šťastný. To by som nebola až takým netvorom... Bože, koho to klamem? Na Edwarda čaká rodina. Alice videla osud svojho brata a preto chcela, aby šiel namiesto nej slúžiť Volterre. Čo videla? Videla, že jej brat navždy zostane v Taliansku? Videla mňa? To by ho sem predsa neposlala. Nie je nič horšie, než nechať sa užierať vlastnými trýznivými myšlienkami a čiernym svedomím. Vzdychla som si a zvesila z krku malé diamantové srdiečko. Otočila som ho oproti svetlu a ono sa nádherne zaligotalo.

„Edward,“ vzdychla som si.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterrská recepčná - 19. kapitola: