Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vianočná nádej - 3. kapitola

1


Vianočná nádej - 3. kapitolaDošla som k dverám a ústa sa mi od nemého úžasu otvorili. Bol to ten, koho by som ani vo sne nečakala.
Ide o Vianočnú kapitolovú súťaž!

Bella:

Neviem, prečo som si myslela, že tam príde. Mala som v sebe hlúpu nádej, ktorá aj stroskotala. Dúfala som, že sa tam náhle objaví a usmeje sa na mňa. Avšak som hlúpa. On očividne sa už nechcel so mnou stýkať. Možno mu stačilo si raz vyliať srdiečko cudziemu človekovi, ktorému dal neskôr nádej na ďalšie stretnutie, ale falošnú nádej.

Cítila som sa, akoby sa mi ta diera v hrudi zväčšila. Domov som sa vrátila ako bez duše. Následne som hneď zapadla do svojej izby, kde som celú noc len civela do stropu ani oka nezažmúrila. Nedokázala som spať. Neustále som na neho myslela. No musím zabudnúť. On je ďalšou uzavretou kapitolou.

Prevrátila som sa na bok a ožiaril ma svit mesiaca cez okno. Bol spln. Tak veľmi som sa s ním chcela opäť stretnúť. A potom znova a znova.

Swanová, na to môžeš rovno zabudnúť! Žiadne ďalšie stretnutie sa nekoná!

Pretočila som sa späť na chrbát. Čo ak bol Edward len halucináciou a preto sa tam neobjavil? To mi príde reálnejšie. Aj keď ten jeho dotyk na mojom líci som cítila ešte teraz.

Bolesť v hrudi narastala a ja som nemohla robiť nič iné, len si objať rukami trup a pretrpieť to.

 

Ďalší deň bol ako tie predošlé. Nie ako ten včera, včerajšok bol len výnimkou. Od rána som nezjedla ani omrvinku, ale na obed som musela dôjsť. Aj keď som v dome bola len s tetou Kate a malým Sebastiánom. Snažila sa mi aj počas obeda zlepšiť náladu, no nepodarilo sa jej to.

Po obede, z ktorého som zjedla len malú dávku postačujúcu pre malé dieťa, som sa premiestnila do obývačky aj s nimi dvoma. Oni pozerali televíziu, ja som svoje okolie nevnímala, hľadela som vonku cez okno. Počasie bolo akési pochmúrne. Ako aj moja nálada.

Z môjho premýšľania ma vytrhol až hlas rolničiek. Sebastián ich držal v ruke a triasol s nimi, popri tom mu teta Kate pospevovala tú známu pesničku – Jingle bells.

Keď náhle niekto zazvonil na zvonček.

„Postráž ho, prosím,“ povedala Kate a podala mi Sebastiána. Ten stále len triasol s rolničkami a ústa sa mu rozťahovali do širokého úsmevu. Odhalil tým svojich pár zúbkov. Bol rozkošný. Nedalo mi to a jemne som sa naňho usmiala. „Bella, máš tu návštevu!“ zakričala na mňa teta Kate, ktorá sa hneď aj vrátila a svojho syna si vzala. Všimla som si, ako na mňa mrkla. Vybrala som sa teda k dverám.

Akú návštevu? Ja? Vôbec som nevedela, o koho mohlo ísť. A čo malo znamenať to jej gesto? Nechápavo som nad tým pokrútila hlavou.

Došla som k dverám a ústa sa mi od nemého úžasu otvorili. Bol to ten, koho by som ani vo sne nečakala. Civela som na neho a nezmohla som sa ani na hlásku. Čo tu robí? Odkiaľ vie, kde bývam? Prečo vlastne prišiel? Vari si chce znova vyliať srdiečko a potom sa na mňa úplne vykašľať? Alebo len nemá s kým kecať?

„Ahoj,“ pozdravil sa tým svojím zamatovým hlasom a usmial sa. Ach, stále bol taký nádherný. Kolená som mala razom akoby z gumy, ale snažila som sa na nich udržať. Dívala som sa do jeho očí plných tekutého karamelu.

„Čo... Čo tu robíš?“ vydala som konečne zo seba po dlhých desiatich sekundách. Úsmev mu zmizol z tváre.

„Chcel som sa ti ospravedlniť.“ Ospravedlniť? Mne? „Prepáč, že som včera neprišiel.“ Počkať, toto mi nejako nesedí. Ospravedlniť by sa mi mal jedine v tom prípade, keby vedel o tom, že som tam sedela a mrzla. Ale to on nemôže vedieť...

Nechápavo som stiahla obočie a on si to všimol, takže ďalej vysvetľoval:

„Síce neviem, ako dlho si tam čakala, ale prepáč, že som sa...“ Nedopovedal, lebo som ho prerušila.

„Ako vieš, že som tam bola?“ opýtala som sa. Edward sa chvíľu na mňa pozeral, až potom prehovoril.

„No... Aspoň som si myslel, že si tam bola, keďže aj tá lavička bola ako jediná oprášená od snehu a nikto by tam večer nešiel mrznúť...“

„Až na mňa,“ skočila som mu do reči, ruky si založila na hrudi a ramenom sa oprela o zárubňu dverí.

„Bella, nesmierne mi je to ľúto, chcel som sa s tebou stretnúť, ale prišla mi rodina. Vlastne iba časť rodiny. A proste mi to vyfúklo z hlavy a potom som si na teba spomenul. Išiel som do parku, ale ty si tam nebola,“ hovoril a ku konci mu hlas posmutnel. Zodvihla som hlavu a zahľadela sa do tých očí. Videla som v nich, že neklame. Zahrialo ma pri srdci, že chcel sa so mnou stretnúť a došiel na určené miesto, aj keď neskoro. Ale predsa, nemohol na mňa myslieť celý deň a keď mu ešte prišla rodina...

„Som rada, že si sa stretol s rodinou, aj keď nie celou. Aspoň budeš mať s kým tráviť Vianoce,“ pousmiala som sa. Síce ma napadlo, že by som ho mohla pozvať na Vianoce k nám, no keď už tu má rodinu, tak bude s nimi, nie s nejakým cudzím dievčaťom.

Edward iba jemne prikývol hlavou. Nastalo chvíľkové trápne ticho, ktoré som radšej rýchlo preťala.

„Tak, určite ťa čakajú a máte si ešte čo povedať. Radšej choď.“ Nie, nechoď! Ostaň a poď ďalej.

Moje srdce chcelo, aby ostal, ale nebudem sebecká a nebudem mu kradnúť čas, ktorý by radšej strávil s rodinou ako so mnou.

„Vlastne, ja... Chcel som sa ťa spýtať, či by si nešla niekam na kávu alebo sa prejsť. Ale asi nemáš čas, preto len dúfam, že mi raz odpustíš. Maj sa,“ povedal a otočil sa na odchod. Pár sekúnd mi trvalo, než som si uvedomila, čo vlastne povedal.

„Rada s tebou pôjdem na kávu, ak máš čas.“ Edward sa otočil na päte späť ku mne. Zahliadla som iskričky šťastia v jeho očiach. Chcela som s ním zdieľať tú radosť. V podstate som ju aj zdieľala, pretože som mala chuť skákať od radosti. Ale krotila som sa.

Diera v hrudi ma bolela o dosť menej a ja som sa musela usmiať. Idem s ním na kávu! O tom sa mi ani nesnívalo! Nesnívalo sa mi ani o tom, že by som ho mohla vôbec znova stretnúť.

„Ja ti vlastne ani nemám čo odpúšťať, pretože sme sa nedohodli a ty si prišiel, len sme sa nestretli,“ dodala som. „Tak ja... si len oblečiem bundu a snehule.“ Edward sa na mňa opäť usmial tým úsmevom, z ktorého sa mi podlamovali kolená.

Kľud, Bella, upokoj sa. Dýchaj.

Bolo pre mňa ťažké sa pohnúť, pretože som z neho bola úplne omámená, bola som ním opantaná. Je vari čarodej a zoslal na mňa nejaké kúzlo? Alebo skôr na neho, že je tak neskutočne krásny?

Rýchlo som si obula snehule a vzala si bundu. Ešte som sa vrátila do obývačky a tete Kate oznámila, že idem vonku. Určite si všimla, aká som natešená. Vtedy mi doplo, prečo na mňa tak mrkla. Dúfam, že teraz nevytára celej rodine, že sa stretávam s nejakým chlapom. To fakt nepotrebujem.

Vrátila som sa späť k Edwardovi. Už ma čakal s úsmevom na tvári. Úsmev som mu rada opätovala. Spolu sme sa vybrali niekam pešky. Vládlo medzi nami ticho. Nevedela som, akou témou začať.

„Piješ vlastne kávu?“ opýtal sa ma. Pokrútila som hlavou.

„A ty?“ Tiež pokrútil hlavou, načo sme sa obaja zasmiali. „Tak kam pôjdeme?“ Na chvíľu sa zamyslel...

„Poznám jedno pekné miesto.“ Pozrel sa na mňa a čakal na moju odpoveď.

„Môžeme tam ísť,“ usmiala som sa.

 

O niekoľko desiatok minút sme došli na určené miesto. Bolo to doslova kúzelné miesto. Pred nami stál drevený altánok pokrytý bielou prikrývkou – snehom. Okolo sa nachádzal už len les. Dívala som sa naňho s ústami otvorenými od úžasu.

„Nechodí tu veľa ľudí. Dávnejšie som ho objavil, ale chodil som tu málokedy. Prišlo mi to tu také opustené. Ale keď si tu ty, je toto miesto oveľa krajšie.“ Otočila som sa k nemu a jemne som sa začervenala. Neviem, či by som to mala brať ako kompliment. Hľadel mi uprene do očí, no ja som to nedokázala vydržať, tak som sa radšej otočila späť k altánku. Vyšla som po troch schodíkoch dnu a oprela sa o zábradlie. Edward ma nasledoval a tiež sa oprel o zábradlie neďaleko odo mňa.

„Čo tvoja rodina? Ako sa má?“ načala som tému, aby nevládlo hrobové ticho.

Edward sa pustil do rozprávania. Včera k nemu prišli dvaja súrodenci – Alice a Jasper. Zvláštne mena, dnes už málo používané. Ostatní sú vraj stále na Aljaške a tí dvaja s ním chcú stráviť Vianoce.

Neviem prečo, ale žiarlila som, že nebudem môcť byť s ním na Vianoce. Kto by nechcel. Ale tu nešlo len o jeho vzhľad. Bol to človek, ktorému som mohla dôverovať, aspoň tak som to cítila. Bolo na ňom vidieť, že na rodine mu záleží. A taktiež je milý. Je možné, že som sa doňho zamilovala? Asi. Asi ho vážne milujem. Záležalo mi na ňom viac ako mi kedysi záležalo na nemenovanom. Aj tak, Edward by ma nemohol milovať.

Celý čas som ho pozorne počúvala a vychutnávala si to. Počúvať jeho hlas, bolo ako počúvať nádhernú pieseň.

Dlho sme sa zhovárali o všetkom možnom. Pýtal sa ma aj na rodinu a aj na tú ženu, ktorá mi otvorila dvere. Hovorila som mu, kto u nás každý je. Nevyzeral byť znudený, práveže bol akoby zaujatý. Ale čo na tom môže byť také zaujímavé?

„Nie je ti zima?“ opýtal sa ma. Ani som nevedela, koľko minút či hodín ubehlo. Jediné, čo som si všimla bolo, že sa vonku zotmelo.

„Tak trocha,“ zasmiala som sa a uvedomila si, že mi vážne bola zima. A že aká.

„Radšej ťa odprevadím domov, aby si neprechladla,“ povedal. Iba som prikývla, aj keď by som tu s ním najradšej strávila roky. S ním som sa cítila príjemne a veľmi šťastná.

Zišla som po schodíkoch, prešla pár krokov a prudko sa otočila. Avšak som si nevšimla, že som na ľade, takže som sa pošmykla a už som len čakala ako dopadnem na chrbát. To bude bolieť. Zavrela som oči, nič iné som už nemohla robiť.

Namiesto tvrdého dopadu som dopadla do čejsi náruče. Otvorila som oči. Nado mnou sa skláňal Edward. Jeho tvár sa nachádzala tak blízko tej mojej. Stačilo by prekonať tú malú vzdialenosť a mohla by som ochutnať tie jeho vábiace pery.

Na to zabudni! Poznáš ho len dva dni a už sa chceš s ním bozkávať?

Ale nepočúvla som myseľ. Vzala som do rúk jeho tvár a začudovala sa, akú ma hladkú pokožku. Ale to som veľmi ani nevnímala, hneď som ho pobozkala. Jeho pery boli také mäkké. Nikdy som v nič také nedúfala.

Čakala som, že ma od seba odtiahne a bude naštvaný, že si niečo také dovoľujem. Avšak on urobil to, čo som neočakávala. Chytil ma pevne okolo pása a bozk prehĺbil. Cítila som sa, akoby som mala v bruchu plno lietajúcich motýľov.

Táto chvíľa bola pre mňa taká výnimočná, že som ju nikdy nechcela ukončiť. A pravdepodobne ani Edward, pretože sa mi do úst dobil jazykom. Bolo to niečo neskutočné. Je pravda, že už som sa bozkávala, ale niečo také som ešte nezažila. Chutil ako jahody so šľahačkou. Tento bozk sa hneď vyšplhal na prvé miesto. Bože, o akom rebríčku bozkov tu premýšľam?

Naše jazyky spolu tancovali a ja som sa cítila ako v siedmom nebi. Lenže ja som sa potrebovala nadýchnuť, preto som sa odtiahla. Otvorila som oči a pohliadla do tých jeho, ktoré mali tmaví odtieň, akoby jeho dúhovky naberali čiernu farbu. Asi iba blúznim z tej jeho vône.

Edward sa na mňa díval prekvapeným pohľadom a ja som mu ho oplácala. Rýchlo ma postavil späť na nohy. Ja som sa na nič nezmohla, len som si končekmi prstov prešla po perách, na ktorých som cítila ešte tie jeho. Ja som ho pobozkala!

„Eh... Ja... Prepáč,“ koktala som. Áno, Bella, len tak ďalej, bozkávaj mužov, ktorých poznáš pár dní. Skvelou cestou sa to uberáš.

Mala som chuť kričať na svoju myseľ, pretože mi už liezla na nervy.

„Nie, to ty mne prepáč, neovládol som sa.“ Tiež bol ešte z toho dosť v šoku. Aspoň nie som jediná.

„Nie, nie. Ja... nemala som to spraviť. Aj keď to neľutujem.“ Tú poslednú vetu som si zamrmlala pre seba. Ale zdalo sa mi, že je Edward ešte viac prekvapený. Azda to počul? Veď nemal ako. Iba ak by mal vážne, ale vážne dobrý sluch.

„Popravde ani ja,“ šepol. Takže to počul. Ale neľutuje to! Bola som viac ako šťastná. Veď som pred chvíľou pobozkala chlapa, ktorého milujem. Áno, ten bozk to spečatil.

Náhle ma niečo napadlo. Trocha zábavy neuškodí, no nie? Rýchlo som sa zohla a do rúk nabrala hŕstku snehu, ktorú som vyformovala do gule a hodila ju po ňom. Trafila ho do ramena.

„No počkaj,“ zavrčal. Aspoň sa mi to zdalo ako zavrčanie, ale veď ľudia nevedia vrčať. Možno mám halucinácie.

Zrazu sa Edward ku mne rozbehol a v sekunde ma držal v náručí, avšak hneď nato ma jemne hodil do snehu. Asi mal v pláne zasypať ma snehom, ale ja som rýchlo do ruky nabrala sneh a hodila ho naňho. Keď som otvorila oči, všimla som si, že som ho zasiahla priamo do tváre. Sakra! Mohla som to hodiť silno a taktiež je nepríjemné dostať snehom rovno do tváre. Prudko som sa posadila a začala mu oprašovať tvár od bielej pokrývky zamrznutými rukami.

„Prepáč,“ šepla som a ešte mu rýchlo oprášila vlasy. Zastavila som sa. Svoju ruku som nechala na jeho líci. Už po druhý krát som bola blízko neho. Nepočúvala som svoju myseľ, ale svoje srdce.

Znova som sa zmocnila jeho pier. Bolo to stále také úžasné. Ale rýchlo som sa odtiahla. Možno som už zašla priďaleko.

Edward ma obdaril tým jeho nádherným úsmevom. Ach...

 

Potom ma odprevadil domov. Pri lúčení ma obdaril bozkom na líce, čo mi prišlo milé. Rodina si všimla moju náladu a mama sa ma hneď vypytovala, kde som bola. Ja som jej len stroho odpovedal, že vonku. Nechcela som sa o tom s nikým rozprávať, inak by do mňa potom stále len hučali.

Celú noc som myslela len na neho, nedokázala som ho dostať zo svojej hlavy. A ani počas spánku.

 

Na ďalší deň som sa zobudila až o desiatej, čo ma dosť prekvapilo. A aj tetu Kate, ktorá ma nazvala spachtošom. Opäť som bola šťastná a aj chuť do jedla som mala.

„Ten chlapec má na teba dobrý vplyv,“ okomentovala moju náladu Kate. „Ako sa vlastne volá? A ako dlho už chodíte?“ pýtala sa, keď sme sedeli v obývačke, zatiaľ čo Sebastián pozeral nejaké rozprávky. Aj keď to vykecá celej rodine, musela som jej to povedať inak by sa pýtala donekonečna.

„Volá sa Edward. A je to len môj kamarát,“ povedala som pravdu. Nechodili sme spolu, boli sme len kamaráti. Predsa, ja som o ňom toho vedela dosť a aj on o mne. A to sa poznáme od utorka. Dnes je piatok a rada by som sa s ním znova stretla.

„Jasné, kamarát,“ zamrmlala ironicky a vo vzduchu naznačila prstami úvodzovky. Pretočila som nad tým oči.

Deň ubiehal ďalej ako aj tie ostatné. Keď sa rodinka vrátila, ja som sa zatvorila do izby, aby sa ma všetci nepýtali. Aj tak im to teta porozpráva. Takže sa bude tradovať, že s niekým chodím.

Neviem, na čo som čakala. Možno, že príde za mnou ako včera a možno by sme mohli ísť znova do toho altánku. Kde sme sa aj prvý raz pobozkali. Síce nie v ňom, ale blízko neho na tom kúzelnom mieste.

Keď mi náhle neskôr večer zapípal mobil. Vzala som ho z nočného stolíka. Nová správa od neznámeho čísla. Prečítala som si ju.

Príď k altánku. Edward

Síce to bola jednoduchá smska, ale mňa veľmi potešila. Asi si dal námahu a nejako zistil moje telefónne číslo.

Neváhala som ani chvíľku a hneď som letela dole schodmi, kde som si obliekla hrubú zimnú bundu a obula si snehule. Stihla som akurát zakričať do domu, že idem von. Všetci to určite pochopili tak, že mám rande. Nedá sa to nazvať rande, iba také stretnutie, na ktoré som sa neskutočne tešila.

Cestu som si zo včerajška ešte pamätala, takže som sa k altánku ľahko dostala, aj keď vonku bola tma. Ani mesiac nebolo vidno, aké boli mračná. Už z diaľky som videla Edwarda v altánku. Bol otočený chrbtom ku mne a díval sa niekam do lesa. Podišla som k nemu a on sa v tom momente otočil. Jeho tvár bola chladná bez emócií, akoby mal na sebe masku. Nevedela som z jeho tváre nič vyčítať.

„Stalo sa niečo?“ opýtala som sa ho namiesto pozdravu.

„Bella,“ začal a ja som sa obávala, čo povie. „Už sa nemôžeme viac stretávať.“ Čože? Čo? Ako? Nie! Vážne? Prečo?

V hlave som mala milión otázok a poriadny zmätok. Nemôžeme sa už viac stretávať? Vari sa jeho rodina o mne dozvedela a zakázala Edwardovi sa so mnou stretávať?

„Čože?“ dostala som ťažko zo seba. Diera v hrudi ma bolela dvojnásobne a ťažko sa mi dýchalo.

„Prepáč, nechal som to zájsť ďaleko. Toto je naše posledné stretnutie, už sa nikdy viac neuvidíme.“ Tie slova ma boleli, tak veľmi...

„Prečo?“ spýtala som sa. Práve som bola na pokraji nervového zrútenia.

„Som pre teba nebezpečný. Keby si vedela pravdu, bolo by to asi jednoduchšie, ale nemôžem ti to povedať. Prepáč,“ šepol. Podišiel pár krokov ku mne a pobozkal ma na čelo. Zrazu ho už nebolo. Obzrela som sa okolo seba, ale nikde nebol.

„To mi nemôžeš urobiť! Milujem ťa!“ zakričala som do tmy a zosunula sa k zemi s plačom.


Chcem sa Vám poďakovať za komentáre k predošlým kapitolám, vážim si ich. Budem rada, keď opäť nejaký komentár zanecháte (stačí aj smajlík). :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vianočná nádej - 3. kapitola:

 1
23.12.2013 [14:10]

LittleSmileyDej jí sakra svátek! :D Ta nebude mít nikdy klid. :( :D Né byla to krásná kapitlka. <3

4. shaina
18.12.2013 [18:37]

Doufám, že tvůj Edvard není stejně blbej jako v Novém měsíci a vrátí se hned,když slyšel, že ho miluje.
Jinak moc pěkný díl

3. Lucka
16.12.2013 [19:44]

no tak to je dramatické. Nejdříve je mi s tebou skvěle a hned na to opouštím tě. Tedy Edward má pěknej zmatek v hlavě. Jen by mě zajímalo, jestli si vůbec uvědomil co způsobil za paseku, když se Bella dostávala z jednoho rozchodu a viděla v něm záchranu. To jí teda dal pěknou ránu pod pás. Moc se těším na další díl Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. tina
16.12.2013 [13:55]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. aliii
16.12.2013 [11:17]

Emoticon to snad nee, doufám, že se to nějak vyřeší, jsem zvědavá na pokračování, ale jinak supr kapitola Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!