Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 11. kapitola

20.11.2011 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 60× • zobrazeno 5703×

Bella:

Volala som Edwardovi, ako som sľúbila Carlislovi, ale nevzal mi to. Tak som si večer výdatne poplakala. Neprešiel ani týždeň a prišla mi pozvánka na zmierovacie konanie na súd. Jacob bol šťastím bez seba. Posledné dni som ho videla pomenej. Mal veľa práce a keďže chcel zarobiť dosť peňazí, bral každú opravu.

Do rezervácie sa vrátil aj jeden zo starších členov kmeňa. Vrátil sa z mesta s celou rodinou a tak mu pomáhali opraviť dom. Mala som aspoň trochu pokoja. V poslednom čase mi však už Jacob tak neprekážal. Bol to zas môj starý dobrý Jacob, viac kamarát ako partner, a tak mi to aj vyhovovalo.

Kým Jacob sa tešil, ja som bola ako na ihlách. Na zmierovacie konanie príde aj Edward. Tak by to malo správne byť. Súd sa ešte mimosúdne pokúsi o zmier manželov. Mala som z toho sucho v ústach už od večera a ani som veľmi nespala.

Svojho manžela som nevidela vyše mesiaca. Veľká časť zo mňa sa na neho tešila. Chcela som znova vidieť tie jeho zlatisté oči a temný úsmev. Pri predstave jeho tváre mnou prešli jemné zimomriavky. Stále mi brnelo celé telo, keď som si predstavila jeho ľadové ruky na svojej rozpálenej pokožke. Pri tej predstave sa mi točila hlava.

Ráno som si obliekla to jediné slušné, čo som mala, a trochu sa upravila. Chcela som vyzerať dobre, aj keď to bolo dosť nezmyselné, keďže idem na súd kvôli rozvodu. Vlasy som si nechala padať na chrbát a sadla do auta. Premávka bola neskutočná, a tak som trocha meškala. Dobehla som do dverí číslo šesť a náhlivo zaklopala. Niekoľkokrát som sa zhlboka nadýchla, aby som ustála pohľad na Edwarda, ale keď som otvorila dvere, sklamane som zvesila hlavu.

„Dobrý deň. Som Isabella Cullenová. Som tu správne?“ opýtala som sa staršieho muža. Oproti sedela asi štyridsaťročná žena. Posunula si okuliare na koniec nosa.

„Meškáte, pani Cullenová,“ povedala otrávene.

„Prepáčte. Bola hrozná premávka.“ Vošla som do miestnosti zariadenej len dvoma stolmi a niekoľkými stoličkami.

„Sadnite si.“ Ukázala na stoličku pri tom mužovi. Začínalo mi dochádzať, že Edward nepríde. „Toto je pán Barns. Je to právny zástupca pána Cullena a je písomne oprávnený za neho jednať,“ povedala žena. Pozrela som na muža a ostýchavo som mu podala ruku.

„Dobrý deň, madam. Pán Cullen mi kládol na srdce, aby som k vám bol ústretový. Chcem vám len povedať, že mi dal váš manžel inštrukcie, aby sa všetko rýchlo vybavilo. Povedal mi, že ste v druhom stave a preto vám navrhujem, aby ste poverili svojho právnika, aby so mnou jednal. Nebudete tak v strese.“ Hovoril rýchlo, vecne a jasne a na moje prekvapenie naozaj taktne.

„Ja ale nemám právnika,“ šepla som so slzami na krajíčku.

„V tom prípade by som vám rád odporučil kolegu. Normálne máme pravidlá nezastupovať oboch aktérov rozvodu, ale v tomto prípade by to nemal byť problém. Pán Cullen mi nariadil dať vám čokoľvek, o čo požiadate. Bez výnimky. Všetko tiež, samozrejme, uhradí. Nemáte si robiť starosti.“ Právnik sa otočil na ženu.

„Môžeme začať,“ povedal rázne. Žena sa ma začala vypytovať na dôvody žiadosti o rozvod. Doslova sa pitvala v každej maličkosti a ja som len ronila krokodílie slzy.

„Myslím, kolegyňa, že to by stačilo. Pani Cullenová je v druhom stave a nesmie sa stresovať. Vytýčte termín pojednávania, nech sa môžeme zariadiť.“ Ten muž mi bral dych. Nebol ako tí právnici v televízii. Bol milý a vecný, ale bolo mi jasné, že to bude vážený a uznávaný právnik. Tá žena mala pred ním značný rešpekt.

Vyšli sme von. Pán Barns mi podal ruku.

„Dám kolegovi vaše číslo a on sa vám ozve. Väčšinou sa rozvody ťahajú celé mesiace a poviem vám pravdu, nebolo ľahké zabezpečiť prvé pojednávanie do troch týždňov. Váš manžel mal na tom ale vážny záujem. Málokedy vidím takéto rozvody. Mali by ste si potom s vašim právnikom sadnúť a spísať veci, ktoré budete chcieť a finančný obnos, ktorý by bolo vhodné žiadať.“ Usmial sa na mňa dokonalými zubami.

„Pán Barns, ja som do manželstva nič nedoniesla a ani nič nežiadam.“ Hľadela som si na topánky. „Smiem sa opýtať, či ste sa s mojim manželom stretli osobne? Myslím teraz, čo riešite túto vec?“ Hlas sa mi chvel. Ten chlap sa na mňa nechápavo pozrel.

„Iste. Hovorili sme spolu včera,“ povedal trocha zvláštne. Vyvalila som oči.

„Je v meste?“ opýtala som sa prekvapene.

„Neviem ako dnes, ale včera bol.“ Tváril sa akoby mi šibalo.

„A ako vyzeral?“ Bola to absurdná otázka, ale očividne pochopil, na čo sa pýtam.

„Smiem vám položiť osobnú otázku?“ opýtal sa dosť zvedavým tónom. Prikývla som.

„Milujete svojho manžela?“ Tou otázkou mi vzal dych. Čakala som otázky o Jacobovi, ale toto nie. Zachvela som sa a rozpačito som si prešla rukou po vlasoch. Potrebovala som si sadnúť. Pochopil to a možno to na mne bolo tak vidieť. Sadol si so mnou na lavičku.

„Milujem svojho manžela,“ pípla som.

„Tak prečo sa rozvádzate? Nechápem to. Chceli ste vedieť ako vyzeral. Vyzeral podobne ako vy. Bol na dne. Pozrite sa, pani Cullenová, právnikov živia rozvody. Hľadáme na manželov bahno a použijeme to v tú najnevhodnejšiu situáciu, aby sme toho druhého potopili, ale vy sa obaja topíte sami. Predpokladám, že vás môj názor nezaujíma, ale váš manžel by si mal s tým chlapom dať jednu do zubov, mal by to dať poriadne vyžrať aj vám a vziať vás domov. To som povedal aj jemu. Pozrite sa do štatistík. Každý tretí muž vychováva dieťa, ktoré nie je jeho a nevedia o tom. Váš muž je neplodný, a tak vám ten muž, čo ste s ním v druhom stave, vlastne pomohol. Viem, že to zľahčujem, ale ja to tak vnímam. Ja som bol svojej žene neverný. Stalo sa a bolo mi to ľúto. Ustáli sme to.“ Pozeral na mňa a čakal, čo poviem. Ten muž ale netušil nič o upíroch a meničoch. Moja situácia bola zložitejšia než obyčajná nevera.

„Ďakujem vám, ale ja od svojho manžela nemôžem chcieť, aby mi niečo také odpustil a ešte aby vychovával dieťa toho muža. To by som mu neurobila. Uvidíme sa o tri týždne.“ Podala som mu ruku a šla.

Prišla som domov. Priznám sa, že som čakala, že Jacob už bude dupkať pred dverami, no nebolo ho. Večer mi zavolal. Hovoril mi, že mal veľa práce, ale zdal sa mi hrozne divný. Pýtal sa na pojednávanie a či prišiel Edward, ale to bolo všetko.

„Bella, musíme sa porozprávať. Prídem zajtra pred obedom, aby si si pospala,“ povedal vážne. Zdal sa mi nejaký iný. Súhlasila som. Len čo sme dotelefonovali, zazvonil mi mobil. Teraz volal právnik, ktorého mi odporúčal Barns. Hovorili sme asi desať minút. So situáciou už bol dokonale oboznámený.

Do postele som sa dostala pred polnocou. Čakala som, že mi zavolá Alice alebo Rose, ale podrobnosti už najskôr vedeli od Edwarda. Šokovalo ma, že bol v meste. Keď som išla zo súdu, stále som sa obzerala, či ho neuvidím, no nezahliadla som ho.

Spala som do desiatej. Zobudil ma až zvonček. Rozospato som si pretrela oči, navliekla si župan a zišla po schodoch. Jacob stál nervózne pred dverami. Otvorila som a pustila ho dnu. Bol dosť bledý a neskutočne nervózny. Takého som ho ešte nevidela. Trochu som sa naľakala.

„Jacob, deje sa niečo? Vyzeráš hrozne,“ šepla som a sadla si na pohovku. Župan sa mi trocha roztvoril a moje bruško v priliehavom tričku doslova kričalo o pozornosť. Jacob na neho uprel pohľad. Sčervenela som a rýchlo sa zahalila. Jacob si roztržito prešiel prstami pomedzi vlasy.

„Bella, ja s tebou musím hovoriť,“ povedal rozhodne, no potom sa chlapčensky zavrtel a sadol si na pohovku oproti. Zas sa behom sekundy nervózne postavil.

„Jacob, povieš mi, čo sa deje?“ opýtala som sa už podráždene.

„Bella, ja neviem, ako začať. Niečo sa stalo.“ Uprel na mňa čokoládové oči a bola v nich neskutočná bolesť. Preľakla som sa. Postavila som sa, no Jacob ma chytil za ramená a posadil.

„Bella, mňa to mrzí. Nie, mňa to... Ja neviem, ako to opísať slovami. Bella...“ Zadíval sa mi do očí a ja som sa dívala do tých jeho. Zvláštne sa zaleskli a potom sa z jedného jeho oka skotúľala slza. Jacob ku mne padol na kolená. Chytil moje ruky a schoval si do mojich dlaní svoju tvár. Zavzlykal. Cítila som v dlaniach jeho slzy a zvláštne ma pálili.

„Jacob, čo sa stalo?“

10. kapitola - 12. kapitola

Viem, že čakáte na Edwarda. Objaví sa až v 13. kapitolke, ale potom tu už bude stále. To sľubujem. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 11. kapitola: