Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Únos z lásky - 7. kapitola

05.05.2014 (07:00) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1088×

Bella:

Nevedela som kde mám začať, tak som sa pustila do šiat. K tým vezmem len topánky a hotovo. Hneď z kraja som zobrala čierne mini šaty so zlatým lemom na špagetových ramienkach. K nim som si vybrala čierno-zlaté ihličky.

Výsledok vôbec nebol zlý. Asi som sa práve zamilovala do módy. Nikdy som nechodila do módnych butikov, lebo som na to nemala peniaze. Čo vlastne nemám ani teraz. Takže si toto čaro budem užívať len chvíľku.

Ďalšie šaty, čo mi padli do oka, boli taktiež čierne, ale bez ramienok. Tie sa mi dosť páčili. Obula som si lodičky prislúchajúcej farby. Pozrela som sa do zrkadla a zistila, že potrebujem pár detailov. Kabelku!

Otvorila som si šuplíky s kabelkami. Aj tie mala uložené podľa farieb. Vybrala som čiernu a znova sa postavila pred zrkadlo.  

„Som taká krásna,“ povedala som si pre seba a hneď sa mi v mysli vynorilo ako Edward stál za mnou, keď som si to povedala prvýkrát v tomto šatníku.

Obzrela som sa za seba, no nebol tam. Škoda. Ako veľmi rada by som chcela byť s ním a nehrať toto hlúpe divadielko.

Znovu som sa prezliekla. Ešte som sa pozrela do zrkadla a šla som si ľahnúť. Predstavovala som si, ako Edward leží pri mne. A ako ma hladká. Vlastne ani neviem prečo som od neho odišla, keď si ku mne ľahol. Zajtra ráno prijmem jeho ponuku.

Zobudila som sa na to, ako na mňa svietilo slnko. Dnes je krásne, to bude super deň. A večer ešte lepší, dúfam. Nechcela som si možnú realitu kaziť predstavami a preto som vstala a išla do kúpeľne. Na umývadle bola položená nová zubná kefka. Asi ju sem doniesol Edward, keď som spala.

„To je zlaté,“ rozplývala som sa nad obyčajnou zubnou kefkou. Rozbalila som ju a začala som si čistiť zuby. Potom som sa osprchovala a umyla som si aj vlasy. Ešte v uteráku som si sušila vlasy a až keď som bola suchá, som sa išla obliecť.

Zbehla som dole a videla som Edwarda ako sedí na gauči a pozerá televízne noviny.

„Dobré ránko." Pozrel sa na mňa a usmial sa. „Ako si sa vyspala?“ Posadila som sa k nemu na gauč.

„Dobré ráno," usmiala som sa. V také pekné ráno sa ani nedalo mračiť. „Dobre a ty?“ oplatila som mu otázku.

„Skvele, ako som povedal, sníval som o tebe,“ povedal mi tým svojim krásnym hlasom a postavil sa. Začervenala som sa, tak som radšej sklopila tvár. Nemusí vedieť ako ma to potešilo. „Poď, urobím ti raňajky,“ povedal a zobral ma za ruku.

„Nie, to nemusíš. Ja si urobím aj sama raňajky. Ty si už jedol? Môžem urobiť aj tebe,“ ponúkla som sa.

„To teda nie. Ty si môj rukojemník a preto ti budem raňajky robiť ja. A ja som už raňajkoval,“ hovoril mi, zatiaľ čo ja som sa topila v jeho prenikavom pohľade.

„Kávu, čaj alebo džús?“ Odvrátil sa. Ehm.. Ako sa dýcha?

„Džús, ďakujem,“ odpovedala som po chvíli a Edward mi pobavene nalial plný pohár. Potichu mi robil sendviče a ja som rozmýšľala. ako mu mám povedať, že prijímam jeho ponuku. Dosť by mi to uľahčil, keby sa na to opýta znova.

„Bella?“ opýtal sa a počkal, kým som sa naňho otočila. „Premýšľala si nad tou mojou ponukou?“ položil mi opatrne otázku. Chcela som vykríknuť, že prijímam, ale pekne poporiadku.

„No, rozmýšľala som nad tým a odpoveď je áno,“ povedala som a skoro odpadla z toho úsmevu, ktorý nahodil. „Aspoň uvidím, kam si ma to zaviezol,“ zahovorila som nezúčastnene, aby to nevyzeralo, že sa teším na rande s ním.

„Neboj, to sa nedozvieš, pripravil som si šatku, ktorou ti zaviažem oči.“ Tak touto vetou ma odrovnal. Ak si myslí, že si nechám zaviazať oči, tak je na omyle.

„No tak na to zabudni. Nedovolím ti zaviazať mi oči,“ povedala som mu skoro až naštvane.

„Nemám žiadne vedľajšie úmysly. Bude to iba na chvíľku, aby si nezistila kde sme,“ vysvetlil mi a podal tanier so štyrmi sendvičmi so šunkou a syrom. Vzala som si to a šla do obývačky. Sadla som si na gauč a Edward si, samozrejme, prisadol. „Tak čo by si chcela dnes večer v meste robiť?“ opýtal sa, keď videl, že ja rozhovor nezačnem.

„Ty si ma pozval. Ty niečo vymysli,“ povedala som a on sa usmial.

„Dobre, tak ti urobím prekvapenie.“

„Fajn. O koľkej pôjdeme?“

„Približne o pol štvrtej. Môže byť?“ Pozrela som na hodiny nad televízorom. Bolo pol jedenástej. Len som prikývla a on sa ešte viac usmial.

„A čo budeme dovtedy robiť?“ spýtala som sa, keď som prehltla posledný kúsok tretieho sendviča.

„Čo len chceš. Môžem ťa previesť celým domom alebo si môžeme niečo zahrať, alebo sa len tak rozprávať, alebo mi môžeš urobiť módnu prehliadku. Všimol som si, že ťa baví skúšať si Aliceine šaty.“ Každý jeden nápad sa mi páčil, ale nevedela som si vybrať. Vlastne by mi bolo jedno, čo budem robiť, ak to bude s Edwardom.

„Vyber ty.“ Radšej to nechám naňho. Musím priznať, že som sa pri ňom cítila úžasne. Nechápem, prečo ho stále odmietam, veď je taký úžasný.

„Ja som za tú prehliadku,“ povedal a usmial sa tým svojim úsmevom, čo ma dostával do kolien.

„Okej.“ Položila som tanier na stôl, postavila sa a zobrala som ho za ruku hore schodmi. Isto bol prekvapený touto mojou reakciou, tak som sa mu ani nepozrela do tváre. Vošli sme do Aliceinej izby, ja som zamierila do šatníka a Edward sa usadil na posteľ. „Hneď som tu,“ povedala som a zavrela dvere.

Nechcela som ísť po rade, lebo asi ďalších desať šiat od začiatku je čiernych a nechcem sa mu ukazovať len v čiernej. Zobrala som si biele šaty bez ramienok. Pribehla som k topánkam a pozrela som sa na biele topánky. Bolo ich tam veľa, ale napadlo ma, že si obujem topánky inej farby, nech nie som celá v bielej. Zobrala som čierne topánky na opätku a kabelku, ktorú som si už predtým vzala. Pozrela som sa do zrkadla a vyšla som zo šatníka, a pomaly som kráčala k Edwardovi. On pozeral s ústami dokorán.

„Si prekrásna,“ povedal po chvíli. Otočila som sa a kráčala späť do šatníku s veľkým úsmevom. Zavrela som za sebou a hneď som sa vyzliekla. Nemala som čas dávať to všetko na miesto, preto som šaty hodila na kreslo, ktoré tam bolo a topánky zostali len tak na zemi, spolu s kabelkou. Vytiahla som čierne legíny a silno-ômodré tielko. Alice má asi vážne všetko perfektne zladené. Kabelku som si teraz nebrala. Keď som šla k dverám, všimla som si ďalšiu skriňu, ktorú som predtým nezbadala. Tam boli kabátiky. Zobrala som si krátku čiernu bundičku. Pozrela som sa do zrkadla a vyšla von. Znova som kráčala k Edwardovi.

Edward sa po chvíli zhlboka nadýchol, ale ja som ho predbehla.

„Čo by si teraz rád na mne videl?“ opýtala som sa provokatívne.

„Nič,“ povedal a ja som sa okamžite začervenala. To povedal naozaj?

„Tak to ti asi nesplním.“ Otočila som sa späť k šatníku. Tak on ma chce vidieť nahú? Čo keby mu to splním. Nie, to zase nie, ale šla som k spodnému prádlu. Všimla som si na kraji rúžovú tašku, v ktorej bola ešte účtenka. Bol tam čierny korzet, nohavičky a čierne nadkolienky s rovnakou čipkou, aká bola na korzete. Otvorila som ústa. Nikdy by som si niečo také neobliekla, ale chcela som provokovať Edwarda. Vyzliekla som si tielko a legíny, a  obliekla som si to čipkované prádlo a obula som si ďalšie čierne opätky. Prehrabla som si rukou vlasy, pozrela som sa do zrkadla a zamierila k dverám. Nadýchla som sa a otvorila som dvere. Vyšla som a zamierila k Edwardovi.

No, čo poviete na spoločne strávený voľný čas?

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Únos z lásky - 7. kapitola: